Marcos 12
ncr (NCR) vs NTLH
1 Jiso mo wu ja wu tu wu jɛme bo le a baŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ bee wu lɛŋ mwɛ wu muntaŋ mù ba fɛde mbvuuŋ yu, wu tuŋ kitaŋ ki kɛnɛ, wu fɛ kiso kì ba lé ba sôone muntaŋ fo mbvuuŋ bude, wu tuŋ kitale ki muh wu chiɛɛne mwɛ kwɛɛ, wu mo wu nya mwɛ kwɛɛ chiaaŋ yi bamii le, wu mo wu ja wu gɛɛŋ kituŋ kimi le.Mwɛ wu muntaŋ mu mbvuuŋ|alt="Vineyard" src="lb00103c.tif" size="span" loc="Mlk 12:1" copy="Louise Bass" ref="12:1"
1 Depois Jesus começou a falar por meio de parábolas . Ele disse:
2 Kife kì ba kege muntaŋ to ki kojɛ, wu tuŋ mwa lɛme fɛ bamii ba wù gɛ̀ nya mwɛ bo le lɛ wu fi mwe muntaŋ wu to bɛ mu.
2 Quando chegou o tempo da colheita, o dono enviou um empregado para receber a sua parte.
3 Wu gɛɛŋ bo koo lo wu bo suŋ, bo kuŋ wu tu jiŋ chiaaŋ chiaaŋ.
3 Mas os lavradores agarraram o empregado, bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
4 Muh mwɛ kwɛɛ ka wu tuŋ mwa lɛme wumu, wu gɛɛŋ, bo ka bo suŋ wu bo chiɛɛ kikwɛɛ, bo choosɛ wu.
4 O dono mandou mais um empregado, mas eles bateram na cabeça dele e o trataram de um modo vergonhoso.
5 Wu ka wu tuŋ wumu, bo yuuyɛ wɛɛ. Wu ka wu tuŋ bamu wu mumwaa wu mumwaa bo duude lo, ba suŋ bamu, ba yuuyɛ bamu.
5 E ainda outro foi mandado para lá, mas os lavradores o mataram. E o mesmo aconteceu com muitos mais — uns foram surrados, e outros foram mortos.
6 Wu gɛ̀ tuŋ bo, to shɛɛ wa gɛh muh wu mumwaa, muh wunɛ nyume mwa ye, wu le fitele fie. Wu mɛsɛ wu tuŋ wu fɛ bo le wu kwaji lɛ bo lé bo gɛ̂ɛŋ bo ŋgvuuŋ mwa ye wunɛ.
6 E agora a única pessoa que o dono da plantação tinha para mandar lá era o seu querido filho. Finalmente ele o mandou, pensando assim: “O meu filho eles vão respeitar.”
7 Geenɛ, bamii bayu jɛmɛ lɛbolɛbo lɛ, ‘Wunɛ le nji bvushɛ bvu muh wu mwɛ kfunɛ, bɛŋ to bee yuuyɛ wu bvushɛ bvuyu tu bwesa besabɛŋ.’
7 Mas os lavradores disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
8 Bo mo bo koo wu, bo yuuyɛ, bo bvusɛ bo noŋ akfuuŋ a kitaŋ.”
8 — Então agarraram o filho, e o mataram, e jogaram o corpo para fora da plantação.
9 No Jiso jɛmɛ nɛ, wu mo wu biih lɛ, “Fiɛɛ fì taŋlo chiji kikwɛɛ wu mwɛ kfunɛ ge le la? Wu lé wu gê wu tô wu lɛɛshɛ lo bamii bayu, wu nya mwɛ kwɛɛ nyu wa bamii bamu le.
9 Aí Jesus perguntou:
10 Bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ kijusɛ kinɛ a Ŋwa wu Nyo le gɛ? Ba le ba saŋ lɛ,
10 Vocês não leram o que as
11 Finɛ gɛ̀ ge Tada, bee jiiŋe bee kɛme ŋgha.’”
11 Isso foi feito pelo Senhor
12 Bamii banɛ yu ŋgaŋ wunɛ, bo mo bo kɛɛ lɛ Jiso ma nyu bo le. Bo tu bo goone ki bo koo wu, bo faŋ kinchvu ki bamii ki gɛ̀ bee fo. Bo mo bo chinɛ wu le wu ja wu gɛɛne.
