1 Coríntios 15
Ja jembyʉ kajxy'átypyʉ mʉdʉ Jesukristʉkyʉjxm: El Nuevo Testamento de nuestro Señor Jesucristo en el mixe de Juquila (MXQNT) vs ARIB
1 Mʉguꞌugítʉty, nꞌaktukjamyajtstʉp ja oybyʉ ayuk diꞌibʉ tʉ nꞌawánʉdʉ, diꞌibʉ miits mꞌaxá̱jʉdʉ es diꞌibʉ mʉʉt amumduꞌuk xymyʉbʉktʉ yʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm.
1 Ora, eu vos lembro, irmãos, o evangelho que já vos anunciei; o qual também recebestes, e no qual perseverais,
2 Nandʉꞌʉn mʉt yʉꞌʉgyʉjxmʉ tya̱dʉ ayuk miits mnitsoꞌoktʉt pʉn mꞌakpaduundʉp diꞌibʉ tʉ nꞌawánʉdʉ; es pʉn kyaj xyꞌokpaduunnʉ, nanʉgoobʉ tʉ xymyʉbʉktʉ.
2 pelo qual também sois salvos, se é que o conservais tal como vo-lo anunciei; se não é que crestes em vão.
3 Diꞌibʉ tim jʉjpꞌám oj nꞌaxa̱jʉ es miits nduknijáwʉdʉ, jaꞌa ko Jesukristʉ ꞌyeꞌky mʉt ʉdsa̱jtʉmʉ nbojpʉꞌa̱jtʉm, éxtʉm jyʉnaꞌañ ma̱ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn;
3 Porque primeiramente vos entreguei o que também recebi: que Cristo morreu por nossos pecados, segundo as Escrituras;
4 es ko dyajnaxtʉjkʉdʉ, es ko jyikypyejky ja kyumdʉgʉk xʉʉ, éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn,
4 que foi sepultado; que foi ressuscitado ao terceiro dia, segundo as Escrituras;
5 es ko kyʉxeꞌky ma̱ ja Peedrʉ es óknʉm ma̱ ja apóstʉlʉty,
5 que apareceu a Cefas, e depois aos doze;
6 óknʉm kyʉxeꞌky nimʉgoxk mʉgoꞌpx naxy ja nmʉguꞌukꞌa̱jtʉm wyinduuy. Mayʉ tadʉ nmʉguꞌukꞌa̱jtʉm ꞌyakjikyꞌattʉ, es tam diꞌibʉ tʉ ꞌyoꞌknʉdʉ.
6 depois apareceu a mais de quinhentos irmãos duma vez, dos quais vive ainda a maior parte, mas alguns já dormiram;
7 Oknʉm kyʉxeꞌky ma̱ yʉ Santya̱ꞌa̱gʉ, es nan net ma̱ nidʉgekyʉ apóstʉlʉty.
7 depois apareceu a Tiago, então a todos os apóstolos;
8 Tim óknʉm ko tya̱a̱dʉ, nandʉꞌʉn nꞌijxyʉts ʉj, éxtʉmxyʉpts ʉj jawyiin o óknʉm nmiiñ nja̱ꞌtyʉts ya̱ naxwiiñ.
8 e por derradeiro de todos apareceu também a mim, como a um abortivo.
9 Ʉjtsʉ dʉꞌʉn éxtʉm tim ʉxꞌokpʉ ma̱ yʉ tadʉ apóstʉlʉty, es ni jeꞌeyʉts xykyanitʉkʉ esʉts xyꞌanʉʉmʉt apóstʉlʉ, jaꞌa kots ʉj nbajʉdijtyʉts yʉ Diosʉ jyaꞌayʉty.
9 Pois eu sou o menor dos apóstolos, que nem sou digno de ser chamado apóstolo, porque persegui a igreja de Deus.
10 Perʉ Dios tʉts xymyayꞌaty xykyuniꞌxy esʉts xypyʉjtáky éxtʉmʉ apóstʉlʉ. Per kyaj tʉ ñejxy nanʉgoobʉ, pes nik tʉts nduñ niꞌigʉ kʉdiinʉm yʉꞌʉ nidʉgékyʉty; óyʉts oj ngatúñ mʉdʉdsʉ ngʉꞌʉm mʉja̱a̱, mʉt ja myayꞌa̱jtʉngyʉjxm ja Dios tʉ xypyudʉkʉ.
