Lucas 16

Ja øgyajpxy ja ømyadya̱ʼa̱ky midi xukpa̱a̱jtɨmp ja nɨtsoʼokʼajtɨn (MXPNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ñayɨñɨma̱a̱y ja Jesús ja pyabøjkpɨtøjk:
1 Jesus disse também a seus discípulos: Havia um homem rico que tinha um administrador. Este lhe foi denunciado de ter dissipado os seus bens.
2 Wɨnets ja wɨndsøn tnajtswa̱ꞌwɨyɨɨꞌñ ja tyumbɨ jøts ja tnɨma̱a̱y: “¿Janch ɨdøꞌøn ku døꞌøn jadeꞌen myiknɨmadya̱ꞌa̱ky ti øts jadeꞌen nnɨmadøøpy? Køya̱jkøjxnɨ mdunk, kaꞌ me nꞌukyiktumbɨꞌejxꞌejtnɨt.”
2 Ele chamou o administrador e lhe disse: Que é que ouço dizer de ti? Presta contas da tua administração, pois já não poderás administrar meus bens.
3 Jøts ja tumbɨꞌejxꞌejtpɨ yjanchmaañɨ yjanchta̱jnɨ, yɨdeꞌen ja køꞌøm ñawya̱ꞌa̱ñɨ: “¿Tits ø nduꞌump, ejx øts yɨdeꞌen nwɨndsøn xkaꞌukyiktunwa̱nɨ? Kaꞌats ø nꞌukmajada̱knɨ øyɨk øts ɨdøꞌøn nyuꞌut nduꞌunt, tsøꞌødyumɨpts øts ku øts ɨnet njayiklɨmunsɨmujkmɨt.”
3 O administrador refletiu então consigo: Que farei, visto que meu patrão me tira o emprego? Lavrar a terra? Não o posso. Mendigar? Tenho vergonha.
4 Xjats ja tya̱bya̱a̱jty jøts ja wya̱a̱ñ: “Tø ø nnɨja̱wɨ sudso ø nda̱bya̱a̱tt, sudso øts pøngapøn xkupøkt tyøjkjøtpy ku øts yø ndunk wyɨnaty tø yikpøjknɨ.”
4 Já sei o que fazer, para que haja quem me receba em sua casa, quando eu for despedido do emprego.
5 Wɨnets ja tuꞌuk jaty tnajtswa̱ꞌwɨyɨɨꞌñ pøn jaty ja wyɨndsøn wyɨnaty mɨyojꞌa̱jtɨp. Jøts ja yjawyeembɨ ja tyiktɨɨy: “¿Wɨneꞌen øts nwɨndsøn xmɨyojꞌa̱jtɨ?”
5 Chamou, pois, separadamente a cada um dos devedores de seu patrão e perguntou ao primeiro: Quanto deves a meu patrão?
6 Jøts ja yꞌadsøøy jøts ja wya̱a̱ñ: “Magøꞌpxy ta̱mbɨ øts aceite ja ndamɨyojꞌaty.” Wɨnets ja tumbɨꞌejxꞌejtpɨ wya̱a̱ñ: “Ɨxya̱ ja ñɨnøky; peꞌtpy ɨxa̱ꞌa̱k jøts xjaadyɨga̱tst, wɨxijkxmya̱jk ta̱mbɨ jaꞌayɨ xpɨkta̱ꞌa̱kt.”
6 Ele respondeu: Cem medidas de azeite. Disse-lhe: Toma a tua conta, senta-te depressa e escreve: cinqüenta.
7 Jøts yjaduꞌukpɨ ja tnɨma̱a̱y: “Jøts mets, ¿wɨneꞌen mets ja xmɨyojꞌaty?” Jøts ja ñɨma̱a̱jyøø: “Magøꞌpxy kyunchɨ ariin.” Xjats ja tnɨma̱a̱y: “Ɨxya̱ ja ñɨnøky midi ojts xja̱ꞌa̱y; wants tkajtswijchɨm jøts maktaꞌpxy kyunchɨ nbɨkta̱a̱jkɨn.”
7 Depois perguntou ao outro: Tu, quanto deves? Respondeu: Cem medidas de trigo. Disse-lhe o administrador: Toma os teus papéis e escreve: oitenta.
