Lucas 10
ncr (NCR) vs VC
1 Ajiŋ ayu, Tada baayɛ bamii bamu mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ. Wu tuŋ fwe, bafɛɛ bafɛɛ lɛ bo gɛɛŋ bantɛ le yeye yeye, bo gɛɛŋ bo jiɛnyi manjuu ma wu lé gê wu fê mo le manchii.
1 Depois disso, designou o Senhor ainda setenta e dois outros discípulos e mandou-os, dois a dois, adiante de si, por todas as cidades e lugares para onde ele tinha de ir.
2 Wu doo wu tune bo wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgwejɛ duude baaŋ geenɛ bamii ba gwejɛ nyu shige. Noo, bɛŋ bûune lɛ Tada wù Chiji mwɛ, chîiŋsɛ bamii ba ŋgwejɛ a wu mwɛne.
2 Disse-lhes: Grande é a messe, mas poucos são os operários. Rogai ao Senhor da messe que mande operários para a sua messe.
3 Bɛŋ gɛ̂ɛne le. Bîjɛ yɛ̂ŋ bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ kee lɛ ntune bɛŋ lɛ bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ nyu njɛ booŋ ba shóŋ antɛnɛɛ a baŋgvufe.
3 Ide; eis que vos envio como cordeiros entre lobos.
4 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne, keefɛ muh jô kikɛɛ kɛnɛ bige mo jé yimi gɛ. Bɛŋ doo bɛŋ bu a je, keefɛ bɛŋ lɛ̂mɛ bɛŋ yɛɛse bamii le gɛ.
4 Não leveis bolsa nem mochila, nem calçado e a ninguém saudeis pelo caminho.
5 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ lee yeh yì bɛŋ lé bɛŋ lêe yu, bɛŋ ya bɛŋ jɛmɛ yeh yɛɛ le lɛ, ‘Kimbonɛ nyûme yeh kfunɛ.’
5 Em toda casa em que entrardes, dizei primeiro: Paz a esta casa!
6 Muh wù koŋe kimbonɛ nɛ le yu, kimbonɛ kena mɛ yeh kwɛɛ. Muh nɛ yu gɛ, kimbonɛ kɛɛ kaasɛ ki tu jiŋ a bɛŋ le.
6 Se ali houver algum homem pacífico, repousará sobre ele a vossa paz; mas, se não houver, ela tornará para vós.
7 Sege bɛŋ lee yeh, bɛŋ mo bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ chee gɛh nyu yu. Keefɛ bɛŋ kûse yéh gɛ. Fiɛɛ fijile fichii fi ba nya bɛŋ le, bɛŋ jii, kɛnɛ nyu fimule, bɛŋ muu, nje muh wu lɛne lɛme, kɛme ki wù kɛme nlaŋɛ we.
7 Permanecei na mesma casa, comei e bebei do que eles tiverem, pois o operário é digno do seu salário. Não andeis de casa em casa.
8 Bɛŋ lee ntɛ le, ba fi bɛŋ, ba nya mo la lɛ bɛŋ ji, bɛŋ mo bɛŋ jii lo.
8 Em qualquer cidade em que entrardes e vos receberem, comei o que se vos servir.
9 Bɛŋ doo bɛŋ nyume yo, bɛŋ mo bɛŋ fɛ̂de bamii ba chɛne, bɛŋ ka bɛŋ feeji bamii le bachii lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe yiboo le.
9 Curai os enfermos que nela houver e dizei-lhes: O Reino de Deus está próximo.
10 Geenɛ, bɛŋ lee ntɛ le, ba faŋ ki ba fi bɛŋ, bɛŋ bu bɛŋ gɛɛŋ bifiaŋ bi jé le bɛŋ jaŋ lɛ,
10 Mas se entrardes nalguma cidade e não vos receberem, saindo pelas suas praças, dizei:
11 ‘Mo kibvunɛ ki ntɛ wunɛ le ki bee jo yi bikaa biɛsa le nɛ ki kinɛ fɛnɛ no bee kaaji, fiɛɛ fichii kaasɛ fi tu yi bikwɛɛ biɛna le. Geenɛ, bɛŋ kêe lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe le.’
11 Até o pó que se nos pegou da vossa cidade, sacudimos contra vós; sabei, contudo, que o Reino de Deus está próximo.
12 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, lé tô nyûme juu chi nsa wu fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ kilaantɛŋ ki Sodom le fede kilaantɛŋ kɛɛ le.”
12 Digo-vos: naqueles dias haverá um tratamento menos rigoroso para Sodoma.
13 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba Kolasiŋ, ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba Bɛsada. Bɛŋ kêe lɛ, nɛ ŋgɛ̀ ŋge biŋgha bi mwɛɛ bì ŋgɛ̀ ŋge bɛŋ le nyume Taya bɛ Sidoŋ, tu bo gɛ̀ bee bo jii wa bimbaŋkwe, bo kfuuŋ taaŋ ye le nchensɛŋ ki bo dunyɛ lɛ bo le bo kusɛ wa muntele muboo.
13 Ai de ti, Corozaim! Ai de ti, Betsaida! Porque, se em Tiro e Sidônia tivessem sido feitos os prodígios que foram realizados em vosso meio, há muito tempo teriam feito penitência, cobrindo-se de saco e cinza.
14 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyûme juu chi nsa wù fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ bamii ba Taya le mo ba Sidoŋ le fede fɛ bɛŋ le.
14 Por isso haverá no dia do juízo menos rigor para Tiro e Sidônia do que para vós.
15 Mo bɛŋ bamii ba Kafanahum, bɛŋ kwaji lɛ ba lé ba gê ba bɛ̂ɛŋsɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ fɛwe? Aay! Ba lé ba shîishɛ lo bɛŋ bɛŋ shii bɛŋ gɛɛŋ woŋ wu baŋkfu le.”
15 E tu, Cafarnaum, que te elevas até o céu, serás precipitada até aos infernos.
16 Jiso mo wu jɛmɛ bamii ba wu gɛ̀ tuŋ baa le lɛ, “Muh nɛ yûge bɛŋ le, tu mwɛdɛ yuge nyume mɛne, muh faŋ bɛŋ, tu wu faŋ nyume mɛ. Muh faŋ mɛ, tu mwɛdɛ faŋ nyu muh wu tuŋ mɛ.”
16 Quem vos ouve, a mim ouve; e quem vos rejeita, a mim rejeita; e quem me rejeita, rejeita aquele que me enviou.
17 Bamii ba mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ baa jiɛnyɛ bo tu jiŋ bo yuge njoŋ, bo mo bo duu Jiso le lɛ, “Tada, bee chi tɛŋe jee chuŋ, mo banchɛndaa ba debele, bo yuge bee le.”
17 Voltaram alegres os setenta e dois, dizendo: Senhor, até os demônios se nos submetem em teu nome!
18 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nchi n'yɛŋ debele gwe njɛ jaŋ fɛ yi lalɛ we yi lee fɛkuu
18 Jesus disse-lhes: Vi Satanás cair do céu como um raio.
19 Nle nya wa bvuŋga bɛŋ le bvù taŋlo bɛŋ jiɛnyi yó bɛ baŋgaŋ yu. Mo ŋka nya bɛŋ bvuŋga bvù bɛŋ yage bvuŋga bvu debele wu muh wu kimbanɛ yu bvuchii. Gɛ taŋlo fiɛɛ shiŋshɛ bɛŋ gɛ.Ŋgaŋ|alt="Scorpion" src="bk00058c.tif" size="col" loc="Luk 10:19" copy="Horace Knowles" ref="10:19"
19 Eis que vos dei poder para pisar serpentes, escorpiões e todo o poder do inimigo.
20 Geenɛ, keefɛ bɛŋ yûge njoŋ lɛ banchɛndaa ba debele yuge bɛŋ le gɛ. Bɛŋ yûge njoŋ nyu lɛ ajee a wene le ba saŋ wa a Ŋwa wu Nyo le fɛwe.”
20 Contudo, não vos alegreis porque os espíritos vos estão sujeitos, mas alegrai-vos de que os vossos nomes estejam escritos nos céus.
21 Gɛh kife kiyu le, Kiyo ki Yuude ge njoŋ yuu lo Jiso. Wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Nnyaa kiyone wo le Chii Nfoŋ kibvulɛ bɛ nshɛŋ no wo le wo nyilɛ mwɛɛ munɛ ba bvufee le mo baŋkɛɛ fiɛɛ le, wo dunyɛ nyu mumwone mù bwele le. Le no fi le Chii, nje le no wo gɛ̀ goone lɛ fi nyume.”
21 Naquele mesma hora, Jesus exultou de alegria no Espírito Santo e disse: Pai, Senhor do céu e da terra, eu te dou graças porque escondeste estas coisas aos sábios e inteligentes e as revelaste aos pequeninos. Sim, Pai, bendigo-te porque assim foi do teu agrado.
22 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Chii le wu nya wa mwɛɛ munchii mɛne. Gɛ muh nyu yu wu kee Mwa wu le mɛ gɛ, le gɛh Chii maa wu kee. Gɛ muh nyu yu wu kee Chii gɛ, le gɛh mɛ wù Mwa ye mo bamii ba Mwa le wu cha wa ki wu dûnyɛ Chii bo le.”
22 Todas as coisas me foram entregues por meu Pai. Ninguém conhece quem é o Filho senão o Pai, nem quem é o Pai senão o Filho, e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Wu ja wu kaasɛ ye wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛbolɛbo lɛ “Njoŋ wù baaŋ le wene lɛ ajii a wene yɛne mwɛɛ munɛ le.
23 E voltou-se para os seus discípulos, e disse: Ditosos os olhos que vêem o que vós vedes,
24 Bɛŋ kêe lɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba duude bɛ banfoŋ gɛ̀ shee bo beede ki bo yɛŋ mwɛɛ mù bɛŋ yɛne le, bo gɛ baaŋ yɛŋ gɛ. Bo tu bo beede tɛ ki bo yu mwɛɛ mù bɛŋ yuge, bo gɛ baaŋ yu gɛ.”
24 pois vos digo que muitos profetas e reis desejaram ver o que vós vedes, e não o viram; e ouvir o que vós ouvis, e não o ouviram.
25 Fi ja fi kooshɛ lɛ, muh mu wù gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule, gɛ̀ ja wu to ki wu môŋ Jiso, wu mo wu biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, fiɛɛ fì ŋkɛme ki ŋge fɛ ŋkɛmɛ kinche kì kage gɛ le la?”
25 Levantou-se um doutor da lei e, para pô-lo à prova, perguntou: Mestre, que devo fazer para possuir a vida eterna?
26 Jiso biih wu le lɛ, “Ba le ba saŋ a Ŋwa wu banchi ba Nyo le lɛ muh gêe nyu nɛɛ? Wo tɛŋe wo yuge lɛ la?”
26 Disse-lhe Jesus: Que está escrito na lei? Como é que lês?
27 Wu chvuu lɛ, “Ba le ba saŋ lɛ,
27 Respondeu ele: Amarás o Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todas as tuas forças e de todo o teu pensamento {Dt 6,5}; e a teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}.
28 Jiso jɛmɛ lɛ, “Wo le wo chvuu chuule. Wo gêe noo wo mo wo kɛme kinche kì kage gɛ.”
28 Falou-lhe Jesus: Respondeste bem; faze isto e viverás.
29 Muh wɛɛ mo wu ja wu lɛɛŋ wu goone ki wu chûnyɛ lɛ wu le muh, wu mo wu biih Jiso le lɛ, “Muh wù le mbebe yaŋ le le yɛɛ?”
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: E quem é o meu próximo?
30 Jiso tu wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ ja Yɛlusalɛm wu bohge Jɛliku, wu doo wu gɛɛne wu gwe chiaaŋ yi bachoŋ le. Bo suŋ wu, wu chidɛ, bo baayɛ njú ye bo jo bɛ mwɛɛ mwe munchii, bo mo bo noŋ wu fo bo legɛ bo gɛɛŋ.
30 Jesus então contou: Um homem descia de Jerusalém a Jericó, e caiu nas mãos de ladrões, que o despojaram; e depois de o terem maltratado com muitos ferimentos, retiraram-se, deixando-o meio morto.
31 Fi gɛ̀ ja fi kooshɛ lɛ muh mu gɛ̀ boge je yiyu le, nyu chiji kintanyɛ, wu yɛŋ muh wuyu le, wu wɛɛŋ lo wu fe.
31 Por acaso desceu pelo mesmo caminho um sacerdote, viu-o e passou adiante.
32 Muh mu tɛ gɛ̀ ja wu too, nyu muh wu kfuu chi Lɛwe le, lɛ wu to wu bu fo, wu yɛŋ wu le, wu wɛɛŋ lo tɛ wu fe.
32 Igualmente um levita, chegando àquele lugar, viu-o e passou também adiante.
33 Geenɛ, muh mu gɛ̀ ja wu jiɛnyi tɛ wu too, nyu muh wu Samaliya. Wu gɛ̀ to wu bu fo, wu yɛŋ wu le wu koo yii fɛ wu le.
33 Mas um samaritano que viajava, chegando àquele lugar, viu-o e moveu-se de compaixão.
34 Wu gɛɛŋ mbebe ye le, wu fuushɛ mbvuuŋ bɛ mɛɛ fɛ banfu be le, wu kaaŋ bɛ nju, wu mo wu tuu wu yi nyaŋ ye yi wu gɛ̀ jiɛnyi yu wege le, wu gɛɛŋ bɛ wu yeh yì bamii ba jiɛnyɛ gɛ̀ too bo chee yu wu jiiŋe fɛ wu le.
34 Aproximando-se, atou-lhe as feridas, deitando nelas azeite e vinho; colocou-o sobre a sua própria montaria e levou-o a uma hospedaria e tratou dele.
35 Bɛ wu che, bvu bu bvu yuu, wu bvusɛ badanale bafɛɛ wu nya muh yeh yiyu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Shɛɛ wo jîiŋe fɛ muh wunɛ le. Wo nɛ le wo shɛɛ wo lɛsɛ bige bi fesɛ, ndoo ŋkaasɛ nchvuu wo le.’”
35 No dia seguinte, tirou dois denários e deu-os ao hospedeiro, dizendo-lhe: Trata dele e, quanto gastares a mais, na volta to pagarei.
36 No Jiso ma noo, wu mo wu biih muh wɛɛ wù gɛ̀ kee nchi le lɛ, “Antɛnɛɛ a bamii ba batɛde banɛ, wo yɛne lɛ le muh wù la wù gɛ̀ dunyɛ lɛ wu le muh wù mbebe muh wɛɛ wù bachoŋ gɛ̀ suŋ le?”
36 Qual destes três parece ter sido o próximo daquele que caiu nas mãos dos ladrões?
37 Wu chvuu lɛ, “Le muh wù gɛ̀ kolɛ yii fɛ muh wuyu le.” Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Wo gɛ̂ɛne, wo gɛɛŋ wo gêe tɛ noo.”
37 Respondeu o doutor: Aquele que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse: Vai, e faze tu o mesmo.
38 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo tu bo gɛɛne, bo gɛɛŋ bo lee ntɛ wumu le, kwɛse wumu nyu yo ba tɛŋe lɛ Mata. Wu fi Jiso a wu yeh.
38 Estando Jesus em viagem, entrou numa aldeia, onde uma mulher, chamada Marta, o recebeu em sua casa.
39 Wu gɛ̀ kɛme jɛme yimi ba tɛŋe lɛ Mɛɛle. No Jiso gɛ gɛnɛ wu lee yu, Mɛɛle mo wu gɛɛŋ wu shii mbebe ye le wu yege fiɛɛ fì wu yɛyi.
39 Tinha ela uma irmã por nome Maria, que se assentou aos pés do Senhor para ouvi-lo falar.
40 Mata nyu fie wu luume nyu bɛ ntɛ. Wu gɛ̀ ja wu to wu biih Jiso le lɛ, “Tada, wo yɛde gɛh no jɛme yaŋ le yi chinɛ mɛne mbuge mɛ maa, wo ghade gɛ? Du gɛh lɛ wu to wu fih mɛ.”
40 Marta, toda preocupada na lida da casa, veio a Jesus e disse: Senhor, não te importas que minha irmã me deixe só a servir? Dize-lhe que me ajude.
41 Tada chvuu wu le lɛ, “Mata, Mata, wo buge, wo nyaa ŋgɛ kikwɛɛ kuŋ le yi mwɛɛ mù duude le,
41 Respondeu-lhe o Senhor: Marta, Marta, andas muito inquieta e te preocupas com muitas coisas;
42 fiɛɛ fì fishaŋ le gɛh fimimia. Mɛɛle le wu cha wa fiɛɛ fì fishaŋ, gɛ muh nyu yu wu ka wu fi a wu le gɛ.”
42 no entanto, uma só coisa é necessária; Maria escolheu a boa parte, que lhe não será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.