12 Os líderes judeus sabiam que a parábola era contra eles e quiseram prender Jesus, mas tinham medo do povo. Por isso deixaram Jesus em paz e foram embora.
13 Bikwɛɛ bi woŋ gɛ̀ ja bi tuŋ Bafalashii mo bamii bamu ba ŋgoo yi Nfoŋ Hɛlod le lɛ bo gɛɛŋ bo telɛ Jiso lɛ bo koo wu yi njɛmɛ we le.
13 Depois mandaram que alguns fariseus e alguns membros do partido de Herodes fossem falar com Jesus a fim de conseguirem alguma prova contra ele.
14 Bo to, bo jɛmɛ Jiso le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, bee kee lɛ wo to wo jɛme gɛh nyu nchiɛɛŋ, nje gɛ wo faane jise chi muh gɛ, kɛnɛ fiɛɛ fì le mwɛdɛ gɛ. Wo yɛyi nchiɛɛŋ nyu jɛ yi Nyo. Gɛh sɛɛŋ bee laa nchi le wu bɛɛŋ lɛ bee lâaŋe ŋwa Kaisa Nfoŋ wù Lum le, noo wu baaŋ bɛɛŋ gɛ le?
14 Eles chegaram e disseram: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto e não se importa com a opinião dos outros. O senhor não julga pela aparência, mas ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige. Diga: é ou não é contra a nossa
15 Bee lâaŋe, noo keefɛ be lâaŋe gɛ la?” Jiso kɛɛ fiɛɛ fì bo gɛ̀ wɛɛne bɛ fi, wu chvuu lɛ, “Bɛŋ tele mɛ nje la? Bɛŋ to bɛ danale n'yɛŋ.”
15 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
16 Bo to bɛ wu, wu fi, wu biih lɛ, “Kikwɛɛ kinɛ kì le yu, le ki yɛɛŋ lɛ, jee chinɛ le chi yɛɛŋ lɛ?” Bo chvuu lɛ, “Le ki Kaisa lɛ, jee le gɛh tɛ che.”
16 Eles trouxeram, e ele perguntou: Eles responderam: — São do Imperador.
17 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ nyâa fiɛɛ fì le fi Kaisa wu le, bɛŋ nyâa fi Nyo Nyo le.” Bo yu noo, jwe yuŋ lo bo kune wu.
17 Então Jesus disse: E eles ficaram admirados com Jesus.
18 Basadushii bamu gɛ̀ ja bo to ki bo biih fiɛɛ Jiso le. Basadushii gɛ̀ bee bamii ba gɛ̀ duu lɛ gɛ bamii nyu bo ge bo bu yi kwe le gɛ.
18 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus e disseram:
19 No bo to, bo biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, Musɛ gɛ̀ saŋ a banchi besa le lɛ,
19 — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte lei : “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
20 Noo, muh mu gɛ̀ kɛme booŋ ba bilɛŋsɛ bvusooshwi, wù ŋgamu gɛ̀ jo kwɛse, wu kwe mwa sɛŋ.
20 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
21 Wù bii wu le, gɛɛ kwɛse wuyu, wu kwe tɛ mwa sɛŋ. Fi gɛ̀ kooshɛ gɛh tɛ yɛɛŋyɛɛŋ bɛ wù gɛ bii wuwɛɛ le.
21 O segundo casou com a viúva e morreu sem deixar filhos. Aconteceu a mesma coisa com o terceiro.
22 Bo gɛ̀ gɛɛ wu bachii, muh gɛ̀ baaŋ nyu gɛ yu antɛnɛɛ a bamii ba bvusooshwi wù boo mwa bɛ kwɛse wɛɛ gɛ. Ajiŋ ayu kwɛse wɛɛ kwe tɛ.
22 Afinal, os sete irmãos casaram com a mesma mulher e morreram sem deixar filhos. Depois de todos eles, a mulher também morreu.
