Lucas 6

ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Isiku limo ɨlyɨ Sabaato, uYeesu akhashɨlaga mu vwizi ɨvwɨ ngano. Abhalandati bhaakwe bhakhanda kudumula amatwe agɨ ngano, bhakhapukusulaga na kulya.
1 E sucedeu que, num dia de sábado, passava Jesus pelas searas; e seus discípulos iam colhendo espigas e, debulhando-as com as mãos, as comiam.
2 Pe aBhafalisaayi bhamu bhakhabhabhʉzɨɨlɨzya bhakhatɨ, “Khooni ɨmwe mʉkʉbhomba zye zɨtakwɨtɨshɨlwa kʉbhomba pi siku ɨlyɨ Sabaato?”
2 Alguns dos fariseus, porém, perguntaram; Por que estais fazendo o que não é lícito fazer nos sábados?
3 UYeesu akhabhaamʉla akhatɨ, “Mutabhaziizye mu Wusimbe she uDaudi ábhombile we ɨnzala yabhaluma, ʉweene peeka na bhamwabho?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nem ao menos tendes lido o que fez Davi quando teve fome, ele e seus companheiros?
4 Áyinjiiye mu nyumba ya Mʉlʉngʉ, akheega amakaati ge gábhishiilwe pa shɨgemo kʉ mbombo imfinjile, akhalya, akhaabhapa na bhamwabho. Ɨndajɨzyo zɨtakhɨtɨshɨzyaga abhantʉ kulya amakaati ganaago, lyoli abhapuutili bheene.”
4 Como entrou na casa de Deus, tomou os pães da proposição, dos quais não era lícito comer senão só aos sacerdotes, e deles comeu e deu também aos companheiros?
5 UYeesu akhabhabhʉʉzya winza akhatɨ, “ɄMwana wa Muntu we wʉ Mwene ʉwɨ Sabaato.”
5 Também lhes disse: O Filho do homem é Senhor do sábado.
6 Isiku ɨlyamwabho ɨlyɨ Sabaato, uYeesu akhinjila mwi sinagoogi, akhanda kʉmanyɨzya abhantʉ. Mukaasi muula, álɨɨpo umuntu ʉmo we ɨnyoobhe yaakwe ɨya kʉndɨɨlo yálemaaye.
6 Ainda em outro sábado entrou na sinagoga, e pôs-se a ensinar. Estava ali um homem que tinha a mão direita atrofiada.
7 ABhafalisaayi na bhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo bhakhamuzijilaga uYeesu, ɨnga bhalole she atɨmʉponɨe umuntu ʉla pi siku ɨlyɨ Sabaato. Bhakhamʉbhendeelaga shɨnɨɨsho, kʉnongwa ye bhakhanzaga ɨdala ɨlya kʉmʉsɨtaaka uYeesu.
7 E os escribas e os fariseus observavam-no, para ver se curaria em dia de sábado, para acharem de que o acusar.
8 Ɨleelo uYeesu akhamanya ɨnsɨɨbho zyabho. Pe akhamʉbhʉʉzya umuntu ʉla we álemaaye ɨnyoobhe akhatɨ, “Bhʉʉkha, ʉyɨmɨɨlɨle pakaasi.” Pe umuntu ʉla akhabhʉʉkha, akhɨmɨɨlɨla pakaasi yaabho.
8 Mas ele, conhecendo-lhes os pensamentos, disse ao homem que tinha a mão atrofiada: Levanta-te, e fica em pé aqui no maio. E ele, levantando-se, ficou em pé.
9 Pe uYeesu akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Ɨnkʉbhabhʉzɨɨlɨzya, bhʉlɨ, lyoni lye ɨndajɨzyo zɨkwɨtɨshɨzya pi siku ɨlyɨ Sabaato, kʉ kʉbhomba imbiibhi, awe kʉ kʉbhomba inyinza, kʉ kʉgoga awe kʉ kʉponɨa uwuumi?”
9 Disse-lhes, então, Jesus: Eu vos pergunto: É lícito no sábado fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou tirá-la?
10 UYeesu akhazyʉngʉʉla kʉbheenya bhonti, akhamʉbhʉʉzya umuntu ʉla akhatɨ, “Golosya ɨnyoobhe yaakho.” Woope akhagolosya, yɨkhapona, yɨkhabha nyinza bhʉʉlo.
10 E olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. Ele assim o fez, e a mão lhe foi restabelecida.
11 ABhafalisaayi na bhamanyizyi abhɨ ndajɨzyo bhaala bhakhaviitwa nhaani, bhakhazaabhana kʉtɨ bhatɨmʉbhombe lyoni uYeesu.
