João 9
Mwan NT (Côte d’Ivoire) (MOA) vs NAA
1 Zesu 'kan bhla 'ɛ zi, 'kee‑ mɛɛ do yele‑: 'kee‑ 'san ‑o 'bhɛ ya, 'bhɛ 'yrɛ 'wile‑ ‑yaa.
1 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem cego de nascença.
2 Zesu a ‑klaŋlanɛ mu 'ɛ ‑wa ‑lrɔkpaa dɔɔ: «'O Daan mi, ‑mɛle ‑kla 'bhɛɛ‑ ‑o mɛɛ 'lɛɛ‑ 'yaa‑ ‑a ‑yrɛ 'wile‑ 'le ɛɛ? 'Bhɛ ‑daa ‑a 'gbu ‑za 'yɔɔ‑ mu 'la ꞊kla 'mu ‑la ba taa‑, 'bhɛ ‑daa ‑a yapɛ mu 'ɛ 'mu ‑za 'yɔɔ‑ 'la ꞊kla 'bhɛ ‑la ba ɛɛ?»
2 E os seus discípulos perguntaram: — Mestre, quem pecou para que este homem nascesse cego? Ele ou os pais dele?
3 Zesu 'bhɛ zikpaa‑ ‑o ni dɔɔ: «‑Wa ‑yaa ‑a ‑yrɛ 'wile‑ 'le, 'bhɛ 'laa dalɛ ‑a 'gbu a ‑za 'yɔɔ‑ mu 'ɛ ba, 'bhɛ 'pegee 'bhɛ 'laa dalɛ 'ezin‑ ‑a dɛ 'pegee ‑a nɛɛ a ‑za 'yɔɔ‑ mu 'ɛ ba; 'duŋ‑ ‑wa ‑yaa 'bhɛ gbɛɛn‑ bhe, 'kooko‑ ‑o sɔ ‑Waanbhaa' a ‑glɔɔya' 'ɛ 'yele kpataakpa.
3 Jesus respondeu:
4 'Waati 'la ba 'ke ‑yrekpaa' 'tɛbhile ‑o ‑a nɔɔ‑ ‑li, ‑yoo 'ke ‑za 'le 'ke 'ŋ mɛɛ 'la zan 'ŋ 'winbwa‑ 'ŋ 'bhɛ a ye mu 'ɛ 'wo. 'Kebhlaale, 'ke ‑bi ꞊pwa 'waati 'la ba mɛɛ 'kedo‑ 'kpɔ 'laa nu 'sɔlɛ‑ yewole.
4 É necessário que façamos as obras daquele que me enviou enquanto é dia; a noite vem, quando ninguém pode trabalhar.
5 'Ŋ 'yoo‑ 'waati 'la ba 'drunyan 'lɛɛ‑ 'yi, 'ŋ 'yoo‑ 'drunyan 'yi mu 'ɛ waa 'tɛbhile ‑la ‑le.»
5 Enquanto estou no mundo, sou a luz do mundo.
6 Zesu 'yanle 'bhɛ ‑jan mu 'ɛ 'wolele, 'ke ‑ya ‑liile' 'klaale 'trɛ ma, 'kee‑ ‑pɛɛ sanɛ‑ klɛle‑ 'bhɛ 'le. 'Bhɛɛ‑ 'kee‑ 'bhɛ ‑pɛɛ 'ɛ ‑glɔɔle' 'yee‑ ‑yrɛ 'wi mi 'ɛ 'yrɛ ta.
6 Depois de dizer isso, Jesus cuspiu na terra, fez lama com a saliva e com a lama untou os olhos do cego.
7 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑ya pele‑ ‑a ni dɔɔ: «Ge 'e wlɛyi' 'fɛ mɛɛ 'fɛ Siloe ‑draa 'nɛ 'ɛ ba ('Siloe 'bhɛ 'yi ‑le dɔɔ: ‹‑O mɛɛ 'la zan winbwa‑›).»