8 Jøts ɨdøꞌøn ja wɨndsøn tjanchnɨja̱ꞌwɨyɨɨꞌñ jøts kudam ja tyumbɨꞌejxꞌejtpɨ yikxon o ti tnɨwɨnmayɨ ku døꞌøn o ti ttuñ. Jadeꞌeñɨmts yiknɨja̱wɨdɨ pøn jaty Dios yjaꞌ tkababøjkɨdɨp, yikxon ja neꞌegɨ tyimyikuya̱tɨ ja tya̱a̱y ya̱m nɨgɨdi jadeꞌen wyɨnma̱a̱ꞌnbya̱a̱ttɨ pøn Dios jaꞌa̱jtɨdɨp.
8 E o proprietário admirou a astúcia do administrador, porque os filhos deste mundo são mais prudentes do que os filhos da luz no trato com seus semelhantes.
9 ’Ka̱jpxwejɨn øts ɨdøꞌøn nyajkpy jøts kidi mbɨkta̱ꞌa̱ky nugo xꞌa̱mnɨpøjkpattɨ xtsaañɨpøjkpattɨ; pønɨ jam mbɨkta̱ꞌa̱ktyɨ, yikxon xyiktunkpa̱a̱ttɨt, øy yøꞌ kaꞌ kyaꞌøyɨ. Ku ya̱a̱yɨ, xabudøkɨdɨt o pøn, nugo ku xnɨja̱wɨdɨ tigøjxp ɨdøꞌøn ja jadeꞌen xundɨ. Øy ja yjakixy, wa̱ꞌa̱tsts meets ja xnɨja̱wɨ jøts ku meets mꞌanmɨja̱ꞌwɨn yikupøkt jap tsa̱jpjøtpy.
9 Eu vos digo: fazei-vos amigos com a riqueza injusta, para que, no dia em que ela vos faltar, eles vos recebam nos tabernáculos eternos.
10 ’Pøn øyja̱a̱ꞌyꞌa̱jtp, øyja̱a̱ꞌyꞌa̱jtpɨmpts ja øy ma̱, wan o ti tmayɨ tkamayɨ nayɨdeꞌents ja øy yikxon tyiktunkpa̱a̱ty; pønts kidyimꞌøyja̱a̱ꞌyꞌa̱jtpɨm, jadeꞌeñɨmts ja øy ma̱, nayɨdeꞌen ja kaꞌap tyikꞌødyunkpa̱a̱ty ja pyɨkta̱ꞌa̱ky øy ja wɨneꞌen myayɨ kyamayɨ.
10 Aquele que é fiel nas coisas pequenas será também fiel nas coisas grandes. E quem é injusto nas coisas pequenas, sê-lo-á também nas grandes.
11 Pønɨ kaꞌats yikxon xyiktunkpa̱a̱ttɨ ja mmeeñ ja mbɨkta̱ꞌa̱ktyɨ sa̱ pya̱a̱tꞌatyɨ, ¿ti sudsots meets Dios yjaꞌ mja̱a̱kmoꞌojɨyɨt midi ja ya̱kwampy?
11 Se, pois, não tiverdes sido fiéis nas riquezas injustas, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Pønɨ kaꞌ meets mmɨguꞌuk yjaꞌ xwɨngudsøꞌjkɨyɨ, ¿pønts meets ja mjaꞌ jadeꞌen xijy tsøꞌøgɨyɨp, pøn meets ja xijy mmoꞌowa̱jnɨp o meets ja xjakøꞌømjaꞌajɨ?
12 E se não fostes fiéis no alheio, quem vos dará o que é vosso?
13 ’Kaꞌ pøn tumbɨ namajtsk wyɨndsøn tmɨduñ; ku ja jadeꞌen ttuꞌunt, tuꞌukts ja pyɨdsøꞌømt pøn ja wyɨnja̱wɨp jøts ja yjaduꞌukpɨ tkawɨnja̱wɨt, tuꞌuk tꞌømyɨduꞌunt jøts jaduꞌuk tkaꞌømyɨduꞌunt. Jadeꞌents kaꞌ yꞌøyɨ ku Dios yikmɨduñ, ɨxya̱ptamts meeñ nayɨdeꞌen myøjtøjkyɨmɨ. Paty kaꞌ yꞌøyɨ adsow aduuk, tuꞌugyɨ Dios nꞌajotꞌa̱jtɨn.
13 Nenhum servo pode servir a dois senhores: ou há de odiar a um e amar o outro, ou há de aderir a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e ao dinheiro.
14 Tyimyjadeꞌents ɨdøꞌøn ja fariseotøjk yja̱a̱ꞌyꞌa̱ttɨ, ja meeñ ja yjanchmøjmɨguꞌukꞌa̱jttɨp, ɨxamts ɨdøꞌøn ja wyɨnaty jadeꞌen pyatmadowdɨ jøts ja jam tjanchpaga̱jpxtɨ ja Jesús.
