Lucas 16

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Gò Yésu dré pɨ́dhɨ́gó kònɨ̀dhɨ nɨ pɨ̀zo áyɨ lebèbhá ɨ dré, tàzoá dhɨ: «Ngá líyí àlo dhɨ bhà tá dhya àlo adrélé áyɨ ngá kɨ lɨkɨ́. Gò à dré akódhɨ nda nɨ asíkìzo ngá líyí nda véna, tàzoá dhɨ: ‹Akódhɨ adré ámɨ ngá kɨ kɨzá.›
1 E dizia também aos seus discípulos: Havia um certo homem rico, o qual tinha um mordomo; e este foi acusado perante ele de dissipar os seus bens.
2 Dɨ ngá líyí nda dré akódhɨ nɨ azízó, lizízóá tíá dhɨ: ‹Tà má dré adrélé yìle ámɨ tà dri kòdhɨ, àdho tà ꞌɨ? Mɨ́ tà rè má dré, mɨ́ ꞌo àzí bhàle mɨ́ drɨ́gá dhɨ ngɨ́nɨ ya dhɨ ká! Àngyá ko, mɨ́ kɨtswá vélé adrélé áma ngá lɨkɨ́lépi ró ko.›
2 E ele, chamando-o, disse-lhe: Que é isto que ouço de ti? Dá contas da tua mordomia, porque já não poderás ser mais meu mordomo.
3 Dɨ ngá lɨkɨ́lépi nda dré ngàzo kisùá ɨ́ léna dhɨ: ‹Má nɨ ꞌòá ngɨ́nɨ? Tàko ko, áma mírì adré ꞌòle àzí kòndɨ nɨ tɨngá má drɨ́gásè. Áma rìnyí kɨtswá ɨ́na má dré amvú ꞌàzo dhɨ ko. Ngá zizì nɨ tá kpà adré má dri kanyò ro.
3 E o mordomo disse consigo: Que farei, pois que o meu senhor me tira a mordomia? Cavar, não posso; de mendigar, tenho vergonha.
4 Má nì tà má dré dra ꞌòle dhɨ be, à kònɨ̀ dra àzí kòndɨ nɨ tɨngá má drɨ́gásè dhɨ, móndɨ́ ɨ̀ kòkaꞌìró ma dòle àyɨ véna dóro.›
4 Eu sei o que hei de fazer, para que, quando for desapossado da mordomia, me recebam em suas casas.
5 Dɨ dré ngàzo móndyá áyɨ mírì nɨ màri ɨ́be àyɨ rú dhɨ kɨ azí àlo àlo títí. Gò dré lizízóá dhya drìdrì dhɨ tí dhɨ: ‹Áma mírì nɨ màri mɨ́ rú dhɨ ángopɨ́?›
5 E, chamando a si cada um dos devedores do seu senhor, disse ao primeiro: Quanto deves ao meu senhor?
6 Akódhɨ nda logó dhɨ: ‹Dò òlívè àdhya tsɨ́mangóro nyadhɨ-nzi.› Dɨ ngá lɨkɨ́lépi nda tà drá dhɨ: ‹Mɨ́ adó ámɨ wárágà, lɨrɨ́zó mbèlè tɨsɨ̀á dhɨ: nyadhɨ-rì-drì-mudrí.›
6 E ele respondeu: Cem medidas de azeite. E disse-lhe: Toma a tua obrigação, e assentando-te já, escreve cinqüenta.
7 Gò dré lizízóá àzya nɨ tí dhɨ: ‹Mɨ, áma mírì nɨ màri mɨ́ rú dhɨ ángopɨ́?› Akódhɨ logó dhɨ: ‹Ngánò sákɨ̀ nyadhɨ-nzi.› Dɨ ngá lɨkɨ́lépi nda tà drá dhɨ: ‹Mɨ́ adó ámɨ wárágà tɨsɨ̀zoá dhɨ: nyadhɨ-su.›
7 Disse depois a outro: E tu, quanto deves? E ele respondeu: Cem alqueires de trigo. E disse-lhe: Toma a tua obrigação, e escreve oitenta.
