Lucas 19
ncr (NCR) vs NTLH
1 Jiso gɛɛŋ wu lee a kinlaantɛŋ ki Jɛliku le, wu fede.
1 Jesus entrou em Jericó e estava atravessando a cidade.
2 Muh mu gɛ̀ bee yo jee che nyu lɛ Sakio, nyu chiji kikwɛɛ ki bamii ba koode ŋwa, nyu tɛ muh wu kwa.
2 Morava ali um homem rico, chamado Zaqueu, que era chefe dos cobradores de impostos.
3 Wu gɛ̀ goone ki wu yɛ̂ŋ Jiso le no wu fede. Geenɛ, fi ya wu nje wu gɛ̀ kfufe lo, kinchvu ki bamii baŋe wu.
3 Ele estava tentando ver quem era Jesus, mas não podia, por causa da multidão, pois Zaqueu era muito baixo.
4 Wu mo wu legɛ wu gɛɛŋ fwe, wu gɛɛŋ wu bɛɛŋ yi kite kimi le lɛ Jiso ge doo wu fede wu yɛŋ wu le. Nje wu gɛ̀ bee ki wu fê je yo.
4 Então correu adiante da multidão e subiu numa figueira brava para ver Jesus, que devia passar por ali.
5 Jiso gɛɛŋ wu bu fo, wu noŋ ajii wu yɛŋ wù le fɛwe, wu tɛɛŋ wu lɛ, “Sakio, shîlɛ chige wo tô, nje ŋkɛme ki nche a wo yeh a bɛŋ.”
5 Quando Jesus chegou àquele lugar, olhou para cima e disse a Zaqueu:
6 Wu mo wu tɛɛshɛ lo wu shii yi kite kɛɛ le, wu fi Jiso bɛ kinlaŋye.
6 Zaqueu desceu depressa e o recebeu na sua casa, com muita alegria.
7 Bamii bachii ba gɛ̀ yɛŋ no Jiso gɛ̀ gɛɛne bɛ wu, bo mo bo kɛ bo tu bo shuŋshi bo duu lɛ, “Muh wunɛ gɛɛne wa ki wu gɛ̂ɛŋ wu che bɛ muh wù befe wunɛ.”
7 Todos os que viram isso começaram a resmungar: — Este homem foi se hospedar na casa de um pecador!
8 Lɛ bo doo bo gɛɛŋ bo nyume Sakio ja wu lɛɛŋ we wu jɛmɛ Jiso le lɛ, “Tada, bîjɛ yɛ̂ŋ, nlé ŋgâ mwɛɛ mwaŋ antɛnɛɛ nya bamii ba kifufe le. Nɛ ŋgɛ̀ mbee nfi wa muh, tu nlé ŋkâasɛ nchvuu kiŋgane kinɛh, mwɛdɛ le.”
8 Zaqueu se levantou e disse ao Senhor: — Escute, Senhor, eu vou dar a metade dos meus bens aos pobres. E, se roubei alguém, vou devolver quatro vezes mais.
9 No Jiso yu noo, wu jɛmɛ wu le lɛ, “Yi abɛŋ le, nfi le wu to wa yeh kfunɛ, no chiji la chinɛ le tɛ mwa Ablaham.
9 Então Jesus disse:
10 Muh wù jee che le Mwamuh gɛ̀ to ki wu gôoŋ bamii ba le bo lɛsɛ wa, wu bvusɛ bo.”
10 Porque o
11 No bamii gɛ̀ yege no Jiso jɛme mwɛɛ munɛ, wu ja wu mo wu gɛɛŋ fwe wu ma ŋgaŋ wumu bo le, nje gɛ̀ shɛshi wa shige wu lee Yɛlusalɛm, bamii kwaji lɛ segemu Nyo le wa ki wu kɛ̂ wu sage bvunfoŋ bwe.
11 Jesus contou uma parábola para os que ouviram o que ele tinha dito. Agora ele estava perto de Jerusalém, e por isso eles estavam pensando que o Reino de Deus ia aparecer logo.
12 Wu jɛmɛ lɛ, “Gɛ̀ bee kife kimu, mwa nfoŋ wumu ja woŋ wuboo le wu gɛɛŋ woŋ wumu le, je yì ndefe le, lɛ ba gɛɛŋ ba ghaa wu nfoŋ le, fɛ wu kaasɛ wu to wu sage bvunfoŋ bwe.
