João 7
ncr (NCR) vs NVI
1 Ajiŋ ayu Jiso mɛ gɛh wu jiɛnyi nyu kimbe kì Galalee le. Wu gɛ baaŋ ka gɛɛŋ gɛ kì Judia le gɛ, nje Bajuu gɛ̀ goone ki bo yuuyɛ wu.
1 Depois disso Jesus percorreu a Galiléia, mantendo-se deliberadamente longe da Judéia, porque ali os judeus procuravam tirar-lhe a vida.
2 Kife ki Ŋka wu Bajuu wù ba gɛ̀ tɛŋe lɛ Ŋka wu Chúŋ gɛ̀ bee ki too wa mbebe le.
2 Mas, ao se aproximar a festa judaica dos tabernáculos,
3 Booŋ ba bwe Jiso mo bo jɛmɛ wu le lɛ, “Jâ yanɛ wo gɛ̂ɛŋ Judia lɛ bamii buŋ ba ŋgoo yɛŋ lɛme chi wo lɛne le.
3 os irmãos de Jesus lhe disseram: "Você deve sair daqui e ir para a Judéia, para que os seus discípulos possam ver as obras que você faz.
4 Muh nɛ lɛne lɛme wu goone lɛ bamii kɛɛ wu, wu gɛ ya wu lɛne nyilɛ le gɛ. No wo gee mwɛɛ munɛ, wo gɛ̂ɛŋ wo dûnyɛ kikwɛɛ kuŋ woŋ le.”
4 Ninguém que deseja ser reconhecido publicamente age em segredo. Visto que você está fazendo estas coisas, mostre-se ao mundo".
5 Booŋ ba bwee baa gɛ̀ jɛme noo nje bo gɛ̀ baaŋ leesɛ gɛ muntele muboo yi ye ye le gɛ.
5 Pois nem os seus irmãos criam nele.
6 Jiso chvuu bo le lɛ, “Kife kaŋ baaŋ a to gɛ. Fɛ bɛŋ le le kife kena to ki nyu ki kojɛ ka.
6 Então Jesus lhes disse: "Para mim ainda não chegou o tempo certo; para vocês qualquer tempo é certo.
7 Gɛ bamii ba le ba yi woŋ kfunɛ le taŋlo bo banɛ bɛŋ gɛ. Geenɛ, bo banɛ mɛ nje njɛme bo le kune gee chiboo chì befe.
7 O mundo não pode odiá-los, mas a mim odeia porque dou testemunho de que o que ele faz é mau.
8 Bɛŋ bɛ̂ɛne fiena bɛŋ gɛɛne fɛ ŋka le. Gɛ mbɛɛŋ yo gɛ. Kife kaŋ baaŋ a to gɛ ki kojɛ gɛ.”
8 Vão vocês à festa; eu ainda não subirei a esta festa, porque para mim ainda não chegou o tempo apropriado".
9 No wu jɛmɛ noo, wu mo wu mɛ gɛh Galalee.
9 Tendo dito isso, permaneceu na Galiléia.
10 Geenɛ, sege booŋ ba bwee gɛ̀ bɛnɛ wa fɛ Ŋka wɛɛ le, wu gɛ̀ shɛɛ wu bɛɛŋ tɛ yo. Wu doo wu bɛɛne, wu bɛɛne bamii yɛde gɛ wu le gɛ, wu bɛɛne fie nyu nyilɛ le.
10 Contudo, depois que os seus irmãos subiram para a festa, ele também subiu, não abertamente, mas em segredo.
11 Fi gɛ̀ bee Bajuu goone wa wu fɛ Ŋka wɛɛ le, bo biide lɛ, “Wu le faaŋ mbɛŋ?”
11 Na festa os judeus o estavam esperando e perguntavam: "Onde está aquele homem? "
12 Bamii gɛ̀ ja bo tu bo chuune kune wu baaŋ. Bamu bɛɛŋse lɛ, “Wu le muh wù joŋe.” Bamu kaji lo lɛ, “Wu lɛɛde lo bɛ bamii.”
