Romanos 7
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs VC
1 Bhanholo bhɨɨtʉ mʉ lwɨtɨkho, ɨnkʉlonga nɨɨmwe mʉbhantʉ mwe muzimanyile ɨndajɨzyo. Mumanyile kʉtɨ umuntu akwanzɨwa kʉzɨlema ɨndajɨzyo we alɨ she mwumi bhʉʉlo.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Ishi inilulanye liniili kʉ shɨkholanyo. Ʉmwantanda we ayejiilwe atakwɨtɨshɨlwa nɨ ndajɨzyo kʉmʉlekha ʉmʉlʉme waakwe we mwumi. Ɨleelo ʉmʉlʉme ɨnga aafwa, pe akʉbha mʉsatʉlwe kʉ ndajɨzyo zɨnɨɨzyo.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Pe shɨnɨɨsho, ɨnga ayeejelwa nʉ mʉlʉme uwunji we ʉmʉlʉme waakwe mwumi, we akubhembukha. Ɨleelo ʉmʉlʉme waakwe ɨnga aafwa, ʉmwantanda wʉnʉʉyo atakʉtabhaalwa winza nɨ ndajɨzyo yɨnɨɨyo. Ɨnga ayeejelwa nʉ mʉsakhaala ʉwamwabho, we atakubhembukha.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 Bhanholo bhɨɨtʉ mʉ lwɨtɨkho, shɨnɨɨsho she zɨlɨ kukwinyu nɨɨmwe. Anza she umuntu ɨnga aafwa atakʉtabhaalwa winza nɨ ndajɨzyo, nɨɨmwe mʉtakʉtabhaalwa winza nɨ ndajɨzyo, kʉnongwa ye mʉlɨ ngatɨ mufuuye peeka nu Kilisiti pa shɨkhobhenhanyo. Ishi mwabha mwe bhantʉ bhaakwe. Woope ázyushile ɨnga ɨtwe tʉmwelelaje ʉMʉlʉngʉ amatunda.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 We tʉkhatabhalwaga nu wuntu wɨɨtʉ ʉwɨ maandɨ, ɨndajɨzyo zɨkhabhɨɨkha ɨnsʉngʉkho zyɨtʉ imbiibhi zɨbhe na makha nhaani mʉmwɨtʉ, tʉkhasʉngʉkhaga kʉbhomba imbiibhi akhabhalɨlo khonti. Kufumilana na lɨnɨɨlyo, twéleeye amatunda amabhiibhi ge gakʉleeta uwufwe.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 Ɨleelo ishi twasatʉlwa kufuma mʉ wʉkʉngwe ʉwɨ ndajɨzyo, ye nongwa tufuuye kʉ ndajɨzyo zye zyátʉtabhalaaye. Ishi tʉkʉmʉbhombela ʉMʉlʉngʉ kwɨ dala ipwa ɨlya kʉlongolwa nu Mupepu uMufinjile, te kwɨ dala ɨlyɨ maandɨ ɨlya kʉlongolwa nɨ ndajɨzyo zye zisimbiilwe.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 Ishi tʉlonje tʉtɨ bhʉlɨ? Tʉtɨ ɨndajɨzyo mbiibhi? Ndaali! Ɨleelo ɨnga ɨndajɨzyo zɨtabhanje, ɨne nhanɨ intamanyile kʉtɨ imbiibhi khantʉ khooni. Ɨnga yɨtabhanje ɨndajɨzyo ye yɨkʉtɨ, “Ʉtasʉngʉkhaje akhantʉ kha wamwinyu,” ɨne nhanɨ intamanyile kʉtɨ kʉsʉngʉkha akhantʉ kha wamwɨtʉ khabhiibhi.
