Lucas 22

Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Chꞌixtaq tul kanin nintz qꞌij te Waꞌj Pan, a jaꞌ n-ikyꞌsite Xjan Qꞌij, tuꞌn kywaꞌnxjal pan, a ntiꞌ txꞌamsbꞌilte.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Ayeꞌ kynejil pale exqetziꞌn xnaqꞌtzil tiꞌj ojtxe kawbꞌil nchi jyontaq tumil, tzeꞌn tten, tuꞌn tkyimetaq Jesús kyuꞌn, quꞌn tuꞌn attaq kyxobꞌil kyiꞌjxjal tuꞌn kyxi lipe tiꞌj.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 Okxsin tajaw il toj tanmin Judas, a Iscariot tbꞌi nqꞌolbꞌajtz, ex toktaq te tkabꞌlajajin t-xnaqꞌtzbꞌin Jesús.
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 Xiꞌ teꞌ xjal lo yolil kyukꞌa kynejil pale ex kyukꞌa kynejil xqꞌuqil teꞌ tnejil ja te naꞌbꞌl Dios, tuꞌntzintla kykyij toj wen, tzeꞌn tten tuꞌn t-xi qꞌoꞌyit Jesús toj kyqꞌobꞌjo xjal anetziꞌn.
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Nimx i jaw tzalajjo xjal anetziꞌn, ex xi kytziyin, tuꞌn t-xi kyqꞌoꞌn pwaq te Judas.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Xi ttziyin te Judas ikyjo, ex jun paqx, ok ten jyol tumil tzeꞌn tuꞌn t-xi qꞌoꞌyit Jesús toj kyqꞌobꞌ pale, me atlaꞌ toj ewajil, tuꞌn mi kylixjal.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Ultzin kanin qꞌij te Waꞌj Pan, a jaꞌ n-ikyꞌsite Xjan Qꞌij, tuꞌn kywaꞌnxjal pan, a ntiꞌ txꞌamsbꞌilte tkuꞌx, ex jaꞌ tuꞌn tkubꞌe bꞌyete jun tal rit te ikyꞌsbꞌilte.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 I xiꞌtzin chqꞌoꞌn Pegr exsin Juan tuꞌn Jesús, ex xi tqꞌmaꞌn kye kyjaluꞌn: Kux cheꞌx kyeꞌ bꞌinchilte wabꞌj te Xjan Qꞌij.
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Ayetzin kyetz xi kyqaniꞌn kyjaluꞌn: ¿Jaꞌtzin tajiy tuꞌn tkubꞌ qbꞌinchinjiꞌy wabꞌj?
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Xi ttzaqꞌwin Jesúsjo kyjaluꞌn: Aj kyokxa toj tnam, ok k-okil kykꞌulbꞌiꞌn jun ichin, a qꞌiꞌn jun ẍoqꞌ aꞌ tuꞌn. Bꞌeꞌx kꞌaꞌ chex lipeꞌy tiꞌj tzma tja, jaꞌ k-okixi.
10 Jesus respondeu:
11 Ex kꞌaꞌ txi kyqꞌmaꞌn te tajaw ja kyjaluꞌn: Chitzin Xnaqꞌtziljo kyjaluꞌn: ¿Altzin kyeꞌ ja ktzajil tqꞌoꞌn, a jaꞌ tuꞌn nwaniy junx kyukꞌa nxnaqꞌtzbꞌiꞌn tuꞌn tikyꞌsit Xjan Qꞌij quꞌn, chichkujiꞌy?
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Ktzajil tyekꞌin jun ja kyeꞌy, chebꞌex bꞌinchin wen tibꞌajxi juntl. Kꞌaꞌ kubꞌ kybꞌinchinjiꞌy qwa antza.
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Bꞌeꞌxsin i xiꞌ, ex jyet kyuꞌn tzeꞌnkuxjo otaq txi qꞌmaꞌn kye, tuꞌn Jesús. Oktzin ten bꞌinchil teꞌ wabꞌj te ikyꞌsbꞌilte Xjan Qꞌij.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Atzaj teꞌ tkanin or, oktzin qe Jesús tiꞌj meẍ junx kyukꞌa t-xnaqꞌtzbꞌin.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Chi Jesús kye kyjaluꞌn: Jteꞌla majxla o kubꞌ nbꞌisiꞌn tuꞌn nwaꞌn junx kyukꞌiy, tuꞌntzintla tkubꞌ ikyꞌsitjo Xjan Qꞌij, a naꞌmxtaq nkyima.
15 e lhes disse:
16 Quꞌn twutzx kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa nlay kubꞌ wikyꞌsiꞌn juntl majla tzmaxi chin waꞌl juntl majljiꞌy tiꞌj, aj tjapin bꞌaj t-xilin Xjan Qꞌij tzma toj kyaꞌj.
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Ex jaw ttzyuꞌn Jesús jun tkꞌwel vin. Atzaj teꞌ tbꞌaj qꞌon chjonte te Dios tiꞌj, xi tqꞌmaꞌ kyjaluꞌn: Kytzyunxjiꞌy lo, exsin kysipinxa kyxoliliy;
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 quꞌn twutzx kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa nlay txi nkꞌwaꞌn juntl majljiꞌy kꞌwabꞌj lo, tzmaxiꞌ aj qkꞌwan junx kyukꞌiy tzma toj Tkawbꞌil qMaꞌn toj kyaꞌj.
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Ex jaw ttzyuꞌn jun pan. Atzaj teꞌ tbꞌaj qꞌon chjonte te Dios tiꞌj, kubꞌ tpiẍin, exsin xi tqꞌoꞌntz kye. Chiꞌ kyjaluꞌn: Atzin wejiꞌy nxmilil lo, a kxel qꞌoꞌn tuꞌn tkyim, noq tuꞌn kykleta. Kybꞌinchim kyejiꞌy lo, noq te naꞌbꞌl weꞌy.
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Ikyx kubꞌ tbꞌinchin Jesúsjo tukꞌa kꞌwabꞌj, kybꞌajlinxiꞌ waꞌn. Chiꞌ kyjaluꞌn: Ajo kꞌwabꞌj lo, atzin jun akꞌaj tumiljo, a bꞌantnin tiꞌj tuꞌn Dios, tuꞌn kykyijxjal toj wen tukꞌa. Ajo nchkyꞌela, a k-elil chitj te kolbꞌil kyeꞌy, atzin k-okiljo te kujsbꞌilte yol anetziꞌn.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Me ajo xjal, a kxel kꞌayin weꞌy, lu qꞌuqlik junx wukꞌiy tiꞌj meẍ.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Twutzxix teꞌ, qa kchin xel qꞌoꞌn weꞌ, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin, toj kyqꞌobꞌxjal, tzeꞌnkuxjo tzꞌibꞌiꞌn taꞌye toj Tuꞌjil Tyol Dios; me bꞌisbꞌajilxla teꞌ ichin, a kxel qꞌon weꞌy toj kyqꞌobꞌxjal.
22 Pois o
23 Ayetziꞌn t-xnaqꞌtzbꞌin bꞌeꞌx i ok ten qanilte kyxolx, alkyeꞌ kxel qꞌonte Jesús toj kyqꞌobꞌxjal.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Nim chꞌin chꞌotjin tzaj kyxoljo t-xnaqꞌtzbꞌin Jesús, quꞌn kyajtaq tuꞌn kybꞌinte alkyexix nim toklin kyxol.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Chi Jesúsjo kye kyjaluꞌn: Aye nmaq kawil, a nya nimil, toj nmaq tnam, nchi kawin nyakuj tajaw tnamqe, ex n-ok kyqꞌoꞌn kyibꞌ te tbꞌanil xjalqe.
25 Então Jesus disse:
26 Me ayetzin kyeꞌ, mina chi ok kyeꞌ ikyjo. Quꞌn alkyeꞌ nim chꞌintl toklin kyxola, il tiꞌj tuꞌn tok tqꞌoꞌn tibꞌ nyakutlaj jun kuꞌxin. Ex alkye teꞌ, a ktzajil qꞌoꞌn toklin te nejinel kyxol txqantl, il tiꞌj tuꞌn tok tqꞌoꞌn teꞌ tibꞌ te aqꞌnil.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 ¿Me altzila kyeꞌ nim chꞌintl toklintz? ¿Apetzilaꞌ a k-okil qe waꞌl tiꞌj meẍ, mo a nsipin wabꞌj? ¿Ma nyapetzila a te nim chꞌin toklin toj kywutza, a k-okil qe waꞌl tiꞌj meẍ? Me metzin weꞌ, a te nim tokliꞌn a n-ajbꞌin kye txqantl tzeꞌnku weꞌ.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Ayetzin kyeꞌ kukx o chi ten kyeꞌ wukꞌiy toj tkyaqiljo yajbꞌil, a o tzikyꞌx wuꞌn.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Tuꞌnpetziꞌn, kxel nqꞌoꞌn weꞌ kyokliꞌn toj nkawbꞌila, tzeꞌnkuxjo ma tzaj qꞌoꞌn weꞌ woklin toj Tkawbꞌil nMaꞌn.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Ex kxel nqꞌoꞌn kyokliꞌn tuꞌn kywaꞌn ex tuꞌn kykꞌwaꞌn wukꞌiy tojjo Kawbꞌil anetziꞌn. Ex kchi kꞌwel qeꞌy toj qꞌuqbꞌil tuꞌntzin kykawiꞌn wukꞌiy kyibꞌajjo kabꞌlajaj chꞌuq xjal, a tzajnin tiꞌj te qtzan qxeꞌchil Israel.
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Ex ikyl tqꞌma tAjaw Tkyaqiljo kyjaluꞌn: Simun, Simun, bꞌintza: Ma qanajtz teꞌ tuꞌn tajaw il, tuꞌn tyekajtza wen, tzeꞌnkuꞌ tuꞌn t-xtulit triy.
31 Jesus continuou:
32 Me ayin weꞌ ma chin kubꞌsin nwutz tiꞌja te Dios, tuꞌntzintla mina kubꞌ numja toj tnimbꞌila. Ex ajtzin tmeltzꞌaj juntl majla toj tnimbꞌila, wetzin mojintltza kyukꞌa tukꞌiy, tuꞌn kyweꞌxix wen toj kynimbꞌil, chi Jesús te Pegr.
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Me atzin te Pegr xi ttzaqꞌwin kyjaluꞌn: Ay Taa, loqiꞌn lo, qꞌoꞌnx weꞌ wibꞌ tuꞌn nteꞌn junx tukꞌiy toj tkyaqil, qa toj tze expe qa ma chin kyima tukꞌiy.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Xi ttzaqꞌwin Jesús kyjaluꞌn: Ay Pegr, twutzxix kxel nqꞌmaꞌn tey, texjo qnikyꞌin lo, a naꞌmtaqx toqꞌ tman ekyꞌ, kchin kꞌwel tewiꞌn oxe maj kywutzxjal, ex kxel tqꞌmaꞌn, qa nya ojtzqiꞌnqiꞌn tuꞌn.
34 Então Jesus afirmou:
35 Ex xi tqanin Jesús kye kyjaluꞌn: ¿Ma attzin jun tiꞌla mix kanine kyeꞌy, tej kyxi nsmaꞌn jun maj, a ntiꞌ kypaꞌy, ntiꞌ kychꞌuꞌẍa te tkꞌwel kypwaqa ex ntiꞌ kyxjabꞌa xiꞌ? Mix tiꞌ, chi chiꞌ, tej t-xi kytzaqꞌwin.
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Ex xi tqꞌmaꞌntl Jesús kyjaluꞌn: Me metziꞌn jaꞌlin, ankye teꞌ at tpa, bꞌaꞌn tuꞌn t-xi tiꞌn, ex bꞌaꞌn tuꞌn t-xi tiꞌn tchꞌuꞌẍ, qa at. Exsin qa at juntz, a ntiꞌ tkxbꞌil, a kabꞌe tste, bꞌaꞌn tuꞌn t-xi tkꞌayin jun tal tkamiẍ, mo jun ttxoꞌw, exsin tuꞌn ttzaj tlaqꞌoꞌn juntz.
36 Então Jesus disse:
37 Quꞌn twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa il tiꞌj tuꞌn tjapin bꞌaj wiꞌja a tzꞌibꞌin taꞌ toj Tuꞌjil Tyol Dios, a iky ntqꞌmaꞌn kyjaluꞌn: Ex kxel qꞌoyit junx kyukꞌa a nya wen xjalqe. Oc japin bꞌajx teꞌ jotxjo jniꞌ tzꞌibꞌin wiꞌja.
37 Pois as
38 Chi chiljo t-xnaqꞌtzbꞌin kyjaluꞌn: Taa, loqe kabꞌe kxbꞌil lo, a kabꞌe kyste. Xi ttzaqꞌwin Jesús kyjaluꞌn: Kukxjo jaꞌlin, chiꞌ.
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 Etzin Jesús, exsin xiꞌ twiꞌ Wutz Olivos, tzeꞌnxtaqjo n-oketaq tuꞌn; ex bꞌeꞌx bꞌaj ikyꞌ lipeꞌ jniꞌ t-xnaqꞌtzbꞌin tiꞌj.
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 Atzaj teꞌ kykanin, iky xi tqꞌmaꞌn kye kyjaluꞌn: Kux chi naꞌnqiꞌy Dios, tuꞌntzintla mina chi kubꞌ tzꞌaqa toj tqꞌobꞌ tajaw il.
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Bꞌeꞌx el tlaqwin te Jesús tibꞌ kyiꞌj t-xnaqꞌtzbꞌin, bꞌalaqa jun mo kabꞌe echj xi laqꞌeye. Kubꞌ meje, exsin ok tentz naꞌl Dios.
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 Chiꞌ kyjaluꞌn: NMaꞌn, chin tklomila teꞌ tkyaqil jniꞌ kkyꞌelix wuꞌn; me noqit nya a tzeꞌnku waja, qalaꞌ atla tzeꞌnkuxjo taja.
42 dizendo:
43 Tzmataq nyolin, jun paqx tzaj jun angel toj kyaꞌj qꞌolte tipin.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Nimx jaw bꞌisin Jesús tuꞌn nimxtaqjo kyixkꞌoj tuꞌn tikyꞌx tuꞌn. Me tuꞌn ikyjo, jaw tiꞌnxix tqꞌajqꞌojil twiꞌ tuꞌn tnaꞌn Dios. Tuꞌnpetziꞌn, ox txꞌuljinx aꞌ tiꞌj, nchi kubꞌik tzꞌaq twutz txꞌotxꞌ, ex ikytaq chi kaꞌyin tzeꞌnku chikyꞌ.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Tbꞌajlinxitzin naꞌn Dios, jawtzin weꞌkstz, exsin aj meltzꞌaj kykꞌatzjo t-xnaqꞌtzbꞌin, me noqtaql nchi ktanl kyeꞌ tuꞌn bꞌisbꞌajil, tej kyel jyet.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Chi Jesúsjo kye kyjaluꞌn: ¿Tiquꞌnil nchi ktaꞌn? Kux chi jaw weꞌksa, ex kux chi naꞌn Dios, tuꞌntzin mina chi kubꞌ tzꞌaqiꞌy toj tqꞌobꞌ tajaw il.
46 E disse:
47 Tzunxtaq nyolin Jesús kyukꞌa t-xnaqꞌtzbꞌin, tej kypon tilj txqan xjal. Ataq Judas, a attaq toklin kyxol kabꞌlajaj t-xnaqꞌtzbꞌin, nejnin kywutz. Ok laqꞌe maꞌtzil te Jesús.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Me atzin te Jesús iky xi tqꞌmaꞌn te kyjaluꞌn: Ay Judas, ¿Ma noqtzin tuꞌn jun maꞌtzj ok chin xele tqꞌoꞌniy toj kyqꞌobꞌxjal, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin?
48 Mas Jesus disse:
49 Ayetaqtzin kyeꞌ, a iteꞌtaq tukꞌa Jesús, tej tok kykaꞌyin, ex tok kybꞌiꞌn a nbꞌajtaq, xi kyqanin kyjaluꞌn: Taa, ¿Oktzin kchi okil qtxꞌeꞌmiꞌn tuꞌn qkxbꞌila, tuꞌn tkleta?
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Me at jun te, a mix kubꞌ tyoꞌne, qalaꞌ bꞌeꞌx xi lipin txꞌemil teꞌ taqꞌnil tnejil pale. Bꞌeꞌx el tjaspiꞌn tẍkyin, a at toj tman qꞌobꞌ.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Me ante Jesús xi tqꞌmaꞌn kyjaluꞌn: Kukxjo, chi tenku xjaljo. Ok tmekoꞌn te Jesús tẍkyinj aqꞌnil anetziꞌn, ex bꞌeꞌx qꞌanit tej xjal te jun majx.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Xitzin tqꞌmaꞌn Jesús kye kynejil pale, kye xqꞌuqil tnejil ja te naꞌbꞌl Dios, ex kye nejinel kyexjal; aye xjal lo, a ayetaqtziꞌn otaq chi ul tzyulte Jesús. Chiꞌ kyjaluꞌn: ¿Tiquꞌnil ma chi ula tzyul weꞌy, qꞌimila kykxbꞌila ex kytzeꞌy, nyakuj iky ma chin ele wejiꞌy te kyeꞌy tzeꞌnku jun ileqꞌ?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Kykyaqil qꞌij o chin ten weꞌ kyukꞌiy tojjo tnejil ja te naꞌbꞌl Dios, me mix jun maj ẍin ok kytzyuꞌn. Me mapen kanin kyeꞌ kyqꞌijil, tuꞌn tkubꞌ kybꞌinchinjiꞌy a kyaja, quꞌn atziꞌn tqꞌijiljo, tuꞌn tkawin tajaw qlolj.
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Ok tzyuꞌn Jesús kyuꞌn, exsin xi kyiꞌntz tzma tja kynejil pale. Atzin te Pegr, najchaq xi lipeye teꞌ.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Atzaj teꞌ kykanin, bꞌeꞌx kubꞌ kykchoꞌn kyqꞌaqꞌ nkyꞌaj peꞌn, exsin i ok txoletz tiꞌj. Ex majx te Pegr tokxtaq kyxol.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Me jun paqx, el tnikyꞌtzajil Pegr tuꞌn jun txin, a n-aqꞌnintaq tojjo ja anetziꞌn. Ok kyim wen tiꞌj Pegr, tej qꞌuqlektaq tiꞌj qꞌaqꞌ, exsin chitzjo kyjaluꞌn: Ex majx teꞌ luꞌn attaq tukꞌa Jesúsch.
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Me bꞌeꞌx kubꞌ tewin te Pegr. Chiꞌ kyjaluꞌn: Ay txin, nyax wojtzqiꞌn wejiꞌy ichin anetziꞌn.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Aꞌkxtaqku teꞌ ikyjo, tej tiwle juntl majl Pegr tuꞌn juntl xjal, a iky tqꞌmaꞌ kyjaluꞌn: Ex majx te at kyxoljo xjal anetziꞌn. Me ante Pegr chiꞌ kyjaluꞌn: Me mina, nyaqin wejiꞌy.