12 Entre a multidão havia muitos boatos a respeito dele. Alguns diziam: "É um bom homem". Outros respondiam: "Não, ele está enganando o povo".
13 Geenɛ, muh gɛ̀ baaŋ nyu gɛ yu wu le wu jɛmɛ kune wu fɛ waaŋ gɛ, nje bo gɛ faane bikwɛɛ bi Bajuu.
13 Mas ninguém falava dele em público, por medo dos judeus.
14 Aju a Ŋka gɛ̀ gade wa antɛnɛɛ, Jiso gɛɛŋ wu lee fɛ yeh yi kintanyɛ le wu yɛyi bamii.
14 Quando a festa estava na metade, Jesus subiu ao templo e começou a ensinar.
15 Bikwɛɛ bi Bajuu tu bi yuge bi kɛme lo ŋgha, bi maŋe lɛ, “Muh wunɛ jiɛnyi nɛɛ fɛ wu tu wu kee mwɛɛ nɛ njɛ wu gɛ yɛyɛ wa Ŋwa wu Nyo sɛŋ.”
15 Os judeus ficaram admirados e perguntaram: "Como foi que este homem adquiriu tanta instrução, sem ter estudado? "
16 Jiso mo wu ja wu jɛmɛ lɛ, “Gɛ n'yɛyɛ wu n'yɛyi wunɛ nyu waŋ gɛ. Le wu muh wu tuŋ mɛ.
16 Jesus respondeu: "O meu ensino não é de mim mesmo. Vem daquele que me enviou.
17 Muh nɛ goone ki wù gee nyu fiɛɛ fì Nyo goone, wu mo wu kɛɛ lɛ laa n'yɛyɛ wunɛ jade nyu fɛ Nyo le noo, n'yɛyi a bvuŋga bwaŋ le la.
17 Se alguém decidir fazer a vontade de Deus, descobrirá se o meu ensino vem de Deus ou se falo por mim mesmo.
18 Muh wù jɛme nyu a bvuŋga bwe le to wu gôone mbɛɛŋsɛ nyu fɛ kikwɛɛ ke le. Geenɛ muh wù goone jee chì kuge nyu chi muh wù tuŋ wu to nyu muh wu nchiɛɛŋ, chimbiaŋ nyu gɛ yi ye ye le gɛ.
18 Aquele que fala por si mesmo busca a sua própria glória, mas aquele que busca a glória de quem o enviou, este é verdadeiro; não há nada de falso a seu respeito.
19 Musɛ gɛ̀ nya gɛ banchi bɛŋ le? Geenɛ, gɛ muh mu bɛŋ le gɛɛde banchi baa gɛ! Bɛŋ goone ki bɛŋ yûuyɛ mɛ nje la?”
19 Moisés não lhes deu a lei? No entanto, nenhum de vocês lhe obedece. Por que vocês procuram matar-me? "
20 Bamii baa chvuu wu le lɛ, “Wo kɛmɛ nchɛndaa wu debele yi ye yo le. Muh wù goone ki wu yûuyɛ wo le yɛɛŋ?”
20 "Você está endemoninhado", respondeu a multidão. "Quem está procurando matá-lo? "
21 Jiso jɛmɛ bo le lɛ, “Ŋgɛ̀ ŋge lɛme chimimia bɛŋ tu bɛŋ kɛme lo ŋgha kune chi.
21 Jesus lhes disse: "Fiz um milagre, e vocês todos estão admirados.
22 Musɛ gɛ nya nchi lɛ bɛŋ chvûse booŋ yeh. Gɛ nchi wunɛ gɛ̀ bu mo nyu a Musɛ le gɛ. Wu gɛ̀ bu nyu a bachiji bena le. Bɛŋ mo bɛŋ tu bɛŋ chvuse booŋ yeh mo nyu juu chi yuuŋ.
