Atos 13

ULufingo uLupwa kʉ ndongo ɨya Shɨmalɨla (MGQ) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Mʉ shɨbhanza ɨsha mu Antiokiya mwámɨle abhakuwi na bhamanyizyi, bhe bha bhɨɨbha: ʉBalɨnaaba, uSimilyoni we bhakhatɨnjɨ uMwilu, uLukiyo ʉwa ku Kileene, uManaeni we ásungiilwe peeka nʉ mwene uHeloodi, nu Sauli.
1 Entre os profetas e mestres da igreja de Antioquia da Síria estavam Barnabé e Simeão, chamado Negro, Lúcio de Cirene, Manaém, que tinha sido criado com o rei Herodes Antipas, e Saulo.
2 Bhanaabho bhonti we bhalɨ kumupuuta ʉMwene, bhakuyiima kulya, uMupepu uMufinjile akhabhabhʉʉzya akhatɨ, “Mʉnsebhele ʉBalɨnaaba nu Sauli kʉ mbombo ye ɨmbabhɨlɨshɨlɨɨye.”
2 Certo dia, enquanto adoravam o Senhor e jejuavam, o Espírito Santo disse: “Separem Barnabé e Saulo para realizarem o trabalho para o qual os chamei”.
3 We bhaamala kumupuuta ʉMʉlʉngʉ na kuyiima kulya, bhakhabhabhɨɨshɨla ɨnyoobhe ʉBalɨnaaba nu Sauli, bhakhabhasonteelezya kʉtɨ bhabhalaje.
3 Então, depois de mais jejuns e orações, impuseram as mãos sobre eles e os enviaram em sua missão.
4 Pe we uMupepu uMufinjile abhasonteelezya ʉBalɨnaaba nu Sauli, bhakhiikha mʉ nhaaya ɨya ku Selokiya. Kufuma panaapo bhakhasogola ni meeli kʉbhala mʉ nhaaya ɨya mu Salami ɨnsɨ ɨya mu Kipulo ye yáamɨle pakaasi pa sʉmbɨ.
4 Enviados pelo Espírito Santo, eles desceram ao porto de Selêucia, de onde navegaram para a ilha de Chipre.
5 We bhaafikha mu Salami, bhakhalʉmbɨlɨlaga abhantʉ intumi zya Mʉlʉngʉ mu masinagoogi aga Bhayahuudi. Bháamɨle peeka nu Yookhani Maalika, umwavwi waabho. Kʉshʉʉla kwa Paʉlo akha kwanda|alt="Paul's first journey" src="Malila HG-K-Paul-1 BW_P3_F1.tif" size="span" loc="13:5" copy="HG" ref="13:4-14:28"
5 Ali, na cidade de Salamina, foram às sinagogas judaicas e pregaram a palavra de Deus. João Marcos os acompanhava como assistente.
6 Bhakhashʉʉla mʉ nsɨ yonti ɨya Kipulo, bhakhafikha mʉ nhaaya yimo ɨya mʉnʉʉmwo ye bhakhatɨnjɨ ɨPaafo. Bhakhamwaga uMuyahuudi ʉmo umulozi, umukuwi ʉwɨ lenga, ɨtaawa lyakwe bhakhatɨnjɨ uBali-Yeesu.
6 Viajaram por toda a ilha até que, por fim, chegaram a Pafos, onde encontraram um feiticeiro judeu, um falso profeta chamado Barjesus.
7 Áamɨle mwavwi wa Selugiyo Paʉlo ʉmʉpɨtɨ wɨ nsɨ ɨya mu Kipulo, we áamɨle muntu wɨ njeele nhaani. Pe ʉmʉpɨtɨ wʉnʉʉyo akhabhabhɨlɨshɨla ʉBalɨnaaba nu Sauli, kʉtɨ bhabhale kʉkwakwe ɨnga ayɨmvwe wʉʉyo intumi zya Mʉlʉngʉ.
7 Ele acompanhava o governador Sérgio Paulo, um homem inteligente que convidou Barnabé e Saulo para visitá-lo, pois desejava ouvir a palavra de Deus.