10 Mas pela graça de Deus sou o que sou; e a sua graça para comigo não foi vã, antes trabalhei muito mais do que todos eles; todavia não eu, mas a graça de Deus que está comigo.
11 Kyaj ti tsyékyʉty, oy ʉj o yʉꞌʉjʉty tʉ tka̱jxwa̱ꞌxtʉ, tiꞌigyʉ yʉꞌʉ diꞌibʉ yajka̱jxwa̱ꞌxp, esʉ tya̱a̱dʉ dʉꞌʉn diꞌibʉ miits mmʉbʉjktʉp.
11 Então, ou seja eu ou sejam eles, assim pregamos e assim crestes.
12 Pes mʉt ko ʉʉdsʉty, apóstʉlʉty, tʉ nga̱jxwa̱ꞌxtʉts ko yʉ Jesukristʉ jyikypyejky ko ꞌyeꞌky, ¿wiꞌix ko na̱a̱gʉty miits mjʉna̱ꞌa̱ndʉ ko yʉ oꞌkpʉty kyaj jyikypyʉktʉ?
12 Ora, se prega que Cristo foi ressuscitado dentre os mortos, como dizem alguns entre vós que não há ressurreição de mortos?
13 Pes pʉn kyajpʉ jikypyʉjkʉn ma̱ yʉ oꞌkʉn, nan kyajpʉ dʉꞌʉn ja Jesukristʉ jyikypyejky.
13 Mas se não há ressurreição de mortos, também Cristo não foi ressuscitado.
14 Es pʉn kyajpʉ Jesukristʉ jyikypyejky, kyaj tyuñ diꞌibʉ nga̱jxwa̱ꞌxʉm, es nan kyaj tyuñ diꞌibʉ nmʉbʉjkʉm.
14 E, se Cristo não foi ressuscitado, logo é vã a nossa pregação, e também é vã a vossa fé.
15 Es pʉn dʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn, ʉʉdsʉty, ja apóstʉlʉty, ka̱ꞌa̱dʉpts éxtʉmʉ andákpʉty, jaꞌa ko tʉts nꞌokjʉna̱a̱mbʉdʉ ko yʉ Dios yajjikypyʉjk ja Jesukristʉ; es pʉn andakʉn jaꞌa ko Kristʉ jyikypyejky, nan andakʉn jaꞌa ko ja oꞌkpʉty jyikypyʉktʉ,
15 E assim somos também considerados como falsas testemunhas de Deus que ele ressuscitou a Cristo, ao qual, porém, não ressuscitou, se, na verdade, os mortos não são ressuscitados.
16 mʉt ko pʉn kyaj yʉ oꞌkpʉty jyikypyʉktʉ, pes nan kyaj yʉ Dios tʉ dyajjikypyéky ja Jesukristʉ.
16 Porque, se os mortos não são ressuscitados, também Cristo não foi ressuscitado.
17 Es pʉn ja Kristʉ kyaj jyikypyejky, kyaj tyuñ diꞌibʉ miits mmʉbʉjktʉp, es pekyoty mꞌakꞌittʉ,
17 E, se Cristo não foi ressuscitado, é vã a vossa fé, e ainda estais nos vossos pecados.
18 es nandʉꞌʉn tyʉgooydyʉ nidʉgekyʉ ko ꞌyoꞌktʉ diꞌibʉ pyaduundʉ Jesukristʉ.
18 Logo, também os que dormiram em Cristo estão perdidos.
19 Pʉn yaayʉ ma̱ tya̱dʉ jikyꞌa̱jtʉn ya̱ naxwiiñ nyajtuꞌunʉm ja Jesukristʉ myʉbʉjkʉn, diꞌibáty kyaj tmʉdundʉ Jesukristʉ mba̱a̱t jyʉna̱ꞌa̱ndʉ mʉt ja tʉyꞌa̱jtʉn: “Pʉroobʉ taadʉty.”
