Mateus 22

ncr (NCR) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Jiso ka wu jɛmɛ bo le a baŋgaŋ le, wumu nyu lɛ,
1 De novo Jesus usou parábolas para falar ao povo. Ele disse:
2 “Bvunfoŋ bvu fɛwe taŋlo ba beji bɛ nfoŋ wumu wù gɛ̀ seesɛ ŋka wu bvuguu bvu mwa ye wù jwɛŋsɛ.
2 — O
3 Wu tuŋ booŋ be ba lɛme lɛ bo gɛɛŋ bo tɛɛŋ bamii ba wu chi be bo fɛ ŋka wu bvuguu le lɛ bo tôo. Geenɛ, booŋ bayu gɛɛŋ bamii bayu faŋ lɛ gɛ bo to gɛ.
3 Depois mandou os empregados chamarem os convidados, mas eles não quiseram vir.
4 Wu tuŋ banchɛndaa bamu wu jɛmɛ bo le lɛ, ‘Bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ jɛmɛ bamii ba nchi ntɛŋe fɛ ŋka wu bvuguu wunɛ le lɛ bo yegɛ bo yu, nle seesɛ wa mwɛɛ munjile, nsɛɛyɛ nyáŋ yì ba bvuushɛ bɛ booŋ ba banaa ba faŋ. Nle nseesɛ wa mwɛɛ munchii, lɛ bo tôo fɛ ŋka le.’
4 Então mandou outros empregados com o seguinte recado: “Digam aos convidados que tudo está preparado para a festa. Já matei os bezerros e os bois gordos, e tudo está pronto. Que venham à festa!”
5 Geenɛ, bo gɛɛŋ bamii bayu chiaasɛ lo, bo ja fiboo bo gɛɛne. Muh mu la a wu mwɛne, muh mu la waaŋ we.
5 — Mas os convidados não se importaram com o convite e foram tratar dos seus negócios: um foi para a sua fazenda, e outro, para o seu armazém.
6 Kimbɛge ki bamii koo booŋ bayu bo nyiɛ bɛ bo, bo mo bo yuuyɛ bo.
6 Outros agarraram os empregados, bateram neles e os mataram.
7 Fitele bɛdɛ nfoŋ wɛɛ, wu tuŋ bamii be ba jɛŋ, bo gɛɛŋ bo lɛɛshɛ lo bamii ba yuuyi booŋ be ba lɛme baa, bo mo bo toŋ kilaantɛŋ kiboo.
7 O rei ficou com tanta raiva, que mandou matar aqueles assassinos e queimar a cidade deles.
8 No wu ge noo wu mo wu jɛmɛ booŋ be ba lɛme bamu le lɛ, ‘Nle nseesɛ wa ŋka wu bvuguu. Geenɛ bamii ba nchi mbe chi bee gɛ bamii gɛ.
8 Depois chamou os seus empregados e disse: “A minha festa de casamento está pronta, mas os convidados não a mereciam.
9 Bɛŋ gɛɛŋ ntasɛ yi jé le yichii, bɛŋ tɛɛŋ bamii bachii ba bɛŋ le bɛŋ yɛŋ, lɛ bo to fɛ ŋka wu bvuguu wunɛ le.’
9 Agora vão pelas ruas e convidem todas as pessoas que vocês encontrarem.”
10 Banchɛndaa baa mo bo gɛɛŋ jé le yichii bo kuŋ bamii bachii ba bo gɛ̀ yɛŋ le bamii ba joŋe bɛ ba befe bo to. Yeh yi bvuguu mo yi yisɛ bɛ bamii.
10 — Então os empregados saíram pelas ruas e reuniram todos os que puderam encontrar, tanto bons como maus. E o salão de festas ficou cheio de gente.
11 Nfoŋ ja wu lee yeh yi bvuguu yiyu le ki wu yɛ̂ŋ bamii ba to fɛ ŋka le, wu mo wu yɛŋ muh mu le yu wu baaŋ jii gɛ njú yi ŋka wu bvuguu gɛ.
11 Quando o rei entrou para ver os convidados, notou um homem que não estava usando roupas de festa
12 Wu biih wu le lɛ, ‘Nsaa yaŋ, wo jiɛnyi nɛɛ fɛ wo lee yeh kfunɛ njɛ wo le bɛ njú yi ŋka sɛŋ?’ Muh wɛɛ mɛ jwe wu chile.
12 e perguntou: “Amigo, como é que você entrou aqui sem roupas de festa?”
13 Noo, nfoŋ mo wu jɛmɛ banchɛndaa be le lɛ, ‘Bɛŋ kaaŋ chiaaŋ ye mo bikaa, bɛŋ noŋ wu kijibɛ le akfuuŋ, yo bamii lé bo gê bo beede bo ŋgeji bige.’”
13 Então o rei disse aos empregados: “Amarrem os pés e as mãos deste homem e o joguem fora, na escuridão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.”
14 No Jiso jɛme noo, wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ kêe lɛ Nyo le wu tɛɛŋ bamii ba duude, geenɛ wu cha gɛh nyu ba shige.”
14 E Jesus terminou, dizendo:
15 Bafalashii mo bo ja bo gɛɛŋ bo seesɛ no bo lé bo gê fɛ Jiso loŋsɛ njɛme bo koo wu.
15 Os fariseus saíram e fizeram um plano para conseguir alguma prova contra Jesus.
16 Bo mo bo tuŋ booŋ baboo ba ŋgoo mo ŋgoo yi bamii ba Nfoŋ Hɛlod fɛ Jiso le. Bo gɛɛŋ bo jɛmɛ wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, bee kee lɛ wo le muh wù nchiɛɛŋ, wo yɛyi bamii bɛ jɛ yi Nyo a je yì nchiɛɛŋ le. Gɛ wo jode lɛ muh mu le yeye gɛ, nje gɛ wo jiiŋe muh yi fiɛɛ fì wu le fi le gɛ.
16 Então mandaram que alguns dos seus seguidores e alguns membros do partido de Herodes fossem dizer a Jesus: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto, ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige e não se importa com a opinião dos outros, nem julga pela aparência.
17 Gɛh sɛɛŋ bee wo ŋkwajɛ. Nchi le wu bɛɛŋ lɛ bee lâaŋe ŋwa Kaisa Nfoŋ wu Lum le, noo keefɛ bee lâaŋe gɛ le?”
17 Então o que o senhor acha: é ou não é contra a nossa Lei pagar impostos ao Imperador romano?
18 Jiso kɛɛ fiɛɛ fì bo wɛɛne bɛ fi, wu mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye banɛ, bɛŋ tele mɛ nje la?
18 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
19 Bɛŋ to bɛ bige bì bɛŋ to bɛŋ laaŋe ŋwa yu n'yɛŋ.” Bo to bɛ danale bo nya wu le.
19 Tragam a moeda com que se paga o imposto! Trouxeram a moeda,
20 Jiso biih bo le lɛ, “Kikwɛɛ kinɛ kì le yu le ki yɛɛŋ? Jee chinɛ chì le yu le chi yɛɛŋ?”
20 e ele perguntou:
21 Bo chvuu lɛ, “Le ki Kaisa lɛ, jee le tɛ che.” Wu mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ nyâa Kaisa le fiɛɛ fì le fi Kaisa, bɛŋ nyâa Nyo le fì le fi Nyo.”
21 Eles responderam: — São do Imperador. Então Jesus disse:
22 Bo yu noo, jwe yuŋ lo bo. Bo mo bo chinɛ wu le bo ja bo gɛɛne.
22 Eles ficaram admirados quando ouviram isso. Então deixaram Jesus e foram embora.
23 Gɛh abvu, Basadushii ja bo to fɛ Jiso le. Basadushii banɛ gɛ̀ bee ŋgoo yi bamii ba gɛ̀ duu lɛ gɛ bamii nyu bo ge bo bu yi kwe le gɛ. No bo to, bo biih wu le lɛ,
23 Naquele mesmo dia chegaram perto de Jesus alguns saduceus , afirmando que ninguém ressuscita.
24 “Muh wu N'yɛyɛ, Musɛ gɛ̀ saŋ lɛ, ‘Nɛ muh kwe lo mwa sɛŋ, tu mwa bwee kɛme ki wu gɛ̂ɛ kwɛse wuyu bɛ wu boo booŋ a jee chi ŋkfu mwa bwee le.’
24 Eles disseram a Jesus: — Mestre, Moisés ensinou assim: “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
25 Mɛɛse, booŋ ba muh mu gɛ̀ chee besa bo yanɛ bvusooshwi. Wù ŋgamu gɛ̀ jo kwɛse, wu jiɛnyɛ wu kwe bɛ wu baaŋ kɛme gɛ mwa gɛ, wu chinɛ kwɛse wuyu wù bii wu le.
25 Acontece que havia entre nós sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos. Assim, ele deixou a viúva para o segundo irmão.
26 Fi kooshɛ gɛh noo bɛ wù ka bii wɛɛ le mo wù bii wu wɛɛ le, gɛɛŋ bu fɛ wu bvusooshwi le.
26 A mesma coisa aconteceu com este, e também com o terceiro, e, finalmente, com todos os sete.
27 Ajiŋ ayu, kwɛse wɛɛ kwe tɛ.
27 Depois de todos eles, a mulher também morreu.
28 Noo, mɛɛse no bo bachii bvusooshwi gɛ̀ jo kwɛse wɛɛ, lé gê doo nyume sege bamii bude yi kwe le, kwɛse wɛɛ nyû kwɛ yɛɛŋ?”
28 Portanto, no dia da ressurreição, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
29 Jiso chvuu bo le lɛ, “Bɛŋ le bɛŋ jiaa, nje gɛ bɛŋ kee fiɛɛ fì ba saŋ a Ŋwa wu Nyo le gɛ. Gɛ bɛŋ kee tɛ bvuŋga bvu Nyo gɛ.
