Mateus 20

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yésu gò tàá dhɨ: «Òpɨ̀ bhù àdhya sù ngóró tà kònɨ̀dhɨ tɨ́nɨ: Amvú líyí àlo dhɨ pfò tá drùbhì kɨ́nó kɨtswálé móndɨ́ kɨ nda dòle àzí ꞌo áyɨ vínò amvú na.
1 Jesus disse:
2 Kòkisú móndɨ́ àruka ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré ru yìzo àyɨ ɨ́be, akódhɨ kòfèró làfa lòꞌwa àlo àlo àyɨ àlo àlo títí ɨ dré àzí ꞌòle kìtú àlo sè dhɨ tí. Dré àyɨ kɨ mùzo lɨ̀le àzí ꞌo áyɨ vínò amvú na.
2 Ele combinou com eles o salário de costume, isto é, uma moeda de prata por dia, e mandou que fossem trabalhar na sua plantação.
3 Sáà nzi-drì-su drùbhì àdhya sè dhɨ, dré gòzo pfòle ngá lagɨ́rà na, móndɨ́ àruka kɨ no adréràꞌa àyɨ kɨ totó àngyá gò,
3 Às nove horas, saiu outra vez, foi até a praça do mercado e viu ali alguns homens que não estavam fazendo nada.
4 dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: ‹Àmɨ, mɨ̀ lɨ̀ kókpà àzí ꞌo áma vínò amvú na. Má nɨ go làgɨ́ gyǎgya dhɨ nɨ fe àmɨ dré.›
4 Então disse: “Vão vocês também trabalhar na minha plantação de uvas, e eu pagarei o que for justo.”
5 Dɨ ɨ̀ dré ngàzo lɨ̀le.
5 — E eles foram. Ao meio-dia e às três horas da tarde o dono da plantação fez a mesma coisa com outros trabalhadores.
6 Sáà nzi ɨ̀ndró àdhya sè dhɨ, dré gòzo tódhyá pfòle móndɨ́ àruka kɨ kisú adréràꞌa àyɨ kɨ totó àngyá gò, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: ‹Mɨ̀ adré àmɨ kɨ totó kònwa àngyá kìtú ndìle àdho tà sè?›
6 Eram quase cinco horas da tarde quando ele voltou à praça. Viu outros homens que ainda estavam ali e perguntou: “Por que vocês estão o dia todo aqui sem fazer nada?”
7 Ɨ̀ logó drá dhɨ: ‹Àma kònwa, à dré àma kɨ zìle àzí ꞌo ko dhɨ sè.› Dɨ akódhɨ tà àyɨ dré dhɨ: ‹Àmɨ, mɨ̀ lɨ̀ kókpà àzí ꞌo áma vínò amvú na.›
7 — “É porque ninguém nos contratou!” — responderam eles.
8 Ɨ̀ndró kàndrɨ̀ dre dhɨ, amvú líyí nda dré tàzoá dhya adrélépi tá áyɨ àzí ꞌobhá kɨ drì ko dhɨ dré dhɨ: ‹Mɨ́ azí àzí ꞌobhá ɨ, làfa fèzo àyɨ dré àyɨ kɨ àzí sè. Mɨ́ kɨdhó rè zyà àyɨ dòle kùdù ro dhɨ ɨ vélésè ꞌíká, gò mɨ́ kògòró lavúlé àyɨ dòle drìdrì dhɨ ɨ véna ndò.›
8 — No fim do dia, ele disse ao administrador: “Chame os trabalhadores e faça o pagamento, começando com os que foram contratados por último e terminando pelos primeiros.”
9 Àzí ꞌobhá dòle sáà nzi ɨ̀ndró àdhya sè nda ɨ̀ kàtsá dre dhɨ, àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ̀ dré làfa lòꞌwa kisúzó àlo àlo.
9 — Os homens que começaram a trabalhar às cinco horas da tarde receberam uma moeda de prata cada um.
10 Dɨ àyɨ dòle drìdrì nda ɨ̀ kàtsá dre dhɨ, ɨ̀ adré tá kisùá dhɨ, ɨ̀ nɨ tá làfa kisú bǐ lavúlé. Dɨ, àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ̀ dré kpà làfa lòꞌwa kisúzó àlo àlo.
10 Então os primeiros que tinham sido contratados pensaram que iam receber mais; porém eles também receberam uma moeda de prata cada um.
