Lucas 17
Mwan NT (Côte d’Ivoire) (MOA) vs NVT
1 Zesu pe ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ni dɔɔ: «'Waati 'ɛ 'kpɛn ba, bhaaplɛŋ mu bala‑ pɛ mu ‑o ‑za 'yɔɔ‑ 'yi. 'Duŋ‑ 'ke mɛɛ 'la zan ꞊kla bhaaplɛŋ mu bala‑ pɛ 'le ‑za 'yɔɔ‑ 'yi, 'bhɛ zan ta ‑yrɛn!
1 Jesus disse a seus discípulos: “Sempre haverá o que leve as pessoas a cair em pecado, mas que aflição espera quem causa a tentação!
2 'Ali‑ 'ke ‑o vlɛ ‑kpuŋ ‑gbɛnɛ do ‑yrela bi 'bhɛ zan blina‑, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑wa ‑blinna wɛyi‑ 'ɛ ba, 'bhɛ mabhaa ‑yaa nu bhɔlɛ 'bhɛ zan 'ɛ ma, 'sani‑ 'kee‑ ‑nɛ 'fiɛntrɔnnɛ mu 'la bhe 'mu do 'kpɔ balaa' ‑za 'yɔɔ‑ 'yi.
2 Seria melhor ser lançado no mar com uma pedra de moinho amarrada ao pescoço que fazer um destes pequeninos pecar.
3 ‑Ka 'ka 'yrɛkpa 'ka 'gbu ba 'elrele! 'Kee nɛɛnɛ‑ do ‑za 'yɔɔ‑ ꞊kla, ‑a pe ‑a ni dɔɔ ‑e ‑za 'yɔɔ‑ ‑kla. 'Kee‑ ‑ploola 'bhɛ ‑za 'yɔɔ‑ 'ɛ ma, ‑yaa' ‑sroma 'yan.
3 Portanto, tenham cuidado! “Se um irmão pecar, repreenda-o e, se ele se arrepender, perdoe-o.
4 'Kee‑ ‑za 'yɔɔ‑ ‑kla 'e ni ‑glɔɔn 'srwaplɛ‑ ‑yrekpaa' do ꞊la, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ ꞊nwa ‑a pelɛ 'e ni ‑glɔɔn 'srwaplɛ‑ dɔɔ 'e ‑yaa' ‑sroma 'yan, ‑yaa' ‑sroma 'yan.»
4 Mesmo que ele peque contra você sete vezes por dia e, a cada vez, se arrependa e peça perdão, perdoe-o”.
5 Zesu a 'winbɔwo mu 'ɛ ‑wa ꞊pia ‑a ni dɔɔ: «Mɛɛzan, 'waa‑ 'kpaleya 'ɛ ‑a baankla' ‑a ba!»
5 Os apóstolos disseram ao Senhor: “Faça nossa fé crescer!”.
6 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Mɛɛzan Zesu 'a 'pele ‑o ni dɔɔ: «'Ali‑ 'ke 'ka 'kpaleya 'ɛ ‑yoo bi 'efiɛntrɔnnɛle 'bhii‑ mutaadi bhɛ do gbɛɛn‑, 'ka 'yaa‑ nu 'sɔlɛ‑ a pele‑ ‑yri diiŋ 'la bhe 'bhɛ ni dɔɔ 'bhɛ yro 'bhɛ gbaanyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, 'bhɛɛ 'bhɛ ge gbaan wɛyi‑ 'ɛ ba. 'Bhɛ ‑yaa nu 'bhɛ klɛlɛ 'ka 'liiwli‑ ta.»
6 O Senhor respondeu: “Se tivessem fé, ainda que tão pequena quanto um grão de mostarda, poderiam dizer a esta amoreira: ‘Arranque-se e plante-se no mar’, e ela lhes obedeceria.
