Lucas 16

ncr (NCR) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jiso ka wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Muh wu kwa wumu gɛ̀ kɛme mwa ye wu lɛme wù wu gɛ̀ gɛlɛ lɛ wu jîiŋe fɛ kwa we le. Wu ja wu yu lɛ mwa ye wu lɛme wɛɛ bunɛ lo bige bie.
1 Jesus disse também a seus discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador. Este lhe foi denunciado de ter dissipado os seus bens.
2 Wu mo wu tɛɛŋ mwa ye wu lɛme wɛɛ wu biih wu le lɛ, ‘Finɛ fi n'yuge kune wo le la? Bânyɛ baŋwa bachii ba wo chi saŋe kwa waŋ yo wo tô wo chvûu mɛne. Gɛ wo baaŋ wo ka wo lɛne mɛne gɛ.’
2 Ele chamou o administrador e lhe disse: Que é que ouço dizer de ti? Presta contas da tua administração, pois já não poderás administrar meus bens.
3 Mwa ye wu lɛme wɛɛ gɛɛŋ wu shii wu kwajɛ lɛ, ‘No chiji kikwɛɛ kaŋ kuŋe wa bɛ mɛ fɛ lɛme le, nlé ŋgê nɛɛ? No nle njɛ ŋkɛme bvuŋga bvu nlɛne bɛ ji sɛŋ, ŋkɛme bvuya ki nlɛge kilɛgɛ.’
3 O administrador refletiu então consigo: Que farei, visto que meu patrão me tira o emprego? Lavrar a terra? Não o posso. Mendigar? Tenho vergonha.
4 Wu mo wu ja wu kwajɛ lɛ, ‘Nle ŋkɛɛ wa fiɛɛ fì nlé ŋgê, fi le lɛ sege ba kuŋ bɛ mɛ fɛ lɛme le, ŋka ŋkɛme nsáŋ yì taŋlo yi fii mɛ yéh yiboo le.’
4 Já sei o que fazer, para que haja quem me receba em sua casa, quando eu for despedido do emprego.
5 Noo, wu mo wu tɛɛŋ bamii ba gɛ̀ kɛme fioo yi chiji kikwɛɛ ke wu mumwaa wu mumwaa. Wu fwe to wu biih wu le lɛ, ‘Wo laaŋe chiji kikwɛɛ kaŋ nɛɛ?’
5 Chamou, pois, separadamente a cada um dos devedores de seu patrão e perguntou ao primeiro: Quanto deves a meu patrão?
6 Wu chvuu lɛ, ‘Le muŋkaaŋ mu mɛɛ mù baaŋ baaŋ gwii.’ Wu jɛmɛ lɛ, ‘Kô ŋwa wo wu fioo wunɛ wo shîi fɛkuu chige, wo kûsɛ wo sâŋ lɛ le muŋkaaŋ mbaanshɛŋ.’
6 Ele respondeu: Cem medidas de azeite. Disse-lhe: Toma a tua conta, senta-te depressa e escreve: cinqüenta.
7 Wu kaasɛ wu biih muh mu le lɛ, ‘Wo laaŋe yo, nɛɛ?’ Wu chvuu lɛ, ‘Le bikɛɛ bi agiŋ gwii.’ Wu jɛmɛ lɛ, ‘Kô ŋwa wo wu fioo wunɛ wo kûsɛ wo sâŋ lɛ le bikɛɛ mbanyaaŋ.’
7 Depois perguntou ao outro: Tu, quanto deves? Respondeu: Cem medidas de trigo. Disse-lhe o administrador: Toma os teus papéis e escreve: oitenta.
8 Chiji kikwɛɛ wù mwa lɛme wɛɛ gɛ̀ yɛŋ no wu gɛ̀ fige wu noo, wu ka wu bɛɛŋsɛ lo wu lɛ wu le wu feefɛ baaŋ.” Jiso mo wu mɛsɛ lɛ, “Bamii ba kiŋkfuuŋ kinɛ le feefe yi mwɛɛ mu bo gee le fede no bamii ba n'yuu feefe yi muboo mu le n'yuu le.
8 E o proprietário admirou a astúcia do administrador, porque os filhos deste mundo são mais prudentes do que os filhos da luz no trato com seus semelhantes.
9 Noo, njɛme bɛŋ le lɛ, bɛŋ jôde kwa wene wu fɛkuu fɛnɛ bɛŋ koode nsáŋ yu, fi le lɛ, sege wu ka, Nyo fi bɛŋ a wu yeh fɛ bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ nyûme fo segechii.
9 Eu vos digo: fazei-vos amigos com a riqueza injusta, para que, no dia em que ela vos faltar, eles vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 Muh wù taŋlo wu kɛɛ ki wu bîjɛ fɛ fiɛɛ fì shige le chuule taŋlo wu kɛɛ ki wu bîjɛ tɛ fɛ fì kuge le. Muh wù fɛde kinfi yi fiɛɛ fì shige le, tu taŋlo wu fige tɛ yi fì kuge le.
