Tiago 2
Hill Madia (MRR) vs NVI
1 मावोरिर! मीटु देवुळता डीसाते मनवाल, मावा सामि येसु किर्स्तुन विस्वस कीतिर. अदिनेनाह्क बोनाय मोकम ऊळिस बह ताकमाटु.
1 Meus irmãos, como crentes em nosso glorioso Senhor Jesus Cristo, não façam diferença entre as pessoas, tratando-as com favoritismo.
2 मीटे सीता कीस ऊळाटु, मीवा पार्तनातगा ओर्वोग़ मन्कल बंगरताङ मुदाङ केग़्सि, बेसता मलयळि केग़्स वावेग़. ओसो दुस्रोग़ गरिब मन्कल बार कळ्न्जतद जगा केग़्स वावेग़.
2 Suponham que na reunião de vocês entre um homem com anel de ouro e roupas finas, e também entre um homem pobre com roupas velhas e sujas.
3 बेसता जगा केग़तोन ऊळिसि, “इगा बेरोर उदनद जागातगा उदा!” इनजोर इनेरिर, गरिब मन्कन बार, “इगा निच मन रा! उदना इतेक बार नेल उदा,” इनजोर इनेरिर.
3 Se vocês derem atenção especial ao homem que está vestido com roupas finas e disserem: "Aqui está um lugar apropriado para o senhor", mas disserem ao pobre: "Você, fique de pé ali", ou: "Sente-se no chão, junto ao estrado onde ponho os meus pés",
4 इद्रम कीसि, लाग्वाङ विचर्कने मीवाय नडुम उड्लोर-बेरोर इनजोर, मोकम ऊळिस ताकवालोरिर आयविरा?
4 não estarão fazendo discriminação, fazendo julgamentos com critérios errados?
5 मावोर विस्वसिरिर, केंजाट! इद दुनियातोरा इसबते बोर गरिबते मन्ह्तोर, ओरिन विस्वसते बेरोर कीयलाह, देवुळि आचताया, आचो? नावा राजेम मियेनाह्के आयग़ा इन्जि, देवुळि तन्क जीवा केवालोरेनाह्क पोल्लो विळ्सिस मता इन्जि पुतिर; अदे राजेम गरिबतोर विस्वसिरिह्क आयग़ाया, आयो?
5 Ouçam, meus amados irmãos: não escolheu Deus os que são pobres aos olhos do mundo para serem ricos em fé e herdarem o Reino que ele prometeu aos que o amam?
6 मीट बार गरिब मन्कलोरा कदर रेहतिर. मति मीक मुळ्ह्वालोर, ओसो पंचतगा ईळ्सिस ओयवालोर, साव्कर मन्कलोरे आयो रा?
6 Mas vocês têm desprezado o pobre. Não são os ricos que oprimem vocês? Não são eles os que os arrastam para os tribunais?
7 ओसो पिसिह केवाल किर्स्तुना बेसता पेदिर मीक अरता, अद पेदिरतुन वने पास्कवालोर, वेरे साव्कर मन्कलोर आयो रा?
7 Não são eles que difamam o bom nome que sobre vocês foi invocado?
8 ओसो निटम मीट देवुळता राजेमताङ अडोङ माळतिर इतेके, पका बेस कीय्ह्निर. देवुळता सास्त्रम वेहतपु, निमा कुदतुन जीवा कीतपु, दुस्रोरिन वने जीवा कीम.
8 Se vocês de fato obedecerem à lei real encontrada na Escritura que diz: "Ame o seu próximo como a si mesmo", estarão agindo corretamente.
9 मति दुस्रोन उड्लोग़-बेरोग़ इनजोर ऊळतिर इतेक मात्रम, मीट पापम कीय्ह्निर. पया देवुळताङ अडोनु माळवद कसुर, मीवा पोग़ोन उदग़ा.
9 Mas se tratarem os outros com favoritismo, estarão cometendo pecado e serão condenados pela Lei como transgressores.
10 बोग़ाय मन्कल देवुळताङ अडोङ पूरा माळिसाय मति, उंदाय अडोतुन तपतोग़ इतेके, ओग़ अडोना पूरा सास्त्रम माळवदिना कसुरतोग़ आस्तोग़, पुनविरा?
10 Pois quem obedece a toda a Lei, mas tropeça em apenas um ponto, torna-se culpado de quebrá-la inteiramente.
11 बह इतेके साट्याल कबळ कीयनद आयो इनजोर वेहतदे देवुळि, दुस्रोन हव्कनद आयो इनजोर वने वेहता. निमा साट्याल कबळ केविन, मति हव्कतिन इतेके, निमा अडोन माळवोनिन आय्ह्निन.
11 Pois aquele que disse: "Não adulterarás", também disse: "Não matarás". Se você não comete adultério, mas comete assassinato, torna-se transgressor da Lei.
12 मीक पापमताहि विळ्सिह कीयनव देवुळताङ अडोनु माळतिरा, माळविरा? अविस्कना इसबते, देवुळ मीवा नेयम कीयग़ा. अदिह्कु मीवा तोडटाङ पोल्लोङ, मीवाङ कबस्क, अव अडोङ वेहतप मनिङ.
12 Falem e ajam como quem vai ser julgado pela lei da liberdade;
13 बह इतेके, बोग़ दुस्रोरा पोग़ोन दया केवोग़, देवुळ वने नेयम कीयनद दियाते, ओना पोग़ोन दया केवो आयग़ा. मति दया केवालोर मन्कलोर, नेयमतुह्क रेयोर आयनुर.
13 porque será exercido juízo sem misericórdia sobre quem não foi misericordioso. A misericórdia triunfa sobre o juízo!
14 मावोर विस्वसिरिर! बोग़ाय मन्कल किर्स्तुन विस्वस कीय्ह्नन इनजोर वेहेग़, मति तना विस्वसतुन तोहतलाह, बेसताङ कबस्क केवोग़ इतेके, ओना विस्वसता बाताल पाय्दा आयग़ा? बह इद्रमता विस्वस ओन पिसिह कीया पग़यह्ताया?
14 De que adianta, meus irmãos, alguém dizer que tem fé, se não tem obras? Acaso a fé pode salvá-lo?
15 इंजेके बोग़ाय विस्वसि मन्कल नियगा वास्तोग़, ओन्क इर्ङमते केग़यलाह गेंदेङ इलेङ, दिनम तिनदलाह तिंडि वने आलो.
15 Se um irmão ou irmã estiver necessitando de roupas e do alimento de cada dia
16 अस्के निमा ओन ऊळिसि, “सुकमते अन! देवुळि नीकु बेस मल्ङनाङ गेंदेङ ईयि! पोटामेंड पंजनाह गाटो ईयि,” इनजोर इह्निन, मति ओना मेंदुदुह्क बेव गर्ज मन्ह्ताङ, अव ओन्क एविन इतेके, ताना बाताल पाय्दा?
16 e um de vocês lhe disser: "Vá em paz, aqueça-se e alimente-se até satisfazer-se", sem porém lhe dar nada, de que adianta isso?
17 इद्रमलेह्का विस्वस कीसि, बेसताङ कबस्क केवेक अचोन, मीवा विस्वस बाताल कबळता?
17 Assim também a fé, por si só, se não for acompanhada de obras, está morta.
18 बोग़ाय नाकु “नियगा विस्वस मन्ह्ताया?” इनजोर इनेग़. नना इतेक “नना बेसताङ कबस्क केवानन. निमा बेसताङ कबस्क केवाये, नीवा विस्वसतुन नाक तोहतह्निन. नना बार बेसताङ कबस्कनेने, नावा विस्वसतुन तोहतकन,” इनदकन.
18 Mas alguém dirá: "Você tem fé; eu tenho obras". Mostre-me a sua fé sem obras, e eu lhe mostrarei a minha fé pelas obras.
19 इंजेके देवुळि उंदिय मन्ह्ता इनजोर, मीट विस्वस कीतिर बेसे. मति देयह्क वने मीवा लेह्का अद पोल्लोतुन विस्वस कीस्ताङ, ओसो (देवुळ माक सिक्सा ईयग़ा इनजोर,) रेयिसि साङिह्ताङ.
19 Você crê que existe um só Deus? Muito bem! Até mesmo os demônios crêem — e tremem!
20 एय बुदलेवोग़ मन्कनिन! बेसताङ कबस्क केवालेवा, वेट विस्वस बाताले कबळता आयो! इचोन वने पुनविना?
20 Insensato! Quer certificar-se de que a fé sem obras é inútil?
21 अद्रमे मावा पेदामुय्तोग़ अब्रहम, देवुळता पोल्लोतुन केंजिसि, तना मग़ि इसकिन मोक ईयलाह गर्यातगा तासतोग़. ओग़ अद्रम कीसि, तना विस्वसतुन तोहतस्के, देवुळि ओन सेतेमतोनिन इता इनजोर, इद पोल्लोतुन मीट बेस पुह्निर.
21 Não foi Abraão, nosso antepassado, justificado por obras, quando ofereceu seu filho Isaque sobre o altar?
22 ऊळाट, ओना विस्वस ओसो ओग़ कीतव कबस्क कलियिस मताङ, ओनाङ कबस्कनेन ओना विस्वस करल दिसता.
22 Você pode ver que tanto a fé como as suas obras estavam atuando juntas, e a fé foi aperfeiçoada pelas obras.
23 इद्रमलेह्का अब्रहम मुय्तोग़ देवुळता पोल्लोतुन नमतोग़, अस्के देवुळि ओन सेतेमतोनिन इता इनजोर, देवुळता सास्त्रमतगा रासतद इद पोल्लो करल दिसता. ओसो अब्रहमिन देवुळता गोततोग़ इनजोर वने इंदुर.
23 Cumpriu-se assim a Escritura que diz: "Abraão creu em Deus, e isso lhe foi creditado como justiça", e ele foi chamado amigo de Deus.
24 अदिह्क सिरप विस्वस कीतेकेन आयो, मति बेसताङ कबस्क कीतेकेने, देवुळि माकु सेतेमतोरिर इन्ह्ता इनजोर, माक तेळियिह्ता.
24 Vejam que uma pessoa é justificada por obras, e não apenas pela fé.
25 अद्रमे राहब पेदिरता बोगे आंचाना पोल्लोतुन पुतिरे. (ताना सहरतुन ऊळलाह अन्ज मतोर,) इस्रयेलतोर आय्डाङ गुंजवालोरिह्क, अद आंचाळ तना लोते मकलाहि जागा ईता. अह कीस पया (ओरिन बोरे ऊळवस्के,) दुस्रा अग़दे मल्हच लोहचीता. अद अद्रम (देवुळतुन विस्वस कीसि,) इद कबळ कीताह्कु, देवुळता मुनेह अद सेतेमतद आता.
25 Caso semelhante é o de Raabe, a prostituta: não foi ela justificada pelas obras, quando acolheu os espias e os fez sair por outro caminho?
26 निटमे बेद्रम ऊकुरलेवा मेंदुल डोलिह्ता, अद्रमलेह्काने बेसताङ कबस्क केवालेवा, विस्वस वने डोलिस मन्ह्ता.
26 Assim como o corpo sem espírito está morto, também a fé sem obras está morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.