Lucas 12
Mam Comitancillo NT (MAM_COM) vs NAA
1 Kyojjo qꞌij anetziꞌn, jaw kychmoꞌn jun jteꞌ milxla xjalla, noqx jaw kylimoꞌn kyibꞌ, junjun tukꞌa juntl. Ex ok ten Jesús yolil kyeꞌ t-xnaqꞌtzbꞌin. Chiꞌ kyjaluꞌn: Kyklom kyeꞌ kyibꞌ teꞌ kytxꞌamil xjal Parisey, a kyxmiletzꞌil, a chebꞌe n-el lemimin kyiꞌja.
1 Visto que milhares de pessoas se aglomeraram, a ponto de se atropelarem umas às outras, Jesus começou a dizer, antes de tudo, aos seus discípulos:
2 Quꞌn ntiꞌ jun tiꞌ toj ewajil taꞌye, a nlay tzꞌel tqanil. Ex ntiꞌ jun tiꞌ ewin taꞌye, a nlay tzꞌetz toj qꞌanchaꞌl.
2 Não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
3 Tuꞌnpetziꞌn, jotxjo kyeꞌ, a o bꞌaj kyqꞌmaꞌn toj ewajil, ok kbꞌijtajil teꞌ toj tqan qꞌijil. Ex jotxjo, a o bꞌaj kyjaskꞌiꞌn tuja, exsin ewinnaj taꞌye kyuꞌn, ok ktzajil ẍchꞌiꞌn teꞌ tzmax toj twiꞌ ja, tuꞌn tbꞌijte kyuꞌnxjal.
3 Porque tudo o que vocês disseram às escuras será ouvido em plena luz; e o que disseram ao pé do ouvido no interior da casa será proclamado dos telhados.
4 Tuꞌnpetziꞌn, nxi nqꞌmaꞌn kyeꞌy, ayiꞌy wukꞌa, tuꞌn mina chi tzaj xobꞌa kyeꞌ xjal, a aku chi kubꞌ bꞌyoꞌn kyuꞌn. Quꞌn ntiꞌl aku bꞌant kyuꞌn, aj tkyimjo kyxmilila.
4 — Digo a vocês, meus amigos: não temam os que matam o corpo e, depois disso, nada mais podem fazer.
5 Me ok kxel nqꞌmaꞌn weꞌ kyeꞌy, alqe tuꞌn kytzaja xobꞌiꞌy. Chi xobꞌtziꞌn teꞌ, a at toklin tuꞌn kykyimxjal tuꞌn, ex at toklin tuꞌn kyxi qꞌoꞌnxjal tuꞌn toj qꞌaqꞌ te jun majx, aj tkyimjo kyxmilil. Twutzx te, antza chi xobꞌa kyeꞌ.
5 Eu, porém, vou mostrar a quem vocês devem temer: temam aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno. Sim, digo que a esse vocês devem temer.
6 Kanqetzin kyeꞌ tal pichꞌ. ¿Ma nyatzin jweꞌ kyeꞌ tal kybꞌaj nkꞌayajtz tuꞌn kabꞌe tal pwaq? Me iꞌchaqx nya tal wiꞌyilqetz, mix aꞌlx junte n-el naj toj tkꞌuꞌj qMan Dios.
6 — Não se vendem cinco pardais por duas moedinhas? Entretanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 ¿Yajtziljo kyetza? Majqexpeꞌ jniꞌ tsmal kywiꞌy ajlaꞌnqemile tuꞌn Dios. Tuꞌnpetziꞌn, mina chi tzaj xobꞌ kyeꞌ, quꞌn tuꞌn nimxixtl kyeꞌ kyoklin kywutzjo txqan tal pichꞌ.
7 Até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados. Não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
8 Kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy jaꞌlin, chi Jesúsjo, ankye te mi kubꞌ tewin kywutzxjal, qa nimil wiꞌja, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin, ex ikyx wejiꞌy mi kubꞌ wewiꞌn twutz t-angel nMaꞌn, a at toj kyaꞌj.
