Lucas 13
ncr (NCR) vs NVT
1 Gɛ̀ bee kife kiyu le, bamii bamu ja bo sɛɛŋ Jiso kune bamii ba Galalee bamu ba gɛ̀ gɛnɛ ki bo ge kintanyɛ fɛ Nyo le, Balɛt tuŋ bamii bo gɛɛŋ bo gwoojɛ bo, bilɛmɛ biboo taashɛ bɛ bi nyáŋ yì bo gɛ gee kintanyɛ kɛɛ yu.
1 Por essa época, Jesus foi informado de que Pilatos havia assassinado algumas pessoas da Galileia enquanto ofereciam sacrifícios.
2 Jiso yege nɛɛ, wu biih bo le lɛ, “Bɛŋ kwaji lɛ bamii bayu gɛ kwe kfuu chi yɛɛ kwe noo nje bimbefɛ biboo gɛ̀ fede bi bamii ba Galalee bamu noo?
2 “Vocês pensam que esses galileus eram mais pecadores que todos os outros da Galileia?”, perguntou Jesus. “Foi por isso que sofreram?
3 Gɛ nyu noo gɛ. Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, bɛŋ baaŋ kûsɛ gɛ muntele mwɛna gɛ, bɛŋ bachii lé bɛŋ kwêeyɛ gɛh noo.
3 De maneira alguma! Mas, se não se arrependerem, vocês também morrerão.
4 Bɛŋ tane gɛh bamii ba yuufe ncho nyaaŋ baa ba yeh yì ndefe gɛ̀ kesɛ Siloŋ yi yuuyɛ bo? Bɛŋ kwaji lɛ bamii bayu gɛ̀ kweeyi noo nje bimbefɛ biboo gɛ̀ fede bi bamii ba Yɛlusalɛm bamu noo?
4 E quanto aos dezoito que morreram quando a torre de Siloé caiu sobre eles? Eram mais pecadores que os demais de Jerusalém?
5 Gɛ nyu noo gɛ. Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, bɛŋ baaŋ kûsɛ gɛ muntele mwɛna gɛ, bɛŋ bachii lé bɛŋ gê bɛŋ kwêeyɛ gɛh noo.”
5 Não! E eu volto a lhes dizer: a menos que se arrependam, todos vocês também morrerão.”
6 Jiso mo wu ma ŋgaŋ wumu bo le lɛ, “Gɛ bee kife kimi le, muh mu yii kite ki muntaŋ a wu mwɛne.Lɛ kife kojɛ, wu to ki wu kê, wu gɛ yɛŋ muntaŋ yuŋ yi ki le gɛ.
6 Então Jesus contou a seguinte parábola: “Um homem tinha uma figueira em seu vinhedo e foi várias vezes procurar frutos nela, sem sucesso.
7 Wu mo wu jɛmɛ muh wù gɛ̀ jiiŋe fɛ mwɛ we le lɛ, ‘Bîjɛ yɛ̂ŋ, le wa biluŋ bitɛde mɛɛse no ntoo ki ŋke muntaŋ yi kite kinɛ le, n'yɛde gɛ fiɛɛ le yi ki le gɛ. Gwôo lo. Ki baŋe nshɛŋ yinɛ achiji.’
7 Por fim, disse ao jardineiro: ‘Esperei três anos e não encontrei um figo sequer. Corte a figueira, pois só está ocupando espaço no pomar’.
8 Muh we wu lɛme wɛɛ chvuu lɛ, ‘Chiji kikwɛɛ, ka chinɛ gɛh yu kiluŋ kinɛ, nɛ ki baaŋ yuŋ gɛ, mɛ mo nchiŋ kinyi kiyu ŋgɛɛ chvune fo.
8 “O jardineiro respondeu: ‘Senhor, deixe-a mais um ano, e eu cuidarei dela e a adubarei.