7 Zesu 'pe 'ezin‑ dɔɔ: «'Ka ‑de 'gbu ‑le 'ke 'bhɛ a yewonɛ do yalaa' ‑bhlaa mu gooba, 'bhɛɛ‑ 'ke 'bhɛ ‑daa gba la, 'kee‑ 'bhɛ ꞊ya, ‑e sɔ ‑a pele‑ 'bhɛ ni dɔɔ: ‹‑A klɛ blaale‑ 'bhɛɛ‑ 'e nu pɛbhlelɛ ɛɛ?›
7 “Quando um servo chega do campo depois de arar ou cuidar das ovelhas, o senhor lhe diz: ‘Venha logo para a mesa comer conosco’?
8 'Yooye‑, 'ŋ bhe ꞊ya pe 'bhɛ ni dɔɔ: ‹'Yaa‑ gba la ge pɛ mu 'ɛ go 'e ta, 'bhɛɛ‑ 'ye 'ŋ 'le pɛle 'ɛ dɔcie‑, 'bhɛɛ‑ 'ŋ 'bhɛ bhle 'pe. 'Kee‑ 'mi ꞊yaan bhla 'la ba; 'bhɛɛ‑ 'e sɔ 'yaa‑ pɛ pɛ 'ɛ 'bhlele, 'bhɛɛ‑ 'e ‑yi mi 'bhɛ ta.›
8 Não, ele diz: ‘Prepare minha refeição, apronte-se e sirva-me enquanto como e bebo. Você pode comer depois’.
9 'Ke 'yaa‑ yewonɛ 'bhɛ 'bhɛ 'woye‑ 'ɛ ꞊woa, 'e sɔ 'bhɛ 'pubɔle 'bhɛ ma ɛɛ?»
9 E acaso o senhor agradece ao servo por fazer o que lhe foi ordenado?
10 Zesu pe ‑yaa' pɛ ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ni dɔɔ: «'Ka mu a pɛ ‑za 'ɛ ‑yoo 'bhɛ ‑la gbɛɛn‑ 'ezin‑. ‑O pe 'ka ye 'la 'wo 'ke 'ka ꞊yaan 'bhɛ 'kpɛn 'wolele 'waati 'la ba, 'ka nu ‑a pelɛ dɔɔ: ‹'O mɔɔ ‑o 'ke yewonɛ drɔŋ ‑la ‑le; 'woo 'woye‑ 'ɛ 'bhɛla‑ ꞊woa bhe.›»
10 Da mesma forma, quando vocês obedecem, devem dizer: ‘Somos servos inúteis; apenas cumprimos nosso dever’”.
11 Zesu ge bhla zi Zeruzalɛmu 'taa 'ɛ ta, ‑e ‑kaan Samari 'pegee Galile 'klɛɛn plɛ 'ɛ 'pleŋ‑.
11 Dirigindo-se a Jerusalém, Jesus chegou à fronteira entre a Galileia e Samaria.
12 ‑E ‑yaa zan wlalɛ bhla 'la ba ‑wa do ta, 'ke ‑kpaandɛ' mi vu nule‑ ‑a ‑lɛpalɛ. ‑O ꞊bwa ‑a ma 'egbɔɔnle, 'bhɛɛ‑ ‑wa 'siile ‑saan 'eglɔɔle dɔɔ:
12 Ao entrar num povoado dali, dez leprosos, mantendo certa distância,
13 «'O Daan mi Zesu, 'o 'yrɛnkla 'e ma!»
13 clamaram: “Jesus, Mestre, tenha misericórdia de nós!”.
14 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu 'a 'pele ‑o ni dɔɔ: «‑Ka ge 'ka 'gbu 'flɛ mazrɔn 'sraka 'lɛna mu 'ɛ ni.» ‑O ‑yaa ge 'zi bhla 'la ba 'bhɛ mu ba, 'ke ‑o ma ‑kpaan 'ɛ gole‑, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑o ‑bheele'.
14 Ele olhou para eles e disse: “Vão e apresentem-se aos sacerdotes”. E, enquanto eles iam, foram curados da lepra.
15 ‑O do 'a 'yelawoa 'bhii‑ 'bhɛ ma ‑kpaan 'ɛ golawoa, 'ke 'bhɛ niinale 'bhɛ gaan ‑gluu do 'ɛ 'yi 'kee‑ ‑Waanbhaa' 'tɔbhɔle 'eglɔɔle.
