1 Coríntios 4
Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs VC
1 Miits mbátʉdʉp es xypyʉjta̱ꞌa̱ktʉdʉts éxtʉmʉ Jesukristʉ pyudʉjkʉbʉ, es ko yʉꞌʉts tʉ xytyuknipʉ́ktʉts esʉts nyaꞌʉxpʉ́kʉt ja diꞌibʉ Dios tʉ ttuknibʉjta̱a̱gʉ.
1 Que os homens nos considerem, pois, como simples operários de Cristo e administradores dos mistérios de Deus.
2 Diꞌibʉ yajtsojkp ma̱ diꞌibʉ tʉ tii yajtuknipéky, yʉꞌʉ es tkuydyúnʉt yajxón éxtʉmʉ wyindsʉ́n tʉ tyuknipékyʉty.
2 Ora, o que se exige dos administradores é que sejam fiéis.
3 Es mʉt ʉj, kyajts nmʉjpʉjtaꞌaky óyʉts miits xypyayoꞌoydyʉt ja nduꞌunʉnʉts, o wiinkpʉ ja̱ꞌa̱yʉdyʉts nandʉꞌʉn xypyayoꞌoydyʉdʉts. Ʉj kyajts kʉꞌʉm nnaybyayoꞌoyʉty.
3 A mim pouco se me dá ser julgado por vós ou por tribunal humano, pois nem eu me julgo a mim mesmo.
4 Oyʉts nganayjyáwʉty pekymyʉʉt, tya̱a̱dʉ kyaj mʉʉt yaꞌixy kots ʉj kyajts nbekyjyaꞌayʉty; yʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm yʉꞌʉ dʉꞌʉn xypyayeꞌebyʉts.
4 De nada me acusa a consciência; contudo, nem por isso sou justificado. Meu juiz é o Senhor.
5 Pa̱a̱ty nga̱jxwijtʉ kʉdiibʉ pʉ́n xypyayoꞌoyʉt ja tyuꞌunʉnʉty ma̱a̱nʉm kyamíññʉm ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm. Es ko yʉꞌʉ myínʉt, yʉꞌʉ yaꞌíxʉdʉp diꞌibʉ tyam ijtp ayuꞌudsyʉ, extʉ yaꞌíxʉdʉp wiꞌix ja ja̱ꞌa̱yʉty niduꞌuk niduꞌugʉ jyot wyinma̱ꞌa̱ñ, esʉ Dios ꞌyanʉʉmʉdʉt ko oyʉ dʉꞌʉn tʉ ttundʉ.
5 Por isso, não julgueis antes do tempo; esperai que venha o Senhor. Ele porá às claras o que se acha escondido nas trevas. Ele manifestará as intenções dos corações. Então cada um receberá de Deus o louvor que merece.
6 Mʉguꞌugítʉty, ndukmʉmadya̱ꞌa̱ktʉ tya̱a̱dʉ es xytyukꞌoyꞌáttʉt miidsʉty. Nbʉjtákʉm éxtʉmʉ ijxpajtʉn ja Apolʉs es ʉj. Diꞌibʉts nmadyakypy, jaꞌa mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ nꞌijxpajtʉnʉts miits xyꞌijxnagúkʉdʉt kʉdiibʉ xywyinwa̱ꞌknáxtʉt diꞌibʉ ijtp kʉxja̱ꞌa̱y, es kʉdiibʉ pʉ́n ñayjyáwʉdʉt mʉj kʉjxm es tꞌʉxtíjʉt jatuꞌuk.
6 Se apliquei tudo isso a mim e a Apolo foi por vossa causa, para que, por meio de nós, aprendais a não ultrapassar o que está escrito e para que vos não ensoberbeçais tomando partido a favor de um e com prejuízo de outrem.
7 ¿Tii dʉn mʉʉt mmʉj mgʉjxmʉ kʉdiinʉm ja mmʉguꞌugʉty? ¿Tii dʉn mmʉda̱jttʉp diꞌibʉ kyaj tʉ xyꞌaxa̱jʉ? Es pʉn tʉ xyꞌaxa̱jʉ, ¿ti ko mnaybyʉjtaꞌagyʉty mʉj kʉjxm, éxtʉm kʉꞌʉm tʉ xygyanaraty?