8 Ɨleelo uBali-Yeesu umulozi, ɨtaawa lyakwe mu Shiyunaani wu Elima, akhadalɨnhana nʉ Balɨnaaba nu Sauli, akhalɨnga kʉmʉsonganya ʉmʉpɨtɨ ʉla atakhɨɨtɨshe ɨmanyɨzyo zyabho kʉ zya Yeesu.
8 Mas Elimas, o feiticeiro (esse é o significado de seu nome), opôs-se a eles, na tentativa de impedir que o governador viesse a crer.
9 Pe uMupepu uMufinjile akhanda kʉmʉlongola uSauli, we ɨtaawa lyakwe ɨlyamwabho bhakhatɨnjɨ ʉPaʉlo. Akhamʉzyamɨla uElima, akhamʉbhʉʉzya akhatɨ,
9 Cheio do Espírito Santo, Saulo, também conhecido como Paulo, encarou Elimas nos olhos
10 “Ɨwe we mwana wa Seetani, we mʉlʉgʉ wa zyonti ɨzya wanalyoli pamiiso ga Mʉlʉngʉ! Uyizuuye malenga meene nu wushevu ʉwa kʉkhopela abhanjɨ. Khooni khe ʉtakʉlekha kʉgalʉlanya amadala amagolosu aga Mwene, kʉbha mu wubhiibhi?
10 e disse: “Filho do diabo, cheio de toda espécie de engano e maldade e inimigo de tudo que é certo! Quando deixará de distorcer os caminhos retos do Senhor?
11 Yeenya ishi, ʉMwene atiikupe ulufundo, utifwe amiiso, te ʉlole ʉlʉkhozyo ʉlwɨ zʉbha kʉ khabhalɨlo.”
11 Preste atenção, pois o Senhor colocou a mão sobre você para castigá-lo, e você ficará cego, sem conseguir ver a luz do sol por algum tempo”. No mesmo instante, neblina e escuridão cobriram-lhe os olhos e ele começou a tatear, suplicando que alguém o tomasse pela mão e o guiasse.
12 Pe ʉmʉpɨtɨ ʉla we aalola zye zyabhombekha, akhamwɨtɨkha ʉMwene. Khabhɨlɨ akhaswigaga nhaani nɨ manyɨzyo kʉ zya Mwene uYeesu.
12 Quando o governador viu o que havia acontecido, creu, muito admirado com o ensino a respeito do Senhor.
13 ɄPaʉlo na bhamwabho bhakhasogola pa Paafo ni meeli, bhakhafikha mʉ nhaaya ɨya mu Pelige mʉ mʉkoa ʉwa mu Pamfiliya. Ɨleelo uYookhani uMaalika akhabhalekha panaapo, akhagalʉkha ku Yelusaleemu.
13 Paulo e seus companheiros saíram de Pafos num navio e foram à Panfília, onde aportaram em Perge. Ali, João Marcos os deixou e voltou para Jerusalém.
14 Pe ʉPaʉlo nʉ Balɨnaaba bhakhasogola pa Pelige, bhakhajendeelela kʉshʉʉla, bhakhafikha mʉ nhaaya ɨya mu Antiokiya mʉ nsɨ ɨya mu Pisidiya. Pi siku ɨlyɨ Sabaato, bhakhinjila mwi sinagoogi, bhakhɨɨkhala.
14 Paulo e Barnabé prosseguiram para o interior, até Antioquia da Pisídia. No sábado, foram à sinagoga.
15 We umuntu ʉmo abhaazya mu shitaabu ɨshɨ ndajɨzyo zya Moose, na mu wusimbe wa bhakuwi, abhapɨtɨ abhi sinagoogi bhakhasonteelezya umuntu kwa Paʉlo nʉ Balɨnaaba, abhabhʉʉzye atɨ, “Bhanholo, ɨnga mʉlɨ ni zwi ɨlya kʉbhabhʉʉzya abhantʉ kubhajinjizya ʉmwoyo mʉlonje.”
15 Depois da leitura dos livros da lei e dos profetas, os chefes da sinagoga lhes mandaram um recado: “Irmãos, se vocês têm uma palavra de encorajamento para o povo, podem falar”.