9 Sege bu kiluŋ kì too le ki yuŋ, fi joŋ, ki nɛ baaŋ yuŋ gɛ, mɛ mo ŋgwo lo.’”
9 Se der figos no próximo ano, ótimo; se não, mande cortá-la’”.
10 Gɛ̀ bee juu chi yuuŋ chimi, Jiso yɛyi bamii yeh yi buunɛ yimi le.
10 Certo sábado, quando Jesus ensinava numa sinagoga,
11 Kwɛse wumu nyu yu kiyo kì befe kimi nyu ye ye le, kì to ki ge muh tu muh wu chigoŋ. Ki gɛ ge wa wu chɛŋ yi biluŋ le yuufe ncho nyaaŋ jiŋ ŋgvuusɛ wu, taŋlo wu gɛ ka wu lɛɛŋ we chaaŋ gɛ.
11 apareceu uma mulher enferma por causa de um espírito impuro. Andava encurvada havia dezoito anos e não conseguia se endireitar.
12 Jiso yɛŋ kwɛse wuyu le wu tɛɛŋ wu wu to wu jɛmɛ wu le lɛ, “Bwaaŋ, wo le wo bonɛ wa chiaaŋ yi goŋ yo yinɛ le.”
12 Ao vê-la, Jesus a chamou para perto e disse: “Mulher, você está curada de sua doença!”.
13 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu chiaasɛ kibo wu kuŋ wu le. Kimimia, jiŋ yɛɛ kaasɛ yi nɛjɛ ye, wu lɛɛŋ we chaaŋ, wu mo wu tu wu tume maŋkuŋ ma Nyo.
13 Então ele a tocou e, no mesmo instante, ela conseguiu se endireitar e começou a louvar a Deus.
14 Chiji kikwɛɛ wu yeh yi buunɛ yiyu yɛŋ lɛ Jiso le wu fɛ kwɛse wuyu nyu juu chi yuuŋ, fiɛɛ fiyu toonyɛ lo wu baaŋ. Wu mo wu tu wu sage bamii le wu duu lɛ, “Aju a lɛme le bvusoo. Bɛŋ tôo ba fɛde binchɛŋ biɛna nyu ajuu kaa le. Keefɛ muh ka wu môŋ wu to juu chi yuuŋ lɛ gɛ.”
14 O chefe da sinagoga ficou indignado porque Jesus a tinha curado no sábado. “Há seis dias na semana para trabalhar”, disse ele à multidão. “Venham nesses dias para serem curados, e não no sábado.”
15 Tada chvuu wu le lɛ, “Bɛŋ bamii ba jɛme yeye, bɛŋ gee yeye banɛ. Nɛ le juu chi yuuŋ, muh wu mumwaa mumwaa abɛŋ ntɛnɛɛ gɛ ka wu jo kɛnɛ jaki fɛ wu chee fo wu gɛɛŋ wu nya wu joo gɛ?
15 O Senhor, porém, respondeu: “Hipócritas! Todos vocês trabalham no sábado! Acaso não desamarram no sábado o boi ou o jumento do estábulo e o levam dali para lhe dar água?
16 Kwɛse wunɛ le nyu mwa Ablaham, debele nyu wu lee wa wu yeh yi ncha le biluŋ yuufe ncho nyaaŋ, fi baaŋ joŋ gɛ no ba bvusɛ wu yi ŋgɛ le juu chi yuuŋ gɛ?”
16 Esta mulher, uma filha de Abraão, foi mantida presa por Satanás durante dezoito anos. Não deveria ela ser liberta, mesmo que seja no sábado?”.
17 No Jiso jɛmɛ noo, bvuya koo bamii be ba kimbanɛ, bamii ba duude tu bo laŋe lo ye fiboo nje biŋgha bi mwɛɛ bichii bì Jiso gɛ̀ gee.
17 As palavras de Jesus envergonharam seus adversários, mas todo o povo se alegrava com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Jiso ja wu ghaa lɛ “Bvunfoŋ bvu Nyo le njɛ la? Fiɛɛ fì taŋlo mbege yu le la?
