Lucas 12

ncr (NCR) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 No Jiso gɛ̀ jɛmɛ, binchvu bi bamii mo bi taashi bi too fo banchvuge le banchvuge le bo faase wu. Bamu jiɛnyi bikaa bi bamu. Jiso ja wu kɛ wu tu wu jɛme nyu booŋ be ba ŋgoo le wu duu lɛ, “Bɛŋ jôde kife bɛ kinshilɛ ki Bafalashii ki le gee chiboo chì bo jɛme yeye, bo gee yeye.
1 Enquanto isso, os homens se tinham reunido aos milhares em torno de Jesus, de modo que se atropelavam uns aos outros. Jesus começou a dizer a seus discípulos: Guardai-vos do fermento dos fariseus, que é a hipocrisia.
2 Bɛŋ kêe lɛ fiɛɛ fì ba nyile fi kɛme ki fi to fi bu fɛ waaŋ. Gɛ fiɛɛ nyu yu tɛ fì ba nyile fì lé fi gê njɛ ba kɛ̂ɛ sɛŋ gɛ.
2 Porque não há nada oculto que não venha a descobrir-se, e nada há escondido que não venha a ser conhecido.
3 Bɛŋ kêe lɛ fiɛɛ fichii fì bɛŋ jɛme antaŋ lé ba nyû ba yû fɛnshɛ. Fiɛɛ fichii fì bɛŋ fale yeh bɛŋ chvuune lo lé ba nyû ba tô ba jaŋ lo fɛ kigo ki yeh le.
3 Pois o que dissestes às escuras será dito à luz; e o que falastes ao ouvido, nos quartos, será publicado de cima dos telhados.
4 Nsáa yaŋ, njɛme bɛŋ le lɛ keefɛ bɛŋ fâane bamii ba taŋlo bo yuuyɛ gɛh nyume nyaŋ yi ye maa, njɛ taŋlo bo ka bo ge fiɛɛ fimi sɛŋ gɛ.
4 Digo-vos a vós, meus amigos: não tenhais medo daqueles que matam o corpo e depois disto nada mais podem fazer.
5 Bɛŋ yêgɛ bɛŋ yû muh wù bɛŋ fâane, bɛŋ fâne nyu Nyo nje le wu wù kɛme bvuŋga ki wu yûuyɛ muh, wu ka wu leesɛ mwɛdɛ yi ŋgu wù baaŋ le. Ŋka njɛme bɛŋ le lɛ bɛŋ fâane gɛh nyu wu maa.
5 Mostrar-vos-ei a quem deveis temer: temei àquele que, depois de matar, tem poder de lançar no inferno; sim, eu vo-lo digo: temei a este.
6 Gɛ bɛŋ kee lɛ ba to ba gese munsɛŋ muntɛŋ yi munini le munfɛɛ maa gɛ? Geenɛ, gɛ finsɛŋ fimi nyu yu fimimia fì Nyo to wu daayi a fi le gɛ.
6 Não se vendem cinco pardais por dois asses? E, entretanto, nem um só deles passa despercebido diante de Deus.
7 Fiena le lɛ Nyo kee yvú yichii yì le a bɛŋ fwa. Keefɛ bɛŋ fâane gɛ. Bɛŋ fede munsɛŋ mù duude.
7 Até os cabelos da vossa cabeça estão todos contados. Não temais, pois. Mais valor tendes vós do que numerosos pardais.
8 Nsɛŋe tɛ bɛŋ le lɛ, muh bɛmɛ mɛ a bamii fwe lɛ wu kee mɛ, tu muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu bɛ̂ɛŋ tɛ mwɛdɛ a banchɛndaa ba Nyo fwe lɛ wu kee wu.
8 Digo-vos: todo o que me reconhecer diante dos homens, também o Filho do Homem o reconhecerá diante dos anjos de Deus;
9 Geenɛ muh ma lo mɛ a bamii fwe tu mɛ tɛ nlé mmâ mwɛdɛ a banchɛndaa ba Nyo jii.
9 mas quem me negar diante dos homens será negado diante dos anjos de Deus.
10 Fi ka nyume lɛ, Nyo lé wu gê wu lɛ̂ɛshɛ jɛ́ yì befe yì muh jɛme kune muh wù jee che le lɛ Mwamuh, geenɛ gɛ Nyo nyu wu yu wu to wu lɛɛshɛ jɛ́ yì befe yì muh jɛme kune Kiyo ki Yuude gɛ.