8 Àmvolásà, mírì nda kòyi tà áyɨ ngá lɨkɨ́lépi gyǎgya ko nda dré ꞌòle dhɨ dre dhɨ, dré akódhɨ nɨ tà bhàzo kuru, dré tá tà ꞌòle tògyá sè dhɨ sè. Tàko ko, móndyá bvò kòndɨ àdhya ɨ̀ adré àyɨkya tà ꞌo tògyá sè àyɨ kòfalésè, móndyá ngádra àdhya kya kɨ lavú.
8 E louvou aquele senhor o injusto mordomo por haver procedido prudentemente, porque os filhos deste mundo são mais prudentes na sua geração do que os filhos da luz.
9 Má adré dɨ tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kàdré móndɨ́ kɨ ꞌo adrélé àmɨ kɨ arúpi ɨ ró làfa bvò kòndɨ àdhya sè, kɨtswálé làfa nda kònɨ̀ dra akɨ́ dhɨ, à kòkaꞌìró àmɨ fɨ̀le bhà dra adrébhá kóná vésè kólyá dhɨ ɨ ꞌásè be dhɨ bvó.
9 E eu vos digo: Granjeai amigos com as riquezas da injustiça; para que, quando estas vos faltarem, vos recebam eles nos tabernáculos eternos.
10 Dhya ángùdhi kɨtswálépi adrélé kaꞌìle tà tsà sè dhɨ, a nɨ kókpà kɨtswá adrélé kaꞌìle tà kàdrɨ̀ sè. Dɨ, dhya adrélépi tà ꞌo gyǎgya tà tsà sè ko dhɨ, a kɨtswá kókpà tà ꞌo gyǎgya tà kàdrɨ̀ sè ko.
10 Quem é fiel no mínimo, também é fiel no muito; quem é injusto no mínimo, também é injusto no muito.
11 Dɨ mɨ̀ kòkɨtswá adrélé kaꞌìle ngá bvò kòndɨ àdhya sè ko dhɨ, àdhi nɨ àmɨ kɨ kaꞌì, ngá tàndɨ bhù àdhya kɨ tayɨ́zó àmɨ drɨ́gá dhɨ nɨ̀?
11 Pois, se nas riquezas injustas não fostes fiéis, quem vos confiará as verdadeiras?
12 Mɨ̀ kòkɨtswá kpà adrélé kaꞌìle ngá móndɨ́ àzya àdhya sè ko dhɨ, àdhi nɨ ngá fe àmɨ dré adrélé àmɨkya ró dhɨ nɨ̀?
12 E, se no alheio não fostes fiéis, quem vos dará o que é vosso?
13 Màrábà àlo dhɨ kɨtswá mírì rì dhɨ kɨ tà ꞌo lókyá àlo sè bwà ko. Tàko ko, kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ dhɨ, a nɨ àlo nɨ nɨ ga, adrézó àzya nɨ nɨ le. Kó ngalè, a nɨ tro àlo nɨ rú, adrézó àzya nɨ nɨ ayɨ́zè. Dɨ mɨ̀ kɨtswá adrélé Gìká nɨ tà ꞌo, adrézó kpà làfa nɨ tà ꞌo àyɨ kɨ màrábà tɨ́nɨ lókyá àlo sè bwà ko.»
13 Nenhum servo pode servir dois senhores; porque, ou há de odiar um e amar o outro, ou se há de chegar a um e desprezar o outro. Não podeis servir a Deus e a Mamom.
14 Fàrìsáyò adrébhá tá làfa le tò dhɨ ɨ̀ kòyi tà nda ɨ títí dre dhɨ, ɨ̀ dré dhèzo adrélé Yésu nɨ gu.
14 E os fariseus, que eram avarentos, ouviam todas estas coisas, e zombavam dele.
15 Dɨ akódhɨ dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré àmɨkya àmɨ kɨ bha gyǎgya móndɨ́ ɨ kandrá dhɨ àmɨ. Dɨ, Gìká nì ɨ́na àmɨ kɨ togó be. Àngyá ko, tà móndɨ́ ɨ̀ dré adrélé bhàle kuru àyɨ kòfalé dhɨ, tà gàle gàgà dhɨ ꞌɨ Gìká mìlésè.»
