Mateus 21
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NAA
1 Yésu ɨ̀ dré tá adréràꞌa ꞌòle tsàle Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, ɨ̀ dré tsàzo ànyɨ bhà rú zìle Bètèfágè dhɨ kandrá, ànyɨ kòngó Òlívè fa kya làga. Gò Yésu dré áyɨ lebèbhá rì dhɨ kɨ mùzo lɨ̀le drìdrì,
1 Quando se aproximaram de Jerusalém e chegaram a Betfagé, ao monte das Oliveiras, Jesus enviou dois discípulos,
2 tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ lɨ̀ bhà àmɨ kandrá kònàdhɨ léna. Kònàle dhɨ, mɨ̀ nɨ ndɨrɨ púndà ꞌɨ̀le dhɨ kɨ kisú, mvámvá nɨ be. Mɨ̀ atrɨ̀ àyɨ, alɨ̀zo àyɨ ɨ́be má vélé.
2 dizendo-lhes:
3 Dhya àlo kòlizí tà àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ kòtà drá dhɨ: ‹Mírì adré lèá nɨ̀.› Dɨ akódhɨ nɨ ndɨrɨ púndà nda kɨ tayɨ́ mɨ̀ dré alɨ̀zo àyɨ ɨ́be.»
3 E, se alguém disser alguma coisa, respondam: “O Senhor precisa deles.” E logo ele deixará que vocês tragam os animais.
4 Tà nda kòdhɨ atsá kònɨ̀nɨ, kɨtswálé tà longólé pròfétà tí dhɨ kòꞌoró ru be dhɨ bvó. Akódhɨ longó tá dhɨ:
4 Ora, isto aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta:
5 «Mɨ̀ kòtà zapi Sìyónà àdhya dré dhɨ:
5 “Digam à filha de Sião: Eis que o seu Rei vem até você, humilde, montado em jumenta, e num jumentinho, cria de animal de carga.”
6 Gò Yésu nɨ lebèbhá rì nda ɨ̀ dré lɨ̀zo ꞌòá ngóró dré tàle àyɨ dré dhɨ tɨ́nɨ.
6 Indo os discípulos e tendo feito como Jesus lhes havia ordenado,
7 Ɨ̀ kàsé púndà nda ɨ mvámvá nɨ be atsázó àyɨ ɨ́be Yésu vélé dre dhɨ, ɨ̀ dré àyɨ kɨ kɨ́tá bhèzo àyɨ dri gò, akódhɨ dré mbàzo lɨrɨ́lé drìá.
7 trouxeram a jumenta e o jumentinho. Então puseram em cima deles as suas capas, e sobre elas Jesus montou.
8 Gò móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ kɨ́tá kɨ lasézó láti mǐsè. Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ dré fa bí kɨ toŋòzo lebhélé láti mǐsè, Yésu kòlavúró drìásà be dhɨ bvó.
8 E a maior parte da multidão estendeu as suas capas no caminho, e outros cortavam ramos de árvores, espalhando-os pelo caminho.
9 Dɨ móndyá zyandre nda ɨ̀ dré adrézó lɨ̀le akódhɨ kandrána ɨ̀ndɨ̀ akódhɨ vésè, adrélé loyóába dhɨ:
9 E as multidões, tanto as que iam adiante dele como as que o seguiam, clamavam: “Hosana ao Filho de Davi! Bendito o que vem em nome do Senhor! Hosana nas maiores alturas!”
10 Yésu kòfɨ Yèrúsalémà na dre dhɨ, móndyá títí bhàandre nda lé dhɨ ɨ̀ dré adrézó lyàle lyàlyà, adrézó lizíá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Dhya kòdhɨ àdhi ꞌɨ?»