7 Então disse ao cego: Siloé quer dizer “Enviado”. O cego foi, lavou-se e voltou vendo.
8 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'yee‑ mɛɛ 'ɛ yaayɔɔn' mu 'ɛ 'pegee mɛɛ 'la zan mu 'a ꞊ya 'elwale ‑sɔ pɛ ‑yrɛwo' yrɛ nɔɔ‑ mɛɛ mu ma, 'ke 'mu 'a 'pele dɔɔ: «'Yee‑ mɛɛ 'lɛɛ‑ 'yela‑ yaale laa ‑yaa ‑gɛ 'kee‑ pɛ mu ‑yrɛwo' mɛɛ mu ma ɛɛ?»
8 Então os vizinhos e os que antes o conheciam de vista, como mendigo, perguntavam: — Não é este o que ficava sentado pedindo esmolas?
9 Mɛɛ 'ke mu ‑yaa pe 'zi dɔɔ: «'Yele‑ 'kɛle‑!» 'Bhɛɛ‑ mɛɛ ‑bhɛɛke' mu ‑yaa pe 'zi dɔɔ: «'Ɔn ɔn, 'yee‑ laa 'kɛle‑, ‑o 'pwɛle‑ ‑o 'eke‑ 'le.» 'Duŋ‑ 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'gbu 'yaa‑ pe 'zi dɔɔ: «'Mi ‑le 'kɛle‑.»
9 Uns diziam: — É ele. Outros: — Não, mas se parece com ele. O homem dizia: — Sou eu.
10 'Bhɛ 'yi 'tɛ, 'ke ‑wa 'gbu 'lrɔkpale dɔɔ: «'Ya ‑kla 'nale‑ 'bhɛɛ‑ 'e 'yrɛbhɛ‑ mu 'ɛ 'liiploola ɛɛ?»
10 Então lhe perguntaram: — Como foram abertos os seus olhos?
11 ‑E pe ‑o ni 'tɛ dɔɔ: «‑O mɛɛ 'la zan sii Zesu, ‑e ‑pɛɛ sa ‑kla 'bhɛɛ‑ ‑e 'bhɛ ‑pɛɛ 'ɛ ‑glɔɔla 'ŋ 'yrɛbhɛ‑ mu 'ɛ ta, 'bhɛ blaan, 'ke ‑ya pele‑ 'ŋ ni dɔɔ: ‹Ge 'e wlɛyi' 'fɛ Siloe mɛɛ 'fɛ ‑draa 'nɛ 'ɛ ba›. 'Ŋ ‑ja 'bhɛɛ‑ ꞊nɔɔ 'tɛ, 'ke 'mi 'ŋ wlɛyi' 'fɛle, 'bhɛɛ‑ 'ŋ yrɛ ma ꞊ya 'bhɛ blaan.»
11 Ele respondeu: — O homem chamado Jesus fez lama, passou nos meus olhos e disse: “Vá ao tanque de Siloé e lave-se.” Então fui, lavei-me e estou vendo.
12 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑wa ‑lrɔkpale dɔɔ: «'Bhɛɛ‑ ‑a 'gbu ‑o 'naa‑ ma ɛɛ?» 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑ya zikaple ‑o ni dɔɔ: «'Naa 'a geyrɛ dɔ.»
12 Eles perguntaram: — Onde está ele? Respondeu: — Não sei.
13 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑o gele‑ 'yee‑ mɛɛ 'la zan ‑yrɛ 'wile‑ ‑yaa 'elwale ‑sɔ ‑a ‑le Farizi mu 'ɛ ba.
13 Levaram aos fariseus aquele que antes era cego.
14 'Bhɛɛ‑ 'duŋ‑, Zesu ‑pɛɛ 'ɛ ꞊kla, 'bhɛɛ‑ ‑e 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'yrɛ 'liiploola Zuufu mu a ‑yitrɛ' yi do ‑la ma.