18 Então Jesus disse: “Com que se parece o reino de Deus? Com o que posso compará-lo?
19 Ka nyu gɛh njɛ ŋgo yi fintaŋ fimi fì muh gɛ̀ noŋ a wu mwɛne, yi gɛ̀ bu, yi ku yi yɛɛŋ yi tu kite kì munyii mu fuune we to mu joone yi chɛ́ yiyu le.”
19 É como a semente de mostarda que alguém plantou na horta. Ela cresce e se torna uma árvore, e os pássaros fazem ninhos em seus galhos”.
20 Wu ka wu jɛmɛ lɛ, “Taŋlo ŋka mbege bvunfoŋ bvu Nyo bɛ la?
20 Disse também: “Com que mais se parece o reino de Deus?
21 Ka nyu gɛh njɛ kinshilɛ kì kwɛse gɛ̀ fe mune bintee bì baaŋ baaŋ bitɛde wu jo wu fiiŋsɛ yu, wu tojɛ wu gɛɛ, fi mo fi ge mune chiyu bɛɛnyɛ.”
21 É como o fermento que uma mulher usa para fazer pão. Embora ela coloque apenas uma pequena quantidade de fermento em três medidas de farinha, toda a massa fica fermentada”.
22 Jiso gɛ ja wu gɛɛne Yɛlusalɛm. No wu gɛ gɛɛne wu fede bilaantɛŋ bɛ bantɛ le wu yɛyi bamii.
22 Jesus foi pelas cidades e povoados ensinando ao longo do caminho, em direção a Jerusalém.
23 Muh mu ja wu biih wu le lɛ, “Tada, le bamii ba shige bo lé bo gê bo bônɛ?” Jiso mo wu chvuu wa nyu bamii le bachii lɛ,
23 Alguém lhe perguntou: “Senhor, só alguns poucos serão salvos?”. Ele respondeu:
24 “Bɛŋ lûumɛ chuule ki bɛŋ lêe nyu fɛ jwe wu fwese kwɛɛ wu le fasaa le. Nje nsɛŋe bɛŋ le lɛ bamii ba duude lé bo gê bo gôone ki bo lee bo gɛ kɛmɛ je gɛ.
24 “Esforcem-se para entrar pela porta estreita, pois muitos tentarão entrar, mas não conseguirão.
25 Kife lé ki kôjɛ, kì chiji yeh lé wu jâ we wu faa kimbuŋ. Wu doo wu faa, bɛŋ mɛ akfuuŋ bɛŋ kune kimbuŋ bɛŋ lɛge lɛ, ‘Chiji Kikwɛɛ, gwenyɛ kimbuŋ be lee.’ Wu mo wu chvuu bɛŋ le lɛ, ‘Gɛ ŋkee a bɛŋ ja yo gɛ.’
25 Quando o dono da casa tiver trancado a porta, será tarde demais. Vocês ficarão do lado de fora, batendo e pedindo: ‘Senhor, abra a porta para nós!’. Mas ele responderá: ‘Não os conheço, nem sei de onde são’.
26 Bɛŋ mo bɛŋ kɛ bɛŋ taanyi lɛ, ‘Le bee ba chi jii mwɛɛ bee ka muu mwɛɛ. Wo gɛ jiɛnyi wo yɛyi bamii bantɛ besa le.’
26 Então vocês dirão: ‘Nós comemos e bebemos com o senhor, e o senhor ensinou em nossas ruas’.
27 Wu ka wu kaasɛ wu chvuu lɛ, ‘Nsɛŋe lo bɛŋ le lɛ gɛ ŋkee a bɛŋ ja yo gɛ. Bɛŋ ja lo a mɛ fwɛɛŋ bɛŋ banɛ bɛŋ jiɛnyi bɛŋ fige mwɛɛ.’
27 E ele responderá: ‘Não os conheço nem sei de onde são. Afastem-se de mim, todos vocês que praticam o mal!’.
28 Bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ yɛ̂ŋ Ablaham bɛ Asik mo Yakob mo bamii ba ntuŋ wu Nyo bachii antɛnɛɛ a bvunfoŋ bvu Nyo, bɛŋ nyu ba baŋ bɛŋ akfuuŋ, bɛŋ mo bɛŋ beede bɛŋ ŋgeji bige.