15 E disse-lhes: Vós sois os que vos justificais a vós mesmos diante dos homens, mas Deus conhece os vossos corações, porque o que entre os homens é elevado, perante Deus é abominação.
16 «À longó tá tà tɨsɨ̀le Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí na ɨ̀ndɨ̀ pròfétà kɨ búkù ɨ ꞌásè dhɨ ɨ, tsàle Yòwánɨ̀ Bàtísimò fèlepi nɨ lókyá ꞌá. Dɨ kɨdhólé lókyá nda sè dhɨ, à adré Rúbí Tanɨ Gìká nɨ Òpɨ̀ àdhya nɨ longó kòdhya gò, móndyá títí dhɨ ɨ̀ dré adrézó àyɨ kɨ rìnyí fe fɨ̀zo lána.
16 A lei e os profetas duraram até João; desde então é anunciado o reino de Deus, e todo o homem emprega força para entrar nele.
17 Dɨ, tágba dré adrézó kònɨ̀nɨ dhɨ, bhù ɨ bvò be dhɨ kɨ kɨtswá akɨ́lé mbèlè lavúlé tà mvá tsà tɨsɨ̀le tátrɨ́trɨ́ kúlí nda léna dhɨ rúsè.
17 E é mais fácil passar o céu e a terra do que cair um til da lei.
18 Dhya ángùdhi áyɨ tòkó nɨ tɨngálépi gò gòzo tòkó àzya adó mòle dhɨ, adré ɨ́na múná tà ꞌo. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, dhya ángùdhi tòkó tɨngálé dre dhɨ nɨ adólépi mòle dhɨ, adré kpà múná tà ꞌo.»
18 Qualquer que deixa sua mulher, e casa com outra, adultera; e aquele que casa com a repudiada pelo marido, adultera também.
19 Yésu gò tàá dhɨ: «Agó àlo ngá líyí ro dhɨ tá be. Adré tá kɨ́tá aveave làgɨ́ kyàkyà dhɨ kɨ asó ɨ́ rú, adrézó ngá dóro nya, adrézó kpà lenzélé kìtú àlo àlo títí ɨ sè.
19 Ora, havia um homem rico, e vestia-se de púrpura e de linho finíssimo, e vivia todos os dias regalada e esplendidamente.
20 Dɨ, akódhɨ nda nɨ bhàꞌálé tí dhɨ, à la tá agó àlo lemerè ro rú be Làzárò, adrélépi làzɨ́ ɨ́be bǐ ɨ́ rú dhɨ.
20 Havia também um certo mendigo, chamado Lázaro, que jazia cheio de chagas à porta daquele;
21 Akódhɨ nda tá lovó ɨ́be tò kɨtswázó ngá kórònyá adrébhá tá ledhélé ngá líyí nda nɨ mɨ́sá drìlésè dhɨ kɨ nya ká. Dɨ, kɨtswá tá ɨ́na bwà ko. Kòkɨ́ ɨ̀ adré tá ndɨ̀ndɨ̀ alɨ̀le akódhɨ nɨ làzɨ́ kɨ mì lembé.
21 E desejava alimentar-se com as migalhas que caíam da mesa do rico; e os próprios cães vinham lamber-lhe as chagas.
22 Kùdù ro dhɨ, agó lemerè ro nda dré dràzo gò, ángéló ɨ̀ dré akódhɨ nɨ dòzo lɨ̀zo bhàá ànyɨ Àbàrámà làga. Ngá líyí nda dré kókpà dràzo gò, sìzoá.
22 E aconteceu que o mendigo morreu, e foi levado pelos anjos para o seio de Abraão; e morreu também o rico, e foi sepultado.
23 Akódhɨ kòkisú ɨ adréràꞌa rúbhá aswálé dràbhá kɨ àrà na dre dhɨ, dré mì tɨngázó Àbàrámà kɨ no làwú làvo na, túmä́ní Làzárò ànyɨ làgá dhɨ be.