14 E era sábado o dia em que Jesus fez a lama e lhe abriu os olhos.
15 'Bhɛla‑ ‑zayile, 'ke 'woo‑ Farizi mu 'ɛ ‑o 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'lrɔkpale 'ezin‑ dɔɔ ‑e ꞊kla 'nale‑ 'bhɛɛ‑ ‑e ‑swa yrɛma yele‑ ‑zɔn. 'Bhɛ klɛle 'tɛ 'ke ‑ya pele‑ ‑o ni dɔɔ: «‑E ‑pɛɛ sa ‑glɔɔla 'ŋ 'yrɛbhɛ‑ mu 'ɛ ta, 'bhɛɛ‑ 'ŋ ‑ja 'ŋ wlɛyi' 'fɛlɛ‑; 'bhɛ blaan, 'bhɛɛ‑ 'ŋ 'swa‑ yrɛma yele‑.»
15 Então os fariseus lhe perguntaram outra vez como podia ver. Ele respondeu: — Ele pôs lama sobre os meus olhos, lavei-me e estou vendo.
16 ‑O 'bhɛ 'male‑ 'tɛ, 'ke *Farizi mu 'ɛ 'ke mu 'a 'pele dɔɔ: «Mɛɛ 'lɛɛ‑ yaa da ‑Waanbhaa' ba, ‑amasrɔyi yaa ‑kɔɔ ‑yitrɛ' yi 'ɛ 'klɔsikun.» 'Duŋ‑ ‑o 'ke mu 'a ꞊pia dɔɔ: «‑Za 'yɔɔ‑ klɛ mi do sɔ 'bhɛ 'sɔle‑ maza ‑glɔɔn mu 'ɛ klɛle‑ 'nale‑ ‑a ma ɛɛ?» ‑Ayile ‑o ‑yiciɛnna ‑lɛ plɛ 'bhɛ ‑za 'ɛ 'yi.
16 Por isso, alguns dos fariseus diziam: — Esse homem não é de Deus, porque não guarda o sábado. Mas outros diziam: — Como pode um homem pecador fazer sinais como estes? E houve divisão entre eles.
17 'Bhɛ blaan sa 'ezin‑, 'ke 'woo‑ Farizi mu 'ɛ ‑o 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'lrɔkpa gbɛ drɛɛwole dɔɔ: «Mɛɛ 'la zan 'e 'yrɛ 'liiploola 'bhi pe ‑a ma 'nale‑ ɛɛ?» 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑ya ‑lɛkunle ‑o ni dɔɔ: «‑Waanbhaa' ‑lɛla' ‑janwo' mi do ‑le.»
17 De novo perguntaram ao cego: — O que você diz a respeito dele, uma vez que lhe abriu os olhos? Ele respondeu: — É um profeta.
18 'Duŋ‑ Zuufu ‑kuŋlii mu 'ɛ waa ‑yaa ‑a zi 'bhii‑ ‑woo 'kpa 'a ‑yi 'bhii‑ 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'yrɛ 'wile‑ ‑yaa 'elwale ‑sɔ, 'bhɛɛ‑ ‑a ‑yrɛ 'liiploola ‑zɔn. 'Bhɛla‑ ‑yile 'ke ‑wa dɛ 'pegee ‑a nɛɛ 'siile, 'bhɛɛ‑ 'ke 'mu 'nule.
18 Os judeus não acreditaram que ele tinha sido cego e que agora podia ver, enquanto não chamaram os pais dele
19 'Bhɛɛ‑ 'ke ‑o 'mu 'lrɔkpale dɔɔ: «'Ka gbe 'ɛ 'yele‑ ‑gɛ ɛɛ? 'Ka pe dɔɔ 'ka 'yela‑ ‑yaa ‑a ‑yrɛ 'wile‑ 'le ɛɛ? ‑E ‑kla 'nale 'bhɛɛ‑ ‑e yrɛma ye 'zi ‑zɔn ɛɛ?»
19 e lhes perguntaram: — É este o filho de vocês, que vocês dizem que nasceu cego? Como é que agora ele está vendo?
20 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑a yapɛ mu 'ɛ ‑wa ‑lɛkunle ‑o ni dɔɔ: «'O mɔɔ 'a 'yaango‑ 'bhii‑ 'o gbe 'ɛ 'yele‑ ‑gɛ, 'bhɛɛ‑ 'wa 'yaango‑ 'bhii‑ 'wa 'yaa‑ 'ke ‑a ‑yrɛ 'wile‑ 'le.