8 — Digo mais a vocês: todo aquele que me confessar diante dos outros, também o Filho do Homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 Me anteꞌ kꞌwel ewinte kywutzxjal qa ojtzqiꞌnqiꞌn tuꞌn, ex ikyx wejiꞌy, kꞌwel wewiꞌn twutz t-angel nMaꞌn, a at toj kyaꞌj.
9 mas o que me negar diante das pessoas será negado diante dos anjos de Deus.
10 Ex qa at jun xjal xjaw yolbꞌin wiꞌja, a ayiꞌn Tkꞌwal Ichin, okpe kꞌwel najsin teꞌ til tuꞌn Dios, qa ma tzꞌajtz tiꞌj tanmin tiꞌjjo til. Me anteꞌ, a k-elil ikyꞌin te Xewbꞌaj Xjan, nlayxpen kubꞌ najsit teꞌ til.
10 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, para o que blasfemar contra o Espírito Santo, não haverá perdão.
11 Mina chi jaw bꞌisiꞌn, aj kyxi qꞌiꞌn tojjo muꞌẍ ja te kynabꞌl Judiy Dios, mo kywutzjo muchꞌ kawil mo kywutzjo nmaq kawil. Ex mi chi jaw luꞌliꞌn tiꞌj tiꞌ yol tuꞌn t-xi kyqꞌmaꞌn te kolbꞌil kyeꞌy.
11 — Quando levarem vocês às sinagogas ou à presença de governadores e autoridades, não se preocupem quanto à maneira como irão responder, nem quanto às coisas que tiverem de falar.
12 Quꞌn aj tpon kaniꞌn ambꞌil, a jaꞌ tuꞌn kyyoliniy, ate Xewbꞌaj Xjan ok ktzajil qꞌmante kyeꞌy tiꞌ tuꞌn t-xi kyqꞌmaꞌn.
12 Porque o Espírito Santo lhes ensinará, naquela mesma hora, as coisas que vocês devem dizer.
13 At junte xjal kyxoljo xjal, xi qꞌmante te Jesús kyjaluꞌn: Xnaqꞌtzil, qꞌmanxa te ntzikya tuꞌn ttzaj tyekꞌin alkye weꞌ wetzbꞌil, a at wokliꞌn tiꞌj, tiꞌjjo tqꞌinimil qtzan ntatiy.
13 Nesse ponto, um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, diga a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Xitzin ttzaqꞌwin Jesús kyjaluꞌn: Ay wukꞌa, ¿Ankye weꞌ ma tzꞌok qꞌonwe te kawil kyxola, tuꞌn tkubꞌ npaꞌnjiꞌy, a at kyeꞌy?
14 Mas Jesus lhe respondeu:
15 Ex xi tqꞌmaꞌnl kyjaluꞌn: Kykaꞌyink kyibꞌa; mi pon kyeꞌ kykꞌuꞌj tiꞌj qꞌinimil, quꞌn nya tzmaxi ktenbꞌil kyejiꞌy kychwinqil, qa ma ten kyqꞌinimila.
15 Então lhes recomendou:
16 Ex kubꞌ tyolin Jesús jun techil kye. Chiꞌ kyjaluꞌn: Attaq jun xjal qꞌinin; nimxjo twutz tawal ttxꞌotxꞌ chmet.
16 E Jesus lhes contou ainda uma parábola, dizendo:
17 Oktzin ten qꞌinintz ximil: ¿Tzeꞌntzin k-okile wuꞌn jaꞌlin? Quꞌn mix jaꞌ tuꞌn tokxi nkꞌuꞌnjiꞌy twutz wawala, chiꞌ.
17 Então ele começou a pensar: “Que farei, pois não tenho onde armazenar a minha colheita?”
18 Ex kubꞌ t-ximinl kyjaluꞌn: Ma tzul toj nnabꞌla tiꞌ tuꞌn tkubꞌ nbꞌinchiꞌn, chiꞌ. Ok chi kꞌwel nxitinjiꞌy jniꞌ ntxꞌutxꞌa, exsin ma tijqe chꞌintl kchi kꞌwel nbꞌinchiꞌn, tuꞌntzintla kykux bꞌajjo jniꞌxjo kywutz wawala kyoj, exsin jotxjo jniꞌ at weꞌy.
18 Até que disse: “Já sei! Destruirei os meus celeiros, construirei outros maiores e aí armazenarei todo o meu produto e todos os meus bens.
19 Ex kxel nqꞌmaꞌn te wanmiꞌn kyjaluꞌn: Ay qꞌaye, nimx te tiꞌ ma kꞌuꞌyit te, te nimku abꞌqꞌe. Atziꞌn jaꞌlin, kuxsin tzꞌajlantza, kuxsin waꞌntza, kuxsin txꞌuꞌjte chꞌintza ex kuxsin tzalajtza.
19 Então direi à minha alma: ‘Você tem em depósito muitos bens para muitos anos; descanse, coma, beba e aproveite a vida.’”
20 Me atzin te Dios tzaj tqꞌmaꞌn tej qꞌinin kyjaluꞌn: Ay ntiꞌ tnabꞌla, texjo qnikyꞌin lo, ok kkyimila. ¿Anqe kyjele tqꞌonejiy a ma bꞌaj kꞌuꞌyit tuꞌn?
20 Mas Deus lhe disse: “Louco! Esta noite lhe pedirão a sua alma; e o que você tem preparado, para quem será?”
21 Ikytzin tchwinqil jun qꞌinin, a noqx n-ok ten chmol txqan tqꞌinimil noqx te teku; me toj tanmin twutz Dios, manyor tal yajx.
21 — Assim é o que ajunta tesouros para si mesmo, mas não é rico para com Deus.
22 Tbꞌajlinxiꞌ ikyjo, tej t-xi tqꞌmaꞌnl Jesús kye t-xnaqꞌtzbꞌin, chiꞌ kyjaluꞌn: Kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy: Mina chi jaw melj kyeꞌ tiꞌjjo wabꞌj, a tuꞌn t-xi kywaꞌn, ex mina chi jaw melja tiꞌjjo kyxbꞌaliꞌn tuꞌn tok.
22 A seguir, Jesus se dirigiu aos seus discípulos, dizendo:
23 ¿Ma nya nimxixtl toklin kychwinqila tzeꞌnkuꞌ wabꞌj, exsin nyapela nimxixtl teꞌ kyxmilila tajbꞌin tzeꞌnkuꞌ kyxbꞌaliꞌn?
23 Porque a vida é mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as roupas.
24 Kykaꞌyinktzin kyejiꞌy kychwinqil joj: Mina nchi awan, ex mina nchi chmon twutz kyawal. Ntiꞌ jun kykꞌubꞌl te tkubꞌil kywa, ex ntiꞌ jun kytxꞌutxꞌ. Me ate Dios nxi qꞌonte kywa. ¿Yajtziljo kyetza? ¿Ma nyapela nimxtl kyeꞌ kyoklin kywutzjo jniꞌ joj?
24 Observem os corvos, que não semeiam, não colhem, não têm despensa nem celeiros; contudo, Deus os sustenta. Vocês valem muito mais do que as aves!
25 Quꞌn mixpetzin tuꞌn chi ja meljtza, ¿Ma akutzin txi nimix toj kychwinqila nipela jun qꞌij?
25 Quem de vocês, por mais que se preocupe, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
26 Qatzin nlay bꞌant tuꞌn t-xi laqꞌe chꞌintljo kychwinqila kyuꞌn, ¿Tiꞌtzin quꞌniltz nchi jaw melja, tuꞌn tbꞌantjo a txqantl kyuꞌn?
26 Portanto, se não podem fazer nada quanto às coisas mínimas, por que se preocupam com as outras?
27 Kykaꞌyinktziꞌn tzeꞌn nchi chꞌiyeꞌ jniꞌ t-xmakil kꞌul. Mina nchi aqꞌnin ex mina nchi chubꞌin. Me kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa a qtzan nmaq kawil Salomón ojtxe, tukꞌa tkyaqil tqꞌinimil, s-ok tktxuꞌn tibꞌ tukꞌa t-xbꞌalin tbꞌanilx wen; me mix kanine tqoptzꞌajiyil t-xbꞌalin, tzeꞌn kaꞌyiꞌn jun tal t-xmakil kꞌul.
27 Observem como crescem os lírios: eles não trabalham, nem fiam. Eu, porém, afirmo a vocês que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
28 Qatzin qa nchi ok tktxuꞌn Diostzjo tal t-xmakil kꞌul ikyjo, a loqe tzunx nchi milinx toj kojbꞌil jaꞌlin, me meljo nchiꞌj, bꞌeꞌx kchi kꞌwel bꞌolj tuꞌn qꞌaqꞌ; ¿Yajxsila kyetza? ¿Nyapela kchi okil ktxuꞌn kyeꞌ tuꞌn Dios? Quꞌn qa noq oꞌkxtza nchi bꞌisiniy tiꞌjjo tkyaqiljo lo, atzin nyekꞌine qa noq tal chꞌin kynimbꞌila.
28 Ora, se Deus veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, muito mais fará por vocês, homens de pequena fé!
29 Tuꞌnpetziꞌn, mina chi jaw melj kyeꞌ noq tiꞌjjo tiꞌ tuꞌn t-xi kywaꞌn, ex noq tiꞌjjo tiꞌ tuꞌn t-xi kykꞌwaꞌn.
29 Portanto, não fiquem perguntando o que irão comer ou beber e não fiquem preocupados com isso.
30 Quꞌn ayetzin kyeꞌ txqantl xjal, a nya nimil, toj tkyaqil twutz txꞌotxꞌ, nimx nchi jaw melj kyeꞌ tiꞌj tkyaqiljo lo. Me metziꞌn kyetza, at jun kyeꞌ kyMan, a ojtzqiꞌn tuꞌn alkye atx taj kyeꞌy.
30 Porque os gentios de todo o mundo é que procuram estas coisas; mas o Pai de vocês sabe que vocês precisam delas.
31 Kyjyomtziꞌn Tkawbꞌil qMan Dios, ex ok ktzajil tqꞌoꞌn tkyaqiljo at tajbꞌin kyeꞌy.
31 Busquem, antes de tudo, o seu Reino, e estas coisas lhes serão acrescentadas.
32 Mina chi tzaj xobꞌa. Nchin kaꞌyin kyiꞌja, quꞌn tal nritqiꞌy, a nya ilaꞌ tal kybꞌaja. Me noq tuꞌnjo twenil Manbꞌaj, a at toj kyaꞌj, nimx ntzalaj tuꞌn t-xi tqꞌoꞌn kyokliꞌn tojjo Tkawbꞌil.
32 — Não tenha medo, ó pequenino rebanho; porque o Pai de vocês se agradou em dar-lhes o seu Reino.
33 Kykꞌayinxjiꞌy tkyaqil at kyeꞌy, ex kyqꞌonxa kyeꞌ jniꞌ yaj. Ikytziꞌn kchmetila kyqꞌinimiljiꞌy twutz Dios toj kyaꞌj, a nlay bꞌaj. Tzꞌok tilil kyuꞌn tuꞌn tkubꞌ kybꞌinchinjiꞌy a taj Dios tzaluꞌn twutz txꞌotxꞌ, quꞌn atzin k-okiljo te kyqꞌinimila, a kꞌwel tkꞌuꞌn Dios toj kyaꞌj, a jaꞌ nlay tzꞌokxi ileqꞌ elqꞌil, ex nlay bꞌajjo qꞌinimil anetziꞌn tuꞌn pokꞌ.
33 Vendam os seus bens e deem esmola; façam para vocês mesmos bolsas que não desgastem, tesouro inesgotável nos céus, onde o ladrão não chega, nem a traça corrói,
34 Quꞌn jaꞌ taꞌyex kyqꞌinimila, axsa kxel lipeye kyanmiꞌn.
34 porque, onde estiver o tesouro de vocês, aí estará também o seu coração.
35 Kybꞌinchimtzin kyibꞌtza, ex kyktxunktzin kyibꞌtza, ex tukꞌa kytzaja nkꞌant wen.
35 — Estejam preparados, com o corpo cingido e as lamparinas acesas.
36 Chi oka tzeꞌnqekuꞌ taqꞌnil jun xjal, a loqe nchi ayon tuꞌn toktz jqetjo tjpel ja, aj tmeltzꞌajjo tajaw aqꞌuntl toj jun mejebꞌlin. Jun paqx k-okitz jqon ja te, noq aj tok twokꞌchin.
36 Façam como os homens que esperam pelo seu senhor, ao voltar ele das festas de casamento; para que logo abram a porta, quando vier e bater.
37 Jun tzaljbꞌilx teꞌ kyeꞌ taqꞌniljo xjal, aj qa itzꞌqe, ex qa nchi ayon, aj tpoꞌn tajaw aqꞌuntl. Kxel nkujsin kyeꞌy, aj qa bꞌeꞌx aku txi qꞌmaꞌn kyeꞌ tal aqꞌnil anetziꞌn tuꞌn tajaw aqꞌuntl, tuꞌn kyok qe waꞌl tiꞌj meẍ, ex axla tajaw aqꞌuntl aku txi sipinte kywa.
37 Bem-aventurados aqueles servos a quem o senhor, quando vier, encontrar vigilantes. Em verdade lhes digo que ele há de cingir-se, dar-lhes lugar à mesa e, aproximando-se, os servirá.
38 Jun tzaljbꞌilx te kyeꞌ aqꞌnil, a qa itzꞌqe aj kyel jyet tuꞌn tajaw aqꞌuntl, jniꞌchaqxla ortz kanin, exla qa nikyꞌjin aqꞌwil mo chꞌixtaq qsqixj.
38 Quer ele venha à meia-noite ou de madrugada, bem-aventurados serão eles, se os encontrar vigilantes.
39 Ex bꞌinkuxjo lo kyuꞌn, chi Jesúsjo: A noqit bꞌiꞌn te tajaw ja tuꞌn, jniꞌxix or kanin ileqꞌ elqꞌil toj tja, akula kubꞌ ten xqꞌuqilte, ex nlayla ttziye tuꞌn tetz elqꞌin toj tja.
39 Porém, considerem isto: se o pai de família soubesse a que hora viria o ladrão, não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
40 Ikytziꞌn kyetza jaꞌlin, kyxqꞌuqinkutzin kyetza kyibꞌ, quꞌn noqx kynabꞌinkuxa aj wula ayiꞌn, a Tkꞌwal Ichin.
40 Estejam também vocês preparados, porque o Filho do Homem virá à hora em que vocês menos esperam.
41 Xitzin tqanin Pegr kyjaluꞌn: Taa, ¿Ma noqtzin qeꞌy ma tzaj tqꞌmanejiy techil lo, mo te tkyaqilxj?
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, esta parábola é só para nós ou também para todos?
42 Chitzin Jesúsjo, a tAjaw Tkyaqil, kyjaluꞌn: ¿Ankye te kaꞌyil aqꞌuntl, a qꞌuqle tkꞌuꞌj tajaw aqꞌuntl tiꞌj, quꞌn tuꞌn njapin bꞌajxix taqꞌin? ¿Nyapela atz kyjel qꞌoꞌn nejinel kyibꞌajjo txqantl aqꞌnil, tuꞌn t-xi qꞌoyit kywa toj tumilxix?
42 O Senhor respondeu:
43 Nim tzaljbꞌilx teꞌ aqꞌnil te, a qa tzun nbꞌinchin tukꞌa tumil, aj tel jyet tuꞌn tajaw aqꞌuntl.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 Twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, chi Jesúsjo, kxel tqꞌoꞌn tajaw ja toklin te nejinel tibꞌaj tkyaqiljo at te.