23 E no inferno, ergueu os olhos, estando em tormentos, e viu ao longe Abraão, e Lázaro no seu seio.
24 Dɨ dré kúlí yòzo tàzoá dhɨ: ‹Tátá Àbàrámà, mɨ́ bhà áma kɨzà wà! Mɨ́ amù Làzárò áyɨ drɨ́gámbɨ́lɨ́ so yǐ na, tɨ̀le áma làdra dri. Àngyá ko, áma rúbhá adré aswálé àtsɨ́ kònɨ̀dhɨ ꞌá tò.›
24 E, clamando, disse: Pai Abraão, tem misericórdia de mim, e manda a Lázaro, que molhe na água a ponta do seu dedo e me refresque a língua, porque estou atormentado nesta chama.
25 Dɨ, Àbàrámà logó drá dhɨ: ‹Áma mvá, mɨ́ kisù rè ngá dóro títí mɨ́ dré tá kisúlé mɨ́ dré adréràꞌa lɨ́drɨ̀ be dhɨ ꞌá dhɨ ɨ ká. Dɨ, Làzárò kisú tá ngbà ꞌí tà kònzɨ dhɨ ɨ kòdhya. Nyànomvá dhɨ, à adré dɨ akódhɨ nɨ togó tɨndrɨ̀ kònwa. Dɨ, ámɨ rúbhá adré ɨ́na aswálé.
25 Disse, porém, Abraão: Filho, lembra-te de que recebeste os teus bens em tua vida, e Lázaro somente males; e agora este é consolado e tu atormentado.
26 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, à bhà yábhu andre àma kɨ kòfalé ꞌá àmɨ ɨ́be dre. Ásà dhɨ, dhya adrélépi lèá lavúlé àmɨ véna dhɨ kɨtswá lavúlé bwà ko. À kɨtswá kpà azyálé kònalésè àma vélé dhɨ bwà ko.›
26 E, além disso, está posto um grande abismo entre nós e vós, de sorte que os que quisessem passar daqui para vós não poderiam, nem tampouco os de lá passar para cá.
27 Dɨ ngá líyí nda tà dhɨ: ‹Tátá, kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, má adré ámɨ ti lizí, mɨ́ kòmùró Làzárò lɨ̀le áma atá nɨ dzó na,
27 E disse ele: Rogo-te, pois, ó pai, que o mandes à casa de meu pai,
28 kòlongóró tà áma adrúpi nzi dhɨ ɨ dri, ɨ̀ kàlɨ̀ró kpà àrà rúbháaswa àdhya kònɨ̀dhɨ lé ko.›
28 Pois tenho cinco irmãos; para que lhes dê testemunho, a fim de que não venham também para este lugar de tormento.
29 Àbàrámà logó drá dhɨ: ‹Àyɨ tà Mósè ɨ̀ dré tɨsɨ̀le pròfétà ɨ́be dhɨ ɨ́be. Ɨ̀ kòyi tà nda ɨ kòdhya.›
29 Disse-lhe Abraão: Têm Moisés e os profetas; ouçam-nos.
30 Dɨ, ngá líyí nda tà dhɨ: ‹Kóko, Tátá Àbàrámà! Dɨ, dhya àlo ngàlepi dràdrà ꞌásè dhɨ kòlɨ̀ ɨ́na àyɨ véna dhɨ, ɨ̀ nɨ àyɨ kɨ togó ladzá.›
30 E disse ele: Não, pai Abraão; mas, se algum dentre os mortos fosse ter com eles, arrepender-se-iam.
31 Dɨ, Àbàrámà tà drá dhɨ: ‹Ɨ̀ kòyi Mósè nɨ kúlí pròfétà kya ɨ́be dhɨ ɨ ko dhɨ, tágba dhya àlo kònga dràdrà lésè yà dhɨ, ɨ̀ kɨtswá kpà dhya nda nɨ kúlí yi kaꞌìzoá bwà ko.›»
31 Porém, Abraão lhe disse: Se não ouvem a Moisés e aos profetas, tampouco acreditarão, ainda que algum dos mortos ressuscite.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.