20 Então os pais responderam: — Sabemos que este é o nosso filho e que nasceu cego,
21 'Duŋ‑ ‑za 'la ꞊kla 'bhɛɛ‑ ‑e yrɛma ye 'zi ‑zɔn 'waa 'bhɛ dɔ. 'Bhɛɛ‑ mɛɛ 'la zan ‑a ‑yrɛ 'liiploola, 'waa 'bhɛ zan 'ɛ dɔ 'ezin‑. ‑Kaa 'gbu 'lrɔkpa doo, matruŋ 'laa 'kɛle‑ ‑li, ‑a 'gbu nu 'sɔlɛ‑ 'bhɛ ‑za 'ɛ 'yipele 'ka ni!»
21 mas não sabemos como agora está vendo. E também não sabemos quem lhe abriu os olhos. Perguntem a ele, pois já tem idade e poderá falar por si mesmo.
22 ‑A yapɛ mu 'ɛ 'yaa‑ ‑gblaan 'zi Zuufu ‑kuŋlii mu 'ɛ 'lɛɛ, 'bhɛla‑ ‑yile ‑o ‑janwoa 'bhɛ gbɛɛn‑ bhe. ‑Amasrɔyi 'woo‑ Zuufu ‑kuŋlii mu 'ɛ ‑wa ‑kpaa gban bi do ma 'ke mɛɛ 'la zan 'a ꞊pia dɔɔ Zesu 'ke Mɛɛ ‑Bhee Mi ‑Kpɔsɔɔ Krisi 'ɛ 'le, ‑o nu 'bhɛ zan 'ɛ ‑gbinlɛ' ‑waa' daanfɛ' 'ɛ ꞊la.
22 Os pais dele disseram isso porque estavam com medo dos judeus, pois estes já tinham combinado que, se alguém confessasse que Jesus era o Cristo, seria expulso da sinagoga.
23 'Bhɛla‑ ‑zayile, 'yee‑ mɛɛ 'ɛ 'yapɛ‑ mu 'ɛ pe dɔɔ: «Matruŋ 'laa 'kɛle‑, ‑kaa 'gbu 'lrɔkpa doo, ‑e nu 'sɔlɛ‑ 'bhɛ ‑za 'ɛ 'yipele 'ka ni!»
23 Foi por isso que os pais dele disseram: “Ele já tem idade e poderá falar por si mesmo.”
24 Farizi mu 'ɛ ‑o 'yee‑ mɛɛ 'la 'yrɛ 'wile‑ ‑yaa 'elwale ‑sɔ, 'bhɛ 'sii gbɛ plɛ mi ꞊woa, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑wa pele‑ ‑a ni dɔɔ: «'Tɔbhɔleya na ‑Waanbhaa' ni, 'bhɛɛ‑ wlan pe ‑a ‑yrɛ ma ‑gɛ. 'O mɔɔ 'kpale‑ ‑o ‑a ‑yi 'bhii‑ 'yee‑ mɛɛ 'lɛɛ‑ ‑yoo 'ke ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mi do 'le.»
24 Então chamaram, pela segunda vez, o homem que tinha sido cego e lhe disseram: — Diga a verdade diante de Deus; nós sabemos que esse homem é pecador.
25 'Yee‑ mɛɛ 'ɛ ‑ya zikpaa‑ ‑o ni dɔɔ: «'Ke ‑yoo 'ke ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mi 'le oo, 'ke yaa ‑o 'ke ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mi 'le oo, 'naa 'bhɛ dɔ. 'Duŋ‑ 'mi ‑za do 'kpɔ 'la 'bhɛ dɔ, 'bhɛ ‑le dɔɔ 'ŋ 'yrɛ 'wile‑ ‑yaa, 'bhɛɛ‑ 'ŋ yrɛma ye 'zi ‑zɔn.»
25 Ele respondeu: — Se é pecador, não sei. Uma coisa sei: eu era cego e agora vejo.
26 ‑Wa ‑lrɔkpaa 'ezin‑ dɔɔ: «‑E ‑mɛ pɛ za ‑la ‑kla 'e ni ɛɛ? ‑Yee' 'yrɛ 'liiploola 'nale‑ ɛɛ?»