10 Todo aquele que tiver falado contra o Filho do Homem obterá perdão, mas aquele que tiver blasfemado contra o Espírito Santo não alcançará perdão.
11 Sege ba koo bɛŋ ba gɛɛŋ bɛ bɛŋ yéh yi buunɛ le, kɛnɛ nyu fwe a bamii ba sage woŋ, kɛnɛ nyu fwe a bamii ba kɛme bvuŋga bvù bo sage tɛ, lɛ bo gɛɛŋ bo sa bɛŋ, keefɛ kikwɛɛ fûuŋse bɛŋ laa bɛŋ le bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ taanyi jwe bɛŋ duu lɛ la lɛ, kɛnɛ bɛŋ jɛme nɛɛ lɛ.
11 Quando, porém, vos levarem às sinagogas, perante os magistrados e as autoridades, não vos preocupeis com o que haveis de falar em vossa defesa,
12 Lé gê nyume kife kiyu le, Kiyo ki Yuude sɛɛŋ bɛŋ fiɛɛ fì bɛŋ lé bɛŋ jɛ̂mɛ.”
12 porque o Espírito Santo vos inspirará naquela hora o que deveis dizer.
13 No Jiso gɛ̀ teede booŋ be ba ŋgoo le noo, muh mu ja wu jɛmɛ antɛnɛɛ a kinchvu ki bamii le, wu du wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, du Mwa bwɛɛŋ le lɛ wu ga bvushɛ bwesa wu nya bwaŋ.”
13 Disse-lhe então alguém do meio do povo: Mestre, dize a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Jiso biih wu le lɛ, “Jwɛŋsɛ, gɛle yɛɛŋ mɛ lɛ nsûune bansa bena, ŋka ŋgâde bvushɛ bwena?”
14 Jesus respondeu-lhe: Meu amigo, quem me constituiu juiz ou árbitro entre vós?
15 No wu biide noo wu mo wu jɛmɛ muh wuchii le lɛ, “Bɛŋ jôde kife bɛŋ yɛ̂ne keefɛ bɛŋ yɛ̂ɛde ajii yi mwɛɛ le gɛ, nje gɛ kinche kimu nyu njɛ mwɛɛ mu wù kɛme gɛ, mo mwɛdɛ tu wù kɛme bvukugɛ nɛɛ la.”
15 E disse então ao povo: Guardai-vos escrupulosamente de toda a avareza, porque a vida de um homem, ainda que ele esteja na abundância, não depende de suas riquezas.
16 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu ma ŋgaŋ lɛ, “Muh wu kwa wumu gɛ̀ kɛme mwɛ we, mwɛɛ joŋ yu baaŋ.
16 E propôs-lhe esta parábola: Havia um homem rico cujos campos produziam muito.
17 Wu mo wu kɛ wu kwaji lɛ laa wu lé wu gê nɛɛ la? Wu lé wu gɛ̂ɛ ŋgu ye yɛɛ faaŋ la?
17 E ele refletia consigo: Que farei? Porque não tenho onde recolher a minha colheita.
18 Wu mo wu ja wu chu ntaŋ lɛ, ‘Fiɛɛ fì nlé ŋgê le finɛ. Nlé nsâ basaŋkwa baŋ, ŋkâasɛ njôoŋ ba kuge, mo ŋgɛ̂ɛ ŋgu bɛ mwɛɛ mwaŋ yu munchii.
18 Disse então ele: Farei o seguinte: derrubarei os meus celeiros e construirei maiores; neles recolherei toda a minha colheita e os meus bens.
19 Ndoo ŋge noo, mɛ mo ndu kikwɛɛ kaŋ le lɛ nle muh wu kishi. Ŋkɛme mwɛɛ mù nlé ŋgê njîi biluŋ bì duude le. Gɛ mbaaŋ ntu mbuge gɛ. Nlé njîi gɛh wa lo, ŋka mmuu n'yuge njoŋ.’
19 E direi à minha alma: ó minha alma, tens muitos bens em depósito para muitíssimos anos; descansa, come, bebe e regala-te.