10 E, quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade se alvoroçou. E perguntavam: — Quem é este?
11 Dɨ móndyá zyandre adrébhá lɨ̀le Yésu ɨ́be nda ɨ̀ adré tá logóá dhɨ: «Akódhɨ Yésu ꞌɨ, pròfétà angálépi Nàzàrétà, Gàlìláyà na dhɨ lésè dhɨ ꞌɨ.» Yésu fɨ Yèrúsalémà na ópɨ́ tɨ́nɨ|src="CN01783B.TIF" size="span" loc="MAT 21:1-11 "
11 E as multidões respondiam: — Este é o profeta Jesus, de Nazaré da Galileia!
12 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré fɨ̀zo tépelò na gò, móndyá títí adrébhá tá ngá lagɨ́ ɨ̀ndɨ̀ ngá gɨ kònàle dhɨ kɨ dro topfòle ꞌásà. Dré mɨ́sá móndyá adrébhá tá làfa topfó dhɨ kya kɨ lebhézó bvò dri, túmä́ní gbólókó móndyá adrébhá tá kòbhòlà lagɨ́ dhɨ kya ɨ́be.
12 Jesus entrou no templo e expulsou todos os que ali vendiam e compravam. Derrubou as mesas dos cambistas e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Gò dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: ‹À nɨ áma dzó zi dzó adrézó tà ta má be dhɨ ró.› Dɨ, mɨ̀ gò àmɨkya dzó nda nɨ bha adrélé àrà kùgubhá ɨ̀ dré adrézó àyɨ kɨ zu dhɨ ró!»
13 E disse-lhes:
14 Gò móndɨ́ mì kùdúkùdu ró dhɨ ɨ móndɨ́ mèrèkpè ro dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Yésu làga tépelò na gò, akódhɨ dré àyɨ kɨ tɨdrɨ́zó.
14 Cegos e coxos se aproximaram de Jesus, no templo, e ele os curou.
15 Dɨ kòwánà kàdrɨ̀ ɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be dhɨ ɨ̀ nò tá tà lɨ́ndrɨ́ga ró Yésu dré ꞌòle nda ɨ. Ɨ̀ yi tá kpà ànzɨmvá adréràꞌa kúlí loyó tépelò na adrézó tàá dhɨ: «Òsánà kàdré Dàwídì nɨ Mvá dré!» Dɨ àyɨ kɨ togó dré aswázó Yésu rú gò,
15 Mas, quando os principais sacerdotes e os escribas viram as maravilhas que Jesus fazia e as crianças que gritavam no templo: “Hosana ao Filho de Davi!”, ficaram indignados e perguntaram a Jesus:
16 ɨ̀ dré lizízóá tíá dhɨ: «Mɨ́ adré tà ànzɨmvá nɨ ɨ̀ dré adrélé tàle kòdhɨ nɨ yi?» Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Àyíya! Mɨ̀ nà rè Gìká nɨ Kúlí na ko tàle dhɨ, ‹Mɨ́ ꞌo ànzɨmvá ɨ ànzɨ kùrí ɨ́be dhɨ ɨ adrélé ámɨ rú bha kùle› dhɨ?»
16 — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ tayɨ́zó gò, pfòzo bhàandre ꞌásè lɨ̀le ayílé Bètànɨ́yà na.
17 E, deixando-os, saiu da cidade e foi para Betânia, onde passou a noite.
18 Drùbhì kɨ́nó, Yésu dré tá adréràꞌa gòle Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, tàbirí dré akódhɨ nɨ ꞌòzo.
18 Cedo de manhã, ao voltar para a cidade, Jesus teve fome.
19 Akódhɨ dré fígì fa àlo dhɨ nɨ nòzo láti mìle. Dɨ, a nɨ lɨ tsàle ànyɨ làgá dhɨ, kisú ɨ́na lòꞌwa nɨ àlomvá ko. Kisú ngbà ꞌí bí nɨ ɨ kòdhya. Dɨ dré tàzoá fígì fa nda dré dhɨ: «Mɨ́ kògò vélé lòꞌwa ꞌa tàdzí ko!» Gbǎ kòdhwa, fa nda dré ꞌyòzo.
19 E, vendo uma figueira à beira do caminho, aproximou-se dela, mas não encontrou nada, a não ser folhas. Então Jesus disse à figueira: E a figueira secou imediatamente.
20 Akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ kònò tà nda dre dhɨ, àyɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo gò, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Fígì fa kònɨ̀dhɨ ꞌyo ɨ́na mbèlè kònɨ̀nɨ ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?»
