Mateus 21
ncr (NCR) vs NTLH
1 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ doo bo fɛɛse Yɛlusalɛm, bo nyu wa ntɛ wù Bɛfash le, bo nyume mbebe yi mbegɛ wu Bite bi Olif le, wu mo wu tuŋ booŋ be ba ŋgoo bamu bafɛɛ,
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, pararam no povoado de Betfagé, que fica perto do monte das Oliveiras. Dali Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 wu jɛme bo le lɛ, “Bɛŋ gɛɛŋ ntɛ wù fwe wege le. Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛŋ, bɛŋ yɛŋ bwe jaki le ba shuudɛ mwa ye nyume mbebe ye le, bɛŋ faanyɛ, bɛŋ to bɛ bo fɛ mɛne.
2 com a seguinte ordem:
3 Nɛ muh lé wu jɛ̂mɛ fiɛɛ bɛŋ le, bɛŋ chvuu lɛ Chiji Kikwɛɛ gôone lo, wu mo wu chînɛ lo kimimia bɛŋ to yu.”
3 Se alguém falar alguma coisa, digam que o Mestre precisa deles. Assim deixarão vocês trazerem logo os animais.
4 Finɛ fiɛɛ gɛ̀ kooshɛ noo ki fi gê fi to fi kojɛ no muh wu ntuŋ wu Nyo wumu gɛ̀ jɛmɛ, wu du lɛ,
4 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito:
5 “Muh du kilaantɛŋ kì Sayoŋ le lɛ,
5 “Digam ao povo de Jerusalém: Agora o seu rei está chegando. Ele é humilde e está montado num jumento e num jumentinho, filho de jumenta.”
6 Booŋ ba Jiso ba ŋgoo baa gɛɛŋ, bo ge gɛh no wu be jɛmɛ.
6 Então os discípulos foram e fizeram o que Jesus havia mandado.
7 Bo to bɛ jaki wɛɛ mo mwa, bo nooŋ bikuŋ biboo yu wege, Jiso bɛɛŋ wu shii yu we, wu tu wu gɛɛne.
7 Levaram a jumenta e o jumentinho, jogaram as suas capas sobre eles, e Jesus montou.
8 Kinchvu ki bamii ki duude tu ki dɛŋe tɛ bikuŋ biboo a je, bamu shwage chɛ́ yi bite bo dɛŋe.
8 Da grande multidão que ia com eles, alguns estendiam as suas capas no chão, e outros espalhavam no chão ramos que tinham cortado das árvores.
9 Kinchvu kì gɛ̀ gɛɛne Jiso fwe bɛ kì gɛ̀ bii ajiŋ tu ki wuule lɛ, “Yilili Yilili, mbɛɛŋsɛ nyûme fɛ mwa Nfoŋ Dabi le lɛɛɛ! Nyo le wu noŋ kimbonɛ yi muh wu too a jee chi Tada le lɛɛɛ! Yilili Yilili, mbɛɛŋsɛ nyûme fɛ Nyo wu fɛwe le lɛɛɛ!”
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Hosana a Deus nas alturas do céu!
10 Jiso gɛɛŋ wu fɛsɛ Yɛlusalɛm, kilaantɛŋ kɛɛ ki shiŋshɛ kichii. Bamii tu bo maŋe, bo biide lɛ, “Wunɛ le yɛɛŋ?”
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade ficou agitada, e o povo perguntava: — Quem é ele?
11 kinchvu kɛɛ chvuu lɛ, “Le muh wu ntuŋ wu Nyo wù Jiso wù ja ntɛ wu Nasalɛ le, Galalee.” Jiso lee Yɛlusalɛm|alt="Jesus enter Jerusalem" src="CN01782C.TIF" size="span" loc="Mch 21:1-11" copy="David C Cook" ref="21:11"
11 A multidão respondia: — Este é o
12 Jiso gɛ̀ gɛɛŋ fɛ yeh yi kintanyɛ ki Nyo le, wu kuŋ bamii bachii ba gɛ̀ gese bɛ ba gɛ̀ gude mwɛɛ fo, wu baaji bidaŋ bi bamii ba gɛ̀ kuse bige, bɛ binta bi bamii ba gɛ̀ gese bibɛmbɛ.
12 Jesus entrou no pátio do Templo e expulsou todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Wu gɛ̀ kuŋe wu duu lɛ, “Fi le ba saŋ lɛ Nyo duu lɛ, ‘Ba lé ba tɛ̂ŋe yeh yaŋ lɛ yeh yi buunɛ.’ Bɛŋ kaasɛ yi tu bvuta bvu bachoŋ.”