12 Então Jesus disse:
13 Wu gɛ̀ doo wu jade, wu tɛɛŋ booŋ be ba lɛme ba yuufe, wu ga bige bo le kikɛɛ kikɛɛ, wu jɛmɛ lɛ, ‘Bɛŋ kô, bɛŋ shɛ̂ɛ bɛŋ gêe waaŋ yu fɛ ntoo.’
13 Antes de viajar, chamou dez dos seus empregados, deu a cada um uma moeda de ouro e disse: “Vejam o que vocês conseguem ganhar com este dinheiro, até a minha volta.”
14 Wu mo wu ja, bamii ba woŋ kwɛɛ le gɛ̀ bane wu baaŋ. Bo mo bo shɛɛ bo tuŋ bamii a wu jiŋ lɛ, bo gɛɛŋ bo du lɛ gɛ bo koŋe muh wɛɛ lɛ wu nyume nfoŋ wuboo gɛ.
14 — Acontece que o povo do seu país o odiava e por isso mandou atrás dele uma comissão para dizer que não queriam que aquele homem fosse feito rei deles.
15 Ba gɛ̀ gɛɛŋ gɛh ba ghaa wu. Sege wu gɛ̀ tu jiŋ wu nyu wu fi wa bvunfoŋ, wu du ba tɛɛŋ booŋ be ba lɛme baa ba wu gɛ̀ ga bige bo le, ki wu yɛ̂ŋ laa bo gɛ̀ shɛɛ bo ge waaŋ bo kɛmɛ mbe la.
15 — O homem foi feito rei e voltou para casa. Aí mandou chamar os empregados a quem tinha dado o dinheiro, para saber quanto haviam conseguido ganhar.
16 Wù fwe to wu jɛmɛ lɛ, ‘Chiji wese, kikɛɛ kuŋ ki bige kì wo gɛ nya mɛne, nle nshɛɛ ŋkɛme mbe yo bikɛɛ yuufe.’
16 O primeiro chegou e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei dez.”
17 Wu yu joŋ, wu chooŋe wu, wu jɛmɛ lɛ, ‘Wo le mwa lɛme wù joŋe. No wo le wo shɛɛ wo kɛɛ ki wo bîjɛ fɛ fiɛɛ fì shige le. Noo, nlé ŋgɛ̂ɛ wo wo sâge bantɛ yuufe.’
17 — “Muito bem!” — respondeu ele. — “Você é um bom empregado! E, porque foi fiel em coisas pequenas, você vai ser o governador de dez cidades.”
18 Wù bii fo tɛ to wu jɛmɛ lɛ, ‘Chiji wese, kikɛɛ kuŋ ki bige kì wo gɛ̀ nya mɛne nle nshɛɛ ŋkɛme mbe yo bikɛɛ bitɛŋ.’
18 — O segundo empregado veio e disse: “Patrão, com aquela moeda de ouro que o senhor me deu, eu ganhei cinco.”
19 Wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Nlé ŋgɛ̂ɛ wo wo sâge bantɛ batɛŋ.’
19 — “Você vai ser o governador de cinco cidades!” — disse o patrão.
20 Mwa lɛme wumu to wu jɛmɛ fie lɛ, ‘Chiji wese, kikɛɛ kuŋ ki bige kinɛ nle nshɛɛ kaaŋ a nchaŋa yi nju le ŋgɛɛ.
20 — O outro empregado chegou e disse: “Patrão, aqui está a sua moeda. Eu a embrulhei num lenço e a escondi.
21 Nchi gɛɛde nje wo tɛɛme ajiŋ, nfane wo. Wo gɛ̀ bee njɛ wo le wo gɛɛ sɛŋ, wo mo wo to wo jo lo. Doo nyume njɛ wo le wo mbooŋ fiɛɛ sɛŋ, wo mo wo to wo gweji lo.’
21 Tive medo do senhor, porque sei que é um homem duro, que tira dos outros o que não é seu e colhe o que não plantou.”
22 Chiji kikwɛɛ we jɛmɛ wu le lɛ, ‘Wo le mwa wù befe. Njɛmɛ wù bu jwe wo le le wu, wù nlé njo nsa wo yu. Wo gɛ̀ kee lɛ ntɛɛme ajiŋ, njode fiɛɛ njɛ nle ŋgɛɛ sɛŋ, nle njɛ mbooŋ fiɛɛ sɛŋ mo nto gweji lo.
22 — Ele respondeu: “Você é um mau empregado! Vou usar as suas próprias palavras para julgá-lo. Você sabia que sou um homem duro, que tiro dos outros o que não é meu e colho o que não plantei.