11 Ɨ̀ kòkisú làfa lòꞌwa nda ɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré dhèzo adrélé amvú líyí nda nɨ ndrɨ,
11 Pegaram o dinheiro e começaram a resmungar contra o patrão,
12 adrézó tàá dhɨ: ‹Dhya dòle kùdù ro kòdhɨ ɨ̀ ꞌo àzí ngbà ꞌí sáà àlo. Dɨ, mɨ́ fè mɨ́na làfa àyɨ dré ngóró mɨ́ dré afèle àma dré dhɨ pɨ́, tágba mà dré àzí ꞌòzo landèzo kìtú àtsɨ́ sè kìtú ndìle dhɨ!›
12 dizendo: “Estes homens que foram contratados por último trabalharam somente uma hora, mas nós aguentamos o dia todo debaixo deste sol quente. No entanto, o pagamento deles foi igual ao nosso!”
13 Dɨ, amvú líyí nda logó àyɨ kɨ àlo dré dhɨ: ‹Áma arúpi, má ꞌo mɨ kònzɨ ko. Mà yi tá tsì ru mɨ́ be, mɨ́ kòꞌoró àzí làfa lòꞌwa àlo sè dhɨ ko?
13 — Aí o dono disse a um deles: “Escute, amigo! Eu não fui injusto com você. Você não concordou em trabalhar o dia todo por uma moeda de prata?
14 Mɨ́ do dɨ làfa mɨ́na lɨ̀zo ába. Má adré mána làfa le fèle dhya dòle kùdù ro dhɨ ɨ dré ngóró má dré fèle mɨ́ dré dhɨ pɨ́.
14 Pegue o seu pagamento e vá embora. Pois eu quero dar a este homem, que foi contratado por último, o mesmo que dei a você.
15 Má kɨtswá mána tà má dré adrélé lèle ꞌòle áma làfa sè dhɨ nɨ ꞌo ko? Mɨ́ adré kó mɨ́na áma no mì kònzɨ sè, má dré adrélé móndɨ́ kɨ ꞌo dóro dhɨ sè?›»
15 Por acaso não tenho o direito de fazer o que quero com o meu próprio dinheiro? Ou você está com inveja somente porque fui bom para ele?”
16 Dɨ Yésu go tàá dhɨ: «Móndyá adrébhá bvólé ro dhɨ kɨ go adrélé drìdrì. Móndyá adrébhá drìdrì dhɨ kɨ go adrélé bvólé ro.»
16 E Jesus terminou, dizendo:
17 Yésu ɨ̀ dré tá adréràꞌa mbàle Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, akódhɨ dré áyɨ lebèbhá mudrí-drì-rì dhɨ kɨ drìzo gàrà dri gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ:
17 Quando Jesus estava subindo para Jerusalém, chamou os discípulos para um lado e falou com eles em particular, enquanto caminhavam. Ele disse:
18 «Mɨ̀ yi rè ká! Mà adré mbàle Yèrúsalémà na. Kònàle dhɨ, à nɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè kòwánà kàdrɨ̀ ɨ drɨ́gá tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be. Ɨ̀ dré tà ŋòzo akódhɨ dri kɨtswálé dràdrà sè gò,
18 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
19 akódhɨ nɨ fèzo pàgánò ɨ drɨ́gá. Àyɨ nda ɨ̀ dré akódhɨ nɨ gùzo, tswàzoá gò, tidízóá dràle fa kɨpakɨpa dri. Dɨ kìtú nɨ na sè dhɨ, Gìká dré akódhɨ nɨ tɨngázó dràdrà lésè.»
19 e o entregarão aos não judeus. Estes vão zombar dele, bater nele e crucificá-lo; mas no terceiro dia ele será ressuscitado.
20 Àmvolásà dhɨ, Zèbèdáyò nɨ tòkó ɨ ànzɨàgo nɨ ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Yésu làga. Gò tòkó nda dré dhèzo áyɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, kɨtswázó tà zi tíá be dhɨ bvó.
20 Então a mãe dos filhos de Zebedeu chegou com os seus filhos perto de Jesus, curvou-se e pediu a ele um favor.
21 Yésu tà drá dhɨ: «Mɨ́ adré àdho tà le zìle má tí?» Akódhɨ logó drá dhɨ: «Mɨ́ kòlazí kúlí tayɨ́lé, áma ànzɨàgo rì nɨ ɨ̀ kòlɨrɨ́ró mɨ́ làga ámɨ Òpɨ̀ na: àlo nɨ ámɨ drɨ́ágó lésè, àzya nɨ ámɨ lìdzí lésè.»
21 — O que é que você quer? — perguntou Jesus. Ela respondeu: — Prometa que, quando o senhor se tornar Rei, estes meus dois filhos sentarão à sua direita e à sua esquerda.
22 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tà mɨ̀ dré adrélé zìle kòdhɨ ko. Mɨ̀ nɨ kɨtswá tsì kópò kɨzà àdhya má dré adrélé ꞌòle mvùle dhɨ nɨ mvu bwà?» Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mà nɨ kɨtswá.»
