Marcos 12
ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs VC
1 UYeesu akhanda kʉlonga na bhalongozi bhaala abha Bhayahuudi kʉ vɨkholanyo. Akhalonga akhatɨ, “Álɨɨpo umuntu ʉmo, we áwaalile amazabiibu mu shiizi shaakwe. Akhazyʉngʉʉlɨzya ʉlʉbhaga, akhabana apa kufinyila amazabiibu, akhazenga ʉmʉnaala.Ishiizi ɨsha mazabiibu|src="lb00103c.tif" size="col" ref="12:1" Pe akhɨmvwana na bhalimi kʉtɨ bhabhombaje ɨmbombo ɨnga bhakhagabhane nawo ɨvɨyabho, akhashʉʉla kʉbhala ɨnsɨ ɨya kutali.
1 E começou a falar-lhes em parábolas. Um homem plantou uma vinha, cercou-a com uma sebe, cavou nela um lagar, edificou uma torre, arrendou-a a vinhateiros e ausentou-se daquela terra.
2 We akhabhalɨlo akhi mvuno ɨya mazabiibu khaafikha, akhamʉsonteelezya umubhombi waakwe ku bhalimi bhaala, kʉtɨ bhaamupe amazabiibu ge bhamʉgabhɨɨye kufuma mu shiizi shaakwe.
2 A seu tempo enviou aos vinhateiros um servo, para receber deles uma parte do produto da vinha.
3 Ɨleelo abhalimi bhaala bhakhamʉlema umubhombi waakwe ʉla, bhakhamʉkhoma na kʉmʉgalʉsya ɨnyoobhe nyeene kwa mwene waakwe.
3 Ora, eles prenderam-no, feriram-no e reenviaram-no de mãos vazias.
4 “Akhamʉsonteelezya winza umubhombi waakwe ʉwamwabho ku bhalimi bhaala. Woope bhakhamʉkhoma na kʉmʉvwalazya amalonda shaakha mwi twe na kʉmʉbhomba akhabhiibhi nhaani.
4 Enviou-lhes de novo outro servo; também este feriram na cabeça e o cobriram de afrontas.
5 Akhamʉsonteelezya umubhombi waakwe ʉwamwabho winza, woope abhalimi bhaala bhakhamʉgoga. Ábhasonteleziizye abhabhombi bhaakwe abhamwabho abhinji bhʉʉlo. Abhalimi bhaala bhakhabhakhoma bhamu, abhanjɨ bhakhabhagoga.
5 O senhor enviou-lhes ainda um terceiro, mas o mataram. E enviou outros mais, dos quais feriram uns e mataram outros.
6 Ʉmwene shiizi akhasyalɨlwa nu muntu weeka we áamɨle mwana waakwe we amuganile. Akhamʉsonteelezya ku bhalimi bhaala kʉwʉmalɨlɨshɨlo, akhasɨɨbhaga akhatɨnjɨ, ‘Bhatimushindishe pe mwana waanɨ.’
6 Restava-lhe ainda seu filho único, a quem muito amava. Enviou-o também por último a ir ter com eles, dizendo: Terão respeito a meu filho!...
7 “Ɨleelo abhalimi bhaala bhakhabhʉʉzanya bhakhatɨ, ‘Ʉnʉ we mugaali uwi shiizi ishi. Ishi tʉmʉgoje, ɨnga tweje uwugaali waakwe.’
7 Os vinhateiros, porém, disseram uns aos outros: Este é o herdeiro! Vinde, matemo-lo e será nossa a herança!
8 Pe bhakhamʉlema, bhakhamʉgoga, bhakhamʉsʉmba kunzi ku shiizi ɨsha mazabiibu.
8 Agarrando-o, mataram-no e lançaram-no fora da vinha.
9 “Ishi pe ʉmwanensho uwi shiizi ɨsha mazabiibu ʉyo akhayɨbhomba lyoni? Akhayɨbhayazya abhalimi bhaala. Ishiizi shiila ɨsha mazabiibu, akhayɨɨbhapa abhanjɨ!