11 Mas eles se encheram de furor; e uns com os outros conferenciam sobre o que fariam a Jesus.
12 Isiku limo, uYeesu akhabhala mwɨ gamba kupuuta, kʉnʉʉkwo akhapuuta kwa Mʉlʉngʉ uwusiku wonti.
12 Naqueles dias retirou-se para o monte a fim de orar; e passou a noite toda em oração a Deus.
13 Ɨshɨlaabhɨla, akhabhabhɨlɨshɨla abhalandati bhaakwe. Mʉ bhanaabho akhabhasebha ishumi na bhabhɨlɨ, akhaabhapa ɨtaawa ɨlya bhasundikwa.
13 Depois do amanhecer, chamou seus discípulos, e escolheu doze dentre eles, aos quais deu também o nome de apóstolos:
14 Abhasundikwa bhanaabho bhe bha bhɨɨbha: uSiimoni we uYeesu ámʉtanʉʉye ɨtaawa ɨlya Peeteli, ʉAndeleeya ʉkhambakʉ wa Siimoni, ʉYaakobo, uYookhani, uFilipo, ʉBatolomaayo,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 uMataayi, uToomasi, ʉYaakobo ʉmwana wa Alʉfeeyo, uSiimoni ʉmʉlwɨla nsɨ yaakwe,
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 ʉYʉʉda ʉmwana wa Yaakobo, nʉ Yʉʉda Sikalioti, we ámʉlonjeleeye uYeesu.
16 Judas, filho de Tiago; e Judas Iscariotes, que veio a ser o traidor.
17 UYeesu akhiikha kufuma mwɨ gamba, peeka na bhalandati bhaakwe. We aafikha pa khantelama, akhɨmɨɨlɨla. Papaala páamɨle ɨshɨpʉga ɨshɨpɨtɨ ɨsha bhalandati bhaakwe, peeka nɨ mpʉga ɨmpɨtɨ ɨya bhantʉ. Abhantʉ bhanaabho bháfumile ɨmbalɨ ɨzya mʉ nsɨ ɨya Yudeeya na mʉ nhaaya ɨya Yelusaleemu, na mʉmbalɨ mwa sʉmbɨ mʉ nhaaya ɨzya Tiilo ni Sidooni.
17 E Jesus, descendo com eles, parou num lugar plano, onde havia não só grande número de seus discípulos, mas também grande multidão do povo, de toda a Judéia e Jerusalém, e do litoral de Tiro e de Sidom, que tinham vindo para ouvi-lo e serem curados das suas doenças;
18 Abhantʉ bhaala bhábhalile paala kʉmʉtejeelezya uYeesu, na kʉtɨ abhaponɨe ɨmpʉngo zyabho. Bhoope bhe bhakhayɨmbaga na mapepu amabhiibhi, akhabhaponɨaga.
18 e os que eram atormentados por espíritos imundos ficavam curados.
19 Abhantʉ bhonti bhakhanzaga kʉmʉpalamansya uYeesu, kʉnongwa ye amakha kufuma mʉmwakwe gakhabhaponɨaga bhonti.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe; porque saía dele poder que curava a todos.
20 UYeesu akhabheenya abhalandati bhaakwe, akhabhabhʉʉzya akhatɨ,
20 Então, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Musayiilwe ɨmwe, mwe mʉlɨ nɨ nzala akhabhalɨlo ɨkha,
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Musayiilwe ɨmwe, mwe abhantʉ bhakubhaviitilwa,
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem, e quando vos expulsarem da sua companhia, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como indigno, por causa do Filho do homem.
23 “Bhoope abhamaama bhaabho, bhábhayimvwizye abhakuwi shɨnɨɨsho. Pe zɨnɨɨzyo we zɨkʉbhombekha, mʉseshelaje na kʉtomonhana, kʉnongwa ye ʉMʉlʉngʉ akhayɨbhaposheelezya ku winji kʉmwanya.
23 Regozijai-vos nesse dia e exultai, porque eis que é grande o vosso galardão no céu; pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Ɨleelo mʉsheleeye mwe mwe bhadumbwe,
24 Mas ai de vós que sois ricos! porque já recebestes a vossa consolação.
25 Mʉsheleeye ɨmwe, mwe mukwikuta akhabhalɨlo ɨkha,
25 Ai de vós, os que agora estais fartos! porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides! porque vos lamentareis e chorareis.
26 Mʉsheleeye ɨmwe, mwe abhantʉ bhonti bhakʉbhapaala,
26 Ai de vós, quando todos os homens vos louvarem! porque assim faziam os seus pais aos falsos profetas.
27 “Ishi, ɨnkʉbhabhʉʉzya ɨmwe mwe mʉkʉtejeelezya, mʉbhaganaje abhalʉgʉ bhiinyu, na bhe bhakubhaviitilwa, mʉbhabhombelaje inyinza.