20 No wu seese noo, Nyo mo wu tɛɛŋ wu lɛ, ‘Kiyuŋ kinɛ! Kintaŋ ki abɛŋ le nlé ŋkâasɛ njô kiyo kuŋ. N'yɛŋ laa mwɛɛ munɛ munchii mù wo seese wo gɛɛ lé gê nyû mu yɛɛŋ la?’”
20 Deus, porém, lhe disse: Insensato! Nesta noite ainda exigirão de ti a tua alma. E as coisas, que ajuntaste, de quem serão?
21 No Jiso jɛme nɛ wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Le gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no fì lé fi gê fi nyû fɛ muh wu banyi bvukugɛ fɛ kikwɛɛ ke le wù kɛme gɛ bvukugɛ kimbe ki Nyo le gɛ.”
21 Assim acontece ao homem que entesoura para si mesmo e não é rico para Deus.
22 Wu ka wu ja wu jɛme wa nyu booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Keefɛ bɛŋ lûume kune kinche kena lɛ laa bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ jî la lɛ, kɛnɛ kune ye yene lɛ laa bɛŋ lé bɛŋ jîi la lɛ.
22 Jesus voltou-se então para seus discípulos: Portanto vos digo: não andeis preocupados com a vossa vida, pelo que haveis de comer; nem com o vosso corpo, pelo que haveis de vestir.
23 Bɛŋ kêe lɛ kiyo ki muh fede mwɛɛ munjile, ye yi muh fede njú.
23 A vida vale mais do que o sustento e o corpo mais do que as vestes.
24 Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛŋ biŋaŋa, gɛ bi to bi lɛne gɛ, gɛ bi to bi gweji ŋgu gɛ. Gɛ bi kɛme basaŋkwa kɛnɛ baŋwaŋ gɛ. Geenɛ Nyo nyaŋe gɛh bi bichii. Gɛ bɛŋ kee lɛ bɛŋ yage munyii gɛ?
24 Considerai os corvos: eles não semeiam, nem ceifam, nem têm despensa, nem celeiro; entretanto, Deus os sustenta. Quanto mais valeis vós do que eles?
25 Le yɛɛŋ a bɛŋ ntɛnɛɛ wù fuuŋse, wù taŋlo wu bisɛ gɛh kife shige yi kinche ke le?
25 Mas qual de vós, por mais que se preocupe, pode acrescentar um só côvado à duração de sua vida?
26 No gɛ taŋlo bɛŋ ge mo fì shige finɛ gɛ, gee la fì bɛŋ soge bikwɛɛ kune mwɛɛ munɛ?
26 Se vós, pois, não podeis fazer nem as mínimas coisas, por que estais preocupados com as outras?
27 Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ no nfudɛ to wu kuu wù nyu. Gɛ nfudɛ to wu lɛne gɛ, gɛ wu shiŋe njú gɛ. Geenɛ, nsɛŋe bɛŋ le lɛ gɛh Nfoŋ Salamoŋ bɛ bvukugɛ bwe bvuchii bvù wu gɛ̀ kɛme wu gɛ̀ suse ye wu bu fɛ nfudɛ le gɛ.
27 Considerai os lírios, como crescem; não fiam, nem tecem. Contudo, digo-vos: nem Salomão em toda a sua glória jamais se vestiu como um deles.
28 No Nyo suse agaaŋ a nchvuuŋ nɛ, agaaŋ a kuu abɛŋ, bu antaana ba fwɛɛ lo fɛtaŋ, tu gɛ taŋlo wu susɛ bɛŋ wu fe lo noo gɛ? O oo bamii ba mbɛmɛ wù shige lɛ!
28 Se Deus, portanto, veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã se lança ao fogo, quanto mais a vós, homens de fé pequenina!
29 Fi mo fi nyu lɛ keefɛ fi fûuŋse bɛŋ gɛ, keefɛ bɛŋ kwâji laa bɛŋ lé bɛŋ jî la bɛŋ tu bɛŋ mû la lɛ,
29 Não vos inquieteis com o que haveis de comer ou beber; e não andeis com vãs preocupações.
30 nje munɛ mwɛɛ to kwaji gɛh bamii ba bituŋ bi yi nshɛŋ yinɛ le. Bɛŋ kêe lɛ Chiji wene kee lo lɛ bɛŋ koŋe mwɛɛ munɛ munchii.