15 Um deles, ao ver-se curado, voltou a Jesus, louvando a Deus em alta voz.
16 ‑E bhɔle Zesu ‑din, 'ke ‑ya 'kpɔ zɛnle‑ 'bhɛ 'lɛɛ, 'bhɛɛ 'kee‑ 'bhɛ 'pubɔle. ‑E ‑yaa 'ke Samari 'klɛɛn 'ɛ 'yi mi 'le.
16 Lançou-se a seus pés, agradecendo-lhe pelo que havia feito. Esse homem era samaritano.
17 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu mɛɛ mu 'ɛ 'lrɔkpale dɔɔ: «'Woo‑ ‑kpaandɛ' mi vu 'ɛ, ‑o 'kpɛn 'laa 'bheelɛ‑ ɛɛ? ‑A ‑vin 'srwayiziɛ 'mu ‑o 'naa ɛɛ?
17 Jesus perguntou: “Não curei dez homens? Onde estão os outros nove?
18 Yaa dɔlɛ ‑o 'kedo‑ 'kpɔ 'kpee 'ke 'bhɛ nu ‑Waanbhaa' 'pubɔlɛ 'ke yaa 'e go 'yee‑ 'cie mi do 'kpɔ 'lɛɛ‑ ba ɛɛ?»
18 Ninguém voltou para dar glórias a Deus, exceto este estrangeiro?”.
19 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu 'a 'pele ‑a ni dɔɔ: «'Yee 'kpalawoa 'mi 'yi bhe 'e 'bheela‑, ge 'e ba ‑lɛ ma.»
19 E disse ao homem: “Levante-se e vá. Sua fé o curou”.
20 Farizi mu 'ɛ 'ke mu Zesu 'lrɔkpaa‑ *‑Waanbhaa' a ‑bhleŋgbeya 'yaa‑ yi 'ɛ ma. ‑Ayile, 'ke ‑ya pele‑ ‑o ni dɔɔ: «‑Waanbhaa' ‑bhleŋgbeya 'nuza‑ 'ɛ yaa nu klɛlɛ 'bhii‑ yepɛ 'le mɛɛ mu 'kɔɔ.
20 Certo dia, os fariseus perguntaram a Jesus: “Quando virá o reino de Deus?”. Jesus respondeu: “O reino de Deus não é detectado por sinais visíveis.
21 Waa nu a pelɛ 'ka ni dɔɔ: ‹‑Ka 'ka 'yrɛkpa, 'yele‑ ‑gɛ! 'Yele‑ 'laale‑.› ‑Kaa 'yaango‑ dɔɔ 'bhii‑ ‑Waanbhaa' a ‑bhleŋgbeya 'ɛ ‑yoo gban 'ka 'pleŋ‑.»
21 Não se poderá dizer: ‘Está aqui!’ ou ‘Está ali!’, pois o reino de Deus já está entre vocês”.
22 'Bhɛ blaan, 'ke ‑ya pele‑ ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ni dɔɔ: «'Bhɛ 'waati ‑o zan bhɔlɛ, ‑e nu 'sɔlɛ‑ 'ka ni 'bhii‑ 'ka Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ ‑yaa' yi 'ɛ do ye. 'Duŋ‑ 'ka 'laa nu 'sɔlɛ‑ 'bhɛ 'yele.
22 Então ele disse a seus discípulos: “Aproximam-se os dias em que desejarão ver o tempo do Filho do Homem, mas não o verão.
23 ‑O nu ‑a pelɛ 'ka ni dɔɔ: ‹‑Ka 'ka 'yrɛkpa laale, ‑ka 'ka 'yrɛkpa ‑gɛ›. 'Ka 'laa gelɛ 'bhɛ yrɛ 'ɛ 'kedo‑ 'kpɔ ꞊nɔɔ, 'bhɛɛ‑ 'ka 'laa blasanlɛ 'ke 'ka ge 'bhɛ yrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ.
