Mateus 25
Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NVT
1 Kyojjo qꞌij anetziꞌn, a Tkawbꞌil Dios toj kyaꞌj, ikyxjo tzeꞌnku lajaj txin, i xiꞌ toj jun mejebꞌlin. Xi kynojsin kytzaj tukꞌa aseyt, tej kyxiꞌ yolte qꞌa.
1 “Então o reino dos céus será como as dez virgens que pegaram suas lamparinas e saíram para encontrar-se com o noivo.
2 Kyxoljo txin, attaq jweꞌ ntiꞌ kynabꞌl, ex ayetziꞌn jweꞌtl manyor ẍtijqe.
2 Cinco delas eram insensatas, e cinco, prudentes.
3 Ayetziꞌn ntiꞌ kynabꞌl xi kyiꞌn kytzaj, me mi xi kyiꞌne chꞌintl kyaseyt.
3 As cinco insensatas não levaram óleo suficiente para as lamparinas,
4 Me ayetziꞌn ẍtij, xi kynojsinl tkꞌwel kyaseyt, ex xi kyiꞌn junx tukꞌa kytzaj.
4 mas as outras cinco tiveram o bom senso de levar óleo de reserva.
5 Me mix jaꞌ pone tej qꞌa liwey, ex bꞌeꞌx bꞌaj tzaj kywatl kykyaqilx, ex bꞌeꞌx i xiꞌ ktal.
5 Como o noivo demorou a chegar, todas ficaram sonolentas e adormeceram.
6 Me atzaj teꞌ tnikyꞌjin aqꞌwil, xi kybꞌiꞌn jun aꞌla tjaw ẍchꞌin: ¡Luꞌ qꞌa tzul! ¡Ku kytzaja kꞌlelte! chiꞌ.
6 “À meia-noite, foram acordadas pelo grito: ‘Vejam, o noivo está chegando! Saiam para recebê-lo!’.
7 I bꞌaj jaw weꞌksjo txin kykyaqilx, ex i bꞌaj ok ten txqol kytzaj.
7 “Todas as virgens se levantaram e prepararam suas lamparinas.
8 Me ayetzin kyeꞌ jweꞌtl ntiꞌ kynabꞌl xi kyqꞌmaꞌn kye ẍtij: Kyqꞌontz chꞌin qeꞌ qaseyt tiꞌjjo kyeꞌ, quꞌn chꞌix tkubꞌ yupj qtzaja, chi chiꞌ.
8 Então as cinco insensatas pediram às outras: ‘Por favor, deem-nos um pouco de óleo, pois nossas lamparinas estão se apagando’.
9 Me ayetzin kye txin ẍtij xi kyqꞌmaꞌn kye: ¡Mina! Quꞌn nlaypela kanin qe. ¿Yajtzilaꞌ tuꞌn t-xi qqꞌoꞌntza chꞌin kyeꞌ? Qalaꞌ ku kyxiꞌy jaꞌ nkꞌayajtze, ex kꞌaꞌ tzaj kylaqꞌoꞌn chꞌintla.
9 “As outras, porém, responderam: ‘Não temos o suficiente para todas. Vão e comprem óleo para vocês’.
10 Me noqx ncheꞌxku kyej jweꞌ txin, a ntiꞌ kynabꞌl, laqꞌol kyaseyt, teꞌ tkaniꞌn qꞌa. Ayetzin kyeꞌ jweꞌ txin, quꞌn mix ele bꞌete kyeꞌ, bꞌeꞌx i okx tuja toj mejebꞌlin, ex bꞌeꞌx etz kyjpuꞌn ja.
10 “Quando estavam fora comprando óleo, o noivo chegou. Então as cinco que estavam preparadas entraram com ele no banquete de casamento, e a porta foi trancada.
11 Maꞌytaq chꞌintl, tej kykanin kyej jweꞌ, ex i okx qꞌolbꞌin: Tata, tata, jqonkxjiy ja qeꞌy, chi chiꞌ.
11 Mais tarde, quando as outras cinco voltaram, ficaram do lado de fora, chamando: ‘Senhor! Senhor! Abra-nos a porta!’.
12 Me atziꞌn xi tqꞌmaꞌn tajaw ja kye: Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, ntiꞌ kyokliꞌn tuꞌn kyoktza, chiꞌ.