30 Porque os homens do mundo é que se preocupam com todas estas coisas. Mas vosso Pai bem sabe que precisais de tudo isso.
31 Bɛŋ gɛ̂ɛ bvufee bwena nyu yi bvunfoŋ bvu Nyo le, wu mo wu nyaa tɛ mwɛɛ munɛ munchii bɛŋ le.
31 Buscai antes o Reino de Deus e a sua justiça e todas estas coisas vos serão dadas por acréscimo.
32 Ŋgoo yaŋ, no bɛŋ le shige nɛ, keefɛ bɛŋ fâane gɛ, nje Chiji wene le wu koŋ wa ki wu nyâ bvunfoŋ bɛŋ le.
32 Não temais, pequeno rebanho, porque foi do agrado de vosso Pai dar-vos o Reino.
33 Bɛŋ gesɛ mwɛɛ mu bɛŋ kɛmɛ, bɛŋ ga bige biyu bamii ba fuude le, bɛŋ gôone bikɛɛ nyu bì taŋlo bi gɛ suumɛ gɛ. Bɛŋ gɛ̂ɛde kwa wene nyu yi woŋ wù Nyo le, fɛ taŋlo wu gɛ ka gɛ, fɛ choŋ taŋlo wu gɛ fe fo gɛ, fɛ shé taŋlo yi gɛ kaaŋ gɛ.
33 Vendei o que possuís e dai esmolas; fazei para vós bolsas que não se gastam, um tesouro inesgotável nos céus, aonde não chega o ladrão e a traça não o destrói.
34 Bɛŋ kêe lɛ fɛ muh gɛɛde nchvu ye fo le fɛ fitele fie le fo.
34 Pois onde estiver o vosso tesouro, ali estará também o vosso coração.
35 Bɛŋ kaaŋ bicha biɛna, bɛŋ chu bin'yesɛ bɛŋ chîɛɛne lɛme,
35 Estejam cingidos os vossos rins e acesas as vossas lâmpadas.
36 gɛh njɛ booŋ ba lɛme to bo chiɛɛne kikwɛɛ kiboo wù nyu kijusɛ ki bvuguu le. Wu doo wu kaasɛ wu to wu kuŋ kimbuŋ ba gwenyɛ lo wu lee.
36 Sede semelhantes a homens que esperam o seu senhor, ao voltar de uma festa, para que, quando vier e bater à porta, logo lha abram.
37 Kinlaŋye kì baaŋ le ki nyu fɛ booŋ ba lɛme le sege kikwɛɛ kiboo fɛsɛ wu yɛŋ bo nyu we bo chiɛɛne wu. Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ wu lé wu gê wu chɛ̂mɛ nju ye wu kaaŋ, bo shiiyɛ fɛkuu wu to bɛ mwɛɛ munjile wu gajɛ bo le.
37 Bem-aventurados os servos a quem o senhor achar vigiando, quando vier! Em verdade vos digo: cingir-se-á, fá-los-á sentar à mesa e servi-los-á.
38 Kinlaŋye kì baaŋ le ki nyu ki booŋ ba lɛme ba wu lé wu gê wu fɛ̂sɛ wu yɛ̂ŋ bo nyu bo chiɛɛne wu. Kɛnɛ wu lé wu gê wu tô antaŋ antɛnɛɛ, kɛnɛ sege nyishii to yi toŋe.
38 Se vier na segunda ou se vier na terceira vigília e os achar vigilantes, felizes daqueles servos!
39 Bɛŋ kêe lɛ chiji yeh nɛ kee kife ki choŋ le wu to, tu wu lé wu chîɛɛne. Wu gɛ̀ chinɛ lɛ ba ŋgode yeh ye gɛ.
39 Sabei, porém, isto: se o senhor soubesse a que hora viria o ladrão, vigiaria sem dúvida e não deixaria forçar a sua casa.
