Lucas 14

Mwan NT (Côte d’Ivoire) (MOA) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 *‑Yitrɛ' yi do ma, Zesu ‑ja pɛbhlelɛ Farizi mu 'ɛ ‑o ‑kuŋlii 'ɛ do ba. ‑O 'pegee Farizi mu 'la 'yaa‑ pɛbhle 'zi 'eke‑ zi, 'mu ‑yaa ‑a klɛza mu 'ɛ 'klɔsikun zii'.
1 Tendo Jesus entrado, num sábado, em casa de um dos chefes dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke mɛɛ do nule‑ dulalɛ Zesu 'lɛ ma: ‑mlaan ga ‑yaa 'bhɛ mɛɛ 'ɛ ma.
2 Achava-se ali diante dele certo homem hidrópico.
3 ‑Ayile, 'ke Zesu 'woo‑ 'Toŋ daan mu 'ɛ 'pegee Farizi mu 'ɛ 'lrɔkpale dɔɔ: «‑Kɔɔa' 'toŋ 'ɛ ta, ‑o sɔ mɛɛ ‑bheele' taa‑ waa sɔ ‑a ‑bheele' ‑yitrɛ' yi 'ɛ ma ɛɛ?»
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, e perguntou: É lícito curar no sábado, ou não?
4 'Bhɛɛ‑ 'duŋ‑, ‑o tagale ꞊bwa. 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu 'e gbɛ 'kpale gadɛ mi 'ɛ ma, 'ke 'bhɛ 'bheele, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ 'bhɛ ni dɔɔ 'bhɛ ge 'bhɛ ba ‑lɛ ma.
4 Eles, porém, ficaram calados. E Jesus, pegando no homem, o curou, e o despediu.
5 'Bhɛ blaan, 'ke Zesu ‑o ‑lrɔkpale dɔɔ: «'Ka ‑de 'gbu ‑le 'kee‑ ‑kla ‑a ‑nɛ 'le oo, 'kee‑ ‑kla ‑yaa' dri do 'le oo, 'ke 'bhɛ ‑balaa' ‑klɔŋ do ‑yi ‑yitrɛ' yi do ma, yaa nu 'bhɛ golɛ 'yee‑ ‑klɔŋ 'ɛ yi 'yee‑ ‑yitrɛ' yi 'gbu 'ɛ ma ɛɛ?»
5 Então lhes perguntou: Qual de vós, se lhe cair num poço um filho, ou um boi, não o tirará logo, mesmo em dia de sábado?
6 'Bhɛɛ‑ waa 'sɔlɛ‑ 'bhɛ 'lɛkunle ‑a ni.
6 A isto nada puderam responder.
7 Zesu 'a 'yelawoa 'bhii‑ ‑o mɛɛ mu 'la 'kpɛn 'siila‑ pɛleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, 'mu 'kpɛn 'yaa‑ zilɛɛ‑ yaayrɛ ‑lrele' mu 'ɛ 'mu ‑la makun' zii', 'kee‑ ‑gɔɔn dɔ bɔle‑ dɔɔ:
7 Ao notar como os convidados escolhiam os primeiros lugares, propôs-lhes esta parábola:
8 «'Ke mɛɛ do 'e 'siila‑ le dɔyrɛ nɔɔ‑ ‑zabla' do ta, 'yaa gelɛ yaalɛ zilɛɛ‑ yaayrɛ 'ɛ 'bhɛ ꞊nɔɔ. ‑Amasrɔyi 'ke ‑o mɛɛ ‑bhɛɛke' do ‑siila 'yee‑ le dɔyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, 'bhɛɛ‑ 'ke 'bhɛ gblaan ‑yiya' 'bhi ni 'ezin‑,
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te reclines no primeiro lugar; não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu;
9 'bhɛɛ‑ 'ke 'ka 'kpɛn zeti‑ mi 'ɛ ꞊nwa 'waati 'la ba, 'ke ‑ya ꞊pia 'bhi ni dɔɔ: ‹'E 'wlɛn‑, 'bhɛɛ‑ 'e 'yaayrɛ‑ 'ɛ 'na mɛɛ 'lɛɛ‑ ni.› 'Ke 'bhɛ ꞊kla, ‑yrala' nu dɔlɛ 'e ma, 'bhɛɛ‑ 'e nu gelɛ yaalɛ mɔkpɛn' ‑zanta' zizan‑.