22 Jesus disse aos dois filhos dela: — Podemos! — responderam eles.
23 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Tà bàti ró dhɨ, mɨ̀ nɨ kópò mána nɨ mvu. Dɨ, kàdré ɨ́na móndɨ́ dra bhàle lɨrɨ́lé áma drɨ́ágó lésè yà, kó ngalè áma lìdzí lésè yà dhɨ kɨ tà sè dhɨ, tà nda kòdhɨ nò ma ko. Áma Atá ledé lɨrɨ́rà nda ɨ dhya dré kɨpèle kɨtswálé lɨrɨ́lé drìá dhɨ ɨ dré.»
23 Então Jesus disse:
24 Yésu nɨ lebèbhá mudrí àruka ɨ̀ kòyi tà zìle nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré aswázó adrúpi rì nda ɨ rú.
24 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, ficaram zangados com os dois irmãos.
25 Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ azízó títí gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tàle dhɨ, móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ kàdrɨ̀ ɨ̀ adré àyɨkya òpɨ̀ nya àyɨ dri rìnyí sè dhɨ be. Àyɨ kɨ dhya kàdrɨ̀kàdrɨ̀ dhɨ ɨ̀ adré kpà tà ꞌo adrézó àyɨ kɨ rìnyí tadhá àyɨ dré.
25 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
26 Dɨ, adré lèá dhɨ, tà nda kàdré kònɨ̀nɨ àmɨ kòfalé ko. Be ró dhɨ, lè dhya ángùdhi adrélépi lèá atsálé kàdrɨ̀ àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ kɨ màrábà ro.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
27 Lè kpà dhya ángùdhi adrélépi lèá adrélé drìdrì àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ kɨ màrábà ro.
27 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de vocês.
28 Kókpà kòdhɨ tɨ́nɨ, Móndɨ́ nɨ Mvá alɨ̀ bvò dri, móndɨ́ ɨ̀ kàdréró tà ꞌo ɨ́ dré dhɨ bvó ko. Be ró dhɨ, alɨ̀ ɨ́na kɨtswálé tà ꞌo móndɨ́ ɨ dré dhɨ bvó. Alɨ̀ kpà kɨtswálé áyɨ lɨ́drɨ̀ fe ngóró làgɨ́ kàdrɨ̀ fèle móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ apázó tàkonzɨ̀ lésè dhɨ tɨ́nɨ.»
28 Porque até o
29 Yésu ɨ̀ dré tá adréràꞌa apfòle bhàandre Yèríkò àdhya lésè dhɨ ꞌá dhɨ, móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ adré tá alɨ̀le akódhɨ vésè.
29 Quando Jesus e os discípulos estavam saindo de Jericó, uma grande multidão seguia Jesus.
30 Dɨ àgo rì mì kùdúkùdu ró lɨrɨ́bhá láti làga dhɨ ɨ̀ kòyi Yésu adré tá lavúlé dhɨ dre dhɨ, ɨ̀ dré ngàzo adrélé loyóá dhɨ: «Mírì, Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà àma kɨ kɨzà wà!»
30 Dois cegos, sentados na beira do caminho, ouviram alguém dizer que ele estava passando e começaram a gritar: — Senhor,
31 Móndyá zyandre nda ɨ̀ dré adrézó tetrélé àyɨ dri, ɨ̀ kòtayɨ́ró kúlí adrézó kɨ́rɨ. Dɨ, ɨ̀ dré gòzo vélé adrélé kúlí loyó wáláká nɨ nɨ lavú: «Mírì, Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà àma kɨ kɨzà wà!»
31 A multidão os repreendeu e mandou que calassem a boca, mas eles gritaram ainda mais: — Senhor, Filho de Davi, tenha pena de nós!
32 Gò Yésu dré áyɨ kɨkɨ́zó, àyɨ kɨ azí lizízóá àyɨ tí dhɨ: «Mɨ̀ adré lèá má kòꞌo àmɨ dré àdho tà kòdhya?»
32 Então Jesus parou, chamou os cegos e perguntou:
33 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mírì, àma kɨ mì kònzì ru adrélé ngá no!»
33 — Senhor, queremos poder enxergar! — responderam eles.
34 Dɨ Yésu dré kɨzà dòzo áyɨ togó na àyɨ kɨ tà sè gò, dré àyɨ kɨ mì tabèzo. Gbǎ kòdhwa, ɨ̀ dré kɨdhózó adrélé ngá no gò, ɨ̀ dré ngàzo adrélé akódhɨ nɨ lebè.
34 Jesus teve pena dos cegos e tocou nos olhos deles. No mesmo instante eles puderam ver e então seguiram Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.