40 Bɛŋ tɛ kɛme ki bɛŋ chîɛɛne, nje muh wù jee che le Mwamuh lé wu gê wu kâasɛ wu to kife kì bɛŋ kee gɛ le.”
40 Estai, pois, preparados, porque, à hora em que não pensais, virá o Filho do Homem.
41 Bita mo wu ja wu biih wu le lɛ, “Tada, wo ma ŋgaŋ wunɛ nyu bee le, noo bamii bachii le lɛ?”
41 Disse-lhe Pedro: Senhor, propões esta parábola só a nós ou também a todos?
42 Tada chvuu lɛ, “Mwa lɛme wu le wù nchiɛɛŋ wù ka kɛme bvufee le wù la? Gɛ nyume muh wɛɛ wù chiji kikwɛɛ ke le wu gɛɛ wu lɛ wu jîiŋe fɛ yeh ye le, sege kife doo ki kojɛ wu nya mwɛɛ munjile booŋ be ba lɛme le gɛ?
42 O Senhor replicou: Qual é o administrador sábio e fiel que o senhor estabelecerá sobre os seus operários para lhes dar a seu tempo a sua medida de trigo?
43 Kinlaŋye kì baaŋ lé ki gê ki nyûme ki mwa lɛme wù chiji kikwɛɛ ke, sege wu doo wu too wu yɛŋ wù gee lɛme gɛh yɛɛŋyɛɛŋ no wu bee ki wù gee.
43 Feliz daquele servo que o senhor achar procedendo assim, quando vier!
44 Nsɛŋe bɛŋ nchiɛɛŋ lɛ chiji kikwɛɛ ke lé wu gê wu bɛ̂ɛŋsɛ wu, wu jiiŋe fɛ mwɛɛ mwe le munchii.
44 Em verdade vos digo: confiar-lhe-á todos os seus bens.
45 Geenɛ, nɛ mwa lɛme wɛɛ ja wu jɛmɛ kikwɛɛ ke le lɛ, ‘Gɛ chiji kikwɛɛ kaŋ nyu wu yaŋsɛ wu kaasɛ gɛ’, wu mo wu kɛ wu suŋe booŋ ba lɛme ba bilɛŋsɛ mo ba bikɛse, wu jii wu ka muu mbvuuŋ mo koode wu,
45 Mas, se o tal administrador imaginar consigo: Meu senhor tardará a vir, e começar a espancar os servos e as servas, a comer, a beber e a embriagar-se,
46 chiji kikwɛɛ ke lé wu gê wu jâ gɛh wu bûnɛ juu chimi chì wu be kwaji gɛ bɛ kife kì wu be kee gɛ le. Wu doo wu ge wu bu noo, wu mo wu gwoojɛ lo mwa ye wu lɛme wɛɛ, wu chiiŋsɛ wu wu gɛɛŋ wù nyu bɛ bamii ba lɛme gɛ jɛ yi boo le gɛ.
46 o senhor daquele servo virá no dia em que não o esperar e na hora em que ele não pensar, e o despedirá e o mandará ao destino dos infiéis.
47 Mwa lɛme wù kee fiɛɛ fì chiji kikwɛɛ ke goone lɛ wu gêe, wu baaŋ seesɛ gɛ ye ki wu gêe gɛ, tu ba lé ba tâaŋ wu bɛ munte wesee.
47 O servo que, apesar de conhecer a vontade de seu senhor, nada preparou e lhe desobedeceu será açoitado com numerosos golpes.
48 Mwa lɛme wɛɛ wu kee gɛ fiɛɛ fì chiji kikwɛɛ ke goone lɛ wu gêe gɛ, wu fɛ fiɛɛ fì taŋlo ba taaŋ wu bɛ munte wesee, lé ba nyû ba wêjɛ gɛh lo wuwɛɛ shige. Muh wù ba nya mwɛɛ wu le wesee le wu wù ba lé ba gôone mwɛɛ wu le wesee. Muh wù ba le ba gɛɛ mwɛɛ chiaaŋ ye le wesee lé ba nyû ba bîih mwɛɛ wu le wesee.”
48 Mas aquele que, ignorando a vontade de seu senhor, fizer coisas repreensíveis será açoitado com poucos golpes. Porque, a quem muito se deu, muito se exigirá. Quanto mais se confiar a alguém, dele mais se há de exigir.
49 Jiso ka wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛ, “Nto ki nfwɛɛ nyu ŋgu yi nshɛŋ le. Muh jo lɛ wu be bɛde wa lo.
49 Eu vim lançar fogo à terra, e que tenho eu a desejar se ele já está aceso?
50 Ŋkɛme kfuu chi ŋgɛ wù baaŋ wumu ki nlee wu le, fitele fiaŋ lé fi jɛ̂de gɛh sege nlé nlêe wa wu le.
50 Mas devo ser batizado num batismo; e quanto anseio até que ele se cumpra!
51 Bɛŋ kwaji lɛ nto nyu bɛ kimbonɛ yi nshɛŋ le fɛnɛ? Ŋgaŋ! Bɛŋ kêe lɛ nto nyu bɛ kiŋgaye.
51 Julgais que vim trazer paz à terra? Não, digo-vos, mas separação.
52 Kɛge yi mɛɛse le gɛɛne fwe, yeh yì le bɛ bamii batɛŋ lé yi gê yi gâ ye. Bamii batɛde lé bo gê bo gâ ye bɛ ba bafɛɛ, ba bafɛɛ ga ye bɛ ba batɛde.
52 Pois de ora em diante haverá numa mesma casa cinco pessoas divididas, três contra duas, e duas contra três;
53 Chiji mwa lé wu gê wu gâ ye bɛ mwa ye wù jwɛŋsɛ, mwa wù jwɛŋsɛ juu bɛ chiji. Bwe mwa lé wu gê wu jûu bɛ mwa ye wù kwɛse, mwa wù kwɛse juu bɛ bwee. Bwe jwɛŋsɛ lé wu gê wu jûu bɛ kwɛ mwa ye, kwɛ mwa juu bɛ bwe jwɛɛŋ.”
53 estarão divididos: o pai contra o filho, e o filho contra o pai; a mãe contra a filha, e a filha contra a mãe; a sogra contra a nora, e a nora contra a sogra.
54 Jiso gɛ̀ du kinchvu ki bamii le lɛ, “Bɛŋ to bɛŋ yɛde sege kimbɛ bɛɛne je ajuu seele yo, bɛŋ mo bɛŋ duu lɛ, ‘Jaŋ lé yi gwê.’ Yi ge yi mo yi gwe.
54 Dizia ainda ao povo: Quando vedes levantar-se uma nuvem no poente, logo dizeis: Aí vem chuva. E assim sucede.
55 Sege bɛŋ yɛde tɛ nfuŋ bɛɛne je akuu akuu, bɛŋ mo bɛŋ tu bɛŋ duu lɛ, ‘Kiyufɛ kì baaŋ lé ki nyû yu.’ Ki mo ki nyûme yu.
55 Quando vedes soprar o vento do sul, dizeis: Haverá calor. E assim acontece.
56 Bɛŋ bamii ba jɛme yeye, bɛŋ tu bɛŋ gee yeye banɛ, no bɛŋ jiiŋe kibvulɛ bɛ nshɛŋ bɛŋ mo bɛŋ sɛŋe no akfuuŋ le wo nyume, gɛ taŋlo bɛŋ tɛ kɛɛ mwɛɛ mù Nyo duunyi yi kife kinɛ le gɛ nje la?
56 Hipócritas! Sabeis distinguir os aspectos do céu e da terra; como, pois, não sabeis reconhecer o tempo presente?
57 Gɛ taŋlo bɛŋ tɛ kwaji fiɛɛ fì chaaŋ fi taŋlo bɛŋ gêe gɛ?
57 Por que também não julgais por vós mesmos o que é justo?
58 Nɛ muh lé wu jô wo wu gɛɛne bɛ wo yeh yi nsa le, wo mo wo moŋ ki wo bɛ̂ɛŋ ki bɛŋ sêesɛ baaŋ a je, keefɛ wo gê wu chîi wo wu gɛ̂ɛŋ wu nyâ wo chiaaŋ yi muh wù sage bansa le gɛ, wu fêese lo wo chiaaŋ yi bamii ba nchi le tu ba lé ba fâa wo yeh yi cha le.
58 Ora, quando fores com o teu adversário ao magistrado, faze o possível para entrar em acordo com ele pelo caminho, a fim de que ele te não arraste ao juiz, e o juiz te entregue ao executor, e o executor te ponha na prisão.
59 Nsɛŋe wo le lɛ gɛ taŋlo wo bu yu njɛ wo mɛsɛ wo laŋɛ finini fichii fì ba goone sɛŋ gɛ.”
59 Digo-te: não sairás dali, até pagares o último centavo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.