14 Ora, ouviam tudo isto os fariseus, que eram avarentos, e zombavam dele.
15 Wɨnets ja Jesús wya̱a̱ñ jøts ja tnɨma̱a̱y:
15 Jesus disse-lhes: Vós procurais parecer justos aos olhos dos homens, mas Deus vos conhece os corações; pois o que é elevado aos olhos dos homens é abominável aos olhos de Deus.
16 ’Ku ja Juan Bautista ya̱ myiiñ, jaayɨp ja kugajpxtyøjk ja yꞌa̱a̱w yꞌayuujk yꞌadujktøø. Nay jaaba̱a̱t ja Moisés kyutujk kyaꞌpxy sa̱ Dios ja wyɨnaty tø myøꞌøyɨ. Jøts nay jatyɨ choꞌonda̱ꞌa̱ky ja Dios yꞌøgyajpxy yꞌøyꞌayuujk, yiknɨgajpxy yiknɨmadya̱ꞌa̱ky ja kyutujk midi ja tyanɨtanaapy yja̱a̱ꞌy, xjats jadeꞌen kuwa̱nɨ o pøn tjanchjadatøkɨwya̱ꞌa̱ñ jaꞌabɨ kutujk.
16 A lei e os profetas duraram até João. Desde então é anunciado o Reino de Deus, e cada um faz violência para aí entrar.
17 ’Kuwa̱nɨ døꞌøn jadeꞌen yja̱tt kyubatt sa̱ Dios kyutujk wya̱ꞌa̱ñ, nɨjuunɨ ja jadeꞌeñɨ kyakixy kyanaxy pø neꞌegɨ køjxp na̱jxp na̱a̱jx tsa̱jp jøts nɨwɨneꞌenɨn kyagudɨgøy ja kyutujk.
17 Mais facilmente, porém, passará o céu e a terra do que se perderá uma só letra da lei.
18 ’Ku pøn tmajtstuꞌuty ñɨdøꞌøxy uk ja tøꞌøxy tmajtstuꞌuty ñɨya̱a̱ꞌy, jaꞌats ɨdøꞌøn møj pøky; uk kuts pøn ya̱a̱ꞌdyøjk tmøøtꞌamajtskɨ ja tøꞌøxy midi tø yikmajtstuꞌuty, møj pøkyts ja nayɨdeꞌen.
18 Todo o que abandonar sua mulher e casar com outra, comete adultério; e quem se casar com a mulher rejeitada, comete adultério também.
19 ’Tuꞌuk ɨdøꞌøn ja ja̱a̱ꞌy janch kumeeñ, janch xøxy piky ɨdøꞌøn jaꞌ, tum ja yꞌøybɨ ja yikpejtpy jøts ɨdøꞌøn ja xyumɨxøduñ jabom jabom, pɨjy xuugyɨn tpɨkta̱ꞌa̱ky ja xyox.
19 Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho finíssimo, e que todos os dias se banqueteava e se regalava.
20 Jamts ɨdøꞌøn ja̱a̱ꞌy jaduꞌukmɨ pøn txøøwꞌa̱jtp Lázaro, janch ayoop janch pøktsoop jaꞌ jøts janch amuum puꞌuts jaꞌ, kaꞌap ja myøjkɨ jøts ɨdøꞌøn ja jam xyumɨꞌɨxa̱ꞌa̱ky jam kumeeñ ja̱a̱ꞌy tyøkꞌagøꞌøm, jam ja kyuꞌuxnayꞌity.
20 Havia também um mendigo, por nome Lázaro, todo coberto de chagas, que estava deitado à porta do rico.
21 Tsojk kaagyixyɨm ja tjaꞌijxy ja kaaky abuꞌxk midi jam kumeeñ ja̱a̱ꞌy kyaabyajt patkøꞌøm najtska̱ꞌjɨp; jøts ɨdøꞌøn uk ja jam yjanchnɨmiñɨyɨ jøts ja twɨweedyɨ ja pyuꞌuts.
21 Ele avidamente desejava matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do rico... Até os cães iam lamber-lhe as chagas.
22 Jøtsnɨm ɨdøꞌøn ja ayoobɨ yꞌøꞌjky, wɨnets ja ojts yiknijkxyɨ tsa̱jpjøtpy ja a̱nkɨlɨstøjk ma̱ ja Abraham jap. Jøts ja kumeeñ ja̱a̱ꞌy nayɨdeꞌen yꞌooꞌknɨma̱a̱, ojts ja ña̱xøkɨ.