23 Wo gɛ̀ doo wo kee noo, gɛ̀ ge la fɛ wo jo bige biaŋ wo gɛɛŋ wo gɛɛ a nchvu le sɛŋ, wu lɛ sege ŋkaasɛ nto nfi bɛ mbe?’
23 Então por que você não pôs o meu dinheiro no banco? Assim, quando eu voltasse da viagem, receberia o dinheiro com juros.”
24 Wu mo wu jɛme bamii ba gɛ̀ lɛme mbebe ye le lɛ, ‘Bɛŋ fì kikɛɛ ki bige kiyu a wu le, bɛŋ nyâ muh wù kɛme bikɛɛ bi bige yuufe le.’
24 — E disse para os que estavam ali: “Tirem dele a moeda e deem ao que tem dez.”
25 Bo kajɛ lo, bo jɛmɛ lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, wù kɛme wa bikɛɛ bi bige yuufe.’
25 Eles responderam:
26 Wu jɛmɛ lɛ, ‘Nsɛŋe bɛŋ le lɛ muh wù kɛme fiɛɛ lé ba nyû ba bîsɛ. Geenɛ muh wù kɛme gɛ, fì shige fì wù kɛme lé ba nyû ba fî lo a wu le.
26 — E o patrão disse:
27 Yi mɛɛse le, bamii baa ba gɛ̀ banɛ mɛ, bo faŋe lɛ keefɛ mɛ nyû nfoŋ wuboo gɛ, bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ tô bɛ bo bɛŋ yûuyɛ a mɛ jii.’”
27 E agora tragam aqui os meus inimigos, que não queriam que eu fosse o rei deles, e os matem na minha frente.”
28 Ajiŋ ayu no Jiso gɛ̀ jɛmɛ mwɛɛ munɛ, wu mo wu ja wu tu wu saa fwe wu bɛɛne wu gɛɛne Yɛlusalɛm.
28 Depois de dizer isso, Jesus foi adiante deles para Jerusalém.
29 Sege wu gɛ̀ doo wu fɛɛse ntɛ wù Bɛfash bɛ wù Bɛtani le, bo nyume mbebe yi mbegɛ wu Bite bi Olif le, wu mo wu baa booŋ be ba ŋgoo bamu bafɛɛ wu tuŋ bo,
29 Quando iam chegando aos povoados de Betfagé e Betânia, que ficam perto do monte das Oliveiras, enviou dois discípulos na frente,
30 wu jɛme lɛ, “Bɛŋ gɛ̂ɛŋ ntɛ wù fwe wege le. Bɛŋ doo bɛŋ lese yo, bɛŋ yɛŋ mwa jaki le, ba shuudɛ wù muh gɛ baaŋ yu we a bɛɛŋ gɛ, bɛŋ faanyɛ bɛŋ to bɛ wu fɛnɛ.Mwa jaki wù ba shuudɛ|alt="Tied colt" src="hk00033c.tif" size="col" loc="Luk 19:30" copy="Horace Knowles" ref="19:30"
30 com a seguinte ordem:
31 Bɛŋ doo bɛŋ faanyɛ, muh nɛ le wu biih laa bɛŋ faanyi nje la lɛ, bɛŋ chvuu lɛ Chiji Kikwɛɛ goone lo.”
31 Se alguém perguntar por que vocês estão fazendo isso, digam que o Mestre precisa dele.
32 Booŋ ba ŋgoo baa gɛ̀ gɛɛŋ bo yɛŋ fiɛɛ fichii nyu gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no wu be jɛme.
32 Eles foram e acharam tudo como Jesus tinha dito.
33 Bo gɛ̀ doo bo faanyi mwa jaki wɛɛ, bamii ba gɛ̀ kɛme biih lɛ, “Bɛŋ faanyi mwa jaki wɛɛ nje la?”
33 Quando estavam desamarrando o jumentinho, os donos perguntaram: — Por que é que vocês estão desamarrando o animal?
34 Bo chvuu lɛ, “Chiji Kikwɛɛ goone ki wu bɛ̂ɛŋ yu.”
34 Eles responderam: — O Mestre precisa dele.
35 Bo mo bo jo bo to bɛ wu fɛ Jiso le, bo dɛŋ bikuŋ biboo yi jaki wuyu wɛɛ le, bo mo bo bɛɛŋsɛ Jiso yu we.
35 Então eles levaram o jumentinho para Jesus, puseram as suas capas sobre o animal e ajudaram Jesus a montar.
36 Wu ja wu gɛɛne, bamii dɛŋe bikuŋ biboo a je, wu fede yu.
36 Conforme ele ia passando, o povo estendia as suas capas no caminho.
37 Wu gɛɛŋ, lɛ wu fɛsɛ fɛ je yì bohge a mbegɛ wu Bite bi Olif le, kinchvu ki bamii be ba ŋgoo bachii jaŋɛ, bo tu bo wuule bo yuuse Nyo fɛwɛɛwe, nje biŋgha bi mwɛɛ bichii bì bo gɛ̀ yɛne le.
