Lucas 10

ncr (NCR) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Ajiŋ ayu, Tada baayɛ bamii bamu mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ. Wu tuŋ fwe, bafɛɛ bafɛɛ lɛ bo gɛɛŋ bantɛ le yeye yeye, bo gɛɛŋ bo jiɛnyi manjuu ma wu lé gê wu fê mo le manchii.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e dois discípulos e os enviou adiante, dois a dois, às cidades e aos lugares que ele planejava visitar.
2 Wu doo wu tune bo wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgwejɛ duude baaŋ geenɛ bamii ba gwejɛ nyu shige. Noo, bɛŋ bûune lɛ Tada wù Chiji mwɛ, chîiŋsɛ bamii ba ŋgwejɛ a wu mwɛne.
2 Estas foram suas instruções: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos. Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos.
3 Bɛŋ gɛ̂ɛne le. Bîjɛ yɛ̂ŋ bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ kee lɛ ntune bɛŋ lɛ bɛŋ gɛɛŋ bɛŋ nyu njɛ booŋ ba shóŋ antɛnɛɛ a baŋgvufe.
3 Agora vão e lembrem-se de que eu os envio como cordeiros no meio de lobos.
4 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne, keefɛ muh jô kikɛɛ kɛnɛ bige mo jé yimi gɛ. Bɛŋ doo bɛŋ bu a je, keefɛ bɛŋ lɛ̂mɛ bɛŋ yɛɛse bamii le gɛ.
4 Não levem dinheiro algum, nem bolsa de viagem, nem um par de sandálias extras. E não se detenham para cumprimentar ninguém pelo caminho.
5 Bɛŋ doo bɛŋ gɛɛne bɛŋ lee yeh yì bɛŋ lé bɛŋ lêe yu, bɛŋ ya bɛŋ jɛmɛ yeh yɛɛ le lɛ, ‘Kimbonɛ nyûme yeh kfunɛ.’
5 “Quando entrarem numa casa, digam primeiro: ‘Que a paz de Deus esteja nesta casa’.
6 Muh wù koŋe kimbonɛ nɛ le yu, kimbonɛ kena mɛ yeh kwɛɛ. Muh nɛ yu gɛ, kimbonɛ kɛɛ kaasɛ ki tu jiŋ a bɛŋ le.
6 Se os que vivem ali forem gente de paz, a bênção permanecerá; se não forem, a bênção voltará a vocês.
7 Sege bɛŋ lee yeh, bɛŋ mo bɛŋ mɛ gɛh bɛŋ chee gɛh nyu yu. Keefɛ bɛŋ kûse yéh gɛ. Fiɛɛ fijile fichii fi ba nya bɛŋ le, bɛŋ jii, kɛnɛ nyu fimule, bɛŋ muu, nje muh wu lɛne lɛme, kɛme ki wù kɛme nlaŋɛ we.
7 Permaneçam naquela casa e comam e bebam o que lhes derem, pois quem trabalha merece seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Bɛŋ lee ntɛ le, ba fi bɛŋ, ba nya mo la lɛ bɛŋ ji, bɛŋ mo bɛŋ jii lo.
8 “Quando entrarem numa cidade e ela os receber bem, comam o que lhes oferecerem.
9 Bɛŋ doo bɛŋ nyume yo, bɛŋ mo bɛŋ fɛ̂de bamii ba chɛne, bɛŋ ka bɛŋ feeji bamii le bachii lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe yiboo le.
9 Curem os enfermos e digam-lhes: ‘Agora o reino de Deus chegou até vocês’.
10 Geenɛ, bɛŋ lee ntɛ le, ba faŋ ki ba fi bɛŋ, bɛŋ bu bɛŋ gɛɛŋ bifiaŋ bi jé le bɛŋ jaŋ lɛ,
10 Mas, se uma cidade se recusar a recebê-los, saiam pelas ruas e digam:
11 ‘Mo kibvunɛ ki ntɛ wunɛ le ki bee jo yi bikaa biɛsa le nɛ ki kinɛ fɛnɛ no bee kaaji, fiɛɛ fichii kaasɛ fi tu yi bikwɛɛ biɛna le. Geenɛ, bɛŋ kêe lɛ bvunfoŋ bvu Nyo le wa mbebe le.’
11 ‘Limpamos de nossos pés até o pó desta cidade em sinal de reprovação. E saibam disto: o reino de Deus chegou!’.
12 Nsɛŋe bɛŋ le lɛ, lé tô nyûme juu chi nsa wu fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ kilaantɛŋ ki Sodom le fede kilaantɛŋ kɛɛ le.”