20 Quando os discípulos viram isso, ficaram admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Mɨ̀ kàdré tà kaꞌìkaꞌì ɨ́be gò, adrézó tà kayí àmɨ léna ko dhɨ, mɨ̀ nɨ kókpà kɨtswá tà làsú be kònɨ̀nɨ dhɨ kɨ ꞌo, túmä́ní tà kàdrɨ̀ dra tà nda kɨ lavúbhá dhɨ ɨ́be. Mɨ̀ nɨ kɨtswá ndɨ̀ndɨ̀ tàá kòngó kònɨ̀dhɨ dré dhɨ, ‹Mɨ́ nga kònwásè lɨ̀le dhèle yǐandre na!› gò, tà nda dré ru ꞌòzo.
21 Ao que Jesus lhes disse:
22 Tà ángùdhi mɨ̀ dré dra zìle Gìká tí, adrézó kaꞌìá dhɨ akódhɨ nɨ ꞌòá dhɨ, mɨ̀ nɨ tà nda nɨ kisú.»
22 E tudo o que pedirem em oração, crendo, vocês receberão.
23 Àmvolásà dhɨ, Yésu dré gòzo fɨ̀le tépelò na gò, kɨdhólé adrélé tà tadhá móndɨ́ ɨ dré. Gò kòwánà kàdrɨ̀ ɨ bhàgo ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré alɨ̀zo akódhɨ vélé lizíá tíá dhɨ: «Rìnyí mɨ́ dré adrézó tà kòdhɨ kɨ ꞌo dhɨ angá ɨ́na ángolésè? Àdhi fè rìnyí nda mɨ́ dré nɨ̀?»
23 Jesus entrou no templo e, quando já estava ensinando, os principais sacerdotes e os anciãos do povo se aproximaram dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz estas coisas? E quem lhe deu esta autoridade?
24 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má nɨ kókpà tà àlo dhɨ nɨ lizí àmɨ tí. Mɨ̀ kòlogó kúlí má tí dhɨ, má nɨ kpà tàá àmɨ dré ngalè rìnyí má dré adrézó tà kòdhɨ kɨ ꞌo dhɨ angá ángolésè ya dhɨ.
24 Jesus respondeu:
25 Bàtísimò Yòwánɨ̀ dré fèle dhɨ angá tá ɨ́na ángolésè: Gìká vélésè, kó ngalè móndɨ́ ɨ vélésè?» Gò ɨ̀ dré dhèzo adrélé tà kayí àyɨ kòfalésè, adrézó tàá dhɨ: «Mà kòtà dhɨ ‹Bàtísimò nda angá Gìká vélésè› dhɨ, akódhɨ nɨ go lizíá àma tí dhɨ: ‹Mɨ̀ kaꞌì dɨ Yòwánɨ̀ ko àdho tà sè?›
25 De onde era o batismo de João: do céu ou dos homens? E eles discutiam entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele nos dirá: “Então por que não acreditaram nele?”
26 Dɨ, mà kòtà kó dhɨ ‹Bàtísimò nda angá móndɨ́ ɨ vélésè› dhɨ, mà nɨ go móndyá zyandre dhɨ kɨ ro. Tàko ko, àyɨ títí nda ɨ̀ adré kaꞌìá dhɨ, Yòwánɨ̀ tá ɨ́na pròfétà ꞌɨ.»
26 Mas, se dissermos: “Dos homens”, é de temer o povo. Porque todos consideram João um profeta.
27 Dɨ ɨ̀ dré logózóá Yésu dré dhɨ: «Mà nì ko.» Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, má kɨtswá kókpà tàá àmɨ dré ngalè rìnyí má dré adrézó tà nda kɨ ꞌo dhɨ angá ángolésè ya dhɨ ko.»
27 Então responderam a Jesus: — Não sabemos. E ele, por sua vez, lhes disse:
28 Yésu gò tàá dhɨ: «Mɨ̀ kisù àmɨkya tà kònɨ̀dhɨ dri ngɨ́nɨ? Agó àlo dhɨ tá ànzɨàgo ɨ́be rì. Dré lɨ̀zo mváagó nɨ àlo véna tàá drá dhɨ: ‹Áma mvá, mɨ́ lɨ̀ ándrò àzí ꞌo vínò amvú na.›
28 — O que vocês acham? Um homem tinha dois filhos. Chegando-se ao primeiro, disse: “Filho, vá hoje trabalhar na vinha.”
29 Dɨ mváagó nda logó drá dhɨ: ‹Kóko. Má lè lɨ̀le ko.› Dɨ, dré gòzo áyɨ tà kisùle nda nɨ ladzá gò, lɨ̀zo àzí ꞌo.
29 Ele respondeu: “Não quero ir.” Mas depois, arrependido, foi.
30 Agó nda dré kpà lɨ̀zo mváagó nɨ rì véna, tàá drá làsú be kònɨ̀nɨ. Mváagó nda dré logózóá drá dhɨ: ‹Àyíya, atálágó, má nɨ lɨ.› Dɨ, dré ɨ́na lɨ̀zo ko.
30 Dirigindo-se ao outro filho, o pai disse a mesma coisa. Ele respondeu: “Sim, senhor.” Mas não foi.
31 Àyɨ rìti nda ɨ kòfalé dhɨ, àdhi ꞌo tà áyɨ atá dré tá lèle dhɨ nɨ̀?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mváagó nɨ àlo ꞌɨ.»
31 Qual dos dois fez a vontade do pai? Eles responderam: — O primeiro. Então Jesus disse:
32 Tàko ko, Yòwánɨ̀ alɨ̀ tá láti tà gyǎgya àdhya nɨ tadhá àmɨ dré gò, mɨ̀ dré àmɨkya akódhɨ nɨ kaꞌìzo ko. Dɨ, mèdáyɨ̀ lagɨ́bhá ɨ tòkó zàràbhù ro dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ kaꞌì tá àyɨkya akódhɨ ꞌí. Tágba mɨ̀ dré tá àyɨ nda kɨ tà kaꞌìkaꞌì nòzo dhɨ, mɨ̀ gò àmɨ kɨ togó ladzá akódhɨ nɨ kaꞌì ko.»
32 Porque João veio até vocês no caminho da justiça, e vocês não acreditaram nele; no entanto, os publicanos e as prostitutas acreditaram. Vocês, porém, mesmo vendo isso, não se arrependeram depois para acreditar nele.
33 «Mɨ̀ yi rè pɨ́dhɨ́gó àzya ká. Amvú líyí àlo dhɨ bhe tá vínò áyɨ amvú na. Dré gàrà nɨ kɨ tobhàzo kɨ́rà sè, bhú gàzo kɨtswázó vínò lòꞌwa zwa gò, dzó mvumvù dhɨ nɨ sìzo kɨtswázó amvú nda nɨ lɨkɨ́. Dré amvú nda nɨ tayɨ́zó vínò lɨkɨ́bhá àruka ɨ drɨ́gá gò, lɨ̀zo atsí na làwú làvo na.
33 — Escutem outra parábola. Havia um homem, dono de terras, que plantou uma vinha. Pôs uma cerca em volta dela, construiu nela um lagar, edificou uma torre e arrendou a vinha a uns lavradores. Depois, ausentou-se do país.
34 Lókyá vínò lòꞌwa kɨ̀zo dhɨ kòkɨtswá dre dhɨ, dré áyɨ màrábà kɨ mùzo kɨtswálé lòꞌwa ɨ́na tɨ́nɨ dhɨ nɨ adó vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ véna.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono da vinha mandou os seus servos aos lavradores, para receber os frutos que cabiam a ele.
35 Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ dré àyɨkya màrábà nda kɨ turúzó, àlo nɨ nɨ tswàzo, àzya nɨ nɨ pfùzo dràle gò, àzya nɨ nɨ lebhézó dràle kɨ́rà sè.
35 Mas os lavradores, agarrando os servos, espancaram um, mataram outro e apedrejaram ainda outro.
36 Gò amvú líyí nda dré gòzo màrábà àruka bǐ wáláká nɨ kɨ lavúbhá dhɨ kɨ mu lɨ̀le. Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ dré kpà àyɨ kɨ ꞌòzo ngóró ɨ̀ dré tá ꞌòle drìdrì dhɨ tɨ́nɨ.