26 Perguntaram-lhe outra vez: — O que ele fez a você? Como lhe abriu os olhos?
27 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑ya ‑lɛkunle ‑o ni dɔɔ: «'Ŋ 'bhɛ ꞊pia gban 'ka ni, 'bhɛɛ‑ 'ka 'laa dɔlɛ ‑a ꞊la 'ke 'ka 'ka 'trɔnkpa 'ŋ ni. ‑Mɛle ‑kla 'kaa‑ zi 'bhii‑ 'ŋ 'bhɛ 'pe gbɛ drɛɛwo 'ka ni 'ezin‑ ɛɛ? Taa‑ 'kaa‑ zi 'bhii‑ 'ka klɛ ‑yaa' ‑klaŋlanɛ mu 'ke mu 'le 'ezin‑ ɛɛ?»
27 Ele respondeu: — Já lhes disse, mas vocês não ouviram. Por que querem ouvir outra vez? Por acaso vocês também querem se tornar discípulos dele?
28 'Bhɛ 'yi 'tɛ, 'ke ‑wa ‑zwanwole, 'bhɛɛ‑ 'ke ‑wa pele‑ ‑a ni dɔɔ: «'Bhi ‑le 'ke 'yee‑ mɛɛ 'ɛ ‑yaa ‑klaŋlanɛ 'le! 'Bhɛɛ‑ 'duŋ‑, 'o mɔɔ ‑o 'ke *Moizi a ‑klaŋlanɛ mu ‑la ‑le.
28 Então o insultaram e lhe disseram: — Discípulo dele é você! Nós somos discípulos de Moisés.
29 'Wa 'yaango‑ dɔɔ ‑Waanbhaa' ‑janwoa Moizi ni; 'duŋ‑ 'yee‑ mɛɛ 'la bhe 'waa ‑a dayrɛ dɔ!»
29 Sabemos que Deus falou a Moisés, mas este nem sabemos de onde é.
30 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'yee‑ mɛɛ ‑ya ‑lɛkunle ‑o ni dɔɔ: «'Kpeelɛni maza ‑le ‑gɛ 'dɛ! 'Ka pe dɔɔ 'ka 'laa ‑a dayrɛ dɔ, 'bhɛɛ‑ 'duŋ‑, ‑e 'mi 'yrɛ 'liiploola.
30 O homem respondeu: — É estranho que vocês não saibam de onde ele é, mas ele me abriu os olhos.
31 ‑Kɔɔ' 'kpɛn 'a 'yaango‑ 'bhii‑ ‑Waanbhaa' laa 'e 'trɔnkpa‑ ‑za 'yɔɔ‑ klɛ mu ni, 'duŋ‑ 'ke mɛɛ 'la zan ‑gasikpa ‑a ‑lɛɛ, 'bhɛɛ‑ 'bhɛ 'a zru maza klɛ, ‑ya 'trɔnkpa‑ 'bhɛɛ‑ zan 'a 'seri 'ɛ ꞊la.
31 Sabemos que Deus não atende a pecadores. Pelo contrário, se alguém teme a Deus e pratica a sua vontade, a este atende.
32 ‑A 'san 'drunyan zisan' bhla zi ma, 'kee‑ nu 'tɛnlɛ‑ ‑zɔn ma, ‑kɔɔ' 'laa 'malɛ‑ ‑lido' 'kaa mɛɛ do ‑yaa ‑a ‑yrɛ 'wile‑ 'le, 'bhɛɛ‑ mɛɛ ‑bhɛɛke' do 'a 'yrɛ 'liiploola.
32 Desde que o mundo existe, jamais se ouviu que alguém tenha aberto os olhos a um cego de nascença.
33 'Ke 'yee‑ mɛɛ 'lɛɛ‑ yaa ‑yaa da ‑Waanbhaa' ba bi, yaa ‑yaa nu 'sɔlɛ‑ ‑za 'kedo‑ 'kpɔ klɛle‑.»