7 O que há de superior em ti? Que é que possuis que não tenhas recebido? E, se o recebeste, por que te glorias, como se o não tivesses recebido?
8 Tʉ mmʉkja̱ꞌa̱ydyáknʉdʉ miidsʉty es mmʉda̱jttʉp tʉgekyʉ diꞌibʉ mdsojktʉp. Mnayjya̱ꞌa̱dʉp éxtʉmʉ reyʉn, es kyaj ti mꞌoktʉgoyꞌa̱jtxʉndʉ mʉt ʉʉdsʉty. ¡Kooxyʉbʉ da mꞌokréyʉty esʉts ʉʉdsʉty nandʉꞌʉnxyʉp nreyꞌattʉ mʉt miidsʉty!
8 Já estais fartos! Já estais ricos! Sem nós, sois reis! Praza a Deus que reineis, de fato, para que também nós reinemos convosco!
9 Per mʉt ʉʉdsʉty, apóstʉlʉty, dʉꞌʉn ʉʉdsʉty éxtʉmdsʉ Dios tʉ xypyʉjta̱ꞌa̱ktʉ ʉxꞌam. Dʉꞌʉn ʉʉdsʉty éxtʉm ja ja̱ꞌa̱y diꞌibʉ tʉ yajtuknika̱jxpéty es ꞌyoogʉt. Dʉꞌʉn ʉʉdsʉty éxtʉm yaꞌixypyʉdsʉʉmbʉn ko nidʉgekyʉ ja̱ꞌa̱yʉty xyꞌíxʉdʉts es nandʉꞌʉnʉ ánklʉsʉty.
9 Porque, ao que parece, Deus nos tem posto a nós, apóstolos, na última classe dos homens, por assim dizer sentenciados à morte, visto que fomos entregues em espetáculo ao mundo, aos anjos e aos homens.
10 Lokʉ ʉʉdsʉty ja̱ꞌa̱y xytyijtʉ, mʉt kotsʉ Kristʉ nmʉdundʉ; ¡miidsʉty dʉꞌʉnʉty Kristʉkyʉjxm mꞌittʉ kuwinma̱ꞌa̱ñbyʉty! Ʉʉdsʉdyʉ dʉꞌʉn yaꞌꞌayow yaꞌꞌama̱ꞌa̱tpʉ, es miits mnaybyʉjta̱ꞌa̱gʉdʉ oy mʉk. Ja ja̱ꞌa̱yʉty xytyuknʉgoo xytyukkʉxkoobʉts ʉʉdsʉty, es miits myajwindsʉꞌʉgʉdʉ.
10 Nós, estultos por causa de Cristo; e vós, sábios em Cristo! Nós, fracos; e vós, fortes! Vós, honrados; e nós, desprezados!
11 Extʉ tyamba̱a̱t tʉts nꞌayowdʉ mʉdʉ yuu esʉ nʉdʉʉdsʉ, nipatsy ʉxpatsy ʉʉdsʉty es axʉʉgʉdsʉ ja̱ꞌa̱yʉty xytyundʉ. Kyajts nmʉdaty ja ndʉjkʉty.
11 Até esta hora padecemos fome, sede e nudez. Somos esbofeteados, somos errantes,
12 Anuꞌxʉdʉts ma̱ts ndundʉ mʉdʉdsʉ ngʉꞌʉ. Xykya̱jxpóktʉts ja ja̱ꞌa̱yʉty, per ngunuꞌxtʉpts yʉꞌʉjʉty. Xypyajʉdijttʉpts, per nyajkʉjx nyajna̱jxtʉpts.
12 fatigamo-nos, trabalhando com as nossas próprias mãos. Insultados, abençoamos; perseguidos, suportamos; caluniados, consolamos!
13 Xyñiꞌoꞌo xyñiyáxʉdʉpts, per nꞌadsoojʉmbijttʉpts yajxón. Extʉ tyamba̱a̱t dʉꞌʉnʉts xypyʉjta̱ꞌa̱ktʉ éxtʉmʉ naxwíñʉdʉ pyosta̱ꞌa̱k es éxtʉm diꞌibʉ ja̱ꞌa̱yʉty pyawa̱ꞌkʉꞌktʉp.