12 “Mas ele respondeu: ‘A verdade é que não as conheço’.
13 Tuꞌnpetziꞌn, xi tqꞌmaꞌn Jesús kye: Noq tzaj kywatla toj kynimbꞌila, quꞌn mi bꞌiꞌn kyuꞌn tiꞌ qꞌijil mo alkye or chin ula, ayiꞌn Tkꞌwal Ichin, chiꞌ.
13 “Portanto, vigiem, pois não sabem o dia nem a hora da volta.”
14 Ex ikyxjo, a Tkawbꞌil Dios toj kyaꞌj, tzeꞌnku jun xjal, tuꞌntaq t-xiꞌ toj jun tbꞌe najchaq. I tzaj ttxkoꞌn taqꞌnil, ex xi toqxenin tpwaq kye.
14 “O reino dos céus também pode ser ilustrado com a história de um homem que estava para fazer uma longa viagem. Ele reuniu seus servos e lhes confiou seu dinheiro,
15 Te jun, xi tqꞌoꞌn jweꞌ mil; te juntl kabꞌe mil, ex te juntl, noq jun mil, teyile junjun xi tqꞌoꞌn tzeꞌnkux kynabꞌl. Ex bꞌeꞌxsin xiꞌtz toj tbꞌe.
15 dividindo-o de forma proporcional à capacidade deles: ao primeiro entregou cinco talentos; ao segundo, dois talentos; e ao último, um talento. Então foi viajar.
16 Me ante aqꞌnil, a xi ttzyuꞌn jweꞌ mil pwaq, bꞌeꞌx kubꞌ tqꞌoꞌn tkꞌaẍjil, tuꞌn tchꞌiy pwaq. Ex bꞌeꞌx tkanbꞌe jweꞌtl mil.
16 “O servo que recebeu cinco talentos começou a investir o dinheiro e ganhou outros cinco.
17 Ex ikyx tene tuꞌn, a xi ttzyuꞌn kabꞌe mil; ex tkanbꞌe jun kabꞌetl tibꞌaj.
17 O servo que recebeu dois talentos também se pôs a trabalhar e ganhou outros dois.
18 Me anteꞌ xi tzyuꞌnte jun mil, bꞌeꞌx xiꞌ ewil teꞌ tpwaq tajaw toj jun jul, ex kux tmiquꞌn toj txꞌotxꞌ.
18 Mas o servo que recebeu um talento cavou um buraco no chão e ali escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Tbꞌajlinxiꞌ jun jteꞌbꞌin abꞌqꞌe, meltzꞌajljo xjal, a kyajawjo aqꞌnil, ex bꞌaj xi tqanin tpwaq teyile junjun tukꞌaxjo taꞌl.
19 “Depois de muito tempo, o senhor voltou de viagem e os chamou para prestarem contas de como haviam usado o dinheiro.
20 Nejxix xi xkye tukꞌaꞌ xi tzyuꞌnte jweꞌ mil, ex xi tqꞌoꞌn jweꞌ mil te tajaw tukꞌaxjo juntl jweꞌ miltl, a otaq kanbꞌit tuꞌn. Ex xi tqꞌmaꞌn te: Taa, jweꞌ mil tzaj tqꞌoꞌn weꞌy. Me luꞌ juntl jweꞌ miltl, ma nkanbꞌiy tukꞌa.
20 O servo ao qual ele havia confiado cinco talentos se apresentou com mais cinco: ‘O senhor me deu cinco talentos para investir, e eu ganhei mais cinco’.
21 Me antej tajaw pwaq xi tqꞌmaꞌn: Chjontiy. Jun aqꞌnil, a tbꞌanilx wen ex tzꞌaqlexix. Atzin jaꞌlin, quꞌn tuꞌn nimx xbꞌant tuꞌn tukꞌa tal chꞌin, nimxixtl kxel nqꞌoꞌn tey. Ku toktza ex ku ttzalaja wukꞌiy.