36 O dono enviou ainda outros servos em maior número; e os lavradores fizeram a mesma coisa com eles.
37 Kùdù ro dhɨ, amvú líyí nda dré áyɨ mváagó nɨ mùzo lɨ̀le àyɨ véna. Adré tá kisùá dhɨ: ‹Ɨ̀ nɨ áma mváagó nɨ lɨndrɨ̀ bha!›
37 Por último, o dono da vinha enviou-lhes o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
38 Dɨ, vínò lɨkɨ́bhá nda ɨ̀ kònò mváagó nda adréràꞌa alɨ̀le dre dhɨ, ɨ̀ dré tàzoá àyɨ kòfalésè dhɨ: ‹Kònàdhɨ dhya dra amvú kònɨ̀dhɨ nɨ kisúlépi tàyɨlé ro dhɨ ꞌɨ. Mà kòlɨ̀ akódhɨ nɨ pfu dràle, amvú dré tá kɨtswálé kisúlé tàyɨlé ro nda nɨ dòzo àma dré!›
38 Mas os lavradores, vendo o filho, disseram uns aos outros: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo e ficar com a herança dele para nós.”
39 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo akódhɨ nɨ ru bhèle amvú nda ꞌásè kɨvɨ̀ na gò, pfùzoá dràle.»
39 E, agarrando-o, lançaram-no fora da vinha e o mataram.
40 Yésu gò lizíá dhɨ: «Lókyá amvú líyí nda dré dra agòzo dhɨ tú dhɨ, a nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ vínò lɨkɨ́bhá nda kɨ tà sè dhɨ?»
40 Quando, pois, vier o dono da vinha, que fará àqueles lavradores?
41 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «A nɨ drìkònzɨbhá nda kɨ tupfú todràle gò, gòzo amvú nda nɨ tayɨ́ vínò lɨkɨ́bhá àruka ɨ drɨ́gá, ɨ̀ kòlogóró ɨ́ dré vínò lòꞌwa ɨ́na tɨ́nɨ dhɨ lókyá lòꞌwa nda nɨ kɨ̀zo dhɨ sè.»
41 Eles responderam: — Fará perecer horrivelmente aqueles malvados e arrendará a vinha a outros lavradores que lhe entregarão os frutos no tempo certo.
42 Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nà rè tà tɨsɨ̀le kònɨ̀dhɨ Gìká nɨ Kúlí na ko?
42 Então Jesus perguntou:
43 Má adré dɨ tàá àmɨ dré dhɨ: Gìká nɨ áyɨ Òpɨ̀ tɨngá àmɨ drɨ́gásè gò, fèzoá móndyá dra Òpɨ̀ nda nɨ lòꞌwa ꞌabhá dhɨ ɨ dré.
43 — Portanto, eu lhes digo que o Reino de Deus será tirado de vocês e entregue a um povo que lhe produza os respectivos frutos.
44 Dhya ángùdhi dra dhèlepi kɨ́rà nda dri dhɨ nɨ ŋo. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, kɨ́rà nda nɨ dhya ángùdhi ɨ́ dré dra adhézó drìá dhɨ nɨ kɨnyɨ́.»
44 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
45 Kòwánà kàdrɨ̀ ɨ Fàrìsáyò ɨ́be dhɨ ɨ̀ kòyi pɨ́dhɨ́gó Yésu dré pɨ̀le nda ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré nìzoá tàle dhɨ, akódhɨ tà tá tà nda ɨ àyɨ rú dhɨ be.
45 Os principais sacerdotes e os fariseus, ouvindo estas parábolas, entenderam que Jesus falava a respeito deles;
46 Gò ɨ̀ dré ngàzo adrélé láti nda kɨtswázó akódhɨ nɨ ru. Dɨ, ɨ̀ adré tá àyɨkya móndyá zyandre dhɨ kɨ ro, àyɨ nda ɨ̀ dré tá adrélé Yésu nɨ no pròfétà ro dhɨ sè.
46 e, embora quisessem prendê-lo, tinham medo das multidões, porque estas o consideravam como profeta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.