Romanos 7
Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs NVT
1 Mʉguꞌugítʉty, miidsʉty yajxón xyñijáwʉdʉ ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn. Mnija̱ꞌa̱dʉp ko ja anaꞌamʉn jeꞌeyʉ dyajkutíky ma̱ ja̱ꞌa̱yʉn ma̱a̱nʉm jyikyꞌaty ja ja̱ꞌa̱y.
1 Agora, irmãos, vocês que conhecem a lei, não sabem que ela se aplica apenas enquanto a pessoa vive?
2 Nꞌokpʉjtákʉm, dʉꞌʉn ja anaꞌamʉn jyʉnaꞌañ ko tuꞌugʉ kasa̱a̱dʉ toxytyʉjk tiꞌigyʉ ꞌyity mʉdʉ ñaꞌay ma̱a̱nʉm ja ñaꞌay ꞌyakjikyꞌaty; per pʉn oꞌkp ja ñaꞌay, wʉꞌʉmp awa̱ꞌa̱tstúm ja toxytyʉjk es tpʉ́kʉt ja wiinkpʉ yedyʉjk.
2 Por exemplo, quando uma mulher se casa, a lei a une a seu marido enquanto ele estiver vivo. No entanto, se ele morrer, as leis do casamento já não se aplicarão à mulher.
3 Pa̱a̱ty, pʉnʉ tya̱dʉ toxytyʉjk nayya̱jkʉp mʉt jatuꞌugʉ wiinkpʉ yedyʉjk ma̱a̱nʉm ꞌyakjikyꞌaty ja ñaꞌay, yajtʉgeepy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn; per pʉn oꞌkp ja ñaꞌay, kyaj dyajtʉgóy ja pʉjk úkʉnʉ wyindsʉꞌkʉn ko wiinkpʉ yedyʉjk tpeky.
3 Portanto, enquanto o marido estiver vivo, se ela se casar com outro homem, cometerá adultério. Mas, se o marido morrer, ela ficará livre dessa lei e não cometerá adultério ao se casar novamente.
4 Nandʉꞌʉn miits mʉguꞌugítʉty, dʉꞌʉn miits mꞌittʉ éxtʉmxyʉp mꞌooktʉ ma̱ ja anaꞌamʉn es mdiꞌigyʉdʉt mʉt jatuꞌukpʉ, jaꞌa njʉna̱ꞌa̱nʉm mʉdʉ Kristʉ diꞌibʉ jikypyʉjk ko ꞌyokꞌeꞌky. Dʉꞌʉn ttuuñ es njikyꞌa̱jtʉm dʉꞌʉn éxtʉmʉ Dios ttseky.
4 Assim, meus irmãos, vocês morreram para o poder da lei quando morreram com Cristo, e agora estão unidos com aquele que foi ressuscitado dos mortos. Como resultado, podemos produzir uma colheita de boas obras para Deus.
5 Mʉt ko ma̱a̱nʉmʉ naty nduꞌunʉm diꞌibʉ nniniꞌxꞌa̱jt nguba̱jkꞌa̱jtʉm tsyejpy, net ja anaꞌamʉn oj xyjotꞌyujxʉm ko pojpʉ yʉꞌʉ diꞌibʉ naty nduꞌunʉm, es anaꞌamʉngyʉjxm ja pojpʉ jeꞌeyʉ niꞌigʉ oj xyꞌaktuktuna̱ꞌa̱nʉm ja axʉʉkpʉ es xytyuknimiꞌinʉm ja oꞌkʉn mʉt ko dʉꞌʉn nꞌadʉ́tsʉm.
5 Quando éramos controlados pela natureza humana, desejos pecaminosos atuavam dentro de nós, e a lei despertava esses desejos maus, que produziam uma colheita de obras pecaminosas cujo resultado era a morte.
6 Per tyam, mʉt ko tʉ nꞌoꞌkʉm mʉt ja Jesukristʉ es tʉ nꞌawa̱ꞌa̱tspʉdsʉꞌʉmʉnʉ ma̱ tadʉ anaꞌamʉn, kyaj nnakymyʉduꞌunʉm ja Dios mʉt yʉꞌʉyʉ ko nguydyuna̱ꞌa̱nʉm ja anaꞌamʉn jaybyety, nmʉduꞌunʉm ja Dios mʉt ja njotꞌa̱jt nwinma̱ꞌa̱ñꞌa̱jtʉm éxtʉm ja Espíritʉ Santʉ xytyukniꞌijxʉm.
6 Agora, porém, fomos libertos da lei, pois morremos para ela e já não estamos presos a seu poder. Podemos servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à letra da lei, mas da maneira nova, vivendo no Espírito.