16 Pe ʉPaʉlo akhɨmɨɨlɨla, akhabhʉʉsya ɨnyoobhe kʉtɨ bhamʉtejeelezye, akhabhabhʉʉzya abhantʉ bhaala akhatɨ, “Mʉbhasakhaala ɨmwe mʉbha mu Isilaeli, na mwe te mwe Bhayahuudi mwe mwinjiiye mu lupuuto ʉlwa Shiyahuudi, mʉntejeelezye!
16 Então Paulo ficou em pé, levantou a mão para pedir silêncio e começou a falar: “Homens de Israel e gentios tementes a Deus, ouçam-me!
17 ɄMʉlʉngʉ wɨɨtʉ tuBhaisilaeli we ábhasebhile abhamaama bhɨɨtʉ. Mʉ khabhalɨlo khe bhakhɨkhalaga ku wujeni mʉ nsɨ ɨya mu Miisili, akhabhabhɨɨkha bhakhabha shɨkholo shɨpɨtɨ nhaani. Pɨlongolela, akhabhalongozya, akhabheefwa mu Miisili kʉ makha gaakwe amapɨtɨ.
17 “O Deus desta nação de Israel escolheu nossos antepassados e fez que se multiplicassem e se fortalecessem durante o tempo em que ficaram no Egito. Então, com braço poderoso, ele os tirou da escravidão.
18 Akhabhajimbiilila amanha amashumi gani mu shilozu.
18 Ele suportou seu comportamento durante os quarenta anos em que andaram sem rumo pelo deserto.
19 Akhayazya ɨvɨkholo saba mʉ nsɨ ɨya mu Kanaani, akhaabhapa abhamaama bhɨɨtʉ ɨnsɨ yɨnɨɨyo yɨbhe yaabho.
19 Destruiu sete nações em Canaã e deu seu território a Israel como herança.
20 Zyonti zɨnɨɨzyo zyábhombeshile kʉ khabhalɨlo akha manha ge gáfishiiye imia zini na mashumi gasaanʉ (450).
20 Tudo isso levou cerca de quatrocentos e cinquenta anos. “Depois, Deus lhes deu juízes para governá-los até o tempo do profeta Samuel.
21 Pe bhakhalaabha kʉtɨ bhabhe nʉ mwene. ɄMʉlʉngʉ akhaabhapa uSauli, ʉmwana wa Kishi, ʉwa mʉ shɨkholo sha Benjamiini abhe wʉ mwene waabho kʉ manha amashumi gani.
21 Então o povo pediu um rei, e ele lhes deu Saul, filho de Quis, homem da tribo de Benjamim, e ele reinou por quarenta anos.
22 We ʉMʉlʉngʉ amwefwa uSauli, akhamʉsebha uDaudi abhe wʉ mwene waabho. ɄMʉlʉngʉ akhamusimishizya uDaudi akhatɨ, ‘Namʉlola uDaudi ʉmwana wa Yeese, akʉwʉkhondezya ʉmwoyo waanɨ, khabhɨlɨ we atɨbhombe zyonti zye ɨnkwanza zɨbhombeshe.’
22 Mas Deus removeu Saul e colocou em seu lugar Davi, a respeito de quem Deus disse: ‘Davi, filho de Jessé, é um homem segundo o meu coração; fará tudo que for da minha vontade’.
23 “Kufuma mʉ shɨkholo sha Daudi mwe ʉMʉlʉngʉ ábhaleteeye aBhaisilaeli uMuposhi uYeesu, anza she álajile.
23 “E Jesus, um dos descendentes de Davi, é o salvador que Deus concedeu a Israel, conforme sua promessa!
24 We uYeesu ashɨɨlɨ kwanda ɨmbombo yaakwe, uYookhani álongoleeye kʉbhalʉmbɨɨlɨla aBhaisilaeli bhonti akhatɨnjɨ bhalaate imbiibhi zyabho, na kwozelwa.
