Lucas 10
ncr (NCR) vs NAA
1 Ajiŋ ayu, Tada baayɛ bamii bamu mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ. Wu tuŋ fwe, bafɛɛ bafɛɛ lɛ bo gɛɛŋ bantɛ le yeye yeye, bo gɛɛŋ bo jiɛnyi manjuu ma wu lé gê wu fê mo le manchii.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Wu doo wu tune bo wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgwejɛ duude baaŋ geenɛ bamii ba gwejɛ nyu shige. Noo, bɛŋ bûune lɛ Tada wù Chiji mwɛ, chîiŋsɛ bamii ba ŋgwejɛ a wu mwɛne.
2 E lhes disse:
3 Bɛŋ gɛ̂ɛne le. Bîjɛ yɛ̂ŋ bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ kee lɛ ntune bɛŋ lɛ bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ nyu njɛ booŋ ba shóŋ antɛnɛɛ a baŋgvufe.
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne, keefɛ muh jô kikɛɛ kɛnɛ bige mo jé yimi gɛ. Bɛŋ doo bɛŋ bu a je, keefɛ bɛŋ lɛ̂mɛ bɛŋ yɛɛse bamii le gɛ.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ lee yeh yì bɛŋ lé bɛŋ lêe yu, bɛŋ ya bɛŋ jɛmɛ yeh yɛɛ le lɛ, ‘Kimbonɛ nyûme yeh kfunɛ.’
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Muh wù koŋe kimbonɛ nɛ le yu, kimbonɛ kena mɛ yeh kwɛɛ. Muh nɛ yu gɛ, kimbonɛ kɛɛ kaasɛ ki tu jiŋ a bɛŋ le.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Sege bɛŋ lee yeh, bɛŋ mo bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ chee gɛh nyu yu. Keefɛ bɛŋ kûse yéh gɛ. Fiɛɛ fijile fichii fi ba nya bɛŋ le, bɛŋ jii, kɛnɛ nyu fimule, bɛŋ muu, nje muh wu lɛne lɛme, kɛme ki wù kɛme nlaŋɛ we.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Bɛŋ lee ntɛ le, ba fi bɛŋ, ba nya mo la lɛ bɛŋ ji, bɛŋ mo bɛŋ jii lo.
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 Bɛŋ doo bɛŋ nyume yo, bɛŋ mo bɛŋ fɛ̂de bamii ba chɛne, bɛŋ ka bɛŋ feeji bamii le bachii lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe yiboo le.
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 Geenɛ, bɛŋ lee ntɛ le, ba faŋ ki ba fi bɛŋ, bɛŋ bu bɛŋ gɛɛŋ bifiaŋ bi jé le bɛŋ jaŋ lɛ,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 ‘Mo kibvunɛ ki ntɛ wunɛ le ki bee jo yi bikaa biɛsa le nɛ ki kinɛ fɛnɛ no bee kaaji, fiɛɛ fichii kaasɛ fi tu yi bikwɛɛ biɛna le. Geenɛ, bɛŋ kêe lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe le.’
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, lé tô nyûme juu chi nsa wu fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ kilaantɛŋ ki Sodom le fede kilaantɛŋ kɛɛ le.”
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba Kolasiŋ, ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba Bɛsada. Bɛŋ kêe lɛ, nɛ ŋgɛ̀ ŋge biŋgha bi mwɛɛ bì ŋgɛ̀ ŋge bɛŋ le nyume Taya bɛ Sidoŋ, tu bo gɛ̀ bee bo jii wa bimbaŋkwe, bo kfuuŋ taaŋ ye le nchensɛŋ ki bo dunyɛ lɛ bo le bo kusɛ wa muntele muboo.
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyûme juu chi nsa wù fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ bamii ba Taya le mo ba Sidoŋ le fede fɛ bɛŋ le.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Mo bɛŋ bamii ba Kafanahum, bɛŋ kwaji lɛ ba lé ba gê ba bɛ̂ɛŋsɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ fɛwe? Aay! Ba lé ba shîishɛ lo bɛŋ bɛŋ shii bɛŋ gɛɛŋ woŋ wu baŋkfu le.”
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Jiso mo wu jɛmɛ bamii ba wu gɛ̀ tuŋ baa le lɛ, “Muh nɛ yûge bɛŋ le, tu mwɛdɛ yuge nyume mɛne, muh faŋ bɛŋ, tu wu faŋ nyume mɛ. Muh faŋ mɛ, tu mwɛdɛ faŋ nyu muh wu tuŋ mɛ.”
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Bamii ba mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ baa jiɛnyɛ bo tu jiŋ bo yuge njoŋ, bo mo bo duu Jiso le lɛ, “Tada, bee chi tɛŋe jee chuŋ, mo banchɛndaa ba debele, bo yuge bee le.”
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nchi n'yɛŋ debele gwe njɛ jaŋ fɛ yi lalɛ we yi lee fɛkuu
18 Jesus lhes disse:
19 Nle nya wa bvuŋga bɛŋ le bvù taŋlo bɛŋ jiɛnyi yó bɛ baŋgaŋ yu. Mo ŋka nya bɛŋ bvuŋga bvù bɛŋ yage bvuŋga bvu debele wu muh wu kimbanɛ yu bvuchii. Gɛ taŋlo fiɛɛ shiŋshɛ bɛŋ gɛ.Ŋgaŋ|alt="Scorpion" src="bk00058c.tif" size="col" loc="Luk 10:19" copy="Horace Knowles" ref="10:19"
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 Geenɛ, keefɛ bɛŋ yûge njoŋ lɛ banchɛndaa ba debele yuge bɛŋ le gɛ. Bɛŋ yûge njoŋ nyu lɛ ajee a wene le ba saŋ wa a Ŋwa wu Nyo le fɛwe.”
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Gɛh kife kiyu le, Kiyo ki Yuude ge njoŋ yuu lo Jiso. Wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Nnyaa kiyone wo le Chii Nfoŋ kibvulɛ bɛ nshɛŋ no wo le wo nyilɛ mwɛɛ munɛ ba bvufee le mo baŋkɛɛ fiɛɛ le, wo dunyɛ nyu mumwone mù bwele le. Le no fi le Chii, nje le no wo gɛ̀ goone lɛ fi nyume.”
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Chii le wu nya wa mwɛɛ munchii mɛne. Gɛ muh nyu yu wu kee Mwa wu le mɛ gɛ, le gɛh Chii maa wu kee. Gɛ muh nyu yu wu kee Chii gɛ, le gɛh mɛ wù Mwa ye mo bamii ba Mwa le wu cha wa ki wu dûnyɛ Chii bo le.”
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Wu ja wu kaasɛ ye wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛbolɛbo lɛ “Njoŋ wù baaŋ le wene lɛ ajii a wene yɛne mwɛɛ munɛ le.
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 Bɛŋ kêe lɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba duude bɛ banfoŋ gɛ̀ shee bo beede ki bo yɛŋ mwɛɛ mù bɛŋ yɛne le, bo gɛ baaŋ yɛŋ gɛ. Bo tu bo beede tɛ ki bo yu mwɛɛ mù bɛŋ yuge, bo gɛ baaŋ yu gɛ.”
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Fi ja fi kooshɛ lɛ, muh mu wù gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule, gɛ̀ ja wu to ki wu môŋ Jiso, wu mo wu biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, fiɛɛ fì ŋkɛme ki ŋge fɛ ŋkɛmɛ kinche kì kage gɛ le la?”
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Jiso biih wu le lɛ, “Ba le ba saŋ a Ŋwa wu banchi ba Nyo le lɛ muh gêe nyu nɛɛ? Wo tɛŋe wo yuge lɛ la?”
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 Wu chvuu lɛ, “Ba le ba saŋ lɛ,
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 Jiso jɛmɛ lɛ, “Wo le wo chvuu chuule. Wo gêe noo wo mo wo kɛme kinche kì kage gɛ.”
28 Então Jesus lhe disse:
29 Muh wɛɛ mo wu ja wu lɛɛŋ wu goone ki wu chûnyɛ lɛ wu le muh, wu mo wu biih Jiso le lɛ, “Muh wù le mbebe yaŋ le le yɛɛ?”
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 Jiso tu wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ ja Yɛlusalɛm wu bohge Jɛliku, wu doo wu gɛɛne wu gwe chiaaŋ yi bachoŋ le. Bo suŋ wu, wu chidɛ, bo baayɛ njú ye bo jo bɛ mwɛɛ mwe munchii, bo mo bo noŋ wu fo bo legɛ bo gɛɛŋ.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 Fi gɛ̀ ja fi kooshɛ lɛ muh mu gɛ̀ boge je yiyu le, nyu chiji kintanyɛ, wu yɛŋ muh wuyu le, wu wɛɛŋ lo wu fe.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 Muh mu tɛ gɛ̀ ja wu too, nyu muh wu kfuu chi Lɛwe le, lɛ wu to wu bu fo, wu yɛŋ wu le, wu wɛɛŋ lo tɛ wu fe.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 Geenɛ, muh mu gɛ̀ ja wu jiɛnyi tɛ wu too, nyu muh wu Samaliya. Wu gɛ̀ to wu bu fo, wu yɛŋ wu le wu koo yii fɛ wu le.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Wu gɛɛŋ mbebe ye le, wu fuushɛ mbvuuŋ bɛ mɛɛ fɛ banfu be le, wu kaaŋ bɛ nju, wu mo wu tuu wu yi nyaŋ ye yi wu gɛ̀ jiɛnyi yu wege le, wu gɛɛŋ bɛ wu yeh yì bamii ba jiɛnyɛ gɛ̀ too bo chee yu wu jiiŋe fɛ wu le.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Bɛ wu che, bvu bu bvu yuu, wu bvusɛ badanale bafɛɛ wu nya muh yeh yiyu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Shɛɛ wo jîiŋe fɛ muh wunɛ le. Wo nɛ le wo shɛɛ wo lɛsɛ bige bi fesɛ, ndoo ŋkaasɛ nchvuu wo le.’”
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 No Jiso ma noo, wu mo wu biih muh wɛɛ wù gɛ̀ kee nchi le lɛ, “Antɛnɛɛ a bamii ba batɛde banɛ, wo yɛne lɛ le muh wù la wù gɛ̀ dunyɛ lɛ wu le muh wù mbebe muh wɛɛ wù bachoŋ gɛ̀ suŋ le?”
36 Então Jesus perguntou:
37 Wu chvuu lɛ, “Le muh wù gɛ̀ kolɛ yii fɛ muh wuyu le.” Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Wo gɛ̂ɛne, wo gɛɛŋ wo gêe tɛ noo.”
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo tu bo gɛɛne, bo gɛɛŋ bo lee ntɛ wumu le, kwɛse wumu nyu yo ba tɛŋe lɛ Mata. Wu fi Jiso a wu yeh.
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Wu gɛ̀ kɛme jɛme yimi ba tɛŋe lɛ Mɛɛle. No Jiso gɛ gɛnɛ wu lee yu, Mɛɛle mo wu gɛɛŋ wu shii mbebe ye le wu yege fiɛɛ fì wu yɛyi.
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Mata nyu fie wu luume nyu bɛ ntɛ. Wu gɛ̀ ja wu to wu biih Jiso le lɛ, “Tada, wo yɛde gɛh no jɛme yaŋ le yi chinɛ mɛne mbuge mɛ maa, wo ghade gɛ? Du gɛh lɛ wu to wu fih mɛ.”
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 Tada chvuu wu le lɛ, “Mata, Mata, wo buge, wo nyaa ŋgɛ kikwɛɛ kuŋ le yi mwɛɛ mù duude le,
41 Mas o Senhor respondeu:
42 fiɛɛ fì fishaŋ le gɛh fimimia. Mɛɛle le wu cha wa fiɛɛ fì fishaŋ, gɛ muh nyu yu wu ka wu fi a wu le gɛ.”
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.