27 Mas a vós que ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam,
28 Bhe bhakubhaguna mʉbhalabhɨlaje ʉlʉsayo kwa Mʉlʉngʉ. Bhe bhakʉbhabhombela zye zɨtakhondeeye, mubhaputilaje kwa Mʉlʉngʉ.
28 bendizei aos que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Umuntu ɨnga akʉkhoma kʉ lʉdɨlɨ ʉlwɨ mbalɨ yeeka, mʉleshe akʉkhome nɨ mbalɨ ɨyamwabho. Khabhɨlɨ umuntu ɨnga akʉfwʉlɨla ikooti lyakho, mʉleshe ayeeje ni nshaati.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, não lhe negues também a túnica.
30 Umuntu wowonti we akʉkʉlaabha akhantʉ, ʉmʉpanje. Khabhɨlɨ umuntu ɨnga afwʉla ivintu vwakho, ʉtatɨnjɨ akʉgalʉshɨzye.
30 Dá a todo o que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho reclames.
31 Mʉbhabhombelaje abhanjɨ anza she nɨɨmwe mʉkwanza kʉbhombelwa.
31 Assim como quereis que os homens vos façam, do mesmo modo lhes fazei vós também.
32 “Ɨnga mʉkʉbhagana bhaala bhe bhabhaganile ɨmwe, mʉtalɨ nɨ lya kʉyɨbaada pamiiso ga Mʉlʉngʉ. Bhoope abhabhomba mbiibhi, bhakʉbhagana bhaala bhe bhabhaganile!
32 Se amardes aos que vos amam, que mérito há nisso? Pois também os pecadores amam aos que os amam.
33 Khabhɨlɨ ɨnga mʉkʉbhabhombela inyinza bhaala bhe bhakʉbhabhombela inyinza, mʉtalɨ nɨ lya kʉyɨbaada pamiiso ga Mʉlʉngʉ. Bhoope abhabhomba mbiibhi bhakʉbhomba anza shɨnɨɨsho!
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que mérito há nisso? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Ɨnga mwabhapabhɨla bhaala bhe mumanyile kʉtɨ bhangabhagalʉshɨzya, mʉngaposheela khantʉ khooni? Bhoope abhabhomba mbiibhi bhakʉbhapabhɨla abhamwabho, kʉnongwa ye bhamanyile kʉtɨ, bhangabhagalʉshɨzya vwonti!
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais receber, que mérito há nisso? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para receberem outro tanto.
35 “Lyoli ɨmwe, mʉbhaganaje abhalʉgʉ bhiinyu na kʉbhabhombela inyinza. Mʉbhapabhɨlaje, sita kʉsʉʉbhɨla kʉtɨ bhatɨbhagalʉshɨzye. Ɨnga mwabhomba zɨnɨɨzyo, ʉMʉlʉngʉ akhayɨbhasomba ivwinji. Khabhɨlɨ mʉkhayɨbha mwe bhaana bha Mʉlʉngʉ ʉMʉpɨtɨ ʉwa kʉmwanya, kʉnongwa ye ʉweene akʉbhabhombela inyinza bhe bhatakusalifwa na kʉ bhabhomba mbiibhi.
35 Amai, porém a vossos inimigos, fazei bem e emprestai, nunca desanimado; e grande será a vossa recompensa, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os integrantes e maus.
36 Mʉbhalolelaje ishisa abhantʉ bhonti, anza she ʉTaata wiinyu ʉMʉlʉngʉ akʉbhalolela ishisa abhantʉ.
36 Sede misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Mʉtabhalongaje abhanjɨ, pe nɨɨmwe te mʉkhalongwe nʉ Mʉlʉngʉ. Mutabhabhunaje abhanjɨ, pe nɨɨmwe te mukhaabhunwe. Mʉbhatʉyɨlaje abhanjɨ, pe nɨɨmwe mʉkhayɨtʉʉyɨlwa.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; perdoai, e sereis perdoados.
38 Mʉbhanje mwe bhateti, pe nɨɨmwe mʉkhayɨtetwa, mu shipimilo she shisindiliilwe, shizuuye na kwitinhana. Kwe kʉtɨ ishipimilo she mukubhapimila abhanjɨ, she shɨnɨɨsho ʉMʉlʉngʉ akhayipimila kukwinyu.”
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando vos deitarão no regaço; porque com a mesma medida com que medis, vos medirão a vós.