24 Antes da vinda de Jesus, João Batista anunciou que todo o povo de Israel precisava se arrepender e ser batizado.
25 UYookhani we akʉmalɨɨlɨzya ɨmbombo yaakwe, akhabhabhʉzyaga abhantʉ akhatɨnjɨ, ‘Mʉkʉsɨɨbha kʉtɨ ɨne ne naanu? Ɨne te ne wʉ wʉʉla we mʉkʉmʉgʉʉlɨla! Yeenyi, wʉnʉʉyo we akwɨnza kʉlandata papaanɨ, ɨne ɨntakhondeeye poope kʉsatʉla amakhobha gɨ ndaala zyakwe.’
25 Quando João estava concluindo seu trabalho, perguntou: ‘Vocês pensam que eu sou o Cristo? Não sou! Mas ele vem em breve, e não sou digno sequer de desamarrar as correias de suas sandálias’.
26 “Ɨmwe bhanholo bhaanɨ, mʉbhaana abha shɨkholo sha Abulahaamu, na mwe te mwe Bhayahuudi mwe mwinjiiye mu lupuuto ʉlwa Shiyahuudi, intumi ziniizi ɨzya wuposhi zɨtwɨnzɨɨye ɨtwe kufuma kwa Mʉlʉngʉ.
26 “Irmãos, vocês que são filhos de Abraão e também vocês gentios tementes a Deus, esta mensagem de salvação foi enviada a nós.
27 Abhantʉ bhe bhakhaaya mu Yelusaleemu peeka na bhapɨtɨ bhaabho bhatámumanyile uYeesu kʉtɨ we Muposhi, khabhɨlɨ bhatágaganyiinye na mazwi ga bhakuwi kʉ zya Yeesu ge bhakʉbhaazya insiku zyonti ɨzyɨ Sabaato. Bhakhagakwɨlɨzya kwɨ dala ɨlya kʉmʉlonga uYeesu ku lufundo ʉlwa kʉmʉgoga.
27 O povo de Jerusalém e seus líderes não reconheceram que Jesus era aquele a respeito de quem os profetas haviam falado. Em vez disso, eles o condenaram e, ao fazê-lo, cumpriram as palavras dos profetas, que são lidas todos os sábados.
28 She poope bhatályajile izwi ɨlya nalyoli lye lɨkʉlolesya kʉtɨ bhakhondeeye kʉmʉgoga uYeesu, ɨleelo bhakhamʉlaabha ʉPɨlaato amʉlonje kʉtɨ bhamʉgoje.
28 Não encontraram motivo legal para executá-lo, mas, ainda assim, pediram a Pilatos que o matasse.
29 We bhakwɨlɨzya zyonti zye uYeesu ásimbiliilwe, bhakhamwisya pa shɨkhobhenhanyo, bhakhamʉsyɨla mʉ mbɨɨpa.
29 “Depois de cumprirem tudo que as profecias diziam a respeito dele, eles o tiraram da cruz e o colocaram num túmulo,
30 Ɨleelo ʉMʉlʉngʉ akhamʉzyʉsya mʉ bhafwe.
30 mas Deus o ressuscitou dos mortos.
31 UYeesu woope akhayɨlolesyaga insiku inyinji mʉ bhantʉ bhe bhábhalile peeka kufuma kʉ Galɨlaaya, kʉbhala ku Yelusaleemu. Bhanaabho bhe bhakeeti bhaakwe kʉ shɨkholo shɨɨtʉ ɨsha Bhaisilaeli.
31 E, por muitos dias, ele apareceu àqueles que o tinham acompanhado da Galileia para Jerusalém. Agora eles são suas testemunhas diante do povo.
32 “Ɨtwe tʉkʉbhalʉmbɨɨlɨla iNtumi iNyinza, kʉtɨ ziila zye ʉMʉlʉngʉ álajile kʉ bhamaama bhɨɨtʉ,
32 “Estamos aqui para trazer a vocês esta boa-nova. A promessa foi feita a nossos antepassados,
33 abhombile kʉkwɨtʉ tʉbhazʉkʉlʉ bhaabho kwɨ dala ɨlya kʉmʉzyʉsya uYeesu, anza she yisimbiilwe mwa Zabuuli ɨya wʉbhɨlɨ kʉtɨ,
33 e agora Deus a cumpriu para nós, os descendentes deles, ao ressuscitar Jesus. É isto que o segundo salmo diz a respeito dele: ‘Você é meu Filho; hoje eu o gerei’.
