2 Coríntios 12
El Nuevo Testamento en mixe de Coatlán (MCONT) vs VC
1 Ni ti ycayajpaady ycayajganar'aty co cɨ'm ndzachnaygömaayɨm ndzachnayñigapxɨm ndzachnayñimɨydaacɨm. Per ca' y'ocnejɨty nimɨydägaamybɨch ti nhuin'ijxypɨch cumäyjoty, je huɨdibɨ je Huindzɨn Jesucristo xyajhuin'ijxpɨch xyajni'ixɨɨybɨch.
1 Importa que me glorie? Na verdade, não convém! Passarei, entretanto, às visões e revelações do Senhor.
2 N'ixy'ajtypɨch tüg yëydɨjc huɨdibɨ mɨbɨjcp Cristo. Cham majmactz jɨmɨjt ma Dios yajpättɨgɨ̈yii tzajpjoty ma je mɨdugɨɨgpɨ tzajp. E ca' nejhuɨ̈yɨch pen hue' yajpättɨgɨɨyɨ mɨɨd ñinïcx o pen ca'. Dios tügpajc nejhuɨɨyb.
2 Conheço um homem em Cristo que há catorze anos foi arrebatado até o terceiro céu. Se foi no corpo, não sei. Se fora do corpo, também não sei; Deus o sabe.
3 — ausente —
3 E sei que esse homem - se no corpo ou se fora do corpo, não sei; Deus o sabe -
4 — ausente —
4 foi arrebatado ao paraíso e lá ouviu palavras inefáveis, que não é permitido a um homem repetir.
5 Ooy ɨɨch amɨj agɨx nayjɨhuɨ̈hua'ñyiijɨch mɨɨd je jadu'mbɨ yëydɨjc jadu'n nej jëjɨn huɨdibɨ Dios yajpättɨgɨy tzajpjoty. Per ca' ɨɨch cɨ'm nayñimɨydäga'ñyiijɨch naygömaya'ñyiijɨch. Hue' janchtɨy nayñimɨydägaanɨbɨch cɨ'm nej nduñ n'ayooyɨch ma ɨɨch ndzɨnaayɨn.
5 Desse homem eu me gloriarei, mas de mim mesmo não me gloriarei, a não ser das minhas fraquezas.
6 Oy ixyipy ɨɨch cɨ'm njanayñimɨydäga'ñyiijɨch janch oy nej nduuñ n'ayooyɨch, ca'p je' anajty ngapxtɨgooyɨch, com je' anajty ngapxpɨch je janchypɨ. Per ca' jadu'n naygömaya'ñyiijɨch, com ca' ndzocyɨch co jäy ajcxy nɨcxy xycömaayɨch nïgɨ anaxy. Huaad jadu'n co ajcxy mɨɨd mɨydacy je mɨgügtɨjc huɨdibɨ ajcxy ijxcɨxp huɨdibɨ ndumybɨch o huɨdibɨ ayuc ajcxy ymɨdoogɨxp huɨdibɨ ngapxpɨch.
6 Pois, ainda que me quisesse gloriar, não seria insensato, porque diria a verdade. Mas abstenho-me, para que ninguém me tenha em conta de mais do que vê em mim ou ouve dizer de mim.
7 Je capxy ayuc huɨdibɨ Dios xyajnejhuɨɨyɨch jiiby tzajpjoty, ooy anajty chach y'oyɨty. Paady ycɨxpɨ Dios pɨdacy jadu'n nej jɨhuɨ̈y tüg apy ma ɨɨch nninïcx, jɨgɨx ca'ydɨ amɨj agɨx nayjɨhuɨ̈yiijɨch. E je apy jadu'n nipaady nej mujcu' xyajtzaachɨ̈yɨch.
7 Demais, para que a grandeza das revelações não me levasse ao orgulho, foi-me dado um espinho na carne, um anjo de Satanás para me esbofetear e me livrar do perigo da vaidade.
8 Tugɨɨg'oc Dios tɨ nmɨbɨjctzooyɨch co huen xyajpɨdzɨmɨch je huɨdibɨ xyajtzaachɨɨybɨch.
8 Três vezes roguei ao Senhor que o apartasse de mim.
9 Per je Huindzɨn Jesús xyñɨmaayɨch: “Jëbɨ jadu'n co may'ajt ndunɨpɨch mɨɨd miich ycɨxpɨ. Co pɨnjaty pumäy ñayjɨhuɨ̈yii, huin'it nïgɨ ñiguëxɨ̈gy ɨɨch nmɨc'ajt.” Paady ycɨxpɨ njotcugɨ̈yɨch co pumäy nayjɨhuɨ̈yiijɨch, jɨgɨx ñiguëxɨ̈gɨpy Cristo ymɨc'ajt ma ɨɨch ndzɨnaayɨn.
9 Mas ele me disse: Basta-te minha graça, porque é na fraqueza que se revela totalmente a minha força. Portanto, prefiro gloriar-me das minhas fraquezas, para que habite em mim a força de Cristo.