12 Eu lhes garanto que, no dia do juízo, até Sodoma será tratada com menos rigor que aquela cidade.
13 Jiso ja wu jɛmɛ lɛ, “Ŋgɛ wù baaŋ le wene bɛŋ bamii ba Kolasiŋ, ŋgɛ wù baaŋ le tɛ wene bɛŋ bamii ba Bɛsada. Bɛŋ kêe lɛ, nɛ ŋgɛ̀ ŋge biŋgha bi mwɛɛ bì ŋgɛ̀ ŋge bɛŋ le nyume Taya bɛ Sidoŋ, tu bo gɛ̀ bee bo jii wa bimbaŋkwe, bo kfuuŋ taaŋ ye le nchensɛŋ ki bo dunyɛ lɛ bo le bo kusɛ wa muntele muboo.
13 “Que aflição as espera, Corazim e Betsaida! Porque, se nas cidades de Tiro e Sidom tivessem sido realizados os milagres que realizei em vocês, há muito tempo seus habitantes teriam se arrependido e demonstrado isso vestindo panos de saco e jogando cinzas sobre a cabeça.
14 Bɛŋ kêe lɛ lé tô nyûme juu chi nsa wù fɛkimɛsɛ, mwɛɛ bonɛ fɛ bamii ba Taya le mo ba Sidoŋ le fede fɛ bɛŋ le.
14 Eu lhes digo que, no dia do juízo, Tiro e Sidom serão tratadas com menos rigor que vocês.
15 Mo bɛŋ bamii ba Kafanahum, bɛŋ kwaji lɛ ba lé ba gê ba bɛ̂ɛŋsɛ bɛŋ, bɛŋ bɛɛŋ fɛwe? Aay! Ba lé ba shîishɛ lo bɛŋ bɛŋ shii bɛŋ gɛɛŋ woŋ wu baŋkfu le.”
15 E você, Cafarnaum, será elevada até o céu? Não, descerá até o lugar dos mortos”.
16 Jiso mo wu jɛmɛ bamii ba wu gɛ̀ tuŋ baa le lɛ, “Muh nɛ yûge bɛŋ le, tu mwɛdɛ yuge nyume mɛne, muh faŋ bɛŋ, tu wu faŋ nyume mɛ. Muh faŋ mɛ, tu mwɛdɛ faŋ nyu muh wu tuŋ mɛ.”
16 Então ele disse aos discípulos: “Quem aceita sua mensagem também me aceita, e quem os rejeita também me rejeita. E quem me rejeita também rejeita aquele que me enviou”.
17 Bamii ba mbaŋbvusooshwi ncho bafɛɛ baa jiɛnyɛ bo tu jiŋ bo yuge njoŋ, bo mo bo duu Jiso le lɛ, “Tada, bee chi tɛŋe jee chuŋ, mo banchɛndaa ba debele, bo yuge bee le.”
17 Quando os setenta e dois discípulos voltaram, relataram com alegria: “Senhor, até os demônios nos obedecem pela sua autoridade!”.
18 Jiso chvuu bo le lɛ, “Nchi n'yɛŋ debele gwe njɛ jaŋ fɛ yi lalɛ we yi lee fɛkuu
18 Então ele lhes disse: “Vi Satanás caindo do céu como um relâmpago!
19 Nle nya wa bvuŋga bɛŋ le bvù taŋlo bɛŋ jiɛnyi yó bɛ baŋgaŋ yu. Mo ŋka nya bɛŋ bvuŋga bvù bɛŋ yage bvuŋga bvu debele wu muh wu kimbanɛ yu bvuchii. Gɛ taŋlo fiɛɛ shiŋshɛ bɛŋ gɛ.Ŋgaŋ|alt="Scorpion" src="bk00058c.tif" size="col" loc="Luk 10:19" copy="Horace Knowles" ref="10:19"
19 Eu lhes dei autoridade para pisarem sobre cobras e escorpiões, e sobre todo o poder do inimigo. Nada lhes causará dano.
20 Geenɛ, keefɛ bɛŋ yûge njoŋ lɛ banchɛndaa ba debele yuge bɛŋ le gɛ. Bɛŋ yûge njoŋ nyu lɛ ajee a wene le ba saŋ wa a Ŋwa wu Nyo le fɛwe.”
20 Mas não se alegrem porque os espíritos impuros lhes obedecem; alegrem-se porque seus nomes estão registrados no céu”.
21 Gɛh kife kiyu le, Kiyo ki Yuude ge njoŋ yuu lo Jiso. Wu mo wu jɛmɛ lɛ, “Nnyaa kiyone wo le Chii Nfoŋ kibvulɛ bɛ nshɛŋ no wo le wo nyilɛ mwɛɛ munɛ ba bvufee le mo baŋkɛɛ fiɛɛ le, wo dunyɛ nyu mumwone mù bwele le. Le no fi le Chii, nje le no wo gɛ̀ goone lɛ fi nyume.”