9 Que fará, pois, o senhor da vinha? Virá e exterminará os vinhateiros e dará a vinha a outro.
10 Mʉtakʉwʉsaajɨla uWusimbe uWufinjile we wʉkʉtɨ,
10 Nunca lestes estas palavras da Escritura: A pedra que os construtores rejeitaram veio a tornar-se pedra angular.
11 Izwi liniili lifumile kwa Mwene,
11 Isto é obra do Senhor, e ela é admirável aos nossos olhos {Sal 117,22s}?
12 Abhapɨtɨ abha bhapuutili, abhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo na bhasongo bhakhamanya kʉtɨ akubhiibhika bhɨɨbho. Pe bhakhanza ɨdala ɨlya kʉmʉlema, ɨleelo bhakhogopaga ɨmpʉga ɨya bhantʉ, bhakhamʉlekha, bhakhasogola.
12 Procuravam prendê-lo, mas temiam o povo; porque tinham entendido que a respeito deles dissera esta parábola. E deixando-o, retiraram-se.
13 Pe bhakhasonteelezya aBhafalisaayi bhamu peeka nɨ shɨpʉga sha bhalandati bha mwene uHeloodi, ɨnga bhamʉleme mu mazwi gaakwe.
13 Enviaram-lhe alguns fariseus e herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Bhakhamʉbhʉzɨɨlɨzya uYeesu bhakhatɨ, “We Mumanyizyi, tumanyile kʉtɨ ɨwe we muntu ʉwa nalyoli. Khabhɨlɨ ʉtakʉwʉsaajɨla ʉwʉpɨtɨ wa muntu pa mbombo, kʉnongwa ye ʉtakwɨmɨla bha ndwɨmo, lyoli ʉkʉmanyɨzya ɨzya Mʉlʉngʉ mu wanalyoli. Tʉbhʉʉzye she ʉkʉlola. Bhʉlɨ, ɨndajɨzyo zɨkwɨtɨshɨzya kufumwa ɨnsonho kwa Kaisaali awe khaala?”
14 Aproximaram-se dele e disseram-lhe: Mestre, sabemos que és sincero e que não lisonjeias a ninguém; porque não olhas para as aparências dos homens, mas ensinas o caminho de Deus segundo a verdade. É permitido que se pague o imposto a César ou não? Devemos ou não pagá-lo?
15 Ɨleelo uYeesu ámanyile ɨnsɨɨbho yaabho imbiibhi, akhabhaamʉla akhatɨ, “Khooni khe mʉkʉndɨnga?
15 Conhecendo-lhes a hipocrisia, respondeu-lhes Jesus: Por que me quereis armar um laço? Mostrai-me um denário.
16 Ndanje ɨnhela ɨnsabhaazya ye mukufumwa kʉ nsonho.” Bhoope bhakhamʉleetela ɨnsabhaazya yeeka.Ɨnhela ɨnsabhaazya|src="HK00166B.TIF" size="col" ref="12:16"
16 Apresentaram-lho. E ele perguntou-lhes: De quem é esta imagem e a inscrição? De César, responderam-lhe.
17 UYeesu akhabhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Ishifwani ishi nu wusimbe uwu vwa naanu?” Bhakhamwamʉla bhakhatɨ, “Vwa Kaisaali.” Pe uYeesu akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Mʉmʉpanje uKaisaali vwe vwa Kaisaali, iwinza mʉmʉpanje ʉMʉlʉngʉ vwe vwa Mʉlʉngʉ.” Bhonti bhakhaswiga nawo nhaani.
17 Jesus então lhes replicou. Dai, pois, a César o que é de César e a Deus o que é de Deus. E admiravam-se dele.
18 ABhasadukaayi bhe bhakhatɨnjɨ naakumo kʉzyʉkha abhafwe, bhamu bhakhabhala kwa Yeesu, bhakhamʉbhʉzɨɨlɨzya bhakhatɨ,
18 Ora, vieram ter com ele os saduceus, que afirmam não haver ressurreição, e perguntaram-lhe:
19 “Mumanyizyi, ʉMoose átusimbiiye ɨndajɨzyo kʉtɨ, ɨnga umuntu aafwa, amʉlekha ʉmʉshɨ sita kʉpaapa ʉmwana, yɨkwɨtɨshɨlwa ʉkhambakʉ waakwe kʉmʉgaala ʉmʉfwɨle ɨnga amʉpaapɨle umuyazi abhaana.