22 No entanto, porque Moisés lhes deu a circuncisão ( embora, na verdade, ela não tenha vindo de Moisés, mas dos patriarcas ), vocês circuncidam no sábado.
23 Nɛ ba chvuse muh ye juu chi yuuŋ keefɛ bo ŋgôde nchi wu Musɛ lɛ gɛ, bɛŋ tu bɛŋ yuge nsaasɛ bɛ mɛ lɛ nle nfɛ muh wu tɛmɛ ye yichii juu chi yuuŋ nje la?
23 Ora, se um menino pode ser circuncidado no sábado para que a lei de Moisés não seja quebrada, por que vocês ficam cheias de ira contra mim por ter curado completamente um homem no sábado?
24 Keefɛ bɛŋ sâge nsa bɛŋ suune bɛŋ baaŋ ya taa gɛ bɛŋ yɛŋ gɛ. Bɛŋ sâge a je yì kooji le.”
24 Não julguem apenas pela aparência, mas façam julgamentos justos".
25 Bamii ba Yɛlusalɛm bamu mo bo ja bo biih lɛ, “Wunɛ le gɛ muh wu ba goone lɛ ba yuuyɛ?
25 Então alguns habitantes de Jerusalém começaram a perguntar: "Não é este o homem que estão procurando matar?
26 Bɛŋ jîŋɛ bɛŋ yɛ̂ŋ nɛ wu wunɛ fɛnɛ wu jɛme wu chuunyi fɛ waaŋ njɛ muh jɛme fiɛɛ wu le sɛŋ. Taŋlo nyu lɛ bikwɛɛ bi woŋ le bi kɛɛ wa chuule lɛ muh wunɛ le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka?
26 Aqui está ele, falando publicamente, e não lhe dizem uma palavra. Será que as autoridades chegaram à conclusão de que ele é realmente o Cristo?
27 Geenɛ, besabɛŋ kee a muh wunɛ ja yo. Sege Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka lé wu gê wu tô gɛ muh nyu wu gê wu kɛ̂ɛ a wu ja yo gɛ.”
27 Mas nós sabemos de onde é este homem; quando o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é".
28 Noo, Jiso gɛ̀ doo wu yɛyi bamii fɛ yeh yi kintanyɛ le wu ja wu jaŋ fɛwɛɛwe lɛ, “Bɛŋ kee mɛ, bɛŋ kee tɛ a nja yo. Geenɛ, gɛ nto fɛnɛ a bvuŋga bwaŋ le gɛ. Muh wù tuŋ mɛ le muh wù nchiɛɛŋ, bɛŋ ya kee gɛ wu gɛ.
28 Enquanto ensinava no pátio do templo, Jesus exclamou: "Sim, vocês me conhecem e sabem de onde sou. Eu não estou aqui por mim mesmo, mas aquele que me enviou é verdadeiro. Vocês não o conhecem,
29 Ŋkee wu nje nja fɛ wu le, le wu wù tuŋ mɛ.”
29 mas eu o conheço porque venho da parte dele, e ele me enviou".
30 No wu jɛmɛ noo, bamii bamu mo bo tu bo goone ki bo koo wu. Geenɛ, muh gɛ̀ baaŋ kuŋ gɛ wu le gɛ, nje kife ke gɛ̀ baaŋ a to gɛ ki kojɛ gɛ.
30 Então tentaram prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos, porque a sua hora ainda não havia chegado.
31 Geenɛ, bamii ba duude leesɛ muntele yi ye ye le bo tu bo duu lɛ, “Sege Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka lé wu gê wu tô, taŋlo wu ka wu ge mwɛɛ mu duunyi bvukugɛ bvu Nyo fede muh mu wunɛ ge wa?”
31 Assim mesmo, muitos dentre a multidão creram nele e diziam: "Quando o Cristo vier, fará mais sinais miraculosos do que este homem fez? "
32 Bafalashii gɛ̀ doo bo yu no kinchvu ki bamii lɛ chuune kune Jiso, bɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ mo bo tuŋ bamii ba nchi lɛ bo gɛɛŋ bo koo wu.