21 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
22 Atzaj teꞌ tkanin juntl aqꞌnil, a xi ttzyuꞌn teꞌ kabꞌe mil pwaq, xi tqꞌmaꞌn: Taa, kabꞌe mil tzaj tqꞌoꞌn weꞌy. Me luꞌ juntl kabꞌe miltl lo, ma nkanbꞌiy tukꞌa.
22 “O servo que havia recebido dois talentos se apresentou e disse: ‘O senhor me deu dois talentos para investir, e eu ganhei mais dois’.
23 Xi tqꞌmaꞌn tajaw pwaq te: Chjontiy. Jun aqꞌnil, a tbꞌanilx wen ex tzꞌaqlexix. Atzin jaꞌlin, quꞌn tuꞌn nimx xbꞌant tuꞌn tukꞌa tal chꞌin, nimxixtl kxel nqꞌoꞌn tey. Ku toktza ex ku ttzalaja wukꞌiy.
23 “O senhor disse: ‘Muito bem, meu servo bom e fiel. Você foi fiel na administração dessa quantia pequena, e agora lhe darei muitas outras responsabilidades. Venha celebrar comigo’.
24 Atzaj teꞌ tkanin aqꞌnil, a xi tzyuꞌnte jun mil, xi tqꞌmaꞌn te tajaw: Taa, bꞌiꞌn wuꞌn qa ay jun xjal kuj, ex qa njyet jun tpwaqa noq tuꞌn taqꞌnbꞌin juntl, ex at tey, me mi n-aqꞌniꞌn.
24 “Por último, o servo que havia recebido um talento veio e disse: ‘Eu sabia que o senhor é homem severo, que colhe onde não plantou e ajunta onde não semeou.
25 Tuꞌnpetziꞌn, bꞌeꞌx in tzaj xobꞌa tey, qa xnajku pwaq wuꞌn. Tuꞌnpetziꞌn bꞌeꞌx xkux nmiquꞌn toj txꞌotxꞌ. Ex luꞌ tpwaqa lo.
25 Tive medo de perder seu dinheiro, por isso o escondi na terra. Aqui está ele’.
26 Atzin xi tqꞌmaꞌn tajaw pwaq te: Jun aqꞌnil, a nya bꞌaꞌn, ex manyor kyꞌajxa. Qa bꞌiꞌntaq tuꞌn, qa at npwaqa noq tuꞌn taqꞌnbꞌin juntl, ex qa at weꞌy, tuꞌn mi nchin aqꞌniꞌn;
26 “O senhor, porém, respondeu: ‘Servo mau e preguiçoso! Se você sabia que eu colho onde não plantei e ajunto onde não semeei,
27 tuꞌnpetziꞌn, noqit bꞌeꞌx s-okx tqꞌonjiy npwaqa toj nim ja te kꞌuꞌbꞌl pwaq, tuꞌntzintla, tej ẍin ula jaꞌlin, matla tzꞌetz wiꞌn weꞌ npwaq, ex matla tkanbꞌe manbꞌilte.
27 por que não depositou meu dinheiro? Pelo menos eu teria recebido os juros.
28 Ex xi tqꞌmaꞌn kyeꞌ iteꞌtaq antza: Kyimiljiꞌy ajo mil pwaq te, ex kyqꞌonxa te a at lajaj mil tukꞌa.
28 “Em seguida, ordenou: ‘Tirem o dinheiro deste servo e deem ao que tem os dez talentos.
29 Quꞌn ankyeꞌ at nim te, ex kyjaꞌ kxele txqantl teꞌ, tuꞌn mi bꞌajix. Me anteꞌ, a ntiꞌ at te, majxpeꞌ tal chꞌinl at te, k-elil qꞌiyit.
29 Pois ao que tem, mais lhe será dado, e terá em grande quantia; mas do que nada tem, mesmo o que não tem lhe será tomado.