33 Se este homem não fosse de Deus, não poderia ter feito nada.
34 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke 'woo‑ Farizi mu 'ɛ ‑wa pele‑ 'yee‑ mɛɛ 'ɛ ni dɔɔ: «‑A 'san 'e 'ya yi ma, 'e 'gbutru 'ɛ 'kpɛn ‑o ‑za 'yɔɔ‑ 'yi; 'bhɛɛ‑ 'ya zi 'bhii‑ 'yoo daan ‑zɔn ɛɛ? ‑Ayile 'tɛ, 'ke ‑wa ‑gbinle' ‑o daanfɛ' 'ɛ ꞊la.»
34 Mas eles disseram: — Você nasceu cheio de pecado e quer nos ensinar? E o expulsaram.
35 Zesu 'a 'malawoa 'kaa Farizi mu 'ɛ ‑o 'yee‑ mɛɛ 'ɛ ‑gbian ‑o pleŋ‑, 'kee‑ gele‑ ‑a ziglinlɛ, 'bhɛɛ‑ ‑ya yele, 'ke ‑ya ‑lrɔkpale dɔɔ: «'Yee kpa Bhaaplɛŋ Gbe 'ɛ 'yi ɛɛ?»
35 Jesus ouviu que eles tinham expulsado o homem. Ao encontrá-lo, perguntou:
36 'Ke 'yee‑ mɛɛ 'ɛ Zesu 'lrɔkpale dɔɔ: «‑Dele 'kɛle‑ ɛɛ Mɛɛzan, 'bhɛɛ‑ 'ŋ sɔ 'ŋ 'kpale ‑a ‑yi ɛɛ?»
36 Ele respondeu: — Quem é, Senhor, para que eu creia nele?
37 'Bhɛɛ‑ Zesu 'a ꞊pia ‑a ni dɔɔ: «'E 'yrɛ ‑o 'yela‑ ma ‑gɛ, 'yele‑ ‑janwo' zii' 'e ni ‑gɛ.»
37 E Jesus lhe disse:
38 'Bhɛ klɛle 'tɛ, 'ke ‑ya pele‑ Zesu ni dɔɔ: «Mɛɛzan, 'mi 'ŋ ꞊kpaa 'e 'yi.» 'Bhɛ ya 'ɛ 'yi, 'ke ‑ya 'kpɔ zɛnle‑ Zesu 'lɛɛ‑, 'bhɛɛ‑ 'kee‑ 'bhɛ gbale‑.
38 Então ele afirmou: — Eu creio, Senhor! E o adorou.
39 Zesu pe ‑a ni dɔɔ: «'Ŋ ꞊nwa 'drunyan 'lɛɛ‑ 'yi 'kiti do ‑la 'kanyrɛ‑ nɔɔ‑; 'kooko‑ ‑yrɛ 'wi mu yrɛ ma ye, 'bhɛɛ‑ mɛɛ 'la zan mu ‑yrɛ 'wile‑ laa ‑o, 'mu zan mu klɛ ‑yrɛ 'wi mu 'le.»
39 Jesus continuou: —
40 Farizi 'kɛ mu 'la dulale 'yaa‑ ‑a ‑din 'bhɛ 'waati 'ɛ ba, 'mu 'trɔnbɔle 'bhɛ ‑jan 'ɛ 'yi, 'ke ‑o Zesu 'lrɔkpale dɔɔ: «'O mɔɔ ‑o 'ezin‑ ‑yrɛ 'wi mu 'le ɛɛ?»
40 Alguns dos fariseus que estavam perto dele perguntaram-lhe: — Por acaso também nós somos cegos?
41 Zesu 'bhɛ 'lɛkwan‑ ‑o ni dɔɔ: «'Kee‑ 'kpa bi 'ka ‑o 'ke ‑yrɛ 'wi mu 'le, ‑za 'yɔɔ‑ ‑kpan 'laa ‑yaa nu baalɛ 'ka ta, 'kaa ‑za 'yɔɔ‑ klɛle ‑zayi'. 'Duŋ‑ 'kaa 'pelawo zii' dɔɔ: ‹'O yrɛ ma ye›. 'Bhɛla‑ ‑zayile 'kiti ‑o 'ka ma 'kaa‑ ‑za 'yɔɔ mu 'ɛ ‑zayi'.»
41 Jesus respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.