32 Os fariseus ouviram a multidão falando essas coisas a respeito dele. Então os chefes dos sacerdotes e os fariseus enviaram guardas do templo para o prenderem.
33 No bo gɛnɛ, Jiso jɛmɛ lɛ, “Nlé nyûme besabɛŋ gɛh yi kife le nɛ shige, mɛ mo ŋkaasɛ ntu jiŋ fɛ muh wù tuŋ mɛ le.
33 Disse-lhes Jesus: "Estou com vocês apenas por pouco tempo e logo irei para aquele que me enviou.
34 Bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ shɛ̂ɛ bɛŋ gôoŋ mɛ nɛ, bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛ̂ŋ mɛne gɛ. Fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ tô fo gɛ.”
34 Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão; onde eu estou, vocês não podem vir".
35 Bajuu jɛmɛ bikwɛɛ biboo le lɛ, “Muh wunɛ goone ki wu gɛ̂ɛŋ nyu faane fɛ besabɛŋ lé be gê be gôoŋ wu bee gɛ ka be yɛ̂ŋ wu le gɛ? Wu goone ki wu gɛ̂ɛŋ nyu a bituŋ bi bamii besa gɛ̀ saaŋe bo gɛɛŋ bo tu bo chee bi le, wu gɛɛŋ wu yɛyi bamii ba bituŋ bi yo le?
35 Os judeus disseram uns aos outros: "Aonde pretende ir este homem, que não o possamos encontrar? Para onde vive o nosso povo, espalhado entre os gregos, a fim de ensiná-lo?
36 Fiɛɛ fì wu duu lɛ, ‘Bɛŋ lé bɛŋ gê bɛŋ gôoŋ mɛ bɛŋ gɛ ka bɛŋ yɛ̂ŋ mɛne gɛ, fɛ ŋgɛɛne fo gɛ taŋlo bɛŋ tô fo gɛ’, wu jɛmɛ fi nyu lɛ la?”
36 O que ele quis dizer quando falou: ‘Vocês procurarão por mim, mas não me encontrarão’ e ‘onde eu estou, vocês não podem vir’? "
37 Lɛ to nyu juu chi Ŋka chi fɛkimɛsɛ chì gɛ̀ bee juu chi Ŋka wɛɛ chi baaŋ, Jiso gɛ ja wu lɛɛŋ we wu jaŋ lɛ, “Nɛ kindoŋ yune muh, mwɛdɛ to fɛ mɛne wu mu fiɛɛ.
37 No último e mais importante dia da festa, Jesus levantou-se e disse em alta voz: "Se alguém tem sede, venha a mim e beba.
38 Muh wù le wu leesɛ fitele ye yaŋ le, fi lé fi nyû gɛh no Ŋwa wu Nyo jɛmɛ lɛ, ‘Joo yì nyaa kinche lé yi gê yi bûde a fitele fie le yi bohge nɛ kokokokoko.’”
38 Quem crer em mim, como diz a Escritura, do seu interior fluirão rios de água viva".
39 Finɛ fiɛɛ Jiso gɛ̀ jɛme nyu kune Kiyo kì bamii ba gɛ̀ leesɛ fitele yi ye ye le lɛ bo lé bo gê bo kɛ̂mɛ. Gɛ̀ bee kife kinɛ le ba baaŋ a nya gɛ Kiyo kiyu bo le gɛ, nje Jiso gɛ̀ bee ba baaŋ a yuusɛ gɛ wa wu, ki wu lêe bvukugɛ le gɛ.
39 Ele estava se referindo ao Espírito, que mais tarde receberiam os que nele cressem. Até então o Espírito ainda não tinha sido dado, pois Jesus ainda não fora glorificado.