34 Khabhɨlɨ ʉMʉlʉngʉ akhamʉzyʉsya uYeesu mʉ bhafwe kʉtɨ atakhaafwe winza. Kʉ zɨnɨɨzyo ʉMʉlʉngʉ átɨlɨ,
34 Pois Deus havia prometido ressuscitá-lo dos mortos, para que jamais apodrecesse no túmulo. Ele disse: ‘Eu lhes darei as bênçãos sagradas que prometi a Davi’.
35 “Izwi lɨnɨɨlyo lisimbiilwe na pamwabho kʉtɨ,
35 Em outro salmo, ele explicou de modo mais direto: ‘Não permitirás que o teu Santo apodreça no túmulo’.
36 ɄPaʉlo akhajendeelela kʉlonga kʉtɨ, “UDaudi we abhomba zyonti zye ʉMʉlʉngʉ akhasɨɨbhaga kʉ bhantʉ abha khabhalɨlo khaakwe, akhafwa. Bhakhamʉsyɨla mʉ mbɨɨpa zya bhayise bhaakwe, akhabhola.
36 Não se trata de uma referência a Davi, porque, depois que Davi fez a vontade de Deus em sua geração, morreu e foi sepultado com seus antepassados, e seu corpo apodreceu.
37 Ɨleelo ʉla we ʉMʉlʉngʉ akhamʉzyʉsya, ʉweene atakhabhola.
37 É uma referência a outra pessoa, a alguém a quem Deus ressuscitou e cujo corpo não apodreceu.
38 “Ishi ɨmwe bhanholo bhaanɨ, mʉmanye kʉtɨ kʉshɨlɨla kwa Yeesu wʉnʉʉyo we mʉkʉlʉmbɨɨlɨlwa pe mʉngatʉʉyɨlwa imbiibhi zyinyu.
38 “Ouçam, irmãos! Estamos aqui para proclamar que, por meio de Jesus, há perdão para os pecados.
39 Mwápotiilwe kʉbhaazɨwa uwugolosu pamiiso ga Mʉlʉngʉ kwɨ dala ɨlya kʉlandata ɨndajɨzyo zya Moose, lyoli kʉ kwɨ dala ɨlya kʉmwɨtɨkha uYeesu.
39 Todo o que nele crê é declarado justo diante de Deus, algo que a lei de Moisés jamais pôde fazer.
40 Mʉbhe amiiso, gatakhabhaaje ge gasimbiilwe mu vitaabu vwa bhakuwi kʉtɨ,
40 Por isso, tomem cuidado para que não se apliquem a vocês as palavras dos profetas:
41 ‘Ɨmwe mwe mʉkʉshoolanya, yenyaaji
41 ‘Olhem, zombadores; fiquem admirados e morram! Pois faço algo em seus dias, algo em que vocês não acreditariam mesmo que lhes contassem’”.
42 ɄPaʉlo nʉ Balɨnaaba, we bhakwepa mwi sinagoogi, abhantʉ bhakhabhalamba kʉtɨ bhagalʉshe pa Sabaato ye yɨkwɨnza, kʉtɨ bhalonje ɨzya mazwi ganaago winza.
42 Quando Paulo e Barnabé estavam saindo da sinagoga, o povo pediu que voltassem a falar dessas coisas na semana seguinte.
43 We abhantʉ bhasogola kʉbhala kʉkhaaya, aBhayahuudi abhinji, peeka na bhantʉ bhe te Bhayahuudi bhe bhakhɨtɨkhaga ulupuuto ʉlwa Shiyahuudi, bhakhabhalandata ʉPaʉlo nʉ Balɨnaaba. Abhasundikwa bhanaabho bhabhɨlɨ bhakhalongaga nabho kʉbhagomwa amooyo, kʉtɨ bhajendeelele kʉbha mu wiila wa Mʉlʉngʉ.