21 Naquele momento, Jesus foi tomado da alegria do Espírito Santo e disse: “Pai, Senhor dos céus e da terra, eu te agradeço porque escondeste estas coisas dos que se consideram sábios e inteligentes e as revelaste aos que são como crianças. Sim, Pai, foi do teu agrado fazê-lo assim.
22 Jiso ka wu jɛmɛ lɛ, “Chii le wu nya wa mwɛɛ munchii mɛne. Gɛ muh nyu yu wu kee Mwa wu le mɛ gɛ, le gɛh Chii maa wu kee. Gɛ muh nyu yu wu kee Chii gɛ, le gɛh mɛ wù Mwa ye mo bamii ba Mwa le wu cha wa ki wu dûnyɛ Chii bo le.”
22 “Meu Pai me confiou todas as coisas. Ninguém conhece verdadeiramente o Filho, a não ser o Pai, e ninguém conhece verdadeiramente o Pai, a não ser o Filho e aqueles a quem o Filho escolhe revelá-lo”.
23 Wu ja wu kaasɛ ye wu jɛmɛ booŋ be ba ŋgoo le lɛbolɛbo lɛ “Njoŋ wù baaŋ le wene lɛ ajii a wene yɛne mwɛɛ munɛ le.
23 Então, em particular, ele se voltou para os discípulos e disse: “Felizes os olhos que veem o que vocês viram.
24 Bɛŋ kêe lɛ bamii ba ntuŋ wu Nyo ba duude bɛ banfoŋ gɛ̀ shee bo beede ki bo yɛŋ mwɛɛ mù bɛŋ yɛne le, bo gɛ baaŋ yɛŋ gɛ. Bo tu bo beede tɛ ki bo yu mwɛɛ mù bɛŋ yuge, bo gɛ baaŋ yu gɛ.”
24 Eu lhes digo: muitos profetas e reis desejaram ver o que vocês têm visto e ouvir o que vocês têm ouvido, mas não puderam”.
25 Fi ja fi kooshɛ lɛ, muh mu wù gɛ̀ kee banchi ba Nyo chuule, gɛ̀ ja wu to ki wu môŋ Jiso, wu mo wu biih wu le lɛ, “Muh wu N'yɛyɛ, fiɛɛ fì ŋkɛme ki ŋge fɛ ŋkɛmɛ kinche kì kage gɛ le la?”
25 Certo dia, um especialista da lei se levantou para pôr Jesus à prova com esta pergunta: “Mestre, o que preciso fazer para herdar a vida eterna?”.
26 Jiso biih wu le lɛ, “Ba le ba saŋ a Ŋwa wu banchi ba Nyo le lɛ muh gêe nyu nɛɛ? Wo tɛŋe wo yuge lɛ la?”
26 Jesus respondeu: “O que diz a lei de Moisés? Como você a entende?”.
27 Wu chvuu lɛ, “Ba le ba saŋ lɛ,
27 O homem respondeu: “‘Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de toda a sua força e de toda a sua mente’ e ‘Ame o seu próximo como a si mesmo’”.
28 Jiso jɛmɛ lɛ, “Wo le wo chvuu chuule. Wo gêe noo wo mo wo kɛme kinche kì kage gɛ.”
28 “Está correto!”, disse Jesus. “Faça isso, e você viverá.”
29 Muh wɛɛ mo wu ja wu lɛɛŋ wu goone ki wu chûnyɛ lɛ wu le muh, wu mo wu biih Jiso le lɛ, “Muh wù le mbebe yaŋ le le yɛɛ?”
29 O homem, porém, querendo justificar suas ações, perguntou a Jesus: “E quem é o meu próximo?”.
30 Jiso tu wu chvuu nyu a ŋgaŋ le lɛ, “Muh mu gɛ̀ ja Yɛlusalɛm wu bohge Jɛliku, wu doo wu gɛɛne wu gwe chiaaŋ yi bachoŋ le. Bo suŋ wu, wu chidɛ, bo baayɛ njú ye bo jo bɛ mwɛɛ mwe munchii, bo mo bo noŋ wu fo bo legɛ bo gɛɛŋ.
30 Jesus respondeu com uma história: “Certo homem descia de Jerusalém a Jericó, quando foi atacado por bandidos. Eles lhe tiraram as roupas, o espancaram e o deixaram quase morto à beira da estrada.
31 Fi gɛ̀ ja fi kooshɛ lɛ muh mu gɛ̀ boge je yiyu le, nyu chiji kintanyɛ, wu yɛŋ muh wuyu le, wu wɛɛŋ lo wu fe.
31 “Por acaso, descia por ali um sacerdote. Quando viu o homem caído, atravessou para o outro lado da estrada.