30 Ex atziꞌn aqꞌnil ntiꞌ tajbꞌin, kyqꞌomixa tzma peꞌn toj qxopin kyukꞌa jniꞌ nya nimil, a jaꞌ kchi oqꞌile ex jaꞌ kchi juꞌchꞌile kyste tuꞌn kyixkꞌoj.
30 Agora lancem este servo inútil para fora, na escuridão, onde haverá choro e ranger de dentes’.”
31 Ok tenl Jesús qꞌmalte: Aj wula, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin, kchin ula tukꞌa nim nqoptzꞌajiyila ex kyukꞌa kykyaqil n-angela wukꞌiy. Ex kchin kꞌwel qeꞌy tibꞌaj nqꞌuqbꞌila kawil kyibꞌaj kykyaqil tukꞌa tkyaqil nqoptzꞌajiyila.
31 “Quando o Filho do Homem vier em sua glória, acompanhado de todos os anjos, ele se sentará em seu trono glorioso.
32 Ex tkyaqil xjal toj tkyaqil twutz txꞌotxꞌ kchi ul chmet nwutza, ex kchi elil npaꞌnjiꞌy xjal jun tukꞌa juntl, tzeꞌnku jun kyikꞌlel nchi el tpaꞌn rit kyxol chiv.
32 Todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará as pessoas como um pastor separa as ovelhas dos bodes.
33 Kchi kꞌwel nqꞌoꞌnjiꞌy aye wen xjal, ayeꞌ tzeꞌnqekuꞌ rit, toj nman qꞌobꞌa, ex ayetziꞌn nya wen, ayeꞌ tzeꞌnqekuꞌ chiv, toj nẍnayaja.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os bodes à sua esquerda.
34 Ex kxel nqꞌmaꞌn ayiꞌn, a Nmaq Kawil, kye ayeꞌ iteꞌ toj nman qꞌobꞌa: Ku kytzaja, ayiꞌy ma chi kubꞌ kyꞌiwliꞌn tuꞌn nMaꞌn. Kyetzinxjiꞌy kyokliꞌn tiꞌjjo tbꞌanilxix Tkawbꞌil nMaꞌn, a bꞌinchin te kyeꞌy, atxix teꞌ tkubꞌku xkye twutz txꞌotxꞌ.
34 “Então o Rei dirá aos que estiverem à sua direita: ‘Venham, vocês que são abençoados por meu Pai. Recebam como herança o reino que ele lhes preparou desde a criação do mundo.
35 Quꞌn tej ttzaj qꞌaqꞌin nkꞌuꞌja, tzaj kyqꞌoꞌn nwaꞌy. Ex tej ttzaj kꞌwaj wiꞌja, tzaj kyqꞌoꞌn nkꞌwaꞌy. Tej woka bꞌetin xjal, tzaj kyqꞌoꞌn nwatbꞌila.
35 Pois tive fome e vocês me deram de comer. Tive sede e me deram de beber. Era estrangeiro e me convidaram para a sua casa.
36 Ex tej tel bꞌaj nxbꞌaliꞌn, ma chin ok kyktxuꞌn. Ex tej nyabꞌtiꞌy, chi txaꞌja qꞌolbꞌil weꞌy. Ex tej nkuꞌxa toj tze, chi txaꞌja lol weꞌy.
36 Estava nu e me vestiram. Estava doente e cuidaram de mim. Estava na prisão e me visitaram’.
37 Ex ayetziꞌn tzꞌaqleqe kchi xel qaninte te: QAjaw, ¿Jtojetzin xqliꞌy ay tukꞌa waꞌyaj, ex ma txi qqꞌoꞌn twaꞌy? ¿Jtojetzin xqliꞌy ay tukꞌa kꞌwaj, ex ma txi qqꞌoꞌn tkꞌwaꞌy?
37 “Então os justos responderão: ‘Senhor, quando foi que o vimos faminto e lhe demos de comer? Ou sedento e lhe demos de beber?
38 ¿Jtojetzin xqliꞌy ay ma tzꞌoka te bꞌetin xjal, ex matla txi qqꞌoꞌn twatbꞌila; ex jaꞌtzin xqlaꞌyiꞌy ay ntiꞌt t-xbꞌaliꞌn tok, ex matla txi qqꞌoꞌn?