13 Chegamos a ser como que o lixo do mundo, a escória de todos até agora...
14 Kyaj nnijáyʉdʉ dʉꞌʉn mʉt ko nyajtsoydyuꞌunga̱ꞌa̱ja̱ꞌa̱ndʉ, jaꞌa dʉꞌʉn nꞌʉwijpy nga̱jxwijpy éxtʉmdsʉ nꞌuꞌunk nꞌʉna̱ꞌkʉn.
14 Não vos escrevo estas coisas para vos envergonhar, mas admoesto-vos como meus filhos muitos amados.
15 Oyxyʉp miits xymyʉda̱jtpʉdʉ ma̱jk milʉ ja̱ꞌa̱yʉty diꞌibʉ mmooyʉdʉp ja Kristʉ ꞌyʉxpʉjkʉn, ʉjtsʉ dʉꞌʉn diꞌibʉ mdukꞌaxá̱jʉdʉ Jesukristʉ ko miits nꞌawa̱ꞌa̱nʉdʉ ja oybyʉ ayuk. Nꞌokpʉjtákʉm ko ʉjtsʉ dʉꞌʉn éxtʉmʉ mdeedyʉn ma̱ yʉ mjikyꞌa̱jtʉn mʉt ja Jesukristʉ.
15 Com efeito, ainda que tivésseis dez mil mestres em Cristo, não tendes muitos pais; ora, fui eu que vos gerei em Cristo Jesus pelo Evangelho.
16 Mʉt yʉꞌʉgyʉjxmts miits nmʉnuꞌxta̱ꞌa̱ktʉ es xypyadúndʉt diꞌibʉts ʉj tʉ nnastunʉ.
16 Por isso, vos conjuro a que sejais meus imitadores.
17 Mʉdʉ tya̱a̱dʉkyʉjxm nduknigaxtʉ Timotee, diꞌibʉts njantsytsyejpy es njáwʉts éxtʉmdsʉ nꞌuꞌunk ma̱ Jesukristʉ. Oy tmʉdúñ ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm. Yʉꞌʉ mdukjamyátsʉdʉp éxtʉmts ʉj njikyꞌaty éxtʉmʉ Jesukristʉ myʉbʉjkpʉ, dʉꞌʉn éxtʉm ndukꞌʉxpejky ma̱ oytyim ma̱a̱ty ja mʉbʉjkpʉtʉjk ñaymyúkʉdʉ.
17 Para isso é que vos enviei Timóteo, meu filho muito amado e fiel no Senhor. Ele vos recordará as minhas normas de conduta, tais como as ensino por toda parte, em todas as igrejas.
18 Nijaꞌajʉty miidsʉty diꞌibʉ mʉj pátʉdʉp, jʉnándʉp xytyijy ko kyajts mij nninʉjxa̱ꞌa̱ñ.
18 Alguns, presumindo que eu não mais iria ter convosco, encheram-se de orgulho.
19 Per tim tsojk nʉjx nguꞌixa̱ꞌa̱ndʉ pʉn jʉna̱a̱mp ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm, nétʉts ndukniꞌíxʉdʉ taadʉ diꞌibʉ mʉj pátʉdʉp, ja diꞌibʉ dʉn mba̱a̱t ttuñ o jeꞌeyʉ dʉꞌʉn kyuꞌayukꞌatyꞌattʉ.
19 Mas brevemente irei ter convosco, se Deus quiser, e tomarei conhecimento não do que esses orgulhosos falam, mas do que são capazes.
20 Jaꞌa ko ja Diosʉ kyutujkʉn, kyaj jyaayʉty ma̱ ja kajxy ayuk, jaꞌa dʉꞌʉn ma̱ ja mʉkꞌa̱jtʉn.
20 Porque o Reino de Deus não consiste em palavras, mas em atos.
21 Pes, ¿diꞌibʉ dʉn mdsojktʉp, kots mij nʉjx ndukkumʉdowdʉ kots nnʉjxʉt, o ko nʉjx nguꞌixtʉ mʉt ja tsojkʉn es ja oyjyot?
21 Que preferis? Que eu vá visitar-vos com a vara, ou com caridade e espírito de mansidão?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.