10 Paady ycɨxpɨ ooy njotcújcɨdyɨch co pumäy nayjɨhuɨ̈yiijɨch, co jäy xyñigapxy xyñi'ojɨ̈yɨch, co ti nyajmayjatyɨch, co jäy xy'ixhuɨdityɨch xypahuɨdityɨch, co tzaachypɨ nyajnaxyɨch mɨɨd Cristo ycɨxpɨ. Co nayjɨhuɨ̈yiijɨch pumäy, chi nïgɨ mɨc nayjɨhuɨ̈yiijɨch mɨɨd Cristo ymɨc'ajt ycɨxpɨ.
10 Eis por que sinto alegria nas fraquezas, nas afrontas, nas necessidades, nas perseguições, no profundo desgosto sofrido por amor de Cristo. Porque quando me sinto fraco, então é que sou forte.
11 Co ɨɨch jadu'n cɨ'm naygapxpadyiijɨch, tɨm jadu'n nipaady nej jɨhuɨ̈y ɨɨch tüg locɨ jäy. Adzip miich ajcxy jadu'n xytuuñɨch co copɨcy naygapxpadyiijɨch cɨ'm. Hue' yjapaadyii miich ixyipy ajcxy xycömaaybɨch xycapxpatpɨch. Ɨɨch ca'p ɨɨch ti ndzoohuɨty. Oy ixyipy ɨɨch ca' ti mɨc'ajt nmɨɨdɨdyɨch, per jatytimy nïgɨ mɨc'ajt nmɨɨdɨdyɨch, ca'ydɨ yɨ huindzɨndɨjc huɨdibɨ ma miich ajcxy, huɨdibɨ ajcxy naydijɨp apóstol, e ca' yjanchɨty.
11 Tenho-me tornado insensato! Vós a isso me obrigastes. Vós é que deveríeis fazer o meu elogio, visto que em nada fui inferior a esses eminentes apóstolos, se bem que nada sou.
12 Ma je tung huɨdibɨ nduuñɨch mɨɨd mecxtujcɨn ma miich ajcxy, tɨ ooy ñiguëxɨ̈gy mɨɨd canaag ijxpejt, mɨjhuinma'ñ etz milagros, co ɨɨch janch Cristo xy'apóstol'adyiijɨch.
12 Os sinais distintivos do verdadeiro apóstolo se realizaram em vosso meio através de uma paciência a toda prova, de sinais, prodígios e milagres.
13 Ca' jadu'n ytɨy'ajtɨty co mmɨnaangɨxy co nïgɨ oy tɨ nduuñɨch ma yɨ jacjadyii mɨbɨjcpɨdɨjc ma jacjadyii cajp, ca'ydɨ jadu'n nej tɨ nduuñɨch ma miich ajcxy. Pen tɨ ndundɨgooyɨch co ca' tɨ nbɨjctzooyɨch meeñ mɨɨd ɨɨch ndung ycɨxpɨ ma miich ajcxy, jadu'n nej jacjadyii ajcxy ytungɨxy, pues tungɨx may'ajt meecxcɨch ajcxy.
13 Em que fostes inferiores às outras igrejas, senão no fato de que a vós não vos fui pesado? Relevai-me esta injúria!...
14 Jadachambɨ ni'ixɨ' n'ityɨch co nnɨcxa'ñɨch mɨdugɨɨg'ocpɨ jɨm ma miich ajcxy. Ca' ti pubejtɨn nbɨjctzohua'ñɨch ma miich ajcxy mɨɨd ndungɨch ycɨxpɨ. Ca' ndzocyɨch miich ajcxy mmeeñ. Hue' ndzocyɨch co miich ajcxy xymɨjnɨcxpedɨpyɨch. Jac'oy co ɨɨch miich ajcxy nbubedɨpy, ca'ydɨ co miich ajcxy xypubedɨpyɨch. Jadu'n ɨɨch nipaady mɨɨd miich ajcxy nej tüg ungdeedy. Je ungdeedy ypubejtpy y'ung, e ca' nan je ung pubejtyp yteedy.
14 Eis que estou pronto a ir ter convosco pela terceira vez. Não vos serei oneroso, porque não busco os vossos bens, mas sim a vós mesmos. Com efeito, não são os filhos que devem entesourar para os pais, mas os pais para os filhos.
15 Ɨɨch jotcujc nyajtundähuɨbɨch ma miich ajcxy tüg'ócɨy tijaty nmɨɨdɨch, ixtɨ ngɨ'mmɨc'ajtɨch tüg'ócɨy nyajtunaamybɨch mɨɨd miich ajcxy ycɨxpɨ, jɨgɨx jëbɨ nbubedɨpyɨch miich ajcxy. Oy janiguëxɨ̈gy co ɨɨch miich ajcxy njadzojccɨxy njajɨhuɨɨygɨxy, e miich ajcxy ca' xychójccɨxyɨch xyjɨhuɨɨygɨxyɨch.