22 Ora, aconteceu morrer o mendigo e ser levado pelos anjos ao seio de Abraão. Morreu também o rico e foi sepultado.
23 Kuts ɨdøꞌøn ja jap ayoda̱a̱jkjøtpy tjaꞌejxnɨ jøts kudam ja Abraham jam jagam møøt ja Lázaro.
23 E estando ele nos tormentos do inferno, levantou os olhos e viu, ao longe, Abraão e Lázaro no seu seio.
24 Wɨnets ja møkꞌampy wya̱a̱ñ: “Teety Abraham, ayoꞌejxk øts, kax yø Lázaro, wan tmiñ, wan yø kyøꞌ tyikxøøky jøts øts yø ndoojts xuktaxujxɨt; janch møk øts ya̱p jønjøtpy nꞌayøy.”
24 Gritou, então: - Pai Abraão, compadece-te de mim e manda Lázaro que molhe em água a ponta de seu dedo, a fim de me refrescar a língua, pois sou cruelmente atormentado nestas chamas.
25 Jøts ja Abraham ja ñɨma̱a̱jyøø: “Jaꞌ uꞌnk mja̱ꞌmyatsp, tøxɨ me xaxøñ ku me tø mꞌatsøønɨ mꞌatstanɨ, kaꞌ mets jadeꞌen mjaty sa̱ yø Lázaro tø yꞌatsꞌayøyɨn, wants yø taxonɨ jøts me mꞌukꞌayoomɨt.
25 Abraão, porém, replicou: - Filho, lembra-te de que recebeste teus bens em vida, mas Lázaro, males; por isso ele agora aqui é consolado, mas tu estás em tormento.
26 Jøts ti tits nnɨdyuꞌunɨm, abikyxɨ meets jamɨ, abikyts øøts ya̱mɨ; ma̱ pøn yꞌukna̱xt øy ya̱m pøn yjamenwa̱ꞌa̱ñ nɨduꞌugɨn, uk øyts jam pøn yjanøjkxwa̱mɨ, nɨsudsoꞌampyts pøn kyamajada̱ꞌa̱ky.”
26 Além de tudo, há entre nós e vós um grande abismo, de maneira que, os que querem passar daqui para vós, não o podem, nem os de lá passar para cá.
27 Wɨnets ja kumeeñ ja̱a̱ꞌy wya̱a̱ñ: “Tixɨ teety Abraham, pønɨ jadeꞌen tunts mayꞌa̱jt jøts yø Lázaro xkaxt jam ndeety tyøjkwɨndum,
27 O rico disse: - Rogo-te então, pai, que mandes Lázaro à casa de meu pai, pois tenho cinco irmãos,
28 ja̱a̱k jam øts nmɨguꞌuk ja nɨmagoxk, jøts tꞌatstukmadoꞌot jøts kidi ya̱ nayɨdeꞌen myendɨ ayoobɨ ya̱ ayoda̱a̱jkjøøjty.”
28 para lhes testemunhar, que não aconteça virem também eles parar neste lugar de tormentos.
29 Jøts ja Abraham wya̱a̱ñ, yɨdeꞌen ja tnɨma̱a̱y: “Jøts timts ja wya̱ꞌa̱nt midi ja Moisés yja̱a̱ꞌy midi ja Dios kyugajpxtyøjk tø tnɨga̱jpxtɨ. ¡Ti wan ja jam tnɨja̱wɨdɨ pønɨ myøjpɨkta̱ktɨp!”
29 Abraão respondeu: - Eles lá têm Moisés e os profetas; ouçam-nos!
30 Jøts ja kumeeñ ja̱a̱ꞌy yꞌadsøøy: “Janch ja jadeꞌen teety Abraham jaꞌ, yjayiktɨga̱tstɨbɨk chɨna̱a̱ꞌyɨn ja yꞌijtyɨ ku ja pøn jam jujky ñɨnøjkxɨdɨt pøn tø yꞌooꞌknɨdɨ.”
30 O rico replicou: - Não, pai Abraão; mas se for a eles algum dos mortos, arrepender-se-ão.
31 Jøts ja Abraham ñɨɨmy: “Tixɨ pønɨ kaꞌ ja tkupøjktɨ midi ja Moisés yja̱a̱y jøts sa̱ jaty ja Dios kyugajpxy wya̱ndøø, ¿ti jaꞌats ja yja̱a̱kjanchja̱wɨdɨp øy ooꞌkpɨ ja jujky yjanɨnijkxyɨdɨ?”
31 Abraão respondeu-lhe: - Se não ouvirem a Moisés e aos profetas, tampouco se deixarão convencer, ainda que ressuscite algum dos mortos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.