19 Mestre, Moisés prescreveu-nos: Se morrer o irmão de alguém, e deixar mulher sem filhos, seu irmão despo-se a viúva e suscite posteridade a seu irmão.
20 Ishi bhálɨɨpo abhanamuntu saba. Ʉwa kwanda áyeejile ʉmʉshɨ, ɨleelo akhafwa sita kʉpaapa ʉmwana.
20 Ora, havia sete irmãos; o primeiro casou e morreu sem deixar descendência.
21 Ʉwa wʉbhɨlɨ woope akhamʉgaala ʉmwantanda ʉla, ɨleelo woope akhafwa, atakhalekha ʉmwana nʉʉmo. Woope ʉwa wʉtatʉ zɨkhabha shɨɨsho.
21 Então o segundo desposou a viúva, e morreu sem deixar posteridade. Do mesmo modo o terceiro.
22 Bhonti saba bhakhafwa, bhatakhalekha ʉmwana nʉʉmo. Kʉwʉmalɨlɨshɨlo wa bhonti, ʉmwantanda ʉla woope akhafwa.
22 E assim tomaram-na os sete, e não deixaram filhos. Por último, morreu também a mulher.
23 Bhʉlɨ, pi siku lye abhafwe bhakhayɨzyʉkha, ʉmwantanda ʉla akhayɨbha mʉshɨ wa naanu mʉ bhaala saba? Kʉnongwa ye abhasakhaala bhonti saba bhámwejile!”
23 Na ressurreição, a quem destes pertencerá a mulher? Pois os sete a tiveram por mulher.
24 UYeesu akhabhaamʉla akhatɨ, “Mʉkʉpʉbha kʉnongwa ye mutawumanyile uWusimbe uWufinjile, khabhɨlɨ mutagamanyile amakha ga Mʉlʉngʉ.
24 Jesus respondeu-lhes: Errais, não compreendendo as Escrituras nem o poder de Deus.
25 Kʉnongwa ye isiku lye abhafwe bhakhayɨzyʉkha te bhakheegaje awe kwejelwa. Lyoli bhakhayɨbha anza bhakhabhɨzya bhe bhalɨ kʉmwanya.
25 Na ressurreição dos mortos, os homens não tomarão mulheres, nem as mulheres, maridos, mas serão como os anjos nos céus.
26 Ɨleelo kʉ zya kʉzyʉkha abhafwe, mutabhaziizye mu shitaabu sha Moose she ʉMʉlʉngʉ ámubhuziizye paala pe ɨshɨsyeta shɨkhaakhaga ʉmwoto? ɄMʉlʉngʉ ámubhuziizye ʉMoose átɨlɨ, ‘Ɨne ne Mʉlʉngʉ wa Abulahaamu, ne Mʉlʉngʉ wa Isaaka, khabhɨlɨ ne Mʉlʉngʉ wa Yaakobo.’
26 Mas quanto à ressurreição dos mortos, não lestes no livro de Moisés como Deus lhe falou da sarça, dizendo: Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Êx 3, 6}?
27 Ishi leelo mʉmanye kʉtɨ ʉweene wʉ Mʉlʉngʉ wa bhantʉ bhanaabho, she poope bháfuuye khalɨ. Ɨmwe mupubhile nhaani.”
27 Ele não é Deus de mortos, senão de vivos. Portanto, estais muito errados.
28 Umumanyizyi ʉmo ʉwɨ ndajɨzyo akhafikha, akhazyɨmvwa zye uYeesu akhadalɨnhanaga na Bhasadukaayi. We aalola kʉtɨ uYeesu abhaamʉla akhinza, akhamʉbhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Mʉ ndajɨzyo zyonti, yilikwi ye ya kwanda?”