23 Dirão a vocês: ‘Vejam, lá está!’ ou ‘Aqui está ele!’, mas não os sigam.
24 La ‑yrɛbole 'ɛ ‑e bhi 'bhɛɛ‑ ‑e kan blaale‑ laflɛ' 'yi, 'kee‑ da ‑a ‑daŋ' do ma, 'bhɛɛ‑ ‑e ge 'tɛnlɛ‑ ‑a ‑daŋ' 'bhɛɛke do ma gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑, *Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ nu yi 'ɛ nu klɛlɛ 'bhɛ ‑la gbɛɛn‑ blaale‑.
24 Porque, assim como o relâmpago lampeja e ilumina o céu de uma extremidade a outra, assim será no dia em que vier o Filho do Homem.
25 'Duŋ‑ 'sani‑ 'bhɛ yi 'ɛ 'bhɔle‑ pleŋ‑, ‑e nu ‑yrɛn ‑bebe 'bhlelɛ‑ 'elwale 'pe, 'bhɛɛ‑ ‑zɔn mu 'ɛ nu ‑o ‑baŋgolɛ ‑a ‑yi.
25 Mas primeiro é necessário que ele sofra terrivelmente e seja rejeitado por esta geração.
26 ‑Za mu 'la ꞊kla *Noe a pɛ 'waati 'ɛ ba, 'bhɛɛ‑ 'yansi za mu klɛlɛ Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'nu 'waati 'ɛ ba.
26 “Quando o Filho do Homem voltar, será como no tempo de Noé.
27 Noe a pɛ 'waati 'ɛ ba, bhaaplɛŋ mu bole ‑yaa pɛbhlele 'pegee ‑wɛɛn 'mile ‑la ma. 'Bhɛɛ‑ ‑o ‑yaa le si 'bhɛ 'pegee ‑o ‑yaa ‑o ‑nɛ mu na gwlɛn ni. ‑O ꞊bwa 'bhɛɛ‑ 'yansi za mu 'ɛ klɛle ma 'kɛ 'bhɛ ge 'tɛnlɛ‑ Noe 'wlale‑ ma ‑yitakoŋ ‑gbɛnɛ 'ɛ 'yi. 'Bhɛ blaan, 'ke la gblɔ ‑gbɛnɛ 'ɛ banle‑ 'ke 'bhɛ 'yi 'ɛ 'kpale ‑o 'kpɛn ta, 'ke ‑o gale.
27 Naqueles dias, o povo seguia sua rotina de banquetes, festas e casamentos, até o dia em que Noé entrou na arca e veio o dilúvio, que destruiu a todos.
28 'Bhɛɛ‑ Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'nu 'waati 'ɛ nu klɛlɛ 'ezin‑ 'bhii‑ Lɔti a pɛ 'waati 'ɛ gbɛɛn‑. 'Yee‑ Lɔti a pɛ 'waati 'ɛ ba, bhaaplɛŋ mu 'ɛ bole ‑yaa pɛbhlele 'pegee ‑wɛɛn 'mile‑ ‑la ma. ‑O ‑yaa pɛ mu lɔ, 'bhɛɛ‑ ‑o ‑yaa pɛ mu gɔn. ‑O ‑yaa gba mu kpa, 'bhɛɛ‑ ‑o ‑yaa 'fɛ mu dɔ.
28 “E o mundo será como no tempo de Ló. O povo se ocupava de seus afazeres diários, comendo e bebendo, comprando e vendendo, cultivando e construindo,
29 'Duŋ‑ Lɔti ‑gwa Sodɔmu ‑wa 'ɛ 'kpee yi 'la ta, 'tɛ 'pegee 'sɛkɛ 'tɛ ‑daa laanima 'bhii‑ la gbɛɛn‑, 'bhɛɛ‑ 'bhɛ ‑balaa' ‑o ta, 'ke 'bhɛ ‑o 'kpɛn 'kpaciele.»
29 até o dia em que Ló deixou Sodoma. Então fogo e enxofre ardente caíram do céu e destruíram a todos.
30 'Bhɛɛ‑ 'yansi za nu klɛlɛ Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'nu yi 'le.