19 Se é só para esta vida que esperamos em Cristo, somos de todos os homens os mais dignos de lástima.
20 Per diꞌibʉ tim tʉyꞌa̱jtʉn, jaꞌa dʉꞌʉn ko yʉ Jesukristʉ jyikypyejky ko ꞌyeꞌky. Dʉꞌʉn jaꞌa éxtʉm ja pʉjtaꞌaky diꞌibʉ jawyiin tʉʉmpꞌa̱jtp. Pa̱a̱dyʉ dʉꞌʉn mʉt yʉꞌʉ xytyuknija̱ꞌa̱m ko yʉ diꞌibáty tʉ ꞌyoꞌknʉdʉ jikypyʉ́ktʉp.
20 Mas na realidade Cristo foi ressuscitado dentre os mortos, sendo ele as primícias dos que dormem.
21 Pes dʉꞌʉn éxtʉm tuꞌugʉ yedyʉjk dyajtsondáky ja oꞌkʉn naxwiiñ, nandʉꞌʉn tuꞌugʉ yedyʉjk dyajtsondáky es ja oꞌkpʉty jyikypyʉ́ktʉt.
21 Porque, assim como por um homem veio a morte, também por um homem veio a ressurreição dos mortos.
22 Diꞌibʉts nmadyakypy, jaꞌa dʉꞌʉn ko nidʉgekyʉ ja̱ꞌa̱yʉty ꞌyooktʉ mʉt ko tyʉʉmpꞌát ꞌya̱a̱tsꞌátʉdʉ Adán, es nandʉꞌʉn diꞌibáty ꞌyaxá̱jʉdʉp ja Jesukristʉ éxtʉmʉ Yajnitsókpʉ, Dios yajjikypyʉ́kʉdʉp.
22 Pois como em Adão todos morrem, do mesmo modo em Cristo todos serão vivificados.
23 Per niduꞌuk niduꞌuk éxtʉm pya̱a̱dʉdʉ: Jesukristʉ dʉꞌʉn jikypyʉjk tim jawyiin; es óknʉm ko yʉ Jesukristʉ myínʉt, diꞌibáty yʉꞌʉ jyaꞌaꞌa̱jtypy nandʉꞌʉn jyikypyʉ́ktʉt.
23 Cada um, porém, na sua ordem: Cristo as primícias, depois os que são de Cristo, na sua vinda.
24 Ta jya̱ꞌtʉt ja tiempʉ ma̱ ja Jesukristʉ ttukkʉꞌʉdʉ́kʉt ja Dios Teety ja kyutujkʉn ma̱ naty tʉ dyajkutʉgóy nidʉgekyʉ wiinkpʉdyʉ anaꞌambʉty, kutujkʉnʉty es pʉ́nʉdyʉ madakʉn myʉda̱jttʉp.
24 Então virá o fim quando ele entregar o reino a Deus o Pai, quando houver destruído todo domínio, e toda autoridade e todo poder.
25 Jaꞌa ko yʉ Kristʉ koonʉm yajkutúkʉt extʉ ko ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy tpʉjta̱ꞌa̱gʉt ja myʉdsip.
25 Pois é necessário que ele reine até que haja posto todos os inimigos debaixo de seus pés.
26 Es ja okpʉ mʉdsip diꞌibʉ Dios yajkutʉgoyaampy, yʉꞌʉ ja oꞌkʉn.
26 Ora, o último inimigo a ser destruído é a morte.
27 Mʉt ko ja Diosʉ jyaaybyajtʉn jyʉnaꞌañ ko Dios tʉ tpʉjtaꞌaky ja Jesukristʉ ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy oytyim diꞌibʉty. Kyaj ndukmʉwijtsʉm ja Dios, mʉt ko Diosʉ dʉꞌʉn pyʉjták tʉgekyʉ Kristʉ ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy.