9 e vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o último lugar.
10 Drɔɔn' 'ke ‑woo 'e 'siila‑ yrɛ do ꞊nɔɔ, ge yala‑ mɔkpɛn' ‑zanta' yaayrɛ 'ɛ 'bhɛɛ‑ ꞊nɔɔ; 'kooko‑ 'e zeti‑ mi 'la 'bhɛ 'e 'siila‑, 'ke 'bhɛ 'a ꞊ya 'bhii‑ zizan‑ 'yaayrɛ‑ 'ɛ ‑gaale' laa ‑o 'e ba, 'bhɛ sɔ ‑a pele‑ 'e ni dɔɔ: ‹'Ŋ 'bhɛgwlɛn‑ nu yala‑ zilɛɛ‑ ‑gɛ!› 'Ke 'bhɛ ꞊kla, 'e ŋgblo ma sɔ 'ŋgole ‑o mɛɛ mu 'la 'kpɛn 'siila‑ 'mu 'yrɛ ma.
10 Mas, quando fores convidado, vai e reclina-te no último lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, sobe mais para cima. Então terás honra diante de todos os que estiverem contigo à mesa.
11 ‑Ayile, 'ke mɛɛ 'oo mɛɛ 'la zan 'bhɛ 'gbu magbaandɛ mɛɛ ma, ‑Waanbhaa' nu 'bhɛ zan 'ɛ mavɛɛlɛ, 'duŋ‑ 'ke mɛɛ 'la zan 'bhɛ 'gbu mavɛɛ, ‑Waanbhaa' nu 'bhɛ zan 'ɛ magbaandɛlɛ.»
11 Porque todo o que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 'Bhɛɛ‑ mɛɛ 'la zan Zesu 'siila‑ pɛbhleyrɛ 'ɛ nɔɔ‑, Zesu pe 'bhɛ ni dɔɔ: «'Ke 'ya zi 'bhii‑ 'e mɛɛ mu 'sii‑ pɛbhle ma 'e ba ‑yrekpaa' oo, yromazi oo, yaa klɛlɛ 'e 'bhɛgwlɛn‑ mu oo, 'e nɛɛnɛ‑ mu oo, 'e 'yiɛnii mu oo, 'e ‑din ‑naflo zan mu 'ɛ ‑o 'kedo‑ 'kpɔ 'le; 'kooko‑ 'bhɛ mu laa nu 'e 'siilɛ‑ 'ezin‑ pɛbhle ma 'mu ba, 'bhɛɛ‑ ‑o 'yaa‑ ‑za 'wlan 'ɛ ‑zigo' 'ɛ ma.
12 Disse também ao que o havia convidado: Quando deres um jantar, ou uma ceia, não convides teus amigos, nem teus irmãos, nem teus parentes, nem os vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso retribuído.
13 'Duŋ‑ 'kee 'yoo‑ mɛɛ mu ‑lɛwɛɛ' 'fɛti ta pɛle do klɛle‑, 'kee‑ ꞊kla 'kɔɔfleŋzan mu 'le oo, ‑flugba mu 'le oo, gaan 'siɛle‑ mu 'le oo, 'bhɛ 'pegee ‑yrɛ 'wi mu, 'mu ‑la 'sii‑ 'yaa‑ pɛbhle 'ɛ ma.
13 Mas quando deres um banquete, convida os pobres, os aleijados, os mancos e os cegos;
14 'Kee 'bhɛ ꞊kla, 'yaa‑ pɛ ‑yi nu ‑nralɛ', ‑amasrɔyi waa nu 'sɔlɛ‑ ‑a ‑zigole 'e ma 'ke ‑woo 'e sii pɛbhle ma ‑o ba boolazi. ‑Waanbhaa' nu 'bhɛ ‑zigolɛ 'e ma mɛɛ ‑lɛdɔɔle mu bwe yi 'ɛ 'le gale ba.»
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que te retribuir; pois retribuído te será na ressurreição dos justos.