38 Ou como estrangeiro e o convidamos para a nossa casa? Ou nu e o vestimos?
39 ¿Ex jtojetzin xqliꞌy tuꞌn tyabꞌtiy mo qa tkuxa toj tze, ex o xtajatlaꞌy loltiꞌy?
39 Quando foi que o vimos doente ou na prisão e o visitamos?’.
40 Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn ayiꞌn, a nmaq kawil, kyeꞌy: Ex okxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, tkyaqilxjo xkubꞌ kybꞌinchiꞌn tiꞌj jun tal yaj mo tiꞌj jun aꞌla, a kꞌuꞌjlinkxix wuꞌn, toj twutz Dios, wiꞌja s-oke kybꞌinchiniꞌy.
40 “E o Rei dirá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando fizeram isso ao menor destes meus irmãos, foi a mim que o fizeram’.
41 Ex ikyxjo kxel nqꞌmaꞌn kye iteꞌ toj nẍnayaja: Ku kyela nkꞌatza, quꞌn ma chi kyija tjaqꞌ tqanbꞌil nMaꞌn. Ku kyxiꞌy toj qꞌaqꞌ, a mixla k-yupjilx, bꞌinchinl te kawbꞌil kujxix te tajaw il exqetziꞌn jniꞌ taqꞌnil.
41 “Em seguida, o Rei se voltará para os que estiverem à sua esquerda e dirá: ‘Fora daqui, malditos, para o fogo eterno preparado para o diabo e seus anjos.
42 Quꞌn tej tqꞌaqꞌin nkꞌuꞌja, mix tzaje kyqꞌoꞌn nwaꞌy. Ex tej ttzaj kꞌwaj wiꞌja, mix tzaje kyqꞌoꞌn nkꞌwaꞌy.
42 Pois tive fome, e vocês não me deram de comer. Tive sede, e não me deram de beber.
43 Tej woka bꞌetin xjal, mix tzaja kyqꞌoꞌn nwatbꞌila. Ex tej tel bꞌaj nxbꞌaliꞌn, mix in oka kyktxuꞌn. Ex tej nyabꞌtiꞌy, mix i xtajiꞌy qꞌolbꞌil weꞌy. Ex tej nkuꞌxa toj tze, mix i xtajiꞌy lol weꞌy.
43 Era estrangeiro, e não me convidaram para a sua casa. Estava nu, e não me vestiram. Estava doente e na prisão, e não me visitaram’.
44 Tuꞌnpetziꞌn, kxel kyqanin: Tata, ¿Jtojetzin xqlontiꞌy tukꞌa waꞌyaj mo qa tukꞌa kꞌwaj, ex tzeꞌn jun bꞌetin xjal, mo qa ntiꞌ t-xbꞌalinja, ex qa yabꞌja mo qa toj tze, ex mix qo mojiꞌn tiꞌja?
44 “Então eles dirão: ‘Senhor, quando o vimos faminto, sedento, como estrangeiro, nu, doente ou na prisão, e não o ajudamos?’.
45 Me kxel ntzaqꞌwiꞌn: Okxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, tkyaqilxjo mi s-ok kybꞌinchiꞌn kyiꞌjjo tal yaj, mo tiꞌj jun aꞌlaj, ayeꞌ kꞌuꞌjlinqexix wuꞌn; toj twutz Dios, wiꞌja mi s-oke kybꞌinchiniꞌy.
45 “Ele responderá: ‘Eu lhes digo a verdade: quando se recusaram a ajudar o menor destes meus irmãos e irmãs, foi a mim que se recusaram a ajudar’.
46 Ayetziꞌn xjal luꞌn kchi xeꞌl toj najin te jun majx. Me ayetziꞌn tzꞌaqleqe, kchi xeꞌl toj tkabꞌ kychwinqil, a nlayx bꞌaj.
46 “E estes irão para o castigo eterno, mas os justos irão para a vida eterna”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.