Apocalipse 10
Ŋwa' Nyo' Moŋkan mo Monfɛm (NHUNT) vs VC
1 Ɛ me mbvuu n'yɛn nceendaa Nyo' wvumvu wvù tɛmyi le ɛ wvú shiile too fowe, ɛ kembɛw ɛ sûm wvú diɛwɛ ndvu le, ɛ kela ɛ daa ɛwe jo ɛkolɛ kew. Bvushiw bwew to nu diɛwɛ diuu le, ɛ bikaa biew nu diɛwɛ leme di ŋguy e fò dí bene.
1 Vi então outro anjo vigoroso descer do céu, revestido de uma nuvem e com o arco-íris em torno da cabeça. Seu rosto era como sol, e as suas pernas como colunas de fogo.
2 Wvú to kɛŋke fiŋwa' fimew ɛ̂ wvú ɛbo ɛ bó ɛ yene. Ɛ wvú shii tome ɛkalɛ kew ke ɛcɛɛy yî joo yi baay e, tome ke ɛŋkoŋko yî nshɛ le.
2 Segurava na mão um pequeno livro aberto. Pôs o pé direito sobre o mar, o esquerdo sobre a terra
3 No wvú tome nonɛn, fuŋ foweɛwe diɛwɛ bvule fò wvú wamte le. No wvú fuŋɛɛ nonɛn, ɛ jaŋ yì ké no baykene bokaŋ bosooshwiy mum jeme.
3 e começou a clamar em alta voz, como um leão que ruge. Quando clamou, os sete trovões ressoaram.
4 No jaŋ yì ké no baykene bokaŋ bosooshwiy yidvu jeme nonɛn, ɛ me mum no ŋgomte keensaŋ fiɛɛ fì yí jeme, ɛ diɛw mi gay ɛ̂ me fowe lɛ, “Gɛɛlɛ fiɛɛ fì jaŋ yì ké no baykene bokaŋ bosooshwiy yin jeme ɛshem. Fo wo esaŋ ɛ̂ ŋwa' le kɛ.”
4 Quando cessaram de falar, dispunha-me a escrever, mas ouvi uma voz do céu que dizia: Sela o que falaram os sete trovões e não o escrevas.
5 Ɛ nceendaa wvù me nto n'yɛnɛɛ ɛ wvú leeme yî joo yi baay e noo yî nshɛ le wɛ cake kebo kew ke ɛcɛɛy we,
5 Então o anjo, que eu vira de pé sobre o mar e a terra, levantou a mão direita para o céu
6 kan ɛ̂ diee di wee wvuwɛ wvù nu dvú sekecii sɛ ŋka le wvù ɛ̀ nu wvú wvù to bomɛɛ ɛbulɛ bô mwɛɛm mvunciim mvù nu yî dvú le, noo nshɛ bô mwɛɛm mvunciim mvù nu yî dvú le, noo joo yi baay bô mwɛɛm mvunciim mvù nu jó. Ɛ wvú kan gay lɛ, “Kɛ Nyo' bɛɛ edvuyte lo keege fiɛɛ fì wvú gomte kɛ!
6 e jurou por aquele que vive pelos séculos dos séculos, que criou o céu e tudo o que há nele, a terra e tudo o que ela contém, o mar e tudo o que encerra, que não haveria mais tempo;
7 Ɛ̀ nu ke enu ɛdiuw yò nceendaa Nyo' wvu bokaŋ bosooshwiy nu ke etoŋ ye soŋ, ɛ́ Nyo' ege ɛ́ fiɛɛ fì wvú nyile eto ekocɛn no wvú to jemyɛɛ wase ɛ̂ bonyii bew bo lemme le bò ɛ̀ nu bonyii bew bo ntum e.”
7 mas nos dias em que soasse a trombeta do sétimo anjo, se cumpriria o mistério de Deus, de acordo com a boa nova que confiou a seus servos, os profetas.
8 Ɛ diɛw yì me nto n'yuwɛɛ wase fowe yɛ bvuu jeme ɛ̂ me lɛ, “Gɛnɛ efi ŋwa' wvù bó nu ɛ yene wɛ ɛbo jo nceendaa Nyo' wɛ wvù leeme yî joo yi baay e bô yî nshɛ le.”
8 Então a voz que ouvi do céu falou-me de novo, e disse: Vai e toma o pequeno livro aberto da mão do anjo que está em pé sobre o mar e a terra.
9 Ɛ me mum ŋgɛn fô nceendaa Nyo' wvudvu le ŋgay lɛ wvú enya fiŋwa' fidvu ɛ̂ me. Ɛ wvú gay ɛ̂ me lɛ, “Ko edie. Wvú nu ke edioo ɛ bow ɛ̂ wo ɛshem ecewcewe lo. Geenɛn, ɛ wvú nu ke eyeke ɛ̂ wo ɛmvu diɛwɛ bvutuw e.”
9 Fui eu, pois, ter com o anjo, dizendo-lhe que me desse o pequeno livro. E ele me disse: Toma e devora-o! Ele te será amargo nas entranhas, mas, na boca, doce como o mel.
10 Ɛ me mum nfi fiŋwa' fidvu ɛbo jo nceendaa Nyo' wvudvu, ndie. No me nto ndiee, ɛ wvú no yeke ɛ̂ me ɛmvu diɛwɛ bvutuw e. Geenɛn seke wvú to bowɛɛ wase ɛshem no cewcewe lo.
10 Tomei então o pequeno livro da mão do anjo e o comi. De fato, em minha boca tinha a doçura do mel, mas depois de o ter comido, amargou-me nas entranhas.
11 No me ndieɛ, ɛ bó mum gay ɛ̂ me lɛ, “Wo kɛŋke keebvuu etefe ntum Nyo' ɛ̂ bonyii. Ntum wvun nu ɛkumɛ dikfuu di bonyii le bô bitum noo bonyii bò jemyi dikfuu di díɛw e noo bonfon.”
11 Então foi-me explicado: Urge que ainda profetizes de novo a numerosas nações, povos, línguas e reis.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.