28 Achegou-se dele um dos escribas que os ouvira discutir e, vendo que lhes respondera bem, indagou dele: Qual é o primeiro de todos os mandamentos?
29 UYeesu akhamwamʉla akhatɨ, “Ɨya kwanda ye yɨ yɨɨnɨ, ‘Tejeelezya Isilaeli! ɄMwene ʉMʉlʉngʉ wɨɨtʉ, we wʉ Mwene weeka.
29 Jesus respondeu-lhe: O primeiro de todos os mandamentos é este: Ouve, Israel, o Senhor nosso Deus é o único Senhor;
30 Nɨɨwe ʉmʉgane ʉMwene ʉMʉlʉngʉ waakho kʉ mwoyo waakho wonti, ku mupepu waakho wonti, kʉ njeele zyakho zyonti na kʉ makha gaakho gonti.’
30 amarás ao Senhor teu Deus de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todo o teu espírito e de todas as tuas forças.
31 Ɨya wʉbhɨlɨ ye yɨ yɨɨnɨ, ‘Ʉmʉgane uwamwinyu anza she uyiganile wʉneewe.’ Ɨndajɨzyo ɨyamwabho ye mpɨtɨ kʉshɨla ziniizi zɨbhɨlɨ yɨtalɨɨpo nɨɨmo.”
31 Eis aqui o segundo: Amarás o teu próximo como a ti mesmo. Outro mandamento maior do que estes não existe.
32 Umumanyizyi ʉla ʉwɨ ndajɨzyo akhamʉbhʉʉzya uYeesu akhatɨ, “Mumanyizyi, walonga zya nalyoli kʉtɨ ʉMʉlʉngʉ alɨ weeka mwene, atalɨɨpo ʉwamwabho nʉʉmo, lyoli wʉʉyo mwene.
32 Disse-lhe o escriba: Perfeitamente, Mestre, disseste bem que Deus é um só e que não há outro além dele.
33 Khabhɨlɨ lyoli kʉmʉgana ʉMʉlʉngʉ kʉ mwoyo wonti, na kʉ njeele zyonti, na kʉ makha gonti, khabhɨlɨ ʉmʉgane umuntu wowonti anza shishiila she uyiganile wʉneewe. Liniili lɨpɨtɨ nhaani pamiiso ga Mʉlʉngʉ kʉshɨla impuuto zyonti ɨzya kufumwa imfinjile na kʉlʉngʉlɨzya ɨvɨkhanʉ mʉ mwoto.”
33 E amá-lo de todo o coração, de todo o pensamento, de toda a alma e de todas as forças, e amar o próximo como a si mesmo, excede a todos os holocaustos e sacrifícios.
34 UYeesu we aalola kʉtɨ umuntu ʉla amwamʉla ku wushindamu, akhamʉbhʉʉzya akhatɨ, “Ɨwe ʉtalɨ apatali nʉ wʉmwene wa Mʉlʉngʉ.” Pe kufuma luluula, kʉtakhabha nu muntu ngaweeka we álinjiziizye kʉmʉbhʉzɨɨlɨzya winza uYeesu zimo ɨzya kʉmʉtega.
34 Vendo Jesus que ele falara sabiamente, disse-lhe: Não estás longe do Reino de Deus. E já ninguém ousava fazer-lhe perguntas.
35 We uYeesu akʉmanyɨzya mwi linga ilyi Nyumba iMfinjile, akhabhʉzɨɨlɨzya akhatɨ, “Khooni khe abhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo bhakʉlonga bhakʉtɨ uKilisiti Mwana ʉwa shɨkholo sha mwene uDaudi?
35 Continuava Jesus a ensinar no templo e propôs esta questão: Como dizem os escribas que Cristo é o filho de Davi?
36 UDaudi wʉʉyo kʉ makha ga Mupepu uMufinjile, álonjile átɨlɨ,
36 Pois o mesmo Davi diz, inspirado pelo Espírito Santo: Disse o Senhor a meu Senhor: senta-te à minha direita, até que eu ponha os teus inimigos sob os teus pés {Sal 109,1}.