13 Ele lhes disse:
14 Jiso tu wù nyu fɛ yeh yi kintanyɛ le, binfeeŋ bɛ bantɛŋelase too wu fɛde bo.
14 Cegos e coxos iam encontrar Jesus no pátio do Templo, e ele os curava.
15 Geenɛ, bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo gɛ̀ doo bo yɛŋ biŋgha bi mwɛɛ bì wu gɛ̀ gee le, bɛ no booŋ ba shige shige gɛ̀ wuule fɛ yeh yi kintanyɛ le, bo duu lɛ, “Yilili Yilili, mbɛɛŋsɛ nyûme fɛ mwa Nfoŋ Dabi le lɛɛɛ”, fi tu fi toonyi lo bo.
15 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ficaram zangados quando viram as coisas maravilhosas que ele fazia e ouviram as crianças gritando no pátio do Templo: —
16 Bo mo bo waŋ lo Jiso lɛ, “Gɛ wo yuge fiɛɛ fì booŋ banɛ duu gɛ?” Wu chvuu bo le lɛ, “Ɛɛŋ, n'yuge lo. Fi le lɛ bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ wa fiɛɛ fì ba gɛ̀ saŋ lɛ, ‘Nyo lé wu gê mbɛɛŋsɛ wù joŋe wu gɛɛne wu mɛɛse wu tu wu bude de yi booŋ ba shige shige le, bɛ de yi booŋ bo baaŋ bo yaane ambɛŋ le gɛ?’”
16 E eles disseram a Jesus: — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Jiso gɛ̀ ja wu chinɛ bo le, wu bu a kilaantɛŋ kɛɛ le, wu gɛɛŋ ntɛ wu Bɛtani le, wu che yo.
17 Então Jesus os deixou, saiu da cidade e foi para o povoado de Betânia. E passou a noite ali.
18 Lɛ to nyume antaana, no Jiso gɛ̀ kaase wu tuu jiŋ a kilaantɛŋ ki Yɛlusalɛm le, jɛŋ tu yi yuu wu.
18 No dia seguinte, quando estava voltando para a cidade, Jesus teve fome.
19 Wu yɛŋ kite kimi le mbebe yi je le ba to ba jii, wu mo wu gɛɛŋ fo, geenɛ wu gɛ̀ baaŋ yɛŋ gɛ fiɛɛ le yi ki le gɛ, wu yɛŋ gɛh nyu biŋkamɛ le maa. Wu mo wu noŋ loŋ kite kɛɛ le wu jɛmɛ lɛ, “Keefɛ fintaŋ ka fi yuŋ yi wo le gɛ!” Kimimia, kite kɛɛ mo ki bobɛ lo.
19 Ele viu uma figueira na beira da estrada e foi até lá, mas não encontrou nada; só folhas. Aí disse para a figueira: E na mesma hora a figueira secou.
20 Booŋ ba ŋgoo ba Jiso doo bo yɛŋ noo, jwe yuŋ bo. Bo tu bo ghaade lɛ, “Kite kinɛ jiɛnyi nɛɛ fɛ ki bobɛ lo kimimia nɛ?”
20 Os discípulos viram isso, ficaram muito admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, nɛ bɛŋ leese fitele yi Nyo le, bɛŋ maŋe gɛ, bɛŋ gɛ ge gɛh nyu fiɛɛ fì ŋge bɛ kite kinɛ le maa gɛ. Nɛ bɛŋ jɛme mbegɛ wunɛ le lɛ, ‘Mugɛ ye fɛnɛ wo gɛɛŋ wo gwe a joo yì baaŋ le’, fi kooshɛ gɛh noo.
21 Então Jesus disse:
22 Mo nyume la fì bɛŋ lɛge a buunɛ le, bɛŋ lé bɛŋ kɛ̂mɛ nɛ bɛŋ le bɛŋ leesɛ fitele yi Nyo le.”
22 Se crerem, receberão tudo o que pedirem em oração.
23 Jiso gɛ̀ kaasɛ wu lee fɛ yeh yi kintanyɛ le, bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba sage woŋ wu Bajuu gɛ̀ to bo yɛŋ no wu yɛyi bamii, bo mo bo biih wu le lɛ, “Wo jo faaŋ bvuŋga fɛ wo gee mwɛɛ munɛ? Nya yɛɛŋ bvuŋga bvuyu wo le?”