28 “Haverá choro e ranger de dentes, pois verão Abraão, Isaque, Jacó e todos os profetas no reino de Deus, mas vocês serão lançados fora.
29 Bamii lé bo jâ bimbe le bichii, kɛge a juu saane yo gɛɛne bude a chi seele yo mo aweawe bɛ akuuakuu a woŋ, bo to bo shii bo jii antɛnɛɛ a bvunfoŋ bvu Nyo.
29 E virão pessoas de toda parte, do leste e do oeste, do norte e do sul, para ocupar seus lugares à mesa no reino de Deus.
30 Bɛŋ kêe lɛ bamii bamu ba le ajiŋ mɛɛse lé bo gê bo nyû fwe, bamu ba le fwe mɛɛse lé bo gê bo nyû ajiŋ.”
30 E prestem atenção: alguns últimos serão os primeiros, e alguns primeiros serão os últimos”.
31 Lɛ nyu gɛh kife kiyu le, Bafalashii jɛmɛ Jiso le lɛ, “Bu fiuŋ wo ja wo gɛɛne kimbe kimi le nje Nfoŋ Hɛlod goone ki wu yû wo.”
31 Naquele momento, alguns fariseus lhe disseram: “Vá embora daqui, pois Herodes Antipas quer matá-lo!”.
32 Jiso chvuu bo le lɛ, “Bɛŋ gɛ̂ɛŋ bɛŋ du nchombiaŋ wuyu le lɛ mbvuuse banchɛndaa ba debele ye yi bamii le abɛŋ, ŋka nfɛde binchɛŋ, nyu gɛh no nlé mbû ŋge fɛwɛge, doo nyume fɛ bu shɛ ataana, mɛ mo mmɛsɛ lɛme chaŋ.
32 Jesus respondeu: “Vão dizer àquela raposa que continuarei a expulsar demônios e a curar hoje e amanhã; e, no terceiro dia, realizarei meu propósito.
33 Geenɛ, nle ŋkɛ jiɛnyɛ waŋ wu Yɛlusalɛm abɛŋ, ŋka mbu njiɛnyɛ fɛwɛge gɛɛne bude fɛ bu she fɛwɛge. Fi baaŋ kojɛ gɛ lɛ ba yuuyɛ muh wu ntuŋ wu Nyo kijusɛ kimi le fede Yɛlusalɛm gɛ.”
33 Sim, hoje, amanhã e depois de amanhã, devo seguir meu caminho. Pois nenhum profeta de Deus deve ser morto fora de Jerusalém!
34 No Jiso jɛmɛ nɛ, wu mo wu kɛŋ ye lɛ, “Yɛɛbɛɛ Yɛlusalɛm! Yɛɛbɛɛ Yɛlusalɛm! Wo wù yuuyi bamii ba ntuŋ ba Nyo, wo ka tume bamii ba Nyo tuŋ fɛ wo le bɛ ata. Le wa kiŋgane kimɛɛ no mɛ moŋ ki mbanyɛ booŋ buŋ njɛ no bweshii to wu banyɛ booŋ be yi kfugɛ, a bibɛɛ bie le, wo faŋ?
34 “Jerusalém, Jerusalém, cidade que mata profetas e apedreja os mensageiros de Deus! Quantas vezes eu quis juntar seus filhos como a galinha protege os pintinhos sob as asas, mas você não deixou.
35 Bîjɛ yɛ̂ŋ, yeh yo lé yi gê yi tu binfu. Nsɛŋe bɛŋ le lɛ gɛ bɛŋ baaŋ bɛŋ ka bɛŋ yɛŋ mɛne gɛ, gɛɛne bude kife ki bɛŋ lé bɛŋ dû lɛ, ‘Nyo le wu noŋ kimbonɛ yi muh wu too a jee chi Tada Nyo le.’”
35 E, agora, sua casa foi abandonada, e você nunca mais me verá, até que diga: ‘Bendito é o que vem em nome do Senhor!’”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.