23 No bamii ba bvusooshwi bayu gɛ̀ jo kwɛse wɛɛ bachii, sege bamii bude yi kwe le, wu le wù nyu kwɛ yɛɛŋ?”
23 Portanto, no dia da ressurreição, quando todos os mortos tornarem a viver, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
24 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ jɛme nɛ bɛŋ jiaade lo nje gɛ bɛŋ kee fiɛɛ fì ba saŋ a Ŋwa wu Nyo le gɛ, gɛ bɛŋ kee tɛ bvuŋga bvu Nyo gɛ?
24 Jesus respondeu:
25 Fiɛɛ fì le, le lɛ lé gê nyu sege bamii bude yi kwe le, gɛ bilɛŋsɛ bɛ bikɛse baaŋ bo ka bo taashi bvuguu gɛ, bamii baaŋ gɛ bo ka bo nyaa booŋ bo taashi bvuguu gɛ. Bo lé bo tô bo nyume wa njɛ banchɛndaa ba Nyo fɛwe.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
26 Fiɛɛ fì kune no bamii lé bo gê bo bude yi kwe le, bɛŋ gɛ̀ baaŋ a tɛɛŋ gɛ kijusɛ a Ŋwa wu Musɛ le kune kite ki mbiaŋ kì wu gɛ̀ yɛŋ ki bɛde, Nyo jɛmɛ Musɛ le, wu duu lɛ,
26 Vocês nunca leram no
27 Wu lɛ gɛ Nyo nyume Nyo wu baŋkfu gɛ, le Nyo wu bamii ba baaŋ yu. Bɛŋ le bɛŋ jiaa baaŋ.”
27 E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos. Vocês estão completamente errados!
28 Muh mu wù gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo gɛ̀ ja wu to, wu doo wu yu no Jiso bɛ bamii baa tɛɛnyi kintɛɛnyɛ, wu ka wu yɛŋ no wu chvuu fiɛɛ fì bo biide wu le a je yì joŋe le, wu mo wu biih tɛ Jiso le lɛ, “Nchi wù fede banchi bachii le wù la?”
28 Um mestre da Lei que estava ali ouviu a discussão. Viu que Jesus tinha dado uma boa resposta e por isso perguntou: — Qual é o mais importante de todos os mandamentos da
29 Jiso chvuu wu le lɛ, “Nchi wù fede banchi bachii le wunɛ wu duu lɛ,
29 Jesus respondeu:
30 Wo kôŋe Tada Nyo wo bɛ fitele fiuŋ fichii, wo nya kikwɛɛ kuŋ wu le kichii, wo gɛ̂ɛde bvufee bwuŋ ye ye le bvuchii, wo lɛ̂ne fɛ wu le bɛ bvuŋga bwuŋ bvuchii.’
30 Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com toda a mente e com todas as forças.”
31 Nchi wù bii wunɛ le le lɛ, ‘Wo kôŋe muh wù le mbebe yo le no wo koŋe kikwɛɛ kuŋ.’
31 E o segundo mais importante é este: “Ame os outros como você ama a você mesmo.” Não existe outro mandamento mais importante do que esses dois.
32 Muh wù gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo wɛɛ jɛmɛ Jiso le lɛ, “Muh N'yɛyɛ, wo le wo chvuu chuule. Wo jɛme nyu nchiɛɛŋ lɛ Nyo le gɛh wu mumwaa gɛ wumu ka nyume yu wù fede wu gɛ.
32 Então o mestre da Lei disse a Jesus: — Muito bem, Mestre! O senhor disse a verdade. Ele é o único Deus, e não existe outro além dele.
33 Ki wo kôŋe wu bɛ fitele fichii, wo gɛ̂ɛde bvufee ye ye le bvuchii, wo lɛ̂ne fɛ wu le bɛ bvuŋga bvuchii, bɛ kì wo kôŋe muh wu le mbebe yo le no wo koŋe kikwɛɛ kuŋ, fi fede lo ki ba gee bintanyɛ bɛ nyáŋ yì tonɛ mo bintanyɛ bimi.”
33 Devemos amar a Deus com todo o nosso coração, com toda a nossa mente e com todas as nossas forças e também devemos amar os outros como amamos a nós mesmos. Pois é melhor obedecer a estes dois mandamentos do que trazer animais para serem queimados no altar e oferecer outros sacrifícios a Deus.