7 Pes, ¿mba̱a̱t njʉna̱ꞌa̱nʉm ko ja anaꞌamʉn yʉꞌʉjʉty ja pojpʉ? ¡Ni wiꞌix tsoo! Tadʉ anaꞌamʉndsʉ dʉꞌʉn tʉ xytyuknijawʉ ti dʉn pojpʉꞌa̱jtp. Kooxyʉbʉ tadʉ anaꞌamʉn tʉ kyajʉna̱ꞌa̱ñ: “Katʉ xyꞌadseky diꞌibʉ wiinkpʉ jyaꞌaꞌa̱jtypy”, kyajxyʉpts ʉj tʉ nnijawʉ ko dʉꞌʉn pyojpʉty ko ndsojkʉm diꞌibʉ wiinkpʉty myʉda̱jttʉp.
7 Por acaso estou dizendo que a lei de Deus é pecaminosa? Claro que não! Na verdade, foi a lei que me mostrou meu pecado. Eu jamais saberia que cobiçar é errado se a lei não dissesse: “Não cobice”.
8 Per kots tʉ nnijawʉ ja anaꞌamʉn, ja pojpʉts tʉ xymyoꞌoy tʉgekyʉ oytyim diꞌibʉ axʉk winma̱ꞌa̱ñʉty. Pes ko ja anaꞌamʉn kyaꞌity, kyaj ja pojpʉ ti mʉkꞌa̱jtʉn tmʉdaty.
8 Mas o pecado usou esse mandamento para despertar dentro de mim todo tipo de desejo cobiçoso. Se não houvesse lei, o pecado não teria esse poder.
9 Ijt tuꞌugʉ tiempʉ ma̱ts njikyꞌajty ni nganija̱ꞌa̱jʉts ja anaꞌamʉn. Per kots oj nnijawʉ ja anaꞌamʉn, net ja peky xytyukꞌadsejkyʉts ja axʉkꞌa̱jtʉn esʉts xya̱jweꞌemy éxtʉmxyʉpts nꞌeeky.
9 Houve um tempo em que eu vivia sem a lei. No entanto, quando tomei conhecimento do mandamento, o pecado ganhou vida,
10 Ja anaꞌamʉn diꞌibʉ Dios yajwʉꞌʉm es ʉj nnijáwʉt wiꞌixʉts njikyꞌátʉt winʉ xʉʉ winʉ tiempʉ, mʉt jaꞌagyʉjxm ja anaꞌamʉn ʉj nyajpʉjtaꞌagyʉts esʉts nba̱a̱dʉt ja tyʉydyuꞌunʉnʉ Dios.
10 e eu morri. Assim, descobri que os mandamentos da lei, que deveriam trazer vida, trouxeram, em vez disso, morte.
11 Mʉt jaꞌagyʉjxm ja anaꞌamʉn ja pojpʉ tpaty wiꞌixʉts xywyinꞌʉʉnʉt esʉts ʉj xyajweꞌemy éxtʉmxyʉpts eeky nꞌity.
11 O pecado se aproveitou desses mandamentos e me enganou, e fez uso deles para me matar.
12 Tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn xytyukꞌijxʉm ko tya̱dʉ anaꞌamʉn tyʉyꞌa̱jtʉnʉty, wya̱ꞌa̱dsʉty es ꞌyóyʉty.
12 Isso, porém, só demonstra que a lei em si é santa, e santos, justos e bons são seus mandamentos.
13 ¿Per tii, kyaj dʉꞌʉn jyaty ko diꞌibʉ dʉꞌʉn oy tʉ tyʉgatsy axʉʉk es tʉts xyaꞌeeky? ¡Ni wiꞌix tsoo! Ja pojpʉ dʉꞌʉn diꞌibʉts tʉ xyaꞌeeky, es mʉt yʉ anaꞌamʉn xytyuknija̱ꞌa̱jʉts ti dʉn ja pojpʉ, mʉt ko ma̱ yʉ anaꞌamʉn yajnijáwʉ ko jyantsyꞌaxʉʉgʉdyʉ tadʉ pojpʉ.
13 Mas, então, a lei, que é boa, foi responsável por minha morte? Claro que não! O pecado usou o que era bom para me condenar à morte. Vemos, com isso, como o pecado é terrível, usando os bons mandamentos de Deus para seus próprios fins perversos.
14 Nnija̱ꞌa̱m ko tadʉ anaꞌamʉn yʉꞌʉ ya̱jk ja Dios, per pekyjyaꞌayʉts ʉj, dʉꞌʉnʉts ʉj nꞌity pekyoty éxtʉm tuꞌugʉ ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ niteeky ꞌyity.
14 O problema não está na lei, pois ela é espiritual e boa. O problema está em mim, pois sou humano, escravo do pecado.
15 Kyajts nnijawʉ pʉn tits xyja̱jtp; kyajts nduñ diꞌibʉts ndsejpy, niꞌigʉts nduñ diꞌibʉts kyaj njatuna̱ꞌa̱ñ.
15 Não entendo a mim mesmo, pois quero fazer o que é certo, mas não o faço. Em vez disso, faço aquilo que odeio.
16 Per pʉn ndiimbyʉts ja diꞌibʉts kyaj njatuna̱ꞌa̱ñ, nꞌʉxkajpyʉts ko yʉ tadʉ anaꞌamʉn ꞌyóyʉty.
16 Mas, se eu sei que o que faço é errado, isso mostra que concordo que a lei é boa.
17 Es dʉꞌʉn kyaj nnakyꞌʉjtsʉty diꞌibʉ kyaj tmʉmʉdoy ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn, jaꞌa dʉꞌʉn ja pojpʉ diꞌibʉ dʉn ijtp ma̱ ʉjʉn.
17 Portanto, não sou eu quem faz o que é errado, mas o pecado que habita em mim.
18 Nnija̱ꞌa̱bʉts yajxón ko ma̱ ʉjʉn, pojpʉ ja̱ꞌa̱y, kyaj ni ti diꞌibʉ oy, jaꞌa ko njatunaambyʉts diꞌibʉ dʉn oy, per kyajts nmʉmadaꞌaky.
18 E eu sei que em mim, isto é, em minha natureza humana, não há nada de bom, pois quero fazer o que é certo, mas não consigo.
19 Ma̱a̱xyʉp jyapa̱a̱dyʉty ndúnʉdʉts ja oybyʉ éxtʉmts njadsekyʉn, niꞌigʉts nꞌaktúñ ja axʉʉkpʉ diꞌibʉts kyajaꞌijty njatuna̱ꞌa̱ñ.
19 Quero fazer o bem, mas não o faço. Não quero fazer o que é errado, mas, ainda assim, o faço.
20 Pa̱a̱ty kyajʉ dʉn ꞌyʉjtsʉty diꞌibʉ dʉn tyiimpy ja axʉʉkpʉ, yʉ pojpʉ dʉn diꞌibʉ ijtp ma̱ ʉjʉn, yʉꞌʉ dʉn tyiimpy ja axʉʉkpʉ.
20 Então, se faço o que não quero, na verdade não sou eu quem o faz, mas o pecado que habita em mim.
21 Diꞌibʉts xyja̱jtp, ko njatuna̱ꞌa̱ñʉts diꞌibʉ oy, per jam ja pojpʉ ma̱ts ʉj.
21 Assim, descobri esta lei em minha vida: quando quero fazer o que é certo, percebo que o mal está presente em mim.
22 Yʉ njot nwinma̱ꞌa̱ñʉts kyupejkypy amumduꞌuk jot ko ꞌyóyʉty ko ja Diosʉ ꞌyanaꞌamʉn jyʉnaꞌañ diꞌibʉts ndúnʉp,
22 Amo a lei de Deus de todo o coração.
23 per taa ma̱ts ʉj nꞌity tuꞌuk diꞌibʉts xymyʉdsipꞌa̱jtp. Yʉ pojpʉ yʉꞌʉts xytyuknimiimp ja axʉk winma̱ꞌa̱ñ, esʉ tya̱a̱dʉ tsyiptundʉ diꞌibʉts ʉj nnija̱ꞌa̱p diꞌibʉ oy, es dʉꞌʉnʉts xymyʉdaty éxtʉmʉ tsimyjyaꞌayʉn, es xytyukmʉdúñʉts agwanʉ ja pojpʉ.
23 Contudo, há outra lei dentro de mim que está em guerra com minha mente e me torna escravo do pecado que permanece dentro de mim.
24 ¡Pʉroobʉ ʉj mʉt yʉꞌʉgyʉjxm tʉgekyʉ tya̱a̱dʉ! ¿Pʉ́nts xyajnitsoꞌogʉp ma̱ tya̱dʉ niniꞌx diꞌibʉ tʉ yajtuknika̱jxpéty ja oꞌkʉnʉ?
24 Como sou miserável! Quem me libertará deste corpo mortal dominado pelo pecado?
25 Yajja̱ꞌa̱ygyʉdákp ja Dios ko jyaaty ja nitsokʉn mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm Jesukristʉ. Pes dʉꞌʉnʉts ʉj nꞌity: Nwinma̱ꞌa̱ñgyʉjxmts ʉj njatseky es ʉj ndúnʉt diꞌibʉ Dios ꞌyoyjya̱ꞌa̱p, per ja pojpʉ diꞌibʉ ijtp ma̱ts ʉjʉ nniniꞌx, jaꞌats ʉj xyajpekytyuump.
25 Graças a Deus, a resposta está em Jesus Cristo, nosso Senhor. Na mente, quero, de fato, obedecer à lei de Deus, mas, por causa de minha natureza humana, sou escravo do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.