10 Aquele que é fiel nas coisas pequenas será também fiel nas coisas grandes. E quem é injusto nas coisas pequenas, sê-lo-á também nas grandes.
11 Nɛ bɛŋ le njɛ bɛŋ taŋlo bɛŋ kɛɛ ki bɛŋ bîjɛ fɛ bvukugɛ bvu fɛkuu fɛnɛ le sɛŋ, lé nya yɛɛŋ bɛŋ kwa wù nchiɛɛŋ?
11 Se, pois, não tiverdes sido fiéis nas riquezas injustas, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Bɛŋ le njɛ bɛŋ taŋlo bɛŋ kɛɛ ki bɛŋ bîji fɛ fiɛɛ fì muh mu le chuule sɛŋ, ge nya yɛɛŋ bɛŋ fiena?
12 E se não fostes fiéis no alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 Gɛ nfwa taŋlo wu lɛ̂ne bachiji kikwɛɛ le bafɛɛ gɛ. Wu nɛ lɛne noo, wu bâne wumu, wu koŋe wumu, kɛnɛ wu yuge wumu le chuule wu jode wumu fɛkuu. Gɛ taŋlo bɛŋ lɛ̂ne Nyo le bɛŋ ka lɛne bige le gɛ.”
13 Nenhum servo pode servir a dois senhores: ou há de odiar a um e amar o outro, ou há de aderir a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e ao dinheiro.
14 No Jiso jɛme noo, Bafalashii yu mwɛɛ munchii bo ja bo tu bo buu lo wu, nje bo gɛ̀ koŋe bige baaŋ.
14 Ora, ouviam tudo isto os fariseus, que eram avarentos, e zombavam dele.
15 Jiso mo wu jɛmɛ bo le lɛ, “Le bɛŋ banɛ ba duunyi ye lɛ bɛŋ lé bamii ba joŋe a bamii fwe, geenɛ Nyo kee mwɛɛ munchii mu le muntele mwɛna le. Bɛŋ kêe lɛ mwɛɛ mù bamii bɛɛŋse, le mwɛɛ mù Nyo jiiŋe mu kuufe ye fɛ wu le.”
15 Jesus disse-lhes: Vós procurais parecer justos aos olhos dos homens, mas Deus vos conhece os corações; pois o que é elevado aos olhos dos homens é abominável aos olhos de Deus.
16 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Gɛ̀ bee fweele ba feeji nyu banchi ba Musɛ bɛ mwɛɛ mu bamii ba ntuŋ ba Nyo gɛ̀ saŋ. Geenɛ, kɛge no Joŋ gɛ̀ to, bo tu bo feeji wa nyu saaka wù joŋe wù kune bvunfoŋ bvu Nyo. Muh wuchii mo wu tu wu taŋe ki wu lêe antɛnɛɛ a bvunfoŋ bvu Nyo bvuyu le.
16 A lei e os profetas duraram até João. Desde então é anunciado o Reino de Deus, e cada um faz violência para aí entrar.
17 Fi le chige fɛ kibvulɛ bɛ nshɛŋ ka, fede fɛ jise chi ŋwa lɛsɛ achiji a ŋwa wu banchi le.
17 Mais facilmente, porém, passará o céu e a terra do que se perderá uma só letra da lei.
18 Fi nyume lɛ, muh kuŋe bɛ kwɛɛ, wu jo wumu, tu wu le wu ge kimbefɛ bvushi bvu Nyo le njɛ kinjaŋ. Muh jo kwɛse wu bu wa a muh yeh, tu mwɛdɛ le wu jo kwɛ muh.”
18 Todo o que abandonar sua mulher e casar com outra, comete adultério; e quem se casar com a mulher rejeitada, comete adultério também.
19 Jiso ka wu ja wu jɛmɛ lɛ, “Muh kwa wumu gɛ̀ bee yu, wu susɛ ye bɛ njú yì joŋe yi kwa, wu jii ki kfuuŋ ke aju achii.
19 Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho finíssimo, e que todos os dias se banqueteava e se regalava.
20 Muh kifufe wumu nyu tɛ yu, jee che nyu Lasulo. Biŋkogo gɛ̀ koo wu ye yichii. Ba gɛ̀ gɛɛ wu wu shee wu gime jwe wu fwese wu muh wu kwa wɛɛ le,
20 Havia também um mendigo, por nome Lázaro, todo coberto de chagas, que estava deitado à porta do rico.
21 wu chiɛɛne laa sege wu jii mwɛɛ fiɛɛ shɛɛ wu boŋ wu ji la. No wu gɛ̀ gime fo noo, bvú mɛɛse yi too yi laaji biŋkogo bie.