27 Pois se lê: Todas as coisas sujeitou debaixo de seus pés. Mas, quando diz: Todas as coisas lhe estão sujeitas, claro está que se excetua aquele que lhe sujeitou todas as coisas.
28 Es ko tya̱a̱dʉ tʉgekyʉ yajpʉjtakta̱a̱y Jesukristʉ ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy, net kʉꞌʉmʉ Jesukristʉ, ja Diosʉ ꞌyUꞌunk, ñayyákʉdʉt ma̱ Dios, diꞌibʉ pyʉjtáky tʉgekyʉ Kristʉ ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy, es dʉꞌʉn ja Dios tmʉda̱jtta̱ꞌa̱yʉt tʉgekyʉ ꞌyanaꞌamʉn patkʉꞌʉy oytyim diꞌibʉty.
28 E, quando todas as coisas lhe estiverem sujeitas, então também o próprio Filho se sujeitará àquele que todas as coisas lhe sujeitou, para que Deus seja tudo em todos.
29 Es pʉn tʉyꞌa̱jtʉn ko yʉ oꞌkpʉty kyajikypyʉktʉ, ¿ti ko ja̱ꞌa̱yʉty tkunʉbátʉdʉ diꞌibáty oꞌktʉ jañʉbety?
29 De outra maneira, que farão os que se batizam pelos mortos? Se absolutamente os mortos não ressuscitam, por que então se batizam por eles?
30 ¿Es ti ko ʉʉdsʉty dʉꞌʉñʉm nnayꞌayoꞌonmoꞌoyʉdʉ kots nmʉdúñ ja Jesukristʉ?
30 E por que nos expomos também nós a perigos a toda hora?
31 Bom bómʉts nꞌity oꞌkʉn jʉjpꞌám. Tʉyꞌa̱jtʉnʉ tya̱a̱dʉ, mʉguꞌugítʉty, éxtʉmts nandʉꞌʉn tʉyꞌa̱jtʉnʉꞌʉ kots ndukjotkʉdaꞌaky kots miits nbʉjta̱ꞌa̱ktʉ éxtʉmʉ myʉbʉjkpʉ Nindsʉnꞌa̱jtʉm Jesukristʉ.
31 Eu vos declaro, irmãos, pela glória que de vós tenho em Cristo Jesus nosso Senhor, que morro todos os dias.
32 ¿Tits ʉj nbʉk nba̱a̱dʉt ya̱ naxwiiñ kots ndsiptuuñ ya̱ Éfesʉ mʉt ja diꞌibʉ dʉꞌʉn éxtʉmʉ awa̱ꞌa̱n jʉyujkʉn? Pes kooxyʉp tyʉyꞌa̱jtʉnʉty ko yʉ oꞌkpʉty kyaj jyikypyeky, nik oyxyʉp njʉna̱ꞌa̱nʉm éxtʉm na̱a̱gʉty jyʉna̱ꞌa̱ndʉ: “Nꞌokka̱ꞌa̱y nꞌokꞌúkʉm jeꞌeyʉ. Aya̱ bom nꞌoꞌkʉm.”
32 Se, como homem, combati em Éfeso com as feras, que me aproveita isso? Se os mortos não são ressuscitados, comamos e bebamos, porque amanhã morreremos.
33 Katʉ mnayyákyʉty myajwinꞌʉʉnʉt. Tʉyꞌa̱jtʉn éxtʉm jyʉnaꞌañ tuꞌugʉ ayuk: “Yʉ axʉʉkpʉ jamyʉʉt yajma̱ꞌtypy ja oyjyaꞌayꞌát.”
33 Não vos enganeis. As más companhias corrompem os bons costumes.
34 Yajjʉmbíttʉ miidsʉ mjikyꞌa̱jtʉn tʉyꞌa̱jtʉn mʉʉt, es katʉ mnakypyekytyundʉ, pes na̱a̱gʉty miidsʉty kyaj xyꞌixyꞌattʉ ja Dios. Tuꞌugʉ dʉꞌʉn amʉtsoydyuꞌun kodsʉ dʉꞌʉn miits nꞌanʉʉmʉdʉ.