23 Jesus chegou ao Templo, e, quando já estava ensinando, alguns chefes dos sacerdotes e alguns líderes judeus chegaram perto dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
24 Jiso chvuu bo le lɛ, “Mɛ tɛ nlé mbîih bɛŋ fiɛɛ. Nɛ bɛŋ chvuse lo, mɛ mo nsɛɛŋ bɛŋ muh wù nya mɛ bvuŋga ki ŋgee mwɛɛ munɛ.
24 Jesus respondeu:
25 Joŋ gɛ̀ leese bamii a joo bvuŋga bvuyu ja faaŋ? Bvu gɛ̀ ja fɛwe noo gɛ̀ nya muh wu wuŋ le?” No wu bile noo, bo tu bo tɛɛnyi lɛbolɛbo lɛ, “Nɛ bee chvuse lɛ gɛ̀ nya Nyo, wu biih bee le laa gɛ̀ ge la lɛ keefɛ bee bɛɛŋ Joŋ le gɛ?
25 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas? Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
26 Geenɛ, gɛ nyu no bee chvuu lɛ, ‘Gɛ̀ nya muh wu wuŋ gɛ’, nje bee faane kinchvu ki bamii, no bo bachii le bo bɛɛŋ lɛ Joŋ gɛ̀ bee muh wu ntuŋ wu Nyo.”
26 Mas, se dissermos que foram pessoas, temos medo do que o povo pode fazer, pois todos acham que João era profeta .
27 Noo, bo mo bo chvuu Jiso le lɛ, “Gɛ bee kee gɛ.” Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Tu gɛ mɛ nyu nsɛɛŋ tɛ bɛŋ muh wù nya mɛ bvuŋga lɛ ŋgêe mwɛɛ munɛ gɛ.”
27 Por isso responderam: — Não sabemos.
28 Jiso gɛɛŋ fwe wu biih lɛ, “Bɛŋ kwaji lɛ la kune finɛ? Muh mu gɛ̀ kɛme booŋ ba bilɛŋsɛ bafɛɛ. Wu gɛ̀ ja wu gɛɛŋ fɛ mwa wù ŋgamu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Mwa yaŋ, gɛnɛ wo she wo lɛ̂ne mwɛne abɛŋ.’
28 Jesus continuou:
29 Wu chvuu lɛ, ‘Gɛ mɛ nyu ŋgɛɛŋ gɛ.’ Geenɛ wu ja wu kaasɛ wu kusɛ fitele fie wu mo wu gɛɛŋ mwɛne kwɛɛ.
29 — Ele respondeu: “Eu não quero ir.” Mas depois mudou de ideia e foi.
30 Muh wɛɛ gɛɛŋ fɛ wù ajiŋ le wu jɛmɛ gɛh fiɛɛ fì wu be jɛmɛ wa wu ŋgamu le. Wu chvuu wu le lɛ, ‘Nlé ŋgɛ̂ɛŋ chii.’ Geenɛ, wu faŋ ki wu gɛ̂ɛŋ.
30 — O pai foi e deu ao outro filho a mesma ordem. E este disse: “Sim, senhor.” Mas depois não foi.
31 Antɛnɛɛ a booŋ bafɛɛ banɛ, le wu la wù gɛ̀ ge fiɛɛ fì chiji goone?” Bo chvuu lɛ, “Le wù ŋgamu.” Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nsɛɛŋ bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, bamii ba koode ŋwa mo bikɛse ba jiikuu bo leese wa fɛ bvunfoŋ bvu Nyo le fwe a bɛŋ le.
31 — Qual deles fez o que o pai queria? — perguntou Jesus. E eles responderam: — O filho mais velho. Então Jesus disse a eles:
32 Njɛme nɛ nje Joŋ Nlesɛajoo gɛ̀ to ki wu dûnyɛ je yì chaaŋ bɛŋ le, bɛŋ faŋ ki bɛŋ bɛ̂ɛŋ wu le, geenɛ bamii ba koode ŋwa bɛ bikɛse ba jiikuu bo bɛɛŋ wu le. Bɛŋ gɛ̀ doo bɛŋ yɛŋ no bo bɛmɛ noo, bɛŋ baaŋ kusɛ gɛ muntele mwɛna lɛ bɛŋ bɛɛŋ tɛ wu le gɛ.”
32 Pois João Batista veio para mostrar a vocês o caminho certo, e vocês não creram nele; mas os cobradores de impostos e as prostitutas creram. Porém, mesmo tendo visto isso, vocês não se arrependeram e não creram nele.