44 Em verdade lhes digo que lhe confiará todos os seus bens.
45 Metzin qa ajo aqꞌnil ma tzꞌok te nya wen, xkubꞌ t-ximin toj tanmin: Yajla tzul te tajaw ja, qa chiꞌ, ex k-okil ten yisol kyeꞌ txqantl aqꞌnil, ayeꞌ ichin ex qya, exsin qa bꞌeꞌx s-ok tentz waꞌl ex kꞌwal ex majxpe k-okil ten txꞌujtil.
45 Mas o que acontecerá se aquele servo disser consigo mesmo: “Meu senhor demora para vir”, e começar a espancar os empregados e as empregadas, a comer, a beber e a embriagar-se?
46 Exsin noqx tnabꞌinkuxtz, aj tul kaniꞌn tajaw aqꞌuntl, quꞌn tuꞌn ntiꞌtaqx chꞌin bꞌiꞌn tuꞌn, tiꞌ qꞌijil ex jniꞌtaq or tuꞌn tul. Tuꞌnpetziꞌn, bꞌeꞌx kꞌwel kawin kujxix, ex bꞌeꞌx kxel xoꞌn te jun majx junx kyukꞌa xjal aj il, a mibꞌin chi nimin.
46 Virá o senhor daquele servo, em dia em que não o espera e em hora que não sabe, e irá aplicar-lhe um castigo severo, condenando-o com os infiéis.
47 Atzin tej aqꞌnil, a n-el tnikyꞌ te, tiꞌxixjo taj tajaw aqꞌuntl, me mina nkubꞌ tbꞌinchin tibꞌ, ex mibꞌin nimin, ok kbꞌajil jikytzꞌin ilaꞌ maj.
47 — Aquele servo que conheceu a vontade de seu senhor e não se aprontou, nem fez segundo a sua vontade, será punido com muitos açoites.
48 Me atziꞌn teꞌ aqꞌnil, a nkubꞌ tbꞌinchin jun tiꞌla a at tilil, me nkubꞌ tbꞌinchin quꞌn tuꞌn mina n-el tnikyꞌ te, a qa nya bꞌaꞌn, ok kbꞌajil kawin, me nyala chꞌintl kxel jikytzꞌin teꞌ. Tuꞌnpetziꞌn, alkye teꞌ ma tzaj qꞌoꞌn chꞌintl te, ex nim chꞌintl teꞌ ktzajil tqanin Dios te. Ex alkye teꞌ ma nintz xi oqxenin, ex ma nintzx teꞌ ktzajil qanin te, chi Jesúsjo.
48 Aquele, porém, que não soube a vontade do seu senhor e fez coisas dignas de reprovação levará poucos açoites. Mas àquele a quem muito foi dado, muito lhe será exigido; e àquele a quem muito se confia, muito mais lhe pedirão.
49 Ma chin ula tzaluꞌn twutz txꞌotxꞌ, tzeꞌnku jun qꞌaqꞌ njulin wen te kolbꞌil ex te joybꞌil qꞌoj kyxolxjal. ¡Me atla wajiꞌy noqit nkꞌant jaꞌlin!
49 — Eu vim para lançar fogo sobre a terra, e bem que eu gostaria que já estivesse aceso.
50 Nimx kyixkꞌoj kkyꞌelix wuꞌn, ex nimx bꞌis nnaꞌn jaꞌlin tzmax aj tjapin bꞌaj.
50 Mas existe um batismo pelo qual tenho de passar, e como me angustio até que o mesmo se cumpra!
51 ¿Tzeꞌntzintz toj kywutza? ¿Ma man chin kꞌuꞌl wetza noq tuꞌn kytzalajxjal tzaluꞌn twutz txꞌotxꞌ? Me twutzxix kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, qa ¡Mina! Qalaꞌ ma chin kꞌuꞌl weꞌ noq tuꞌn tpaꞌyit kynabꞌlxjal.