34 Acordai para a justiça e não pequeis mais; porque alguns ainda não têm conhecimento de Deus; digo-o para vergonha vossa.
35 Per jaa da na̱a̱k xyajtʉ́wdʉts: “¿Wiꞌix jyikypyʉ́ktʉt ja oꞌkpʉty? ¿Wiꞌixʉ ñiniꞌx ꞌyíxyʉty diꞌibʉ myʉdáttʉp?”
35 Mas alguém dirá: Como ressuscitam os mortos? e com que qualidade de corpo vêm?
36 ¡Nʉgoo mꞌokkujuunꞌa̱jnʉdʉ mʉt ja diꞌibʉ xyajtʉʉdʉpts! ¿Tii kyaj xyñijáwʉdʉ ko tuꞌugʉ tʉʉmt yajniꞌipy, koonʉm tyʉgatsy jap na̱a̱xóty es tyukꞌyoonduꞌuty, es yeeky pyety?
36 Insensato! o que tu semeias não é vivificado, se primeiro não morrer.
37 Jaꞌa ko diꞌibʉ mujxp es pyʉdsemy nax wingʉjxm, kyaj dyʉꞌʉnʉty éxtʉm ꞌyíxyʉty ko tʉ yajniꞌipy o yajwʉjy, oy yʉꞌʉdyʉ triigʉ o wiinkpʉ tʉʉmt.
37 E, quando semeias, não semeias o corpo que há de nascer, mas o simples grão, como o de trigo, ou o de outra qualquer semente.
38 Oknʉm ja Dios tmoꞌoy ja tʉʉmp yʉ ꞌyijxʉn éxtʉm yʉꞌʉ ttseky, es niduꞌuk niduꞌugʉ tʉʉmp yajmoꞌoy ja ꞌyaay kyepy éxtʉm pya̱a̱dʉdʉ.
38 Mas Deus lhe dá um corpo como lhe aprouve, e a cada uma das sementes um corpo próprio.
39 Es nandʉꞌʉn ja̱jtpʉ dʉꞌʉn ko kyaj tʉgekyʉ yʉ niniꞌx tyiꞌigyʉty; yʉ ja̱ꞌa̱yʉdyʉ ñiniꞌx, tuk naxʉꞌʉ, esʉ jʉyujk añimalʉ ñiniꞌxʉty, wiingʉꞌʉ, esʉ joon jʉyujkʉty, nan wiingʉꞌʉ, esʉ a̱jkx kʉꞌxmʉty, nan wiingʉꞌʉ.
39 Nem toda carne é uma mesma carne; mas uma é a carne dos homens, outra a carne dos animais, outra a das aves e outra a dos peixes.
40 Nan taa diꞌibʉ ijtp ma̱ tsa̱jp es ma̱ naxwíñʉdʉ, per ak tʉgatsyʉꞌʉ. Wiingʉ tsyujꞌa̱jtʉn ja tsa̱jpótmʉdʉ es wiingʉ tsyujꞌa̱jtʉn diꞌibʉ naxwiiñ ijttʉp.
40 Também há corpos celestes e corpos terrestres, mas uma é a glória dos celestes e outra a dos terrestres.
41 Yʉ xʉʉ jya̱j tyʉꞌxʉn, wiingʉꞌʉ, es wiingʉ poꞌo es nan wiingʉ mʉdsa̱ꞌa̱jʉdyʉ jya̱j tyʉꞌxʉn, es extʉ ak mʉdsa̱ꞌa̱jʉty tyʉgatsy ja jya̱j tyʉꞌxʉn ak wiink.
41 Uma é a glória do sol, outra a glória da lua e outra a glória das estrelas; porque uma estrela difere em glória de outra estrela.
42 Nandʉꞌʉn jyaty mʉt ja oꞌkpʉty ko jikypyʉktʉ. Yajtá̱jʉ ja naxniꞌx diꞌibʉ windʉgeepy, es jyikypyʉjknʉ ja niniꞌx diꞌibʉ kyaj ñakyꞌoogʉt.
