Mateus 23

ncr (NCR) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jiso mo wu ja wu jɛmɛ kinchvu ki bamii le bɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ,
1 Então Jesus falou à multidão e aos seus discípulos.
2 “Bamii ba duunyi banchi bɛ Bafalashii le bamii ba le ba jo kinta ki Musɛ.
2 Ele disse:
3 Fi mo fi nyu lɛ, bɛŋ yûge fiɛɛ fichii fì ba sɛŋe bɛŋ le, bɛŋ mo bɛŋ gêe. Geenɛ, keefɛ bɛŋ gêe fiɛɛ fì bo gee gɛ, nje bo feeji yeye, bo gee yeye.
3 Por isso vocês devem obedecer e seguir tudo o que eles dizem. Porém não imitem as suas ações, pois eles não fazem o que ensinam.
4 Bo jade bo yilɛ bvujijɛ bvù fede bvuŋga bvu bamii bo yigɛ bamii yu, ta bo kibɛɛ moŋ ki bo la nyi yi kwaaŋ bo fi bo yu gɛ.
4 Amarram fardos pesados e os põem nas costas dos outros, mas eles mesmos não os ajudam, nem ao menos com um dedo, a carregar esses fardos.
5 Mwɛɛ mù bo gee munchii le gɛh ki bo ge lɛ bamii yɛ̂ne bo le. Muŋku muboo mu Ŋwa wu Nyo le lo mù kuge.Munchaŋa mu de yi njú yiboo le lo mù ndefe.Falashii|alt="Pharisee" src="hk00274c.tif" size="col" loc="Mch 23:5" copy="Horace Knowles" ref="23:5"
5 Tudo o que eles fazem é para serem vistos pelos outros. Vejam como são grandes os trechos das das suas
6 Bo to bo gɛɛne fɛ ŋka le bo koŋe ki bo shiide nyu fɛ bamii ŋgvuune bo fo, bo ka gɛɛne yéh yi buunɛ le bo koŋe ki bo shiide nyu yi binta bì fwe le.
6 Eles preferem os melhores lugares nos banquetes e os lugares de honra nas
7 Bo ka koŋe tɛ njiɛnyɛ wu fɛ waaŋ lɛ bamii yɛ̂ɛse bo le, bo ka koŋe lɛ bamii tɛ̂ŋe bo lɛ Balabai.
7 Gostam de ser cumprimentados com respeito nas praças e de ser chamados de “mestre”.
8 Geenɛ, keefɛ muh bɛɛŋ lɛ bamii tɛ̂ŋe wu lɛ Labai gɛ, nje bɛŋ kɛme Muh wu N'yɛyɛ gɛh wu mumwaa maa, bɛŋ bachii nyu booŋ ba bwe mwa lɛ.
8 Porém vocês não devem ser chamados de “mestre”, pois todos vocês são membros de uma mesma família e têm somente um Mestre.
9 Keefɛ bɛŋ tɛ̂ŋe muh mu yi nshɛŋ le fɛnɛ lɛ le chiji wene gɛ, nje bɛŋ kɛme Chiji wene wu mumwaa wù le fɛwe.
9 E aqui na terra não chamem ninguém de pai porque vocês têm somente um Pai, que está no céu.
10 Keefɛ muh bɛɛŋ lɛ ba tɛŋe wu lɛ Chiji Kikwɛɛ gɛ, nje Chiji Kikwɛɛ wene le gɛh wu mumwaa wù le Kletu.
10 Vocês não devem também ser chamados de “líderes” porque vocês têm um líder, o
11 Muh wù baaŋ a bɛŋ ntɛnɛɛ kɛme ki wu nyû muh wù lɛne lo bɛŋ le.
11 Entre vocês, o mais importante é aquele que serve os outros.
12 Mo yɛɛŋ wù bɛɛŋse kikwɛɛ ke, tu Nyo lé wu shîishɛ lo wu, mo yɛɛŋ wù shiishi kikwɛɛ ke, Nyo lé wu bɛ̂ɛŋsɛ lo wu.
12 Quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
13 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ lɛme a bamii jii bɛŋ baŋe je yì leese fɛ bvunfoŋ bvù fɛwe le. Gɛ bɛŋ koŋe ki bɛŋ lêe bvu le gɛ, bɛŋ ka baŋe je lɛ keefɛ bamii ba koŋe bo lee fo gɛ.