37 “Ishi uDaudi wʉʉyo akʉmʉtekha uKilisiti kʉtɨ wʉ Mwene waakwe, uKilisiti atangabha mwana waakwe bhʉʉlo khaala, lyoli kumo wʉ Mwene.” Ɨmpʉga ya bhantʉ yɨkhabha she yɨkʉmʉtejeelezya uYeesu kʉ lʉseshelo.
37 Ora, se o próprio Davi o chama Senhor, como então é ele seu filho? E a grande multidão ouvia-o com satisfação.
38 Mʉ manyɨzyo zyakwe ɨzyamwabho, uYeesu akhabhamanyɨzya akhatɨ, “Mʉbhe amiiso na bhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo, abheene bhakʉyɨgana kʉjenda kʉ mabaado we bhakwatile ɨnkanzʉ, kʉtɨ abhantʉ bhabhalamʉkhaje ku lushindikho mʉ manaalo.
38 Ele lhes dizia em sua doutrina: Guardai-vos dos escribas que gostam de andar com roupas compridas, de ser cumprimentados nas praças públicas
39 We bhalɨ mwi sinagoogi, bhakwanza kwɨkhala mʉ matengo aga pɨlongolela. Mwope mu vikulukulu bhakwɨkhala mʉ matengo aga bhapɨtɨ.
39 e de sentar-se nas primeiras cadeiras nas sinagogas e nos primeiros lugares nos banquetes.
40 Abhantʉ ɨbha bhakʉfwʉla ku wushevu ivintu vwa bhafwɨle. Mu shisa ɨshɨ lenga abheene bhakupuuta impuuto intali, kʉtɨ abhantʉ bhatɨnjɨ bhagolosu. Mʉ lɨnɨɨlyo, ʉMʉlʉngʉ akhayɨɨbhapa ulufundo ʉlʉpɨtɨ!”
40 Eles devoram os bens das viúvas e dão aparência de longas orações. Estes terão um juízo mais rigoroso.
41 UYeesu akhabhala kwɨkhala papɨɨpɨ nɨ shɨlɨɨlo ɨsha kufumwizya imfinjile mu Nyumba iMfinjile. Akhenyaaga abhantʉ abhinji she bhakufumwa ɨnhela mʉ nsandʉʉka muula. Abhadumbwe abhinji bhakhafumwaga amakhela aminji mʉ nsandʉʉka.
41 Jesus sentou-se defronte do cofre de esmola e observava como o povo deitava dinheiro nele; muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Akhɨnza ʉmʉfwɨle ʉmo ʉmʉpɨɨna, woope akhafumwa utukoobheli tʉbhɨlɨ bhʉʉlo.
42 Chegando uma pobre viúva, lançou duas pequenas moedas, no valor de apenas um quadrante.
43 Pe uYeesu akhabhabhɨlɨshɨla abhalandati bhaakwe, akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Nalyoli ɨnkʉbhabhʉʉzya kʉtɨ, ʉmwantanda ʉmʉfwɨle ʉmʉpɨɨna we aafumwa nhaani kʉshɨla abhanjɨ bhonti zye bhafumwizye mʉ shɨlɨɨlo ɨsha kufumwizya imfinjile, mu Nyumba iMfinjile.
43 E ele chamou os seus discípulos e disse-lhes: Em verdade vos digo: esta pobre viúva deitou mais do que todos os que lançaram no cofre,
44 Ɨnkʉlonga shiniishi kʉnongwa ye abhantʉ abhinji bhonti bhafumwizye zye zyonjeleeye mu winji wɨ shʉʉma shaabho. Ɨleelo ʉmwantanda ʉnʉ poope she mʉpɨɨna mansɨ, aafumwa vwonti vwe vwamɨle vwa kʉmwavwa mʉ wɨɨkhalo waakwe.”
44 porque todos deitaram do que tinham em abundância; esta, porém, pôs, da sua indigência, tudo o que tinha para o seu sustento.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.