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Bꞌalaqa otaq tzikyꞌ jun or ikyjo, tej tjaw tiꞌn tibꞌ juntl xjal, a chiꞌ kyjaluꞌn: Twutzxpen teꞌ, ajin teꞌ xjal lo attaq tukꞌa Jesús, quꞌn ex aj Galiley te luꞌn.
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Xi ttzaqꞌwin Pegr kyjaluꞌn: ¡Mina! Mi wojtzqiꞌn weꞌ, ex ntiꞌx n-el nnikyꞌa te, tiꞌ qiꞌjil nyoliniy. Jun paqx, naꞌmtaqxpe tbꞌaj yolin te Pegr, tej tjaw oqꞌ te tman ekyꞌ.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Tzaj meltzꞌaj te tAjaw Tkyaqil, exsin xi kyimtz toj twutz Pegr. Bꞌeꞌxpen i ul julkꞌaj tej tyol Jesús toj tkꞌuꞌj Pegr, aj otaq chex tqꞌmaꞌn te kyjaluꞌn: A naꞌmxtaq toqꞌ tman ekyꞌ, ok kchin kꞌwel tewiꞌn oxe maj.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Bꞌeꞌx etz tiꞌn te Pegr tibꞌ kyxol xjal, exsin ok tentz oqꞌil wen.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 Ayetzin kyej xjal, a tzuntaq nchi xqꞌuqin tiꞌj Jesús, noqxtaq nchi jaw xmayin tiꞌj, exsin n-oktaq kybꞌyoꞌn.
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 Ok kymaqsiꞌn twutz Jesús, exsin xi kyqanin te kyjaluꞌn: Kanintzin tiꞌj. ¿Ankye s-ok bꞌyoꞌntiych?
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Nimku txqantl yol te xmaybꞌil i bꞌaj ok ten qꞌmalte te.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Atzaj teꞌ qsqix, i ok kychmoꞌn kye tnejil Judiy kyibꞌ, junx kyukꞌa kynejil pale, exqetziꞌn jniꞌ xnaqꞌtzil tiꞌj ojtxe kawbꞌil, exsin xi kyiꞌntz Jesús twutz. Atzaj teꞌ kykanin, xitzin kyqanintz te kyjaluꞌn:
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Qꞌmantza qeꞌy, ¿Aj qa ajiy Crist, a at toklin tuꞌn Dios? Chi Jesús kye kyjaluꞌn tej t-xi ttzaqꞌwin: Qa ayiꞌn, qa nchijiꞌy, nlay chinx kynimiꞌn.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Ex qatzin ma txi nqanintza jun nxjelbꞌitza kyeꞌy, nlay chin tzaj kytzaqꞌwiꞌn.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Me texjo qꞌij lo, toj tman qꞌobꞌ qMan Dios, a nimxix tipin; ok kchin kꞌwel qeyiꞌy kawil tukꞌa, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin.
69 Mas de agora em diante o
70 Tej kybꞌinte ikyjo, kykyaqilx xi qaninte te kyjaluꞌn: ¿Apela tejitza kꞌwalbꞌaj te Dios? Xi ttzaqꞌwin Jesús kye kyjaluꞌn: Twutzx teꞌ, ayinqin wejiꞌy, ikyxjo tzeꞌnku ma tzaj kyqꞌmaꞌn.
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Chi chiljo kyjaluꞌn: ¿Me tiꞌ til txqantl tstiyiltz te qe? A tojx ttzi ma chi bꞌajetza jniꞌ xoꞌj yol tuꞌn tiꞌj Dios, a ma chi qbꞌi, chi chiꞌ.
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.