13 — Ai de vocês,
14 [Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ shiishi lo bakwɛŋkfu, bɛŋ gee chibuunɛ chì ndefe chi kinchiaasɛ ye. Bɛŋ kêe lɛ wene ŋgɛ lé wu fô lo.]
14 [— Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês exploram as viúvas e roubam os seus bens e, para disfarçarem, fazem longas orações! Por isso o castigo de vocês será pior!]
15 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ jade bɛŋ jiɛnyɛ woŋ wuchii bɛŋ daŋe jóo yì baaŋ baaŋ lɛ bɛŋ goone muh wu mumwaa wù bɛŋ fiisɛ wu tu muh wene wu mbɛmɛ. Nɛ wu le wu tu wa muh wene wu mbɛmɛ, bɛŋ kaasɛ bɛŋ ge fie mɛsɛ fi fo lo, wu tu wu nyu wa muh wu ŋgu wù baaŋ gɛh njɛ bɛŋ.
15 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês atravessam os mares e viajam por todas as terras a fim de procurar converter uma pessoa para a sua religião. E, quando conseguem, tornam essa pessoa duas vezes mais merecedora do inferno do que vocês mesmos.
16 Ŋgɛ wù baaŋ le wene. Bɛŋ le binfeeŋ bɛŋ duu lɛ bɛŋ duunyi je bamii le! Bɛŋ nyu bamii ba duu lɛ, ‘Nɛ muh jɛme fiɛɛ, wu kaŋ jee chi yeh yi kintanyɛ, tu gɛ nyu fiɛɛ gɛ. Geenɛ, muh nɛ jɛme fiɛɛ wu kaŋ nyu jee chi kichwa ki bige kì yɛɛde ki yeh yi kintanyɛ le, tu wù kɛme ki wu gê no wu jɛme wu kaŋ.’
16 — Ai de vocês, guias cegos! Pois vocês ensinam assim: “Se alguém jurar pelo Templo, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se alguém jurar pelo ouro do Templo, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
17 Binfeeŋ binɛ! Bɛŋ le biyuŋ! Fiɛɛ fì kuge fì fede fimi le fì la? Baaŋ kuge kichwa ki bige kì yɛɛde noo, yeh yi kintanyɛ yì gee kichwa kiyu fɛ ki nyu fiɛɛ fì le fi Nyo le?
17 Tolos e cegos! Qual é mais importante: o ouro ou o Templo que
18 Bɛŋ jɛme tɛ lɛ, ‘Nɛ muh jɛme fiɛɛ wu kaŋ jee chi kitana ki kintanyɛ, tu gɛ nyu fiɛɛ gɛ. Geenɛ muh jɛme fiɛɛ wu kaŋ nyu jee chi fiɛɛ fì muh nya kintanyɛ yu, tu wù kɛme ki wu gê no wu jɛme wu kaŋ.’
18 Vocês também ensinam isto: “Se alguém jurar pelo altar, não é obrigado a cumprir o juramento. Mas, se jurar pela oferta que está no altar, então é obrigado a cumprir o que jurou.”
19 Binfeeŋ binɛ! Fiɛɛ fì kuge fì fede fimi le fì la? Baaŋ le nnya yì kuge noo, kitana ki kintanyɛ kì gee nnya yiyu nyume fiɛɛ fì le fi Nyo le?