29 Jesus respondeu:
30 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyume sege bamii bude yi kwe le, gɛ bilɛŋsɛ bɛ bikɛse baaŋ bo ka bo taashi bvuguu gɛ, gɛ bamii baaŋ bo ka bo nyaa booŋ bo taashi bvuguu gɛ. Bo lé bo tô bo nyume wa njɛ banchɛndaa ba Nyo fɛwe
30 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
31 Doo nyume kune mbu wu bamii lé bo gê bo bude yi kwe le, bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ a Ŋwa wu Nyo le bɛŋ yu fiɛɛ fì wu jɛme bɛŋ le gɛ? Nyo gɛ̀ jɛmɛ lɛ,
31 E, quanto à ressurreição dos mortos, será que vocês nunca leram o que Deus disse? Ele afirmou:
32 ‘Le mɛ wù Nyo wu Ablaham bɛ Nyo wu Asik mo Nyo wu Yakob.’ Fi le lɛ gɛ Nyo nyume Nyo wu baŋkfu gɛ, le Nyo wu bamii ba baaŋ yu.”
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.” E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos.
33 Kinchvu ki gɛ̀ lɛme fo yu nchvusɛ wù Jiso chvuse, jwe yuŋ lo bo bɛ n'yɛyɛ we.
33 Quando a multidão ouviu isso, ficou admirada com o ensinamento dele.
34 Bafalashii gɛ̀ doo bo yu lɛ Jiso le wu baŋɛ lo jwe wu Basadushii, bo mo bo banyɛ ye bo to fɛ wu le.
34 Os fariseus se reuniram quando souberam que Jesus tinha feito os saduceus calarem a boca.
35 Muh mu bo le wù gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule wu mo wu telɛ wu bɛ mbilɛ wumu lɛ,
35 E um deles, que era mestre da Lei , querendo conseguir alguma prova contra Jesus, perguntou:
36 “Muh wù n'yɛyɛ, nchi wù kuge wu fede banchi bachii le wù la?”
36 — Mestre, qual é o mais importante de todos os mandamentos da Lei ?
37 Jiso chvuu wu le lɛ, “Nchi wù kuge le wù duu lɛ, ‘Wo kôŋe Tada wù Nyo wo bɛ fitele fiuŋ fichii, wo nyâ ye yo wu le yichii, wo gɛ̂ɛ bvufee bwuŋ yi wu le bvuchii.’
37 Jesus respondeu:
38 Wunɛ le nchi wù fwe wù kuge wù fede banchi bachii.
38 Este é o maior mandamento e o mais importante.
39 Wù bii wu le nyume njɛ wunɛ. Fì le lɛ, ‘Wo kôŋe muh wu le mbebe yo le no wo koŋe kikwɛɛ kuŋ.’
39 E o segundo mais importante é parecido com o primeiro: “Ame os outros como você ama a você mesmo.”
40 Mwɛɛ munchii mù le a Ŋwa wu banchi le, mo mù le a Baŋwa ba bamii ba ntuŋ wu Nyo le, mu lɛme nyu yi banchi ba bafɛɛ banɛ le.”
40 Toda a Lei de Moisés e os ensinamentos dos
41 No Bafalashii gɛ̀ taashɛ fo, Jiso mo wu ja wu biih mbilɛ wumu bo le lɛ,
41 Quando os fariseus estavam reunidos, Jesus perguntou a eles:
42 “Bɛŋ kwaji lɛ la kune Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka? Bɛŋ kwaji lɛ le mwa yɛɛŋ?” Bo chvuu wu le lɛ, “Le mwa Nfoŋ Dabi.”
42 — O que vocês pensam sobre o — De Davi! — responderam eles.
43 Jiso kaasɛ wu biih bo le lɛ, “No le mwa Nfoŋ Dabi, fi jiɛnyi nɛɛ fɛ Kiyo ki Yuude ge Dabi tu wu tɛŋe wu lɛ Tada we? Dabi gɛ̀ jɛmɛ lɛ,
43 Jesus tornou a perguntar:
44 ‘Tada Nyo gɛ̀ be wu jɛmɛ Tada waŋ le lɛ,
44 “O Senhor Deus disse ao meu Senhor:
45 Nɛ Dabi tɛŋe wu lɛ Tada we, fi ka fi jiɛnyɛ nɛɛ fɛ wu tu wù nyu mwa ye?”
45 Portanto, se Davi chama o Messias de Senhor, como é que o Messias pode ser descendente de Davi?
46 No Jiso jɛmɛ nɛ, muh gɛ ka wù nyu yu wu mumwaa wu chvuu fiɛɛ wu le gɛ. Kɛge tɛ abvu, muh gɛ ka wu moŋ lo wu biih fiɛɛ wu le gɛ.
46 Ninguém podia responder mais nada, e daquele dia em diante não tiveram coragem de lhe fazer mais perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.