34 Jiso doo wu yɛŋ no wu chvuu njɛ muh bvufee, wu mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Gɛ wo nyu je yì ndefe le ki wo lêe bvunfoŋ bvù Nyo le gɛ.” Ajiŋ ayu, muh gɛ̀ baaŋ ka moŋ gɛ, ki wu tô wu biih fiɛɛ wu le gɛ.
34 Jesus viu que o mestre da Lei tinha respondido com sabedoria e disse: Depois disso ninguém tinha coragem de fazer mais perguntas a Jesus.
35 Jiso tu wu yɛyi bamii fɛ yeh yi kintanyɛ le, wu gɛ̀ ja wu biih bo le lɛ, “Bamii ba duunyi banchi jiɛnyi nɛɛ fɛ bo tu bo duu lɛ Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka le mwa Nfoŋ Dabi le?
35 Quando Jesus estava ensinando no pátio do Templo, perguntou:
36 Kiyo ki Yuude gɛ̀ ge wa Nfoŋ Dabi wunɛ jɛmɛ kune Mbvusɛ wuyu wu duu lɛ,
36 Pois Davi, inspirado pelo Espírito Santo, escreveu:
37 Nɛ Dabi kibɛɛ tɛŋe wu lɛ Tada we, fi ka fì jiɛnyɛ nɛɛ fɛ wu tu wù nyu mwa ye?” No Jiso jɛme mwɛɛ munɛ nɛ, kinchvu ki bamii kì gɛ̀ bee fo, tu ki yege, njoŋ yuu lo bo.
37 O próprio Davi chama o Messias de Senhor. Portanto, como é que o Messias pode ser descendente de Davi? Uma grande multidão escutava com prazer o que Jesus ensinava.
38 Wu doo wu yɛyi bamii wu ja wu jɛmɛ bo le lɛ, “Bɛŋ yɛ̂ne kune bamii ba duunyi banchi ba Nyo. Bo koŋe ki bo nooŋ nyu bikuŋ bì ndefe bo jiɛnyi bɛ bi manjuu ma ba kame chiwaaŋ fo lɛ bamii yɛ̂ɛse bo le bɛ ŋgvunɛ.
38 Ele dizia ao povo:
39 Bo koŋe ki bo shiide nyu fwe yéh yi buunɛ le. Sege bo le bo gɛɛŋ fɛ ŋka le, bo shiide nyu binta bì baaŋ baaŋ le.
39 preferem os lugares de honra nas
40 Bo shiishi bakwɛŋkfu bo lɛɛde bɛ bo, bo fii yéh bɛ mwɛɛ muboo, bo buuse bo bɛ chibuunɛ chì ndefe. Wuboo ŋgɛ lé wu gê wu ya lo.”
40 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçarem, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
41 Jiso ja wu gɛɛŋ wu shii kimbe kege le fɛ ŋku wu nnya le fɛ yeh yi kintanyɛ le, wu jiiŋe no bamii too bo gɛɛde bige a ŋku wuyu le. Bamii ba kwa ba duude tu bo too bo gɛɛde bige yo wesee.
41 Jesus estava no pátio do Templo, sentado perto da caixa das ofertas, olhando com atenção as pessoas que punham dinheiro ali. Muitos ricos davam muito dinheiro.
42 Kwɛŋkfu wumu gɛ̀ ja wu to nyu muh wu kifufe, wu gɛɛ munini yo munfɛɛ mù le jise chi bige chi le gɛ fiɛɛ gɛ.
42 Então chegou uma viúva pobre e pôs na caixa duas moedinhas de pouco valor.
43 Jiso bɛɛŋ booŋ be ba ŋgoo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ kwɛŋkfu wunɛ wu le muh kifufe nɛ, le wu nya wu fe bamii bachii ba gɛɛde fiɛɛ a ŋku wu yeh yi kintanyɛ le.
43 Aí Jesus chamou os discípulos e disse:
44 Bamii bachii ba be nyaa, be too nyu bɛ bimbɛge bi bvukugɛ bvuboo bvù le bvu yisɛ wa bvu tu bvu fuushi kuu. Geenɛ kwɛse wunɛ wu le kifufe kifufe nɛ le wu nya fiɛɛ fichii fì wu gɛɛde kikwɛɛ yu, nyu fi fì wu bee ki wu chêe yi fi le.”
44 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.