João 16

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 «Má tà tà kòdhɨ ɨ àmɨ dré, mɨ̀ kòkɨtswáró àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì tayɨ́ ko.
1 “Sawar etei’imak i ao kwanowar sawar, saise kwa boro men ef kwanarukasiy.
2 Tàko ko, à nɨ àmɨ kɨ dro lɨ̀sámbò dzó ɨ lésè. Lókyá adré ndɨ̀ndɨ̀ alɨ̀le, móndyá dra àmɨ kɨ tupfúbhá todràle dhɨ kɨ kisùá dhɨ, ɨ̀ adré àyɨkya tà ꞌo Gìká dré.
2 Jew hai Kou’ay Bar wanawanan boro hinanuni ufun kwanatit, veya nanan anamaramaim o yait ta na’a’asbuni, i boro asir nanot God ana sibor eya’iy narouw.
3 Ɨ̀ nɨ ꞌòá kònɨ̀nɨ, ɨ̀ dré Gìká Atá nɨ nìle ko dhɨ sè, ɨ̀ndɨ̀ ɨ̀ dré áma nìle ko dhɨ sè.
3 Sabuw boro kakafin isa hinasinaf, anayabin Tamat men hisu’ub naatu ayu auman men hisu’ubu.
4 Má tà tà kòdhɨ ɨ àmɨ dré, kɨtswálé lókyá ɨ̀ dré dra tà nda kɨ ꞌòzo dhɨ kònɨ̀ atsá dhɨ, tà má dré tàle àmɨ dré nda ɨ̀ kàgáró àmɨ léna be dhɨ bvó.»
4 Ayu kwa a tur ao’owen, saise ana veya nanan kwa boro kwananot ayu i ai’matnuwi sawar, anayabin ayu kwa bairit tama’am isan, men saise a tur aowenamih.
5 Nyànomvá dhɨ, má adré lɨ̀le dhya áma amùlepi dhɨ véna. Dɨ, dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ adré lizíá má tí ngalè má adré lɨ̀le ángolé ya dhɨ ko.
5 “Boun ayu amatabir maiye anan, yait ayu iyunu anan i biyan anatit, naatu men yait ta ayu ibatiyu’umih, ‘O menika kwenan’
6 Be ró dhɨ, kɨzà adré ɨ́na gàle àmɨ kɨ togó na, tà má dré tàle àmɨ dré nda ɨ sè.
6 Anayabin ayu tur iti ao isan, kwa yababan yen bufuti.
7 Dɨ, má adré mána tà bàti tà àmɨ dré: Dóro nɨ àmɨ dré dhɨ, má dré lɨ̀le dhɨ. Àngyá ko, má kòlɨ̀ ko dhɨ, Dhya dra àmɨ kɨ drì tàlepi dhɨ kɨtswá alɨ̀le àmɨ vélé ko. Dɨ, má kòlɨ̀ dhɨ, má nɨ mána akódhɨ nda nɨ amù àmɨ vélé.
7 Baise turobe a tur ao’owen. Iti i kwa a gewasin isan ayu amamatabir maiye. Ayu men ananan na’at, Baibaisayan boro men nan, baise ayu ananan i boro aniyun nan kwa isa.
8 Akódhɨ kàtsá dre dhɨ, a nɨ móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ tàkonzɨ̀ tadhá àyɨ dré, adrézó Gìká nɨ tà gyǎgya tadhá àyɨ dré, adrézó kpà tàbvó Gìká dré dra tàle dhɨ nɨ tadhá àyɨ dré.
8 I nanan ana maramaim sabuw iti tafaram ana kakafinamaim hima tesisinaf nabotabirih hinan yawas roumutuforen hinab naatu God ana baibabatiyen saise hinaso’ob gewas.
9 A nɨ àyɨ kɨ tàkonzɨ̀ tadhá, ɨ̀ dré adrélé áma kaꞌì ko dhɨ sè.
9 sabuw ayu men tebitutumu anayabin i kakafin wanawanan tema’am;
10 A nɨ Gìká nɨ tà gyǎgya tadhá, má dré adrélé lɨ̀le áma Atá véna gò, mɨ̀ dré gòzo vélé áma no ko dhɨ sè.
10 naatu tenotanot roumutufuren i kakafin terarouw, anayabin ayu anan Tamai biyan, naatu boro men kwana’itu maiye;
11 A nɨ tàbvó Gìká dré dra tàle dhɨ nɨ tadhá, Gìká dré ópɨ́ bvò kòndɨ àdhya nɨ tàbvó tàle dre dhɨ sè.
11 naatu baibabatiyen i boro nan, anayabin God marasika iti tafaram ana kaifenayan i ibabatiy sawar.