30 Sim, tudo será como sempre foi até o dia em que o Filho do Homem for revelado.
31 «'Bhɛ yi 'ɛ 'le, 'ke mɛɛ 'la zan ꞊kla 'bhɛ 'gbu a 'fɛ 'ɛ 'wiiŋ‑, 'bhɛɛ 'ke ‑yaa' pɛ mu ‑o yaa 'fɛ 'ɛ ꞊la, yaa pelɛ 'kaa ‑e zinale, 'bhɛɛ‑ ‑e ge 'bhɛ pɛ mu 'silɛ‑ 'fɛ 'ɛ ꞊la. 'Bhɛ klɛgbɛya do 'ɛ 'yi, 'ke mɛɛ 'la zan ‑o 'bhɛ ba gba la, 'bhɛ 'laa pelɛ 'kaa 'bhɛ niinale 'bhɛ ‑zanta' 'bhɛ ba 'fɛ 'lɛ ma.
31 Nesse dia, quem estiver na parte de cima da casa, não desça para pegar suas coisas. Quem estiver no campo, não volte para casa.
32 ‑Za 'la 'bhɛ ꞊tian Lɔti na 'ɛ ma, 'bhɛ 'laa golɛ 'ka 'kpee.
32 Lembrem-se do que aconteceu à esposa de Ló!
33 'Bhɛ ya 'ɛ 'yi, 'ke mɛɛ 'la zan ‑a zi 'bhii‑ 'bhɛ 'bhɛ 'gbu a 'trɛ ta 'si 'ɛ go ‑za 'yi, 'bhɛ zan nu bloolɛ 'bhɛ 'si 'ɛ 'yi. 'Duŋ‑ 'ke mɛɛ 'e 'niigwa‑ ‑a 'gbu 'si 'ɛ ni 'mi ‑zayi', 'bhɛ zan nu golɛ ‑za 'yi.
33 Quem se apegar à própria vida a perderá; quem abrir mão de sua vida a salvará.
34 'Mi pe 'ka ni 'ŋ 'sɔwɛɛ‑ 'ɛ ma dɔɔ: Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'nu yi 'le, mɛɛ plɛ nu klɛlɛ yilapɛ do ta, ‑o nu ‑a do 'silɛ‑ 'bhɛɛ‑ ‑a do 'ɛ 'bhɛ bo ‑a nɔɔ‑.
34 Naquela noite, duas pessoas estarão dormindo na mesma cama; uma será levada, e a outra, deixada.
35 Le plɛ nu klɛlɛ pɛ zɔn yrɛ nɔɔ‑ ‑wee do 'yi, ‑o nu ‑a do 'silɛ‑, 'bhɛɛ‑ ‑a do 'ɛ 'bhɛ bo ‑a nɔɔ‑.
35 Duas mulheres estarão moendo cereal no moinho; uma será levada, e a outra, deixada.
36 ['Gwlaan‑ plɛ nu klɛlɛ gba do ta, ‑o nu ‑a do 'silɛ‑, 'bhɛɛ‑ ‑o nu ‑a plɛ mi 'tolɛ‑ ‑a nɔɔ ye.»]
36 Dois homens estarão trabalhando juntos num campo; um será levado, e o outro, deixado”.
37 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu a ‑Klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑wa ‑lrɔkpale dɔɔ: «Mɛɛzan, 'e nu yi 'ɛ nu klɛlɛ 'naa‑ ‑a ma ɛɛ?» 'Bhɛɛ‑ Zesu 'a zikpaa‑ ‑o ni ‑gɔɔn do 'le dɔɔ: «Mɛɛ gbaa 'ɛ ‑yoo yrɛ 'la ꞊nɔɔ, gbotakwe mu 'ɛ ‑woo ‑lɛkpa' 'eke‑ ta 'bhɛɛ‑ ꞊nɔɔ.»
37 “Senhor, onde isso acontecerá?”, perguntaram os discípulos. Jesus respondeu: “Onde estiver o cadáver, ali se ajuntarão os abutres”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.