33 Jiso mo wu ja wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ yû ŋgaŋ wumu. Muh mu gɛ̀ bee wu lɛŋ mwɛ wu muntaŋ mù ba fɛde mbvuuŋ yu, wu tuŋ kitaŋ ki kɛnɛ, wu fɛ kiso kì ba lé ba sôone mbvuuŋ bude yo, wu tuŋ kitale ki muh wu chiɛɛne mwɛ kwɛɛ, wu mo wu gɛɛ mwɛ kwɛɛ bamii le, wu ja wu gɛɛŋ kituŋ kimi le.
33 Jesus disse:
34 Kife kì ba to ba kege muntaŋ gɛ̀ to ki kojɛ, wu tuŋ booŋ be ba lɛme fɛ bamii ba wu gɛ̀ gɛlɛ mwɛ kwɛɛ bo le, lɛ bo gɛɛŋ bo fi mwe muntaŋ.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono mandou alguns empregados a fim de receber a parte dele.
35 Bo gɛɛŋ, bamii ba wu gɛ̀ gɛlɛ mwɛ kwɛɛ bo le, bo koo bo, bo suŋ wumu, bo yuuyɛ wumu, bo tumɛ wumu bɛ ata.
35 Mas os lavradores agarraram os empregados, bateram num, assassinaram outro e mataram ainda outro a pedradas.
36 Wu ka wu tuŋ bamii bamu ba lɛme ba duude bo fede ba fwe baa, bamii baa ka bo ge gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no bo gɛ̀ ge bɛ ba fwe baa.
36 Aí o dono mandou mais empregados do que da primeira vez. E os lavradores fizeram a mesma coisa.
37 Ajiŋ ayu wu tuŋ wa nyume mwa ye, wu kwaji lɛ bo lé bo gɛ̂ɛŋ bo ŋgvuuŋ mwa ye wunɛ.
37 Depois de tudo isso, ele mandou o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles vão respeitar.”
38 Geenɛ, wu gɛɛŋ, bamii bayu doo bo yɛŋ wu le, bo jɛmɛ lɛbolɛbo lɛ, ‘Wunɛ le njibvushɛ bvu muh wu mwɛ kfunɛ. Bɛŋ to bee yuuyɛ wu bee mo be jo bvushɛ bvunɛ.’
38 Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
39 Bo mo bo koo wu bo bvusɛ mwɛne kwɛɛ, bo yuuyɛ.”
39 — Então agarraram o filho, e o jogaram para fora da plantação, e o mataram.
40 No Jiso ma nɛ, wu mo wu biih lɛ, “Muh mwɛ kfunɛ ge doo wu to wu ge nɛɛ bɛ bamii banɛ?”
40 Aí Jesus perguntou:
41 Bo chvuu lɛ, “Wu lé wu tô wu lɛ̂ɛshɛ lo munyamɛ muyu, wu gɛ̂ɛ mwɛ kwɛɛ bamii bamu bo lé bo gê bo nyaa mwe muntaŋ sege bo kege.”
41 Eles responderam: — Com certeza ele vai matar aqueles lavradores maus e vai arrendar a plantação a outros. E estes lhe darão a parte da colheita no tempo certo.
42 Jiso biih bo le lɛ, “Bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ a Ŋwa wu Nyo le lɛ,
42 Jesus então perguntou:
43 Mɛ mo nsɛŋe bɛŋ le lɛ, Nyo le wu fi bvunfoŋ bwe chiaaŋ yene le, wu nya nyu kituŋ ki lé ki gêe no wu goone le.”
43 E Jesus terminou:
44 [“Tɛdɛ chiyu chinɛ muh gwe yi chì le, wu chiaafɛ lo, chi gwe yi muh le, chi baajɛ lo mwɛdɛ.]”
44 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
45 No Jiso ma ŋgaŋ wunɛ nɛ, bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo Bafalashii doo bo yu, bo mo bo kɛɛ lɛ wu ma nyu kune bo.
45 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus ouviram as parábolas que Jesus contou e sabiam que ele estava falando a respeito deles.
46 Bo tu bo goone ki bo koo wu, geenɛ, bo kaasɛ bo faŋ kinchvu ki bamii, nje kinchvu kɛɛ gɛ̀ kɛme Jiso njɛ muh wu ntuŋ wu Nyo. Kite ki Olif|alt="Olive tree" src="hk00111c.tif" size="col" loc="Mch 21:33-46" copy="Horace Knowles" ref="21:46"
46 Por isso queriam prendê-lo, mas tinham medo da multidão porque o povo achava que Jesus era profeta .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.