39 UYeesu akhalonga mʉ shɨkholanyo akhatɨ, “Bhʉlɨ, umuntu we afuuye amiiso angakhola kʉmʉlongola ʉwamwabho we afuuye amiiso? Ɨnga bhakhonzya shɨnɨɨsho, bhonti bhabhɨlɨ bhakʉlendela mu lyina.
39 E propôs-lhes também uma parábola: Pode porventura um cego guiar outro cego? não cairão ambos no barranco?
40 Umumanyili atangamʉshɨla umumanyizyi waakwe. Ɨleelo, we aamala kʉmanyɨla zyonti, pe akhayɨbha anzu mumanyizyi waakwe.
40 Não é o discípulo mais do que o seu mestre; mas todo o que for bem instruído será como o seu mestre.
41 “Khooni khe ʉkwenya ɨkooko lye lɨlɨ mu lyiso lya wamwinyu, ɨleelo ʉtakʉlola ʉmʉkooko we wʉlɨ mu lyiso lyakho?
41 Por que vês o argueiro no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Zɨngabha bhʉlɨɨbhʉlɨ kʉmʉbhʉʉzya uwamwinyu kʉtɨ, ‘We wamwɨtʉ, isuuti ɨnkwefwe ɨkooko lye lɨlɨ mu lyiso lyakho,’ ɨleelo ɨwe wʉneewe ʉtakwefwa ʉmʉkooko we wʉlɨ mu lyiso lyakho? Ɨwe ʉlɨ ni shisa ɨshɨ lenga! Yeefwa suuti ʉmʉkooko we wʉlɨ mu lyiso lyakho. Pe ʉngakhola kwefwa ɨkooko lye lɨlɨ mu lyiso lya wamwinyu.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não vendo tu mesmo a trave que está no teu? Hipócrita! tira primeiro a trave do teu olho; e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Lɨtalɨɨpo ikwi ilyinza lye lɨkwela amatunda amabhiibhi, khabhɨlɨ lɨtalɨɨpo ikwi ibhiibhi lye lɨkwela amatunda aminza.
43 Porque não há árvore boa que dê mau fruto nem tampouco árvore má que dê bom fruto.
44 Abhantʉ bhakʉlɨmanya ikwi kufumilana na matunda gaakwe, ye nongwa abhantʉ bhatakʉtʉngʉla amatunda agi kwi ilyi tiini mu mimvwa, awe agi zabiibu mʉ nyangwa.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois dos espinheiros não se colhem figos, nem dos abrolhos se vindimam uvas.
45 Shɨnɨɨsho she zɨlɨ, umuntu umwinza akʉlonga inyinza, zye zikufuma mʉ mwoyo waakwe umwinza. Woope umuntu umubhiibhi akʉlonga imbiibhi, zye zikufuma mʉ mwoyo waakwe umubhiibhi. Kʉnongwa ye umuntu akʉlonga zye zyizuuye mʉ mwoyo waakwe.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem; e o homem mau, do seu mau tesouro tira o mal; pois do que há em abundância no coração, disso fala a boca.
46 “Khooni khe mʉkʉntekha kʉtɨ, ‘Mwene, Mwene,’ ɨleelo mʉtakʉbhomba zye ɨnkʉbhabhʉʉzya?
46 E por que me chamais: Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu vos digo?
47 Umuntu wowonti we akwɨnza kʉkwanɨ, na kʉtejeelezya amazwi gaanɨ na kʉgalema, ɨntɨmʉkholanye nɨ shɨkholanyo ishi:
47 Todo aquele que vem a mim, e ouve as minhas palavras, e as pratica, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 “Akʉbha anzu muntu we ázenjile inyumba. We akwanda, akhabana ʉlwalo kwikha paasɨ pɨ lyalaawe, akhazenga ʉlwalo ulwi nyumba, pe akhamala kʉzenga inyumba yonti. Imvula we yatoonya inyinji, ulwizi lukhiizula nhaani, aminzi gakhapongola, gakhabhala kʉ makha, gakhabunshila inyumba yiila, ɨleelo yitakhayinga ngakheeka, kʉnongwa ye inyumba yázenjiilwe akhinza mʉ lwalo ulugomu.
48 É semelhante ao homem que, edificando uma casa, cavou, abriu profunda vala, e pôs os alicerces sobre a rocha; e vindo a enchente, bateu com ímpeto a torrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque tinha sido bem edificada.
49 Ɨleelo umuntu we akʉtejeelezya amazwi gaanɨ, sita kʉgalema, wʉnʉʉyo akʉkholana nu muntu we ázenjile inyumba yaakwe pa mʉselesenga sita lwalo. Aminzi we giizula mu lwizi gapongola, gakhabhala kʉ makha, gakhabunshila inyumba yiila, yɨkhagwa panaapo na kʉpongonhana yonti.”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante a um homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a torrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.