43 Muitos judeus e gentios devotos convertidos ao judaísmo seguiram Paulo e Barnabé, que insistiam com eles para que continuassem a confiar na graça de Deus.
44 Isiku ɨlyɨ Sabaato ye yɨkhalandata, abhantʉ abhinji abha mʉ nhaaya yiila bhakhɨnza kʉtejeelezya intumi zya Mwene uYeesu.
44 No sábado seguinte, quase toda a cidade compareceu para ouvir a palavra do Senhor.
45 Ɨleelo abhalongozi abha Bhayahuudi we bhaalola abhantʉ bhabhungaanile ɨmpʉga ɨmpɨtɨ, bhakhabha nʉ mwone nhaani. Bhakhakhaana amazwi ge ʉPaʉlo akhalongaga na kumuliga.
45 Quando alguns dos judeus viram as multidões, ficaram com inveja, de modo que difamaram Paulo e contestavam tudo que ele dizia.
46 Poope shɨnɨɨsho, ʉPaʉlo nʉ Balɨnaaba bhakhabhaamʉla aBhayahuudi bhaala ku wudandamazu bhakhatɨ, “Yaakhondeeye intumi zya Mʉlʉngʉ zɨlʉmbɨɨlɨlwe suuti kukwinyu ɨmwe muBhayahuudi. Ɨleelo muzikhaanile, na kʉyɨlola kʉtɨ mʉtakhondeeye kʉbha nu wuumi ʉwa wiila na wiila. Mʉbhe amiiso! Tʉkʉbhalekha, tʉkʉbhala kʉ bhantʉ bhe te Bhayahuudi.
46 Então Paulo e Barnabé se pronunciaram corajosamente, dizendo: “Era necessário que pregássemos a palavra de Deus primeiro a vocês, judeus. Mas, uma vez que vocês a rejeitaram e não se consideraram dignos da vida eterna, agora vamos oferecê-la aos gentios.
47 Kʉnongwa ye ʉMwene átulajiziizye átɨlɨ,
47 Pois foi isso que o Senhor nos ordenou quando disse: ‘Fiz de você uma luz para os gentios, para levar a salvação até os lugares mais distantes da terra’”.
48 Abhantʉ bhe te Bhayahuudi, we bhɨmvwa ganaago amazwi, bhakhaseshela, bhakhazɨpaala intumi zya Mwene uYeesu. Bhonti bhe bhásabhuliilwe kʉbha nu wuumi ʉwa wiila na wiila, bhakhamwɨtɨkha ʉMwene uYeesu.
48 Quando ouviram isso, os gentios se alegraram e agradeceram ao Senhor por essa mensagem, e todos que haviam sido escolhidos para a vida eterna creram.
49 Intumi zya Mwene uYeesu zɨkhasaataga mʉ nsɨ yiila yonti.
49 Assim, a palavra do Senhor se espalhou por toda aquela região.
50 Ɨleelo aBhayahuudi bhakhabhasonjeelezya abhantanda abha lushindikho bhe te Bhayahuudi bhe bhakhalandataga ulupuuto ʉlwa Shiyahuudi, na bhapɨtɨ abhɨ nhaaya yiila. Bhanaabho bhakhabhasonjeelezya abhantʉ kʉtɨ bhabhayɨmvwe ʉPaʉlo nʉ Balɨnaaba, bhakhabhabhɨnga mʉ nsɨ yaabho.
50 Então os judeus, instigando as mulheres religiosas influentes e as autoridades da cidade, provocaram uma multidão contra Paulo e Barnabé e os expulsaram dali.
51 Pe ʉPaʉlo nʉ Balɨnaaba bhakhakunyunta ulusuuto mʉ vɨnama vwabho kʉbhasokha, bhakhabhala mʉ nhaaya ɨya mu Ikoniyo.
51 Eles, porém, sacudiram o pó dos pés em sinal de reprovação e foram à cidade de Icônio.
52 Ɨleelo, abhalandati bha Yeesu abha pa Antiokiya bhakhaseshelaga nhaani, bhakhalongolwaga nu Mupepu uMufinjile.
52 E os discípulos estavam cheios de alegria e do Espírito Santo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.