19 Cegos! Qual é mais importante: a oferta ou o altar que santifica a oferta?
20 Fiɛɛ fì le, le lɛ nɛ muh kaŋ jee chi kitana ki kintanyɛ, tu wu kaŋ noo wu kaŋ mo mwɛɛ munchii mù nyume yu.
20 Por isso, quando alguém jura pelo altar, está jurando pelo altar e por todas as ofertas que estão em cima dele.
21 Nɛ muh kaŋ jee chi yeh yi kintanyɛ, tu wu kaŋ noo wu kaŋ mo Nyo wù chee yu.
21 Quando alguém jura pelo Templo, está jurando pelo Templo e por Deus, que mora ali.
22 Nɛ muh kaŋ woŋ wu we, tu wu kaŋ nyu kala wù Nyo mo wu wù Nyo wù shiide yì wu le.
22 E, quando alguém jura pelo céu, está jurando pelo trono de Deus e pelo próprio Deus, que está sentado nele.
23 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ to bɛŋ nyaa kimbe kimimia Nyo le a ntɛnɛɛ a bimbe yuufe bi mwɛɛ yeye yeye mù bɛŋ kege bɛŋ gɛɛde a mbáa le lɛ yi yege, geenɛ bɛŋ nooŋe fiɛɛ fì jiji fì nchi jɛme kune fi lɛ bɛŋ gêe, fì le ki bɛŋ gêe mwɛɛ mù kooji fɛ bamii le, bɛŋ kôode yii fɛ bamii le mo ki bɛŋ lêese fitele yi Nyo le. Bɛŋ be kɛme ki bɛŋ gêe mwɛɛ munɛ munchii bɛŋ chinɛ gɛ fimi le gɛ.
23 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês dão a Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da erva-doce e do
24 Binfeeŋ bì duunyi je bamii le! Bɛŋ kuuji munyinyi bɛŋ bvuuse a mbvuuŋ le, geenɛ bɛŋ ka mii nyaŋ yì baaŋ ashɛŋ!
24 Guias cegos! Coam um mosquito, mas engolem um camelo!
25 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ chuge muŋkoo bɛ shú ye le, geenɛ mwɛɛ mù yisɛ yo le mù bɛŋ lode a bamii le mo mù bɛŋ yɛɛde ajii yu.
25 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês lavam o copo e o prato por fora, mas por dentro estes estão cheios de coisas que vocês conseguiram pela violência e pela ganância.
26 Binfeeŋ bi Bafalashii, bɛŋ ya bɛŋ chugɛ muŋkoo bɛ shú nyu antɛŋ, mu mo mu yuude tɛ ye le.
26 Fariseu cego! Lave primeiro o copo por dentro, e então a parte de fora também ficará limpa!
27 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ le njɛ jɛ́ŋ yì ba le ba seesɛ ba yefɛ yi tu yi baaŋ yi chuunyi ajii yi joŋe, geenɛ antɛŋ ayu nyu a yisɛ bɛ biŋkufɛ bi biŋkwe bi bamii mo mwɛɛ munchii mù yiide.
27 — Ai de vocês, mestres da Lei e fariseus, hipócritas! Pois vocês são como túmulos pintados de branco, que por fora parecem bonitos, mas por dentro estão cheios de ossos de mortos e de podridão.
28 Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no bɛŋ chuunyi ajii lɛ bɛŋ le bamii ba chaaŋ, geenɛ antɛŋ nyu bɛŋ yisɛ bɛ kinlɛlɛ mo gee chì befe.
28 Por fora vocês parecem boas pessoas, mas por dentro estão cheios de mentiras e pecados.
29 Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba duunyi banchi mo bɛŋ Bafalashii. Bɛŋ le bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye! Bɛŋ ba joone jɛ́ŋ yi bamii ba ntuŋ wu Nyo, bɛŋ yeefe tɛ jɛ́ŋ yi bamii ba gɛ̀ kɛme kinche kì chaaŋ bɛŋ seese yi joŋe.
29 — Ai de vocês,
30 Bɛŋ gee noo bɛŋ duu lɛ, ‘Nɛ gɛ̀ bee bee nyu wa yu kife ki bachiji chiji le, tu bee gɛ̀ baaŋ lɛɛŋ gɛ fiesa fɛ fiɛɛ fì bo gɛ̀ ge fɛ ba yuuyɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ.’