51 Vocês pensam que vim para dar paz à terra? Eu afirmo a vocês que não; pelo contrário, vim para trazer divisão.
52 Tuꞌnpetziꞌn, texjo qꞌij jaꞌlin, nya junx t-xilin kynabꞌl jweꞌ xjal, a najleqe toj junx ja, quꞌn tuꞌn oxe mikyxil kynabꞌljo tzeꞌnqeku kabꞌel. Ex ayetzin kyeꞌ kabꞌel mikyxi chi nabꞌliꞌn tzeꞌnqeku oxel.
52 Porque, daqui em diante, estarão cinco divididos numa casa: três contra dois e dois contra três.
53 Okpe k-elil tiꞌjlin te manbꞌaj tkꞌwal, ex ikyx te kꞌwalbꞌajjo tiꞌj tman. Ex okpe k-elil tiꞌjlin tetxin ttxu, ex ikyx te txubꞌajjo tiꞌj tal. Ex okpe k-elil tiꞌjlinte ilibꞌj ilibꞌilte, ex ikyx te ilibꞌiljo tiꞌj tlibꞌ.
53 Estarão divididos: pai contra filho, filho contra pai; mãe contra filha, filha contra mãe; sogra contra nora e nora contra sogra.
54 Ex xi tqꞌmaꞌnl Jesús kyexjal kyjaluꞌn: Luꞌ jbꞌal tzul, chi chijiꞌy, tzeꞌnku nxi kykaꞌyiꞌn, aj qa ma tzaj qxope twutz kyaꞌj tuꞌn muj tumiljo jaꞌ n-exe qꞌij. Ex ikyx nbꞌajjo; bꞌeꞌx ntzaj jbꞌal.
54 Jesus disse ainda às multidões:
55 Ex nimx kyaq ktzajil jaꞌlin, chi chijiꞌy, aj qa antza saja kyqꞌiqꞌ kubꞌl. Ex ikyx te nbꞌajjo; nimx kyaq ntzaj.
55 E, quando notam que sopra o vento sul, dizem que fará calor, e assim acontece.
56 ¡Xmiletzꞌqiꞌy ikyjo! Quꞌn tuꞌn n-el kynikyꞌa tiꞌj tiꞌ tzul kyuꞌnjo techil, a nkyloꞌn twutz kyaꞌj exsin nkyloꞌn twutz txꞌotxꞌ. ¿Tzeꞌntzin tten mi n-el kynikyꞌtza kyiꞌjjo techil nbꞌant wuꞌn kyiꞌjjo tqꞌijil jaꞌlin?
56 Hipócritas! Vocês sabem interpretar a aparência da terra e do céu, mas não sabem discernir esta época?
57 ¿Tiquꞌn mina nkubꞌ kyximin kyxolxa, alkyexixjo bꞌaꞌn tuꞌn tkubꞌ bꞌinchit?
57 — E por que não julgam também por vocês mesmos o que é justo?
58 Quꞌn qa ma txi qꞌiꞌn jun kyxola tuꞌn jun tajqꞌoj twutz kawil, i tok tilil tuꞌn, tuꞌn tkyij toj wen tukꞌa patilte, a naꞌmxtaq kykanin. Quꞌn qa mina, bꞌeꞌxsin kpomil qꞌintz tzmax twutz kawil, ex bꞌeꞌxsin kxel qꞌontz toj kyqꞌobꞌ xqꞌuqil tnam tuꞌnj kawil, tuꞌntzin tkuꞌx toj tze.
58 Quando você for com o seu adversário ao magistrado, faça o possível para chegar a um acordo com ele enquanto vocês estão a caminho, para não acontecer que ele arraste você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça e o oficial de justiça ponha você na prisão.
59 Ok kxel nqꞌmaꞌn kyeꞌy, nlay jatz toj tze, aj qa mina xchjet tkꞌas tkyaqil.
59 Digo-lhe que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.