21 Ele avidamente desejava matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do rico... Até os cães iam lamber-lhe as chagas.
22 Yi kife kimi le, muh kifufe wɛɛ kwe, banchɛndaa ba Nyo gɛ̀ tuu wu bo gɛɛŋ bo gɛɛ wu kijusɛ ki joŋe le mbebe Ablaham le. Muh wu kwa wɛɛ gɛ̀ kwe tɛ ba jiiyɛ wu.
22 Ora, aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos ao seio de Abraão. Morreu também o rico e foi sepultado.
23 Wu gɛɛŋ wù nyu woŋ wu baŋkfu le wu tu wù nyu fo yi ŋgɛ wù baaŋ le. Wu gɛ̀ ja wu noŋ ajii, wu yɛŋ Ablaham le je yì ndefe le bɛ Lasulo mbebe ye le.
23 E estando ele nos tormentos do inferno, levantou os olhos e viu, ao longe, Abraão e Lázaro no seu seio.
24 Wu tɛɛŋ lɛ, ‘Chii Ablaham, kôo yii fɛ mɛne wo chîiŋsɛ Lasulo lɛ wu lêesɛ nyi yi kwaaŋ yi kibo ke a joo le wu tô wu jîɛɛsɛ lɛmɛ chaŋ yu. Nle lo yi manluŋ mà baaŋ le yi ŋgu kfunɛ le.’
24 Gritou, então: - Pai Abraão, compadece-te de mim e manda Lázaro que molhe em água a ponta de seu dedo, a fim de me refrescar a língua, pois sou cruelmente atormentado nestas chamas.
25 Ablaham chvuu fie lɛ, ‘Mwa yaŋ, kwajɛ sege wo gɛ̀ baaŋ wo chee yi nshɛŋ le. Wo gɛ̀ kɛme mwɛɛ mù joŋe munchii sege kɛɛ, Lasulo yɛne fie nyu ŋgɛ. Mɛɛse Lasulo le yi bvujoŋɛ le, wo nyu yi maluŋ le.
25 Abraão, porém, replicou: - Filho, lembra-te de que recebeste teus bens em vida, mas Lázaro, males; por isso ele agora aqui é consolado, mas tu estás em tormento.
26 Gɛ mɛ gɛh finɛ fiɛɛ maa gɛ. Wo kêe tɛ lɛ mɛɛse kiŋkoŋ ki baaŋ le ba seesɛ lɛ gɛ taŋlo muh ja fɛnɛ wu daŋsɛ wu to fɛ wo le gɛ, gɛ taŋlo tɛ muh ja fɛ wo le wu daŋ wu to tɛ fɛnɛ gɛ.’
26 Além de tudo, há entre nós e vós um grande abismo, de maneira que, os que querem passar daqui para vós, não o podem, nem os de lá passar para cá.
27 Muh kwa wɛɛ ka wu lɛgɛ lɛ, ‘Kii wo chii, tûŋ gɛh Lasulo fɛ bee kfuuŋ.
27 O rico disse: - Rogo-te então, pai, que mandes Lázaro à casa de meu pai, pois tenho cinco irmãos,
28 Ŋkɛme booŋ ba bwɛɛŋ batɛŋ, wu gɛ̂ɛŋ wu chîisɛ bo le lɛ bo yɛ̂nɛ keefɛ bo tô tɛ fɛ kijusɛ ki ŋgɛ kinɛ le gɛ.’
28 para lhes testemunhar, que não aconteça virem também eles parar neste lugar de tormentos.
29 Ablaham chvuu fie lɛ, ‘Booŋ ba bwoo kɛme baŋwa ba Musɛ gɛ̀ saŋ bɛ baŋwa ba bamii ba ntuŋ wu Nyo gɛ̀ saŋ, bo nyu bo yûge mwɛɛ mu bo duu.’
29 Abraão respondeu: - Eles lá têm Moisés e os profetas; ouçam-nos!
30 Muh kwa wɛɛ faŋ wu jɛmɛ lɛ, ‘Aay chii Ablaham, be bee nyu muh mu wù bu yi kwe le wu gɛɛŋ wu fejɛ bo le, tu bo bee bo yu bo kusɛ muntele muboo.’
30 O rico replicou: - Não, pai Abraão; mas se for a eles algum dos mortos, arrepender-se-ão.
31 Ablaham chvuu wu le lɛ, ‘Bo faŋ ki bo yu fiɛɛ fì Musɛ bɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo duu, tu gɛ taŋlo bo yu tɛ mo fiɛɛ fì muh wu bu yi kwe le jɛme gɛ.’”
31 Abraão respondeu-lhe: - Se não ouvirem a Moisés e aos profetas, tampouco se deixarão convencer, ainda que ressuscite algum dos mortos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.