32 Muh mu tɛ gɛ̀ ja wu too, nyu muh wu kfuu chi Lɛwe le, lɛ wu to wu bu fo, wu yɛŋ wu le, wu wɛɛŋ lo tɛ wu fe.
32 Um levita fazia o mesmo caminho e viu o homem caído, mas também atravessou e passou longe.
33 Geenɛ, muh mu gɛ̀ ja wu jiɛnyi tɛ wu too, nyu muh wu Samaliya. Wu gɛ̀ to wu bu fo, wu yɛŋ wu le wu koo yii fɛ wu le.
33 “Então veio um samaritano e, ao ver o homem, teve compaixão dele.
34 Wu gɛɛŋ mbebe ye le, wu fuushɛ mbvuuŋ bɛ mɛɛ fɛ banfu be le, wu kaaŋ bɛ nju, wu mo wu tuu wu yi nyaŋ ye yi wu gɛ̀ jiɛnyi yu wege le, wu gɛɛŋ bɛ wu yeh yì bamii ba jiɛnyɛ gɛ̀ too bo chee yu wu jiiŋe fɛ wu le.
34 Foi até ele, tratou de seus ferimentos com óleo e vinho e os enfaixou. Depois, colocou o homem em seu jumento e o levou a uma hospedaria, onde cuidou dele.
35 Bɛ wu che, bvu bu bvu yuu, wu bvusɛ badanale bafɛɛ wu nya muh yeh yiyu le, wu jɛmɛ wu le lɛ, ‘Shɛɛ wo jîiŋe fɛ muh wunɛ le. Wo nɛ le wo shɛɛ wo lɛsɛ bige bi fesɛ, ndoo ŋkaasɛ nchvuu wo le.’”
35 No dia seguinte, deu duas moedas de prata ao dono da hospedaria e disse: ‘Cuide deste homem. Se você precisar gastar a mais com ele, eu lhe pagarei a diferença quando voltar’.
36 No Jiso ma noo, wu mo wu biih muh wɛɛ wù gɛ̀ kee nchi le lɛ, “Antɛnɛɛ a bamii ba batɛde banɛ, wo yɛne lɛ le muh wù la wù gɛ̀ dunyɛ lɛ wu le muh wù mbebe muh wɛɛ wù bachoŋ gɛ̀ suŋ le?”
36 “Qual desses três você diria que foi o próximo do homem atacado pelos bandidos?”, perguntou Jesus.
37 Wu chvuu lɛ, “Le muh wù gɛ̀ kolɛ yii fɛ muh wuyu le.” Jiso mo wu jɛmɛ wu le lɛ, “Wo gɛ̂ɛne, wo gɛɛŋ wo gêe tɛ noo.”
37 O especialista da lei respondeu: “Aquele que teve misericórdia dele”. Então Jesus disse: “Vá e faça o mesmo”.
38 Jiso bɛ booŋ be ba ŋgoo gɛ̀ ja bo tu bo gɛɛne, bo gɛɛŋ bo lee ntɛ wumu le, kwɛse wumu nyu yo ba tɛŋe lɛ Mata. Wu fi Jiso a wu yeh.
38 Jesus e seus discípulos seguiram viagem e chegaram a um povoado onde uma mulher chamada Marta os recebeu em sua casa.
39 Wu gɛ̀ kɛme jɛme yimi ba tɛŋe lɛ Mɛɛle. No Jiso gɛ gɛnɛ wu lee yu, Mɛɛle mo wu gɛɛŋ wu shii mbebe ye le wu yege fiɛɛ fì wu yɛyi.
39 Sua irmã, Maria, sentou-se aos pés de Jesus e ouvia o que ele ensinava.
40 Mata nyu fie wu luume nyu bɛ ntɛ. Wu gɛ̀ ja wu to wu biih Jiso le lɛ, “Tada, wo yɛde gɛh no jɛme yaŋ le yi chinɛ mɛne mbuge mɛ maa, wo ghade gɛ? Du gɛh lɛ wu to wu fih mɛ.”
40 Marta, porém, estava ocupada com seus muitos afazeres. Foi a Jesus e disse: “Senhor, não o incomoda que minha irmã fique aí sentada enquanto eu faço todo o trabalho? Diga-lhe que venha me ajudar!”.
41 Tada chvuu wu le lɛ, “Mata, Mata, wo buge, wo nyaa ŋgɛ kikwɛɛ kuŋ le yi mwɛɛ mù duude le,
41 Mas o Senhor respondeu: “Marta, Marta, você se preocupa e se inquieta com todos esses detalhes.
42 fiɛɛ fì fishaŋ le gɛh fimimia. Mɛɛle le wu cha wa fiɛɛ fì fishaŋ, gɛ muh nyu yu wu ka wu fi a wu le gɛ.”
42 Apenas uma coisa é necessária. Quanto a Maria, ela fez a escolha certa, e ninguém tomará isso dela”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.