40 Bamii yu fiɛɛ finɛ fì Jiso gɛ jɛme, bamu jɛmɛ lɛ, “Muh wunɛ le Muh wu Ntuŋ wù Nyo wɛɛ.”
40 Ouvindo as suas palavras, alguns dentre o povo disseram: "Certamente este homem é o Profeta".
41 Bamu jɛmɛ lɛ, “Wunɛ le Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka.” Geenɛ, bamu biih fiboo lɛ, “Mbvusɛ wù Nyo gɛ̀ ka gɛ̀ kɛme ki wu bû nyu Galalee?
41 Outros disseram: "Ele é o Cristo". Ainda outros perguntaram: "Como pode o Cristo vir da Galiléia?
42 Gɛ Ŋwa wu Nyo jɛme lɛ Mbvusɛ wɛɛ lé wu gê wu bû nyu a kfuu chi Nfoŋ Dabi le, ntɛ wu Bɛtɛhɛm le, wu le ntɛ wu Dabi le?”
42 A Escritura não diz que o Cristo virá da descendência de Davi, da cidade de Belém, onde viveu Davi? "
43 No bamii jɛmɛ noo, kiŋgaye mo ki to a bo antɛnɛɛ kune Jiso.
43 Assim o povo ficou dividido por causa de Jesus.
44 Bamii bamu bo le tu bo goone ki bo koo wu, geenɛ muh gɛ̀ baaŋ kuŋ gɛ wu le gɛ.
44 Alguns queriam prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos.
45 Bamii ba nchi baa mo bo ja, bo kaasɛ bo tu jiŋ fɛ bachiji kintanyɛ ba baaŋ baaŋ le bɛ Bafalashii, bo biih bamii ba nchi baa le lɛ, “Bɛŋ baaŋ bɛ wu to gɛ nje la?”
45 Finalmente, os guardas do templo voltaram aos chefes dos sacerdotes e aos fariseus, os quais lhes perguntaram: "Por que vocês não o trouxeram? "
46 Bamii ba nchi baa chvuu bo le lɛ, “Muh gɛ̀ baaŋ a yu gɛ wu jɛme gɛh njɛ muh wunɛ gɛ.”
46 "Ninguém jamais falou da maneira como esse homem fala", declararam os guardas.
47 Bafalashii biih bo le lɛ, “Wu le wu gɛɛŋ wa wu lɛɛ tɛ mo bɛ bɛŋ fo?
47 "Será que vocês também foram enganados? ", perguntaram os fariseus.
48 Bɛŋ le bɛŋ yɛŋ bikwɛɛ bi woŋ, kɛnɛ Bafalashii leesɛ fitele yi ye ye le?
48 "Por acaso alguém das autoridades ou dos fariseus creu nele?
49 Le gɛ kinchvu kinɛ ki ya kee gɛ nchi wù Nyo gɛ. Loŋ le fɛ bo fwa.”
49 Não! Mas essa ralé que nada entende da lei é maldita".
50 Nikodɛmu wù gɛ̀ bee muh mu ŋgoo yi Bafalashii le, wu gɛ̀ gɛɛŋ wa juu chimi wu yɛŋ Jiso le, wu gɛ̀ bee fo. Wu biih bo le lɛ,
50 Nicodemos, um deles, que antes tinha procurando Jesus, perguntou-lhes:
51 “Nchi wese besabɛŋ le wu bɛɛŋ lɛ ba suune nsa wu muh ba baaŋ yegɛ gɛ ba yu fiɛɛ fì wu jɛme le gɛ?”
51 "A nossa lei condena alguém, sem primeiro ouvi-lo para saber o que ele está fazendo? "
52 Bo mo bo biih wu le lɛ, “Wo ja tɛ Galalee le? Talɛ a Ŋwa wu Nyo le chuule wo yɛŋ lɛ gɛ taŋlo muh wu ntuŋ wu Nyo wumu yu wu to wu bu Galalee la.”
52 Eles responderam: "Você também é da Galiléia? Verifique, e descobrirá que da Galiléia não surge profeta".
53 [Bo mo bo jade wu mumwaa mumwaa bo tuu yéh yiboo le.
53 Então cada um foi para a sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.