37 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém, na descida do monte das Oliveiras, uma grande multidão de seguidores ia com ele. E eles, cheios de alegria, começaram a louvar a Deus em voz alta por tudo o que tinham visto.
38 Bo tu bo wuule bo duu lɛ, “Nyo le wu noŋ kimbonɛ yi Nfoŋ wù too a jee chi Tada le. Nyiɛgee le fɛwe, bvukugɛ nyu bvu Nyo wù fɛwe le.”
38 Eles diziam: — Que Deus abençoe o Rei que vem em nome do Senhor! Paz no céu e
39 Bafalashii bamu ba gɛ̀ bee a kinchvu kɛɛ ntɛnɛɛ mo bo ja bo jɛmɛ Jiso le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, dû lɛ bamii buŋ ba ŋgoo banɛ bâŋ lo.”
39 Aí alguns fariseus que estavam no meio da multidão disseram a Jesus: — Mestre, mande que os seus seguidores calem a boca!
40 Jiso chvuu lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ le lɛ bo be baŋ lo, ata kanɛ wuule gɛh lo.”
40 Jesus respondeu:
41 Jiso doo wu bu mbebe Yɛlusalɛm le, wu bijɛ yo nɛɛ, wu kesɛ bɛ kwe,
41 Quando Jesus chegou perto de Jerusalém e viu a cidade, chorou com pena dela
42 wu tu taanyi lɛ, “O Yɛlusalɛm, nɛ bɛŋ banɛ be kee fiɛɛ fì taŋlo fi to bɛ kimbonɛ fɛ bɛŋ le yi juu chi abɛŋ le! Geenɛ mɛɛse gɛ taŋlo bɛŋ kɛɛ gɛ.
42 e disse:
43 Noo, bɛŋ kêe lɛ kife too lo ki bamii bena ba kimbanɛ lé bo nyû bo gê bo tô bo jôoŋ kitaŋ bo gɛŋ bɛŋ bo kɛnɛ, bo baŋ bɛŋ antɛŋ bimbe bichii.
43 Pois chegarão os dias em que os inimigos vão cercá-la com rampas de ataque, e vão rodeá-la, e apertá-la de todos os lados.
44 Bo lé bo gê bo lêe bo lɛ̂ɛshɛ lo bɛŋ mo booŋ bena, bo sa yeh yene, tɛdɛ gɛ shɛɛ yi chimi le gɛ. Fi lé fi gê fi kôoshɛ noo, nje bɛŋ baaŋ kɛɛ gɛ kife kì Nyo gɛ̀ to fɛ bɛŋ le gɛ.”
44 Eles destruirão completamente você e todos os seus moradores. Não ficará uma pedra em cima da outra, porque você não reconheceu o tempo em que Deus veio para salvá-la.
45 Jiso gɛɛŋ fɛ yeh yi kintanyɛ le, wu kɛ wu kuŋe bamii ba gɛ̀ gese mwɛɛ fo,
45 Jesus entrou no pátio do Templo e começou a expulsar dali os vendedores.
46 wu duu bo le lɛ, “Fi le ba saŋ lɛ Nyo duu lɛ,
46 Ele lhes disse:
47 Jiso shee wu yɛyi bamii fɛ yeh yi kintanyɛ le aju achii. Bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ bɛ bamii ba gɛ̀ duunyi banchi ba Nyo, mo bamii ba baaŋ baaŋ ba yo tu bo weede ki bo yuuyɛ wu.
47 Jesus ensinava no pátio do Templo todos os dias. Os chefes dos sacerdotes, os mestres da Lei e os líderes do povo queriam matá-lo.
48 Geenɛ bo gɛ kɛmɛ je gɛ, nje bamii bachii gɛ̀ shee gɛh lo mbebe Jiso le, bo goone gɛ ki bo sho lo fiɛɛ fimimia fɛ mwɛɛ mù wu gɛ̀ yɛyi le gɛ.
48 Mas não achavam jeito de fazer isso, pois todos o escutavam com muita atenção.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.