42 Assim também é a ressurreição, é ressuscitado em incorrupção.
43 Yajtá̱jʉ ja naxniꞌx diꞌibʉ kyaj ꞌyóyʉty, es jyikypyʉjknʉ ja niniꞌx mʉdʉ mʉjꞌa̱jtʉn. Yajtá̱jʉ naxniꞌx diꞌibʉ pagiꞌix, es jyikypyʉjknʉ ja niniꞌx mʉk oy.
43 Semeia-se em ignomínia, é ressuscitado em glória. Semeia-se em fraqueza, é ressuscitado em poder.
44 Yajtá̱jʉ éxtʉmʉ oytyim diꞌibʉ ja̱ꞌa̱yʉdyʉ ñaxniꞌx naxwiiñʉdʉ, es jyikypyʉjknʉ ja niniꞌx éxtʉm ꞌyity tsa̱jpótm. Pʉn jaa ja naxwíñʉdʉ niniꞌx, nan taa ja tsa̱jpótmʉdʉ niniꞌx.
44 Semeia-se corpo animal, é ressuscitado corpo espiritual. Se há corpo animal, há também corpo espiritual.
45 Dʉꞌʉnʉ dʉꞌʉn jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn: “Yʉ jawyiimbʉ yedyʉjk, Adán, oj tꞌaxa̱jʉ ja jikyꞌa̱jtʉn.” Per ja óknʉmbʉ Adán, jaꞌa njʉna̱ꞌa̱nʉm ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm Jesukristʉ, jaꞌa Ja̱ꞌa̱jʉn diꞌibʉ yajkypy ja jikyꞌa̱jtʉn.
45 Assim também está escrito: O primeiro homem, Adão, tornou-se alma vivente; o último Adão, espírito vivificante.
46 Jawyiin yajmʉdáty ja naxwíñʉdʉ niniꞌx, es oknʉm diꞌibʉ tsa̱jpótmʉdʉ niniꞌx.
46 Mas não é primeiro o espiritual, senão o animal; depois o espiritual.
47 Ja jawyiimbʉ yedyʉjk, jaꞌa diꞌibʉ Dios yajkoj mʉt ja nax; ja myʉmajtskpʉ yedyʉjk, jaꞌa diꞌibʉ tsa̱jpótmʉdʉ.
47 O primeiro homem, sendo da terra, é terreno; o segundo homem é do céu.
48 Diꞌibáty ya̱ naxwiiñ njikyꞌa̱jtʉm, nmʉda̱jtʉm ja niniꞌx éxtʉm diꞌibʉ mʉʉt ja Dios dyajkojy ja Adán. Ko njikyꞌa̱jtʉm tsa̱jpótm, nmʉda̱jtʉm ja niniꞌx éxtʉm tmʉdaty ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm Jesukristʉ tsa̱jpótm.
48 Qual o terreno, tais também os terrenos; e, qual o celestial, tais também os celestiais.
49 Dʉꞌʉn éxtʉm ʉdsa̱jtʉm ngʉxʉꞌkʉm kyojyʉty ja Adán ya̱ naxwiiñ, nandʉꞌʉn nʉjx ngʉxʉꞌkʉm éxtʉmʉ Jesukristʉ diꞌibʉ tsa̱jpótm.
49 E, assim como trouxemos a imagem do terreno, traremos também a imagem do celestial.
50 Diꞌibʉ nꞌanʉʉmʉyándʉp mʉguꞌugítʉty, yʉꞌʉ tya̱a̱dʉ ko kyaj mba̱a̱t ndʉjkʉm tsa̱jpótm mʉt ja ndsuꞌutsyꞌa̱jt nba̱jkꞌa̱jtʉm. Jaꞌa ko diꞌibʉ oꞌkp, kyaj mba̱a̱t tyʉkʉ tsa̱jpótm mʉdʉ ñaxniꞌx.
50 Mas digo isto, irmãos, que carne e sangue não podem herdar o reino de Deus; nem a corrupção herda a incorrupção.
51 Mʉdowdʉ, nꞌanʉʉmʉyándʉp diꞌibʉ ijty kyaj yajnijáwʉ. Kyaj nidʉgekyʉ nꞌoꞌkʉm, per nidʉgekyʉ ndʉgatsa̱ꞌa̱yñʉm
51 Eis aqui vos digo um mistério: Nem todos dormiremos mas todos seremos transformados,
52 tuk pojʉn, dʉꞌʉn éxtʉm ko nwimbiꞌtsʉm es nꞌijxwa̱ꞌxʉm jatʉgok, ko yajmʉdówʉt yajtukxuꞌuxy ja trompetʉ óknʉmbʉ. Yajtukxuꞌuxʉp ja trompetʉ, es ja oꞌkpʉty jyikypyʉ́ktʉt, es ni na̱ꞌa̱ kyanakyꞌooktʉt, es nidʉgekyʉ ndʉga̱jtsʉm diꞌibáty akjikyꞌa̱jtʉm.
52 num momento, num abrir e fechar de olhos, ao som da última trombeta; porque a trombeta soará, e os mortos serão ressuscitados incorruptíveis, e nós seremos transformados.
53 Mʉt ko yʉ njikyꞌa̱jtʉnꞌa̱jtʉm diꞌibʉ oꞌkp, koonʉm yʉꞌʉ tyʉgátsʉt mʉt ja jikyꞌa̱jtʉn diꞌibʉ ni na̱ꞌa̱ kyaꞌoogʉt.
53 Porque é necessário que isto que é corruptível se revista da incorruptibilidade e que isto que é mortal se revista da imortalidade.
54 Es ko yʉ njikyꞌa̱jtʉnꞌa̱jtʉm diꞌibʉ oꞌkp tyʉgátsʉt mʉt ja diꞌibʉ ni na̱ꞌa̱ kyaꞌeeky, net yajkuydyúnʉt éxtʉm jyʉnaꞌañ ja Diosʉ jyaaybyajtʉn: “Ja jikypyʉjkʉn jaꞌa tʉ dyajkutʉgóy ja oꞌkʉn.”
54 Mas, quando isto que é corruptível se revestir da incorruptibilidade, e isto que é mortal se revestir da imortalidade, então se cumprirá a palavra que está escrito: Tragada foi a morte na vitória.
55 Es jatuk peky ma̱ jyʉnaꞌañ: “Oꞌkʉn, ¿ma̱ net tyam ja diꞌibʉ mʉʉt tʉ mjayaꞌꞌayowa̱ꞌa̱ñ?, ¿ma̱ net ja mdsa̱a̱tsytyuꞌunʉn?”
55 Onde está, ó morte, a tua vitória? Onde está, ó morte, o teu aguilhão?
56 Diꞌibʉ yajkypy ja oꞌkʉn ja myadakʉn es xyaꞌꞌayoꞌom, jaꞌa dʉꞌʉn ja pojpʉ, es ja pojpʉ myʉda̱jtypy ja mʉkꞌa̱jtʉn mʉt ja anaꞌamʉn diꞌibʉ Dios ya̱jk.
56 O aguilhão da morte é o pecado, e a força do pecado é a lei.
57 ¡Per yajja̱ꞌa̱ygyʉdaꞌaky ja Dios ko xymyoꞌoyʉm ja madakʉn mʉt yʉꞌʉgyʉjxm Nindsʉnꞌa̱jtʉm Jesukristʉ!
57 Mas graça a Deus que nos dá a vitória por nosso Senhor Jesus Cristo.
58 Pa̱a̱ty mʉguꞌugítʉty, panʉjxtʉ yajxón es dʉꞌʉñʉm xytyúndʉt waanʉ niꞌigʉ ja Nindsʉnꞌa̱jtʉmʉ tyuunk, mʉt ko miits mnija̱ꞌa̱dʉp ko kyaj ñanʉgoobʉty yʉ tadʉ tuunk diꞌibʉ mduundʉp tiꞌigyʉ mʉt ja Nindsʉnꞌa̱jtʉm.
58 Portanto, meus amados irmãos, sede firmes e constantes, sempre abundantes na obra do Senhor, sabendo que o vosso trabalho não é vão no Senhor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.