30 E dizem: “Se tivéssemos vivido no tempo dos nossos antepassados, não teríamos feito o que eles fizeram, não teríamos matado os profetas.”
31 Bɛŋ jɛme noo, bɛŋ jɛme nyu kune bikwɛɛ biɛna bɛŋ mo toone bɛ de yene lɛ bɛŋ le booŋ ba bamii ba gɛ̀ yuuyi bamii ba ntuŋ wu Nyo.
31 Assim vocês confirmam que são descendentes daqueles que mataram os profetas.
32 Bɛŋ mo bɛŋ gɛɛŋ lo fwe bɛŋ mɛsɛ bɛ lɛme chì bachiji chiji bena gɛ̀ kɛ!
32 Portanto, vão e terminem o que eles começaram!
33 Yó chinɛ! Kiŋgogɛ ki yó lɛ kinɛ! Bɛŋ kwaji lɛ bɛŋ lé bɛŋ nyûme njɛ ba leesɛ bɛŋ yi ŋgu wu baaŋ le sɛŋ?
33 Cobras venenosas, ninhada de cobras! Como esperam escapar da condenação do inferno?
34 No fi le noo, mɛ mo ntune bamii ba ntuŋ wu Nyo fɛ bɛŋ le mo bamii ba bvufee bɛ bamii ba duunyi banchi. Bɛŋ lé bɛŋ yûuyi bamu, bɛŋ taayi bamu yi bintaaŋ le, bɛŋ suŋe bamu yéh yene yi buunɛ le, bɛŋ boone bikaa a bamu jiŋ a bilaantɛŋ le bichii bì bo gɛɛne bi le.
34 Pois eu lhes mandarei profetas, homens sábios e mestres. Vocês vão matar alguns, crucificar outros, chicotear ainda outros nas
35 Bɛŋ lé bɛŋ gêe noo lɛ kilɛmɛ ki bamii bachii ba gɛ̀ chee kinche kì chaaŋ yi nshɛŋ yinɛ le ba bo gɛ̀ yuuyɛ ki nyû fɛ bɛŋ fwa. Kilɛmɛ kinɛ lé ki nyû fɛ bɛŋ fwa kɛge yi ki Abɛ wù ba gɛ̀ yuuyɛ njɛ wù kɛme jialɛ sɛŋ, to bu yi ki Sakiya wù mwa Belekaya wù bɛŋ gɛ̀ yuuyɛ antɛnɛɛ a yeh yi kintanyɛ bɛ kitana ki kintanyɛ le.
35 Por isso Deus castigará vocês pela morte de todas as pessoas inocentes que os antepassados de vocês mataram, desde a morte do inocente Abel até a de Zacarias, filho de Baraquias, que vocês mataram entre o Templo e o altar.
36 Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, loŋ wu mwɛɛ munɛ munchii lé wu gê wu koo kiŋgogɛ ki mɛɛse kinɛ.”
36 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o castigo por tudo isso cairá sobre o povo de hoje.
37 No Jiso jɛmɛ nɛ, wu mo wu kɛŋ ye lɛ, “Yɛɛbɛɛ Yɛlusalɛm! Yɛɛbɛɛ Yɛlusalɛm! Wo wù yuuyi bamii ba ntuŋ wu Nyo, wo ka tume bamii ba Nyo tuŋ fɛ wo le bɛ ata! Le wa kiŋgane kimɛɛ no mɛ moŋ ki mbanyɛ booŋ buŋ njɛ no bweshii to wu banyɛ booŋ be yi kfugɛ a bibɛɛ bie le, wo faŋ?
37 Jesus terminou, dizendo:
38 Bîjɛ yɛ̂ŋ yeh yo lé yi gê yi tu kinfu.
38 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada.
39 Nsɛŋe lo wo le lɛ gɛ wo baaŋ wo ka wo yɛŋ mɛne gɛ, gɛɛŋ bu kife kì wo le wo du lɛ, ‘Nyo le wu noŋ kimbonɛ yi muh wù too a jee chi Tada Nyo le.’”
39 Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.