12 Ma dhu rè tà ɨ́be bǐ tàle àmɨ dré. Dɨ, nyànomvá dhɨ, mɨ̀ kɨtswá rè tà nda kɨ mvo bwà ko.
12 “Ayu auru tur moumurin maiyow boro atao kwatanowar, baise boun kwa isa ana’o boro men naniyan kwanab.
13 Dɨ, Tɨrɨ́ tà bàti àdhya nda kàtsá dre dhɨ, a nɨ àmɨ kɨ tidrì tà bàti wä́yi dhɨ léna. Àngyá ko, kɨtswá ɨ́na tà ta áyɨ drì sè ko. Be ró dhɨ, a nɨ ngbà ꞌí tà ɨ́ dré dra yìle dhɨ kɨ ta àmɨ dré kòdhya. A nɨ kókpà tà dra atsábhá dhɨ kɨ longó àmɨ dré.
13 Baise anamaramaim turobe ana Anun Kakafiyin nanan, i Boro turobe ana ef etei nabonawiyi. I boro men taiyuwin ana notamaim na’omih, abistanawat enonowar i akisinamo nao, naatu sawar uf hinamamatar isan boro a tur na’owen.
14 A nɨ mìlanzìlanzì fe má dré. Tàko ko, a nɨ tà ɨ́ dré dra kisúlé má vélé dhɨ kɨ do longólé àmɨ dré.
14 Ayu boro nabora’ara’ahu, anayabin ayu au tur biyau’une bai na kwa a tur eo’owen isan.
15 Tà títí áma Atá àdhya ɨ kókpà mána ꞌɨ. Dɨ ásà dhɨ, má tà tá dhɨ, Tɨrɨ́ nda nɨ tà ɨ́ dré dra kisúlé má vélé dhɨ kɨ do longólé àmɨ dré.»
15 Sawar etei ayu Tamai biyan tema’am i ayu nowau naatu abistan ayu biyau ema’am boro Anun Kakafiyin nab nan niwa’an kwa isa nirerereb, anayabin iti isan kwa a tur ao’owen.
16 Yésu gò tàá dhɨ: «Tayɨ́ lókyá tsà, mɨ̀ dré gòzo vélé áma no ko. Àmvolásà dhɨ, gí ko, mɨ̀ dré gòzo áma no.»
16 “Mar kikimin kwa boro men ayu kwana’itu naatu mar kafai kikimin kwa boro ayu kwana’itu.
17 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá kɨ àruka ɨ̀ dré lizízóá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Adré lèá tàle ngɨ́nɨ? Tà tá dhɨ: ‹Tayɨ́ lókyá tsà, mɨ̀ dré gòzo vélé áma no ko. Àmvolásà dhɨ, gí ko, mɨ̀ dré gòzo áma no.› Tà tá kpà dhɨ: ‹Má adré lɨ̀le áma Atá véna.›
17 Ana bai’ufununayah afa taiyuwih hima hibabatiyih? “Anayabin abistan isan i tur iti na’atube eo, ‘Mar kikimin kwa boro men kwana’itu, naatu mar kafai ufunamaim ayu boro kwana’itu’ naatu ‘Anayabin ayu anan Tamai biyan?’
18 Adré lèá tàle ngɨ́nɨ, dré adréràꞌa tàá dhɨ ‹lókyá tsà› dhɨ ꞌá dhɨ? Mà nì ngalè adré àdho tà ta ya dhɨ ko.»
18 Naatu i hima hi’o hibabatiyih, Iti anayabin nam abisa isan eo’o, ‘Iti mar kikimin?’ Aki men aso’ob i abistan eo’o.”
19 Yésu dré nìzoá tàle dhɨ, ɨ̀ adré tá tà le lizílé ɨ́ tí tà nda dri dhɨ be gò, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré lizíá àmɨ kòfalésè ngalè tà má dré tàle nda ɨ̀ adré lèá tàle ngɨ́nɨ ya dhɨ? Má tà tá dhɨ: ‹Tayɨ́ lókyá tsà, mɨ̀ dré gòzo vélé áma no ko. Àmvolásà dhɨ, gí ko, mɨ̀ dré gòzo áma no.›
19 Jesu itih so’ob iti isan boro hinibatiy, imih i isah eo, “Ayu iti tur ao isan kwa tayuwiwat kwama kwabibabatