Lucas 10
ncr (NCR) vs ARIB
1 Ajiŋ ayu, Tada baayɛ bamii bamu mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ. Wu tuŋ fwe, bafɛɛ bafɛɛ lɛ bo gɛɛŋ bantɛ le yeye yeye, bo gɛɛŋ bo jiɛnyi manjuu ma wu lé gê wu fê mo le manchii.
1 Depois disso designou o Senhor outros setenta, e os enviou adiante de si, de dois em dois, a todas as cidades e lugares aonde ele havia de ir.
2 Wu doo wu tune bo wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgwejɛ duude baaŋ geenɛ bamii ba gwejɛ nyu shige. Noo, bɛŋ bûune lɛ Tada wù Chiji mwɛ, chîiŋsɛ bamii ba ŋgwejɛ a wu mwɛne.
2 E dizia-lhes: Na verdade, a seara é grande, mas os trabalhadores são poucos; rogai, pois, ao Senhor da seara que mande trabalhadores para a sua seara.
3 Bɛŋ gɛ̂ɛne le. Bîjɛ yɛ̂ŋ bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ kee lɛ ntune bɛŋ lɛ bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ nyu njɛ booŋ ba shóŋ antɛnɛɛ a baŋgvufe.
3 Ide; eis que vos envio como cordeiros ao meio de lobos.
4 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne, keefɛ muh jô kikɛɛ kɛnɛ bige mo jé yimi gɛ. Bɛŋ doo bɛŋ bu a je, keefɛ bɛŋ lɛ̂mɛ bɛŋ yɛɛse bamii le gɛ.
4 Não leveis bolsa, nem alforge, nem alparcas; e a ninguém saudeis pelo caminho.
5 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ lee yeh yì bɛŋ lé bɛŋ lêe yu, bɛŋ ya bɛŋ jɛmɛ yeh yɛɛ le lɛ, ‘Kimbonɛ nyûme yeh kfunɛ.’
5 Em qualquer casa em que entrardes, dizei primeiro: Paz seja com esta casa.
6 Muh wù koŋe kimbonɛ nɛ le yu, kimbonɛ kena mɛ yeh kwɛɛ. Muh nɛ yu gɛ, kimbonɛ kɛɛ kaasɛ ki tu jiŋ a bɛŋ le.
6 E se ali houver um filho da paz, repousará sobre ele a vossa paz; e se não, voltará para vós.
7 Sege bɛŋ lee yeh, bɛŋ mo bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ chee gɛh nyu yu. Keefɛ bɛŋ kûse yéh gɛ. Fiɛɛ fijile fichii fi ba nya bɛŋ le, bɛŋ jii, kɛnɛ nyu fimule, bɛŋ muu, nje muh wu lɛne lɛme, kɛme ki wù kɛme nlaŋɛ we.
7 Ficai nessa casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; pois digno é o trabalhador do seu salário. Não andeis de casa em casa.
8 Bɛŋ lee ntɛ le, ba fi bɛŋ, ba nya mo la lɛ bɛŋ ji, bɛŋ mo bɛŋ jii lo.
8 Também, em qualquer cidade em que entrardes, e vos receberem, comei do que puserem diante de vós.
9 Bɛŋ doo bɛŋ nyume yo, bɛŋ mo bɛŋ fɛ̂de bamii ba chɛne, bɛŋ ka bɛŋ feeji bamii le bachii lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe yiboo le.
9 Curai os enfermos que nela houver, e dizer-lhes: É chegado a vós o reino de Deus.
10 Geenɛ, bɛŋ lee ntɛ le, ba faŋ ki ba fi bɛŋ, bɛŋ bu bɛŋ gɛɛŋ bifiaŋ bi jé le bɛŋ jaŋ lɛ,
10 Mas em qualquer cidade em que entrardes, e vos não receberem, saindo pelas ruas, dizei:
11 ‘Mo kibvunɛ ki ntɛ wunɛ le ki bee jo yi bikaa biɛsa le nɛ ki kinɛ fɛnɛ no bee kaaji, fiɛɛ fichii kaasɛ fi tu yi bikwɛɛ biɛna le. Geenɛ, bɛŋ kêe lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe le.’
11 Até o pó da vossa cidade, que se nos pegou aos pés, sacudimos contra vós. Contudo, sabei isto: que o reino de Deus é chegado.
12 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, lé tô nyûme juu chi nsa wu fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ kilaantɛŋ ki Sodom le fede kilaantɛŋ kɛɛ le.”
12 Digo-vos que naquele dia haverá menos rigor para Sodoma, do que para aquela cidade.
13 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba Kolasiŋ, ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba Bɛsada. Bɛŋ kêe lɛ, nɛ ŋgɛ̀ ŋge biŋgha bi mwɛɛ bì ŋgɛ̀ ŋge bɛŋ le nyume Taya bɛ Sidoŋ, tu bo gɛ̀ bee bo jii wa bimbaŋkwe, bo kfuuŋ taaŋ ye le nchensɛŋ ki bo dunyɛ lɛ bo le bo kusɛ wa muntele muboo.
13 Ai de ti, Corazim! ai de ti, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que em vós se operaram, há muito, sentadas em cilício e cinza, elas se teriam arrependido.
14 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyûme juu chi nsa wù fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ bamii ba Taya le mo ba Sidoŋ le fede fɛ bɛŋ le.
14 Contudo, para Tiro e Sidom haverá menos rigor no juízo do que para vós.
15 Mo bɛŋ bamii ba Kafanahum, bɛŋ kwaji lɛ ba lé ba gê ba bɛ̂ɛŋsɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ fɛwe? Aay! Ba lé ba shîishɛ lo bɛŋ bɛŋ shii bɛŋ gɛɛŋ woŋ wu baŋkfu le.”
15 E tu, Cafarnaum, porventura serás elevada até o céu? até o inferno descerás.
16 Jiso mo wu jɛmɛ bamii ba wu gɛ̀ tuŋ baa le lɛ, “Muh nɛ yûge bɛŋ le, tu mwɛdɛ yuge nyume mɛne, muh faŋ bɛŋ, tu wu faŋ nyume mɛ. Muh faŋ mɛ, tu mwɛdɛ faŋ nyu muh wu tuŋ mɛ.”
16 Quem vos ouve, a mim me ouve; e quem vos rejeita, a mim me rejeita; e quem a mim me rejeita, rejeita aquele que me enviou.
17 Bamii ba mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ baa jiɛnyɛ bo tu jiŋ bo yuge njoŋ, bo mo bo duu Jiso le lɛ, “Tada, bee chi tɛŋe jee chuŋ, mo banchɛndaa ba debele, bo yuge bee le.”
17 Voltaram depois os setenta com alegria, dizendo: Senhor, em teu nome, até os demônios se nos submetem.
18 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nchi n'yɛŋ debele gwe njɛ jaŋ fɛ yi lalɛ we yi lee fɛkuu
18 Respondeu-lhes ele: Eu via Satanás, como raio, cair do céu.
19 Nle nya wa bvuŋga bɛŋ le bvù taŋlo bɛŋ jiɛnyi yó bɛ baŋgaŋ yu. Mo ŋka nya bɛŋ bvuŋga bvù bɛŋ yage bvuŋga bvu debele wu muh wu kimbanɛ yu bvuchii. Gɛ taŋlo fiɛɛ shiŋshɛ bɛŋ gɛ.Ŋgaŋ|alt="Scorpion" src="bk00058c.tif" size="col" loc="Luk 10:19" copy="Horace Knowles" ref="10:19"
19 Eis que vos dei autoridade para pisar serpentes e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo; e nada vos fará dano algum.
20 Geenɛ, keefɛ bɛŋ yûge njoŋ lɛ banchɛndaa ba debele yuge bɛŋ le gɛ. Bɛŋ yûge njoŋ nyu lɛ ajee a wene le ba saŋ wa a Ŋwa wu Nyo le fɛwe.”
20 Contudo, não vos alegreis porque se vos submetem os espíritos; alegrai-vos antes por estarem os vossos nomes escritos nos céus.
21 Gɛh kife kiyu le, Kiyo ki Yuude ge njoŋ yuu lo Jiso. Wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Nnyaa kiyone wo le Chii Nfoŋ kibvulɛ bɛ nshɛŋ no wo le wo nyilɛ mwɛɛ munɛ ba bvufee le mo baŋkɛɛ fiɛɛ le, wo dunyɛ nyu mumwone mù bwele le. Le no fi le Chii, nje le no wo gɛ̀ goone lɛ fi nyume.”
21 Naquela mesma hora exultou Jesus no Espírito Santo, e disse: Graças te dou, ó Pai, Senhor do céu e da terra, porque ocultaste estas coisas aos sábios e entendidos, e as revelaste aos pequeninos; sim, ó Pai, porque assim foi do teu agrado.
22 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Chii le wu nya wa mwɛɛ munchii mɛne. Gɛ muh nyu yu wu kee Mwa wu le mɛ gɛ, le gɛh Chii maa wu kee. Gɛ muh nyu yu wu kee Chii gɛ, le gɛh mɛ wù Mwa ye mo bamii ba Mwa le wu cha wa ki wu dûnyɛ Chii bo le.”
22 Todas as coisas me foram entregues por meu Pai; e ninguém conhece quem é o Filho senão o Pai, nem quem é o Pai senão o Filho, e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Wu ja wu kaasɛ ye wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛbolɛbo lɛ “Njoŋ wù baaŋ le wene lɛ ajii a wene yɛne mwɛɛ munɛ le.
23 E voltando-se para os discípulos, disse-lhes em particular: Bem-aventurados os olhos que vêem o que vós vedes.
24 Bɛŋ kêe lɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba duude bɛ banfoŋ gɛ̀ shee bo beede ki bo yɛŋ mwɛɛ mù bɛŋ yɛne le, bo gɛ baaŋ yɛŋ gɛ. Bo tu bo beede tɛ ki bo yu mwɛɛ mù bɛŋ yuge, bo gɛ baaŋ yu gɛ.”
24 Pois vos digo que muitos profetas e reis desejaram ver o que vós vedes, e não o viram; e ouvir o que ouvis, e não o ouviram.
25 Fi ja fi kooshɛ lɛ, muh mu wù gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule, gɛ̀ ja wu to ki wu môŋ Jiso, wu mo wu biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, fiɛɛ fì ŋkɛme ki ŋge fɛ ŋkɛmɛ kinche kì kage gɛ le la?”
25 E eis que se levantou certo doutor da lei e, para o experimentar, disse: Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Jiso biih wu le lɛ, “Ba le ba saŋ a Ŋwa wu banchi ba Nyo le lɛ muh gêe nyu nɛɛ? Wo tɛŋe wo yuge lɛ la?”
26 Perguntou-lhe Jesus: Que está escrito na lei? Como lês tu?
27 Wu chvuu lɛ, “Ba le ba saŋ lɛ,
27 Respondeu-lhe ele: Amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todas as tuas forças e de todo o teu entendimento, e ao teu próximo como a ti mesmo.
28 Jiso jɛmɛ lɛ, “Wo le wo chvuu chuule. Wo gêe noo wo mo wo kɛme kinche kì kage gɛ.”
28 Tornou-lhe Jesus: Respondeste bem; faze isso, e viverás.
29 Muh wɛɛ mo wu ja wu lɛɛŋ wu goone ki wu chûnyɛ lɛ wu le muh, wu mo wu biih Jiso le lɛ, “Muh wù le mbebe yaŋ le le yɛɛ?”
29 Ele, porém, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: E quem é o meu próximo?
30 Jiso tu wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ ja Yɛlusalɛm wu bohge Jɛliku, wu doo wu gɛɛne wu gwe chiaaŋ yi bachoŋ le. Bo suŋ wu, wu chidɛ, bo baayɛ njú ye bo jo bɛ mwɛɛ mwe munchii, bo mo bo noŋ wu fo bo legɛ bo gɛɛŋ.
30 Jesus, prosseguindo, disse: Um homem descia de Jerusalém a Jericó, e caiu nas mãos de salteadores, os quais o despojaram e espancando-o, se retiraram, deixando-o meio morto.
31 Fi gɛ̀ ja fi kooshɛ lɛ muh mu gɛ̀ boge je yiyu le, nyu chiji kintanyɛ, wu yɛŋ muh wuyu le, wu wɛɛŋ lo wu fe.
31 Casualmente, descia pelo mesmo caminho certo sacerdote; e vendo-o, passou de largo.
32 Muh mu tɛ gɛ̀ ja wu too, nyu muh wu kfuu chi Lɛwe le, lɛ wu to wu bu fo, wu yɛŋ wu le, wu wɛɛŋ lo tɛ wu fe.
32 De igual modo também um levita chegou àquele lugar, viu-o, e passou de largo.
33 Geenɛ, muh mu gɛ̀ ja wu jiɛnyi tɛ wu too, nyu muh wu Samaliya. Wu gɛ̀ to wu bu fo, wu yɛŋ wu le wu koo yii fɛ wu le.
33 Mas um samaritano, que ia de viagem, chegou perto dele e, vendo-o, encheu-se de compaixão;
34 Wu gɛɛŋ mbebe ye le, wu fuushɛ mbvuuŋ bɛ mɛɛ fɛ banfu be le, wu kaaŋ bɛ nju, wu mo wu tuu wu yi nyaŋ ye yi wu gɛ̀ jiɛnyi yu wege le, wu gɛɛŋ bɛ wu yeh yì bamii ba jiɛnyɛ gɛ̀ too bo chee yu wu jiiŋe fɛ wu le.
34 e aproximando-se, atou-lhe as feridas, deitando nelas azeite e vinho; e pondo-o sobre a sua cavalgadura, levou-o para uma estalagem e cuidou dele.
35 Bɛ wu che, bvu bu bvu yuu, wu bvusɛ badanale bafɛɛ wu nya muh yeh yiyu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Shɛɛ wo jîiŋe fɛ muh wunɛ le. Wo nɛ le wo shɛɛ wo lɛsɛ bige bi fesɛ, ndoo ŋkaasɛ nchvuu wo le.’”
35 No dia seguinte tirou dois denários, deu-os ao hospedeiro e disse-lhe: Cuida dele; e tudo o que gastares a mais, eu to pagarei quando voltar.
36 No Jiso ma noo, wu mo wu biih muh wɛɛ wù gɛ̀ kee nchi le lɛ, “Antɛnɛɛ a bamii ba batɛde banɛ, wo yɛne lɛ le muh wù la wù gɛ̀ dunyɛ lɛ wu le muh wù mbebe muh wɛɛ wù bachoŋ gɛ̀ suŋ le?”
36 Qual, pois, destes três te parece ter sido o próximo daquele que caiu nas mãos dos salteadores?
37 Wu chvuu lɛ, “Le muh wù gɛ̀ kolɛ yii fɛ muh wuyu le.” Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Wo gɛ̂ɛne, wo gɛɛŋ wo gêe tɛ noo.”
37 Respondeu o doutor da lei: Aquele que usou de misericórdia para com ele. Disse-lhe, pois, Jesus: Vai, e faze tu o mesmo.
38 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo tu bo gɛɛne, bo gɛɛŋ bo lee ntɛ wumu le, kwɛse wumu nyu yo ba tɛŋe lɛ Mata. Wu fi Jiso a wu yeh.
38 Ora, quando iam de caminho, entrou Jesus numa aldeia; e certa mulher, por nome Marta, o recebeu em sua casa.
39 Wu gɛ̀ kɛme jɛme yimi ba tɛŋe lɛ Mɛɛle. No Jiso gɛ gɛnɛ wu lee yu, Mɛɛle mo wu gɛɛŋ wu shii mbebe ye le wu yege fiɛɛ fì wu yɛyi.
39 Tinha esta uma irmã chamada Maria, a qual, sentando-se aos pés do Senhor, ouvia a sua palavra.
40 Mata nyu fie wu luume nyu bɛ ntɛ. Wu gɛ̀ ja wu to wu biih Jiso le lɛ, “Tada, wo yɛde gɛh no jɛme yaŋ le yi chinɛ mɛne mbuge mɛ maa, wo ghade gɛ? Du gɛh lɛ wu to wu fih mɛ.”
40 Marta, porém, andava preocupada com muito serviço; e aproximando-se, disse: Senhor, não se te dá que minha irmã me tenha deixado a servir sozinha? Dize-lhe, pois, que me ajude.
41 Tada chvuu wu le lɛ, “Mata, Mata, wo buge, wo nyaa ŋgɛ kikwɛɛ kuŋ le yi mwɛɛ mù duude le,
41 Respondeu-lhe o Senhor: Marta, Marta, estás ansiosa e perturbada com muitas coisas;
42 fiɛɛ fì fishaŋ le gɛh fimimia. Mɛɛle le wu cha wa fiɛɛ fì fishaŋ, gɛ muh nyu yu wu ka wu fi a wu le gɛ.”
42 entretanto poucas são necessárias, ou mesmo uma só; e Maria escolheu a boa parte, a qual não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.