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Ɨleelo we naamanya ɨndajɨzyo ɨnɨ, pe imbiibhi zɨkhadaamʉsya ɨnsʉngʉkho imbiibhi ɨzya vɨkholo nɨɨvwo nɨɨvwo mukaasi yaanɨ. Kʉnongwa ye ɨnga ɨndajɨzyo zɨtabha, imbiibhi zɨtakʉbha na makha.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Insiku ɨzya kʉlʉsalo we intázimanyile ɨndajɨzyo zya Mʉlʉngʉ, ɨnhambombaga she ɨnhanzaga. Ɨleelo we naamanya ɨndajɨzyo, imbiibhi zɨkhabha na makha kʉkwanɨ,
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 ɨne ɨnhabha ngatɨ imfuuye. Ɨnhalola kʉtɨ ɨndajɨzyo zɨnɨɨzyo zye zɨkhanzɨwaaga kʉleeta uwuumi, ɨleelo zɨkhaleeta uwufwe.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Kʉnongwa ye imbiibhi we yinjila mʉ ndajɨzyo yɨnɨɨyo, yɨkhanhopela, pe shɨnɨɨsho zɨkhaleeta uwufwe.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Poope shɨnɨɨsho, ɨndajɨzyo mfinjile nɨ ndajɨlo zyakwe mfinjile, zya wugolosu, khabhɨlɨ nyinza.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 Bhʉlɨ, akhantʉ akhinza khangaleeta uwufwe kʉkwanɨ? Ngakheeka! Imbiibhi zye zyándeteeye uwufwe kwɨ dala ɨlyɨ ndajɨzyo inyinza. Pe shɨnɨɨsho, kwɨ dala ɨlyɨ ndajɨzyo yɨnɨɨyo, imbiibhi zɨkhalolekha kʉtɨ khantʉ khabhiibhi nhaani.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 Tumanyile kʉtɨ ɨndajɨzyo zya Moose zyáletiilwe nʉ Mʉlʉngʉ, ɨleelo ɨne ɨndɨ nu wuntu uwi mbiibhi, kwe kʉtɨ ɨne ne mutumwa wi mbiibhi.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 Ɨntakʉmanya lye ɨnkʉbhomba, kʉnongwa ye liila lye indiganile ɨntakʉlɨbhomba, lyoli lye indipatile lye ɨnkʉbhomba.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 Ɨnga ɨnkʉbhomba liila lye intaliganile, yɨkʉlolesya ɨnkwɨtɨkha kʉtɨ ɨndajɨzyo yiila nyinza.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Ɨpo yɨkʉbha te neene ne ɨnkʉbhomba lye intaliganile, lyoli mbiibhi yiila ye yɨlɨ mukaasi yaanɨ.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 Imanyile kʉtɨ mukaasi yaanɨ, kwe kʉtɨ mu wuntu waanɨ uwi mbiibhi, lɨtalɨɨpo ilyinza naalimo. She poope ɨnkwanza kʉbhomba ilyinza, ɨleelo ɨnkʉpootwa kʉlɨbhomba.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Ilyinza liila lye indiganile ɨntakʉlɨbhomba, lyoli ibhiibhi liila lye intaliganile lye ɨnkʉlɨbhomba.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 Ishi, ɨnga ɨnkʉbhomba liila lye intayiganile, te neene ɨnkʉbhomba zɨnɨɨzyo, lyoli imbiibhi yiila ye yɨlɨ mukaasi yaanɨ.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 Pe shɨnɨɨsho, naamanya akhantʉ ɨkha: we ɨnkwanza kʉbhomba ilyinza, ɨnkwaga ɨnkʉsʉngʉkha kʉbhomba ibhiibhi.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 Mukaasi mʉ mwoyo waanɨ ɨnkʉyɨseshela ɨndajɨzyo ya Mʉlʉngʉ.
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 Ɨleelo, ɨmpaaswa ɨzya mʉbhɨlɨ waanɨ zɨkʉtabhaalwa na makha gi mbiibhi zye zikulwa nɨ nsɨɨbho zyanɨ. Amakha ganaago gakʉmbɨɨkha kʉtɨ ɨmbe ne mutumwa wa kʉbhombela imbiibhi ye yɨkʉbhomba ɨmbombo mʉ mʉbhɨlɨ waanɨ.
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 Nasheela ɨne! Wu naanu we atɨmposhe ɨneepe mʉ wɨɨkhalo waanɨ we wʉkʉndongola ku wufwe?
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 Inkumusalifwa ʉMʉlʉngʉ we akʉtʉpokha twepe mʉ makha gi mbiibhi kwɨ dala ɨlya Mwene wɨɨtʉ uYeesu Kilisiti!
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.