15 De mui boa vontade darei o que é meu, e me darei a mim mesmo pelas vossas almas, ainda que, amando-vos mais, seja menos amado por vós.
16 Nijëjɨty miich ajcxy mmɨnaangɨxy co janch tɨy'ajt co ca' ti pubejtɨn tɨ nbɨjctzooyɨch ma miich ajcxy, nijëjɨty ymɨnaangɨxy co janch nihuinma'ñ tɨ nyajcägɨxyɨch ma tüg trampɨ mɨɨd anɨɨ.
16 Mas seja! Não vos fui pesado. Como, porém, sou esperto, apanhei-vos pela astúcia...
17 ¿Nej tɨ ɨɨch miich ajcxy nhuin'ɨɨngɨx mɨɨd je mɨgügtɨjc huɨdibɨ ajcxy nyajniguejx?
17 Acaso tirei proveito de vós por meio de algum daqueles que vos enviei?
18 Nbɨjctzoohuɨch may'ajt ma Tito co huen nɨcxy xycogapxɨɨygɨxy jadüg'oc. E nyajpuguexɨɨyɨch jadüg ajt nmɨgüg huɨdibɨ mɨɨd ñɨcxy quipxyɨ. ¿Nej tɨ miich ajcxy Tito xyhuin'ɨɨngɨxy? ¿Nej ca' yjanchɨty co ɨɨch etz Tito quipxyjaty ɨɨch ajcxy nhuinma'ñ nmɨɨdɨty, e tú'cɨy ndúngɨxyɨch?
18 Roguei a Tito, e com ele enviei um irmão que conheceis. Por acaso tirou Tito de vós alguma coisa? Não andamos nós com o mesmo espírito, sobre as mesmas pegadas?
19 Ca' yjecyɨty co miich ajcxy mhuinma'ñybɨdáaccɨxy co ɨɨch ajcxy ndzachnayñigapxtúutɨgɨxy ma miich ajcxy. Ca' yjadu'nɨty. Ngápxcɨxpɨch nmɨydáaccɨxpɨch ma Dios yhuinduu je ayuc tɨy'ajt huɨdibɨ Cristo xymóoygɨxɨch. E tüg'ócɨy huɨdibɨ ndúngɨxpɨch, hue' ndúngɨxɨch jɨgɨx yeegɨp miich ajcxy mmɨbɨjcɨn.
19 Já há muito pensais que nos justificamos diante de vós. Perante Deus, em Cristo, é que nós falamos; mas tudo isto, meus caríssimos, para vossa edificação.
20 Com tzɨgɨɨybɨch co anajty nɨcxy n'íjxcɨxyɨch miich ajcxy, ca' jecyɨty co nbadaamybɨch je tɨy'ajt co miich ajcxy ca' mhuinma'ñymɨɨdɨty jadu'n nej jëbɨ njäygɨdägyɨch yɨ mhuinma'ñ ajcxy. E miich ajcxy nañ jadu'n ca' mjäygɨdáaccɨxɨpy nej ɨɨch nhuinma'ñ mɨɨdɨdyɨch. Tzɨgɨɨybɨch co miich jada' ajcxy mnaychiptúnɨgɨxy, ca' mnay'ixáanɨgɨxy nidüg nidüg, mnaymɨjotmá'tɨgɨxy; mnayñi'ojɨ́ɨyɨgɨxy, e mbiitzcapxcɨxy; co ooy amɨj agɨx mnayjɨhuɨ́ɨyɨgɨxy, e ca' mnay'ayuc-huinjɨhuɨ́ɨyɨgɨxy, ca' oy m'ijtcɨxy.
20 Temo que, quando for, não vos ache quais eu quisera, e que vós me acheis qual não quereríeis. Receio encontrar entre vós contendas, invejas, rixas, dissensões, calúnias, murmurações, arrogâncias e desordens.
21 Tzɨgɨɨybɨch co jadüg'oc nɨcxy n'ixyɨch miich ajcxy, chi ajt nDios xyajjɨhuɨ̈huɨbɨch tzo'ydu'n mɨɨd miich ajcxy ycɨxpɨ, etz njɨhuɨ̈huɨbɨch tajɨn mayɨn mɨɨd miich ajcxy mbocy ycɨxpɨ, e com ca'nɨ mjothuimbijtcɨxy mjäydɨgooygɨxy je mjɨbɨc-huinma'ñ jadu'n nej mmɨgapxtɨgooygɨxy e mmɨdundɨgooygɨxy huingbɨ töxyjäydɨjc, etz jadu'n nej mmɨdundɨgooygɨxy mɨgüg ytöxyɨjc, etz jadu'n nej jɨbɨc-huinma'ñ miich ajcxy mmɨɨdɨty.
21 Receio que à minha chegada entre vós Deus me humilhe ainda a vosso respeito; e tenha de chorar por muitos daqueles que pecaram e não fizeram penitência da impureza, fornicação e dissolução que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.