15 Mɛɛ 'la zan mu 'pegee Zesu 'yaa‑ pɛbhle 'zi 'eke‑ zi, ‑o do 'bhɛ ‑jan 'la bhe 'bhɛ 'male‑, 'ke 'bhɛ 'a 'pele Zesu ni dɔɔ: «‑O nu mɛɛ 'la zan 'siilɛ‑ pɛle ma *‑Waanbhaa' a ‑bhleŋgbeya ‑wa 'ɛ ta, 'bhɛ zan a pɛ ‑yi nu ‑nralɛ'.»
15 Ao ouvir isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado aquele que comer pão no reino de Deus.
16 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke Zesu 'a 'pele ‑a ni dɔɔ: «‑Yrekpaa' do mɛɛ do mɛɛ mu ‑lɛwɛɛ' pɛbhle ‑koo ‑gbɛnɛ do ‑kla, 'bhɛɛ‑ ‑e mɛɛ ‑bebe ‑siila 'bhɛ ma.
16 Jesus, porém, lhe disse: Certo homem dava uma grande ceia, e convidou a muitos.
17 Pɛbhle 'waati 'ɛ 'bhɔle‑, 'kee‑ yaa 'fɛ 'ɛ ꞊la yewonɛ 'ɛ do winbɔle 'kaa 'bhɛ ge a pe mɛɛ mu 'ɛ ni dɔɔ ‑o nu, pɛ 'ɛ 'kpɛn 'lɛbɛŋgole ‑o.
17 E à hora da ceia mandou o seu servo dizer aos convidados: vinde, porque tudo já está preparado.
18 'Duŋ‑, ‑o 'kpɛn do do a 'pele‑ ‑saan 'bhɛ yewonɛ 'ɛ ni dɔɔ waa sɔ nule‑ ‑yaa' pɛleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ. Mɛɛ ‑lwa mi 'ɛ 'bhɛ pe 'yee‑ yewonɛ 'ɛ ni 'kaa ‑ya pe ‑a zan 'ɛ ni dɔɔ: ‑A 'zoole‑, dɔɔ yaa nu 'sɔlɛ‑ gele‑ pɛbhleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, ‑amasrɔyi ‑e gba do ‑lwa ‑e gele‑ 'pwɛlɛ‑ 'bhɛ ta.
18 Mas todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo, e preciso ir vê-lo; rogo-te que me dês por escusado.
19 ‑A plɛ mi 'ɛ 'bhɛ pe ‑a ni dɔɔ, 'bhɛ 'laa nu 'sɔlɛ‑ gele‑ pɛbhleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, ‑amasrɔyi 'bhɛ dri vu ‑lwa, 'bhɛɛ 'bhɛ gele‑ 'mu ‑yidanlɛ 'bhɛ a gbabhɛ 'ɛ ta.
19 Outro disse: Comprei cinco juntas de bois, e vou experimentá-los; rogo-te que me dês por escusado.
20 ‑A yaga mi 'ɛ 'bhɛ pe a ni 'ezin‑ dɔɔ 'bhɛ 'laa sɔ gele‑ pɛbhleyrɛ 'ɛ ꞊nɔɔ, ‑amasrɔyi 'bhɛ le do ꞊sia 'edrɛɛle.
20 Ainda outro disse: Casei-me e portanto não posso ir.
21 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke yewonɛ 'ɛ 'niinale ‑a zan ba, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ 'woo‑ mɛɛ mu 'ɛ 'wojan‑ mu 'ɛ 'yiklale 'bhɛ 'kɔɔ. ‑Ayile 'ke 'fɛzan‑ 'ɛ ‑ya zrupliile', 'bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ ‑yaa' yewonɛ 'ɛ ni dɔɔ: ‹Ge blaale‑ ‑wa 'ɛ 'kpee ‑gbleba mu 'ɛ 'pegee ‑kpan mu 'ɛ ta, 'bhɛɛ 'kɔɔfleŋzan mu oo, ‑flugba mu oo, ‑yrɛ 'wi mu oo, 'bhɛ 'pegee mɛɛ gaan 'siɛle‑ mu, ‑o 'kpɛn 'sii 'kaa ‑o nu ‑gɛ.›
21 Voltou o servo e contou tudo isto a seu senhor: Então o dono da casa, indignado, disse a seu servo: Sai depressa para as ruas e becos da cidade e traze aqui os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.
22 'Bhɛ blaan 'waati sa, 'ke yewonɛ 'ɛ 'nule ‑a pelɛ ‑a zan ni dɔɔ: ‹'Ŋ Zan, 'e pe 'ŋ mɛɛ 'la zan mu 'sii‑ 'ŋ 'bhɛ ꞊kla, 'duŋ‑ yaayrɛ 'ɛ 'ke ꞊bwa, 'bhɛɛ‑ mɛɛ laa ‑o 'mu ta.›
22 Depois disse o servo: Senhor, feito está como o ordenaste, e ainda há lugar.
23 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑a zan 'a pele‑ 'a ni dɔɔ: ‹Ge gba la zi mu 'ɛ 'lii, 'bhɛ 'pegee 'fɛ ‑gbeŋ mu 'ɛ zi, 'bhɛɛ‑ ‑a pe mɛɛ nu 'ɛ ni 'kaa ‑o nu kpaŋma 'ŋ ba, 'kooko‑ 'an 'fɛ sɔ 'pale.›»
23 Respondeu o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e valados, e obriga-os a entrar, para que a minha casa se encha.
24 'Bhɛɛ‑ ‑e pe dɔɔ: «'Ŋ mɛɛ ‑lwa mu 'la 'siila‑ pɛle 'ɛ ma, ‑o 'kedo‑ 'kpɔ laa nu 'an pɛ 'ɛ 'ke 'bhlelɛ.»
24 Pois eu vos digo que nenhum daqueles homens que foram convidados provará a minha ceia.
25 ‑Yrekpaa' do, Zesu 'pegee ‑zamaa' 'srɛ do ‑yaa 'taawo zii' 'eke‑ zi. 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑ya ‑lɛ 'niinale 'mu ta, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ 'mu ni dɔɔ:
25 Ora, iam com ele grandes multidões; e, voltando-se, disse-lhes:
26 «'Ke mɛɛ 'la zan ‑a zi 'bhii‑ 'bhɛ klɛ 'an pɛ ‑klaŋlanɛ 'le, 'ke 'ŋ ‑za 'laa 'sɔlɛ‑ 'bhɛ zan 'ɛ ni 'ke 'bhɛ kan 'bhɛ dɛ oo, 'bhɛ nɛɛ oo, 'bhɛ nɛɛnɛ‑ 'gwlaan‑ 'pegee 'bhɛ nɛɛnɛ‑ le mu ta, 'bhɛ 'pegee 'bhɛ 'gbu ta; 'bhɛ zan laa nu 'sɔlɛ‑ klɛle‑ 'mi 'an pɛ ‑klaŋlanɛ 'le.
26 Se alguém vier a mim, e não aborrecer a pai e mãe, a mulher e filhos, a irmãos e irmãs, e ainda também à própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 'Ke mɛɛ 'la zan laa dɔlɛ ‑yrɛn 'ɛ 'kpɛn ‑glɔɔn 'bhlele‑ ‑la 'fɔke 'bhɛ ge 'tɛnlɛ‑ ‑a gale ma, 'bhɛɛ 'kee‑ dɔ 'ŋ zi, 'bhɛ zan laa sɔ klɛle‑ 'mi a pɛ ‑klaŋlanɛ 'le.
27 Quem não leva a sua cruz e não me segue, não pode ser meu discípulo.
28 'Ka ‑de 'gbu ‑le 'ke ‑ya zi 'bhii‑ ‑e 'saŋgaso do dɔ, yaa yalaa' 'elwale 'pe, 'bhɛɛ‑ ‑e nu ‑gɔli' yɛkɛ‑ 'la 'wlalɛ‑ 'yee‑ 'saŋgaso dɔle 'ɛ 'yi, ‑e 'bhɛ nɔɔ. 'Bhɛɛ‑ 'kee‑ ‑a gbɛ nu 'sɔlɛ‑ 'yee‑ 'saŋgaso 'ɛ dɔle‑ ta ‑e 'bhɛ 'yaango‑.
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se senta primeiro a calcular as despesas, para ver se tem com que a acabar?
29 'Ke yaa 'bhɛ klɛlɛ 'elwale 'pe, 'kee‑ 'yee‑ 'saŋgaso 'ɛ dɔle‑ ‑saan, 'bhɛɛ‑ 'ke yaa ‑a ‑lɛyanlɛ, ‑e nu klɛlɛ mɔkpɛn' a pɛ 'sɔnsipɛ 'le.
29 Para não acontecer que, depois de haver posto os alicerces, e não a podendo acabar, todos os que a virem comecem a zombar dele,
30 'Bhɛɛ‑ mɛɛ mu nu ‑a pelɛ dɔɔ: ‹Mɛɛ 'lɛɛ‑ ‑e ‑yaa' 'saŋgaso 'ɛ dɔle ‑saan, 'bhɛɛ‑ yaa 'sɔlɛ‑ ‑a ‑lɛyanle.›
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pode acabar.
31 'Bhɛ klɛgbɛya do 'ɛ 'yi 'ezin‑, ‑bhleŋgbe 'ɛ ‑dele sɔ ‑wlɛnle' ‑bhleŋgbe 'bhɛɛke do 'kaama‑ 'kaa ‑e gwledanle 'bhɛ ba, 'ke yaa ‑yaa' gwledan mu 'ɛ 'nɔɔlɛ‑ 'elwale 'pe ɛɛ? 'Kee‑ ‑yalaa' 'pe, 'bhɛɛ‑ ‑ya klɛ gɔnɛ‑ 'la gbɛɛn‑ 'bhɛɛ‑ 'yee‑ 'pegee ‑yaa' gwledan mu 'waa vu 'ɛ ‑o sɔ gwledanle ‑bhleŋgbe 'bhɛɛke do 'ɛ 'pegee 'bhɛ a gwledan mu 'waa mia do 'ɛ ba, ‑ya 'kpeelɛdan 'bhɛɛ‑ ma 'elwale 'pe.
31 Ou qual é o rei que, indo entrar em guerra contra outro rei, não se senta primeiro a consultar se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 'Duŋ‑ 'ke ‑ya ꞊ya 'bhii‑ waa sɔ gele‑ gwledanlɛ 'mu ba, ‑e mɛɛ do winbɔ 'bhɛ ‑bhleŋgbe 'bhɛɛke do 'ɛ ba, 'ke 'bhɛ 'laa 'bhɔlɛ‑ ‑li ‑o ‑din 'waati 'la ba, 'kaa ‑o 'ploo‑ gwle 'ɛ ma, 'bhɛɛ ‑o ‑bhoolaya dɔ ‑o pleŋ‑.
32 No caso contrário, enquanto o outro ainda está longe, manda embaixadores, e pede condições de paz.
33 'Bhɛ klɛgbɛya 'ɛ 'yi, 'ka do 'kpɔ 'laa sɔ klɛle‑ 'mi a ‑klaŋlanɛ 'le 'ke 'bhɛ zan laa 'bhɛ 'niigolɛ 'bhɛ 'kɔɔpɛ‑ mu 'ɛ 'kpɛn 'yi 'elwale 'pe.»
33 Assim, pois, todo aquele dentre vós que não renuncia a tudo quanto possui, não pode ser meu discípulo.
34 Zesu pe 'ezin‑ dɔɔ: «Mɔkpɛn' 'a 'yaango‑ 'bhii‑ wɛ ‑o 'ke pɛ ‑lrele' do 'le. 'Duŋ‑ 'ke ‑a ‑nraleya 'ɛ ‑gwa ‑a ‑yi, ‑o sɔ ‑a ‑nrale' ‑mɛ pɛ ‑la ‑le ɛɛ?
34 Bom é o sal; mas se o sal se tornar insípido, com que se há de restaurar-lhe o sabor?
35 Yaa ‑za 'kedo‑ 'kpɔ 'yanwo‑ ‑li 'trɛ 'pegee 'trɛ ti ma. 'Bhɛɛ‑ ‑e klɛ 'ke blin pɛ 'le. 'Ke ‑za 'lɛɛ‑ 'yima 'trɔn ‑o 'ka ŋgblo ma, ‑kaa ‑yima'!»
35 Não presta nem para terra, nem para adubo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, ouça.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.