Lucas 17
ncr (NCR) vs NVT
1 Jiso jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Gɛ mwɛɛ mù tele bamii fɛ bo gêe kimbefɛ nyu njɛ mu lé mu nyû yu sɛŋ gɛ. Geenɛ, ŋgɛ wù baaŋ le fɛ muh wù tele lɛ bamii gêe bimbefɛ le.
1 Jesus disse a seus discípulos: “Sempre haverá o que leve as pessoas a cair em pecado, mas que aflição espera quem causa a tentação!
2 Fi joŋe fɛ wu wɛɛ muh le lɛ ba shɛŋshɛ ki bwee ki jɛnɛ a kindoŋ ke le, ba tooŋsɛ wu a joo yì baaŋ le, fede fɛ wù gee booŋ banɛ gêe bimbefɛ.
2 Seria melhor ser lançado no mar com uma pedra de moinho amarrada ao pescoço que fazer um destes pequeninos pecar.
3 Bɛŋ doo bɛŋ nyume bɛŋ yɛ̂ne. Mwa bwoo nɛ le wu ge fiɛɛ fì befe, wo jɛmɛ wu le. Wu nɛ le wu kusɛ, wo foosɛ wu.
3 Portanto, tenham cuidado! “Se um irmão pecar, repreenda-o e, se ele se arrepender, perdoe-o.
4 Wu nɛ le wu ge mwɛɛ mù mbefe fɛ wo le, kiŋgane kinsooshwi yi juu le, wu kaasɛ wu to wu ku chiaaŋ lɛ wu le wu jiaa, tu wo kɛmɛ ki wo fôosɛ wu.”
4 Mesmo que ele peque contra você sete vezes por dia e, a cada vez, se arrependa e peça perdão, perdoe-o”.
5 Booŋ ba Tada ba ntuŋ ja bo jɛmɛ wu le lɛ, “Gee lɛ mbɛmɛ wese tɛɛme chuule.”
5 Os apóstolos disseram ao Senhor: “Faça nossa fé crescer!”.
6 Tada chvuu bo le lɛ, “Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ, bɛŋ nɛ be kɛme mbɛmɛ wu le gɛh njɛ shaŋ yì nsuu, tu taŋlo bɛŋ du kite kì baaŋ kinɛ le lɛ ki mugɛ ye, fɛnɛ ki gɛɛŋ ki lɛɛŋ a joo yì baaŋ le, tu ki lé ki mo ki yû lo bɛŋ le.
6 O Senhor respondeu: “Se tivessem fé, ainda que tão pequena quanto um grão de mostarda, poderiam dizer a esta amoreira: ‘Arranque-se e plante-se no mar’, e ela lhes obedeceria.
7 Bɛŋ jo lɛ muh wu ŋgoo yɛne kɛmɛ mwa ye wu lɛme, wu she wu lɛne mwɛne, kɛnɛ wu be jiiŋe nyu fɛ shóŋ le, wu doo wu kwɛɛ, taŋlo wu mo wu du lɛ mwa ye wu lɛme wɛɛ gɛɛŋ lo wu jo mwɛɛ mwe munjile wu shii wu jii?
7 “Quando um servo chega do campo depois de arar ou cuidar das ovelhas, o senhor lhe diz: ‘Venha logo para a mesa comer conosco’?
8 Gɛ taŋlo fi nyu noo gɛ. Fiɛɛ fì wu taŋlo wu du le gɛ lɛ wu gɛ̂ɛŋ wu kûsɛ njú, wu sêesɛ mwɛɛ munjile mwe wu tô bɛ mu, wu mo wu chîɛɛne, wu doo wu jî mwɛɛ, wu muu, wu bânyɛ shú fɛ wu gɛ̂ɛŋ wu jîi mwe.
8 Não, ele diz: ‘Prepare minha refeição, apronte-se e sirva-me enquanto como e bebo. Você pode comer depois’.
9 Mwa ye wu lɛme wɛɛ ge mwɛɛ munɛ munchii, wu she wu nyaa wu kiyone?
9 E acaso o senhor agradece ao servo por fazer o que lhe foi ordenado?
10 Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fiena le. Bɛŋ doo bɛŋ ge wa lɛme chì ba gɛ̀ nya bɛŋ le chi ka, bɛŋ du lɛ, ‘Bee le gɛh lo fiesa booŋ ba lɛme, bee le be ge wa lɛme chesa.’”
10 Da mesma forma, quando vocês obedecem, devem dizer: ‘Somos servos inúteis; apenas cumprimos nosso dever’”.
11 Jiso gɛ̀ gɛɛne Yɛlusalɛm, wu fede a kijwe ki woŋ wu Samaliya bɛ ki Galalee le.
11 Dirigindo-se a Jerusalém, Jesus chegou à fronteira entre a Galileia e Samaria.
12 Wu gɛ̀ gɛɛne wu doo wu leese ntɛ wumu le, bilɛŋsɛ bamu yuufe ba gɛ̀ chɛne bɛ goŋ yì baaŋ yɛŋ wu le bo nyu je yì ndefe le,
12 Ao entrar num povoado dali, dez leprosos, mantendo certa distância,
13 bo mo bo tɛɛŋ bɛ jɛ yi tɛɛme lɛ, “Jiso chiji kikwɛɛ, koo gɛh yii fɛ bee le.”
13 clamaram: “Jesus, Mestre, tenha misericórdia de nós!”.
14 No Jiso yɛŋ bo le, wu jɛmɛ lɛ, “Bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ dûnyɛ ye yene bachiji kintanyɛ le.” No bo ja bo gɛɛne bo mo bo tɛmɛ bo yuu bo baaŋ a je.
14 Ele olhou para eles e disse: “Vão e apresentem-se aos sacerdotes”. E, enquanto eles iam, foram curados da lepra.
15 Muh mu a bo antɛnɛɛ yɛŋ lɛ wu le wu tɛmɛ wa, wu kaasɛ wu tu jiŋ fɛ Jiso le wu yuuse Nyo fɛwɛɛwe.
15 Um deles, ao ver-se curado, voltou a Jesus, louvando a Deus em alta voz.
16 Noo, wu gɛɛŋ wu mo wu gwe a Jiso jii, wu nya wu kiyone. Muh wuyu gɛ̀ bee muh wu Samaliya.
16 Lançou-se a seus pés, agradecendo-lhe pelo que havia feito. Esse homem era samaritano.
17 Jiso jɛmɛ lɛ, “Bamii bee yuufe ba mbe nfɛ bo mo bo yuu, ba bvuugɛ le faane?
17 Jesus perguntou: “Não curei dez homens? Onde estão os outros nove?
18 Fi le lɛ muh baaŋ nyu gɛ yu, wù yɛŋ lɛ wu lé wu kâasɛ wu tu jiŋ wu nya mbɛɛŋsɛ Nyo le fede ntolo wunɛ gɛ?”
18 Ninguém voltou para dar glórias a Deus, exceto este estrangeiro?”.
19 Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Ja we wo gɛ̂ɛne fiuŋ. Fitele fì wo lese yi ye yaŋ le, le fi ge wa wo tɛmɛ.”
19 E disse ao homem: “Levante-se e vá. Sua fé o curou”.
20 Bafalashii gɛ ja bo biih Jiso le laa bvunfoŋ bvu Nyo bvunɛ le bvu to sege la lɛ. Wu chvuu lɛ, “Gɛ njiŋɛ nyu yu wù lé wu gê wu dûnyɛ sege Nyo lé wu gê wu kɛ̂ wu sâge bvunfoŋ bwe bvunɛ gɛ.
20 Certo dia, os fariseus perguntaram a Jesus: “Quando virá o reino de Deus?”. Jesus respondeu: “O reino de Deus não é detectado por sinais visíveis.
21 Gɛ muh nyu yu wù lé wu gê wu dû lɛ, ‘Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, nɛ Nyo wunɛ wu sage fɛnɛ’, kɛnɛ lɛ, ‘Nɛ wu wege wu sage fɛge gɛ.’ Bɛŋ yêgɛ bɛŋ yû, bvunfoŋ bvu Nyo le nyu a bɛŋ ntɛnɛɛ.”
21 Não se poderá dizer: ‘Está aqui!’ ou ‘Está ali!’, pois o reino de Deus já está entre vocês”.
22 Wu mo wu kaasɛ wu jɛmɛ wa nyu booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Kife too lo kì bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ gôone ki bɛŋ yɛ̂ŋ muh wù jee che le Mwamuh le gɛh yi juu le chimimia, bɛŋ gɛ yɛŋ gɛ.
22 Então ele disse a seus discípulos: “Aproximam-se os dias em que desejarão ver o tempo do Filho do Homem, mas não o verão.
23 Lé gê nyû kife kɛɛ le bamii bamu duu lɛ, ‘Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, nɛ muh wege fɛge’, kɛnɛ lɛ, ‘Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ, nɛ muh wunɛ fɛnɛ.’ Bo doo bo jɛme noo, keefɛ bɛŋ bîi bo le gɛ. Keefɛ bɛŋ gɛ̂ɛne bɛŋ biji gɛ.
23 Dirão a vocês: ‘Vejam, lá está!’ ou ‘Aqui está ele!’, mas não os sigam.
24 Bɛŋ kee no jaŋ to yi lale we nɛ mwamwamwa, abu a woŋ a ana le achii yuu nɛ mwaaŋ, bamii bachii yɛŋ. Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no bamii bachii lé bo tô bo yɛ̂ŋ muh wù jee che le Mwamuh le juu chì wu kaase wu too.
24 Porque, assim como o relâmpago lampeja e ilumina o céu de uma extremidade a outra, assim será no dia em que vier o Filho do Homem.
25 Geenɛ, no wu lé wu gê wu gɛ̂ɛne, fɛ wu kaasɛ wu to, lé wu kɛ̂me ki wu yâ wu yɛ̂ŋ baŋgɛ ba duude kiŋgogɛ ki mɛɛse kinɛ faŋ wu.
25 Mas primeiro é necessário que ele sofra terrivelmente e seja rejeitado por esta geração.
26 Gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fi gɛ̀ bee kife kì Nyua le, nyu gɛh no fi lé fi gê fi nyûme kife kì muh wù jee che le Mwamuh.
26 “Quando o Filho do Homem voltar, será como no tempo de Noé.
27 Bo gɛ̀ jii mwɛɛ, bo ka muu, bikɛse bɛ bilɛŋsɛ taashɛ bvuguu, bamii nyaa booŋ ba taashi bvuguu bɛ bo, gɛɛŋ bu juu chì Nyua gɛ̀ lesɛ a ŋguh le, joo gɛ̀ bu yi to yi lɛɛshɛ bo bachii.
27 Naqueles dias, o povo seguia sua rotina de banquetes, festas e casamentos, até o dia em que Noé entrou na arca e veio o dilúvio, que destruiu a todos.
28 Fi lé fi gê fi nyû tɛ gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fi gɛ̀ bee kife ki Lod le. Bamii gɛ̀ jii mwɛɛ, bo muu, bo kame waaŋ, bo lɛne ŋɛ, bo ka joone yéh.
28 “E o mundo será como no tempo de Ló. O povo se ocupava de seus afazeres diários, comendo e bebendo, comprando e vendendo, cultivando e construindo,
29 Juu chi Lod gɛ̀ bu Sodom, Nyo mo wu shiishɛ ŋgu we wu shiide wu bɛde nje muŋkaŋ, wu shii wu mo wu lɛɛshɛ bamii ba Sodom bachii.
29 até o dia em que Ló deixou Sodoma. Então fogo e enxofre ardente caíram do céu e destruíram a todos.
30 Le gɛh no fi lé fi gê fi nyûme juu chi muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu jâgɛ wu bunɛ.
30 Sim, tudo será como sempre foi até o dia em que o Filho do Homem for revelado.
31 Lé tô nyû abvu bwɛɛ, keefɛ muh wu le kigo ki yeh le, mwɛɛ mwe nyume yeh, ka wu shii ki wu lêe yeh lɛ wu jo fiɛɛ fì le yeh gɛ. Yɛɛŋyɛɛŋ tɛ, keefɛ muh wu le nchvuuŋ ka wu kwɛɛde ki wu tô wu jo fiɛɛ gɛ.
31 Nesse dia, quem estiver na parte de cima da casa, não desça para pegar suas coisas. Quem estiver no campo, não volte para casa.
32 Bɛŋ kwâji fiɛɛ fì gɛ̀ kooshɛ bɛ kwɛ Lod.
32 Lembrem-se do que aconteceu à esposa de Ló!
33 Muh wù goone ki wu bâji kinche ke lɛ keefɛ wu lɛsɛ gɛ, tu wu lé wu lɛ̂sɛ lo. Muh wù lɛsɛ kinche ke tu wu lé wu bâji lo kinche ke.
33 Quem se apegar à própria vida a perderá; quem abrir mão de sua vida a salvará.
34 Nduu bɛŋ le lɛ, lé gê nyû kintaŋ kɛɛ le, bamii lé bo gê bo gîme fɛnta bafɛɛ, ba jo wu mumwaa wu mumwaa shɛɛ.
34 Naquela noite, duas pessoas estarão dormindo na mesma cama; uma será levada, e a outra, deixada.
35 Bikɛse bafɛɛ lé bo gê bo gôge bvulɛɛŋ fɛ jɛɛŋ, ba jo wu mumwaa wu mumwaa shɛɛ.
35 Duas mulheres estarão moendo cereal no moinho; uma será levada, e a outra, deixada.
36 [Bilɛŋsɛ bafɛɛ lé bo gê bo nyû mwɛne, ba jo wu mumwaa wumu shɛɛ.”]
36 Dois homens estarão trabalhando juntos num campo; um será levado, e o outro, deixado”.
37 Booŋ be ba ŋgoo biih wu le lɛ, “Tada, fiɛɛ fiyu lé fi gê fi kôoshɛ nyu faaŋ?” Wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Fɛ gvunɛ chi fiɛɛ to chi nyume fo le gɛh fo fɛ baŋgvuluŋ to bo taashi fo.”
37 “Senhor, onde isso acontecerá?”, perguntaram os discípulos. Jesus respondeu: “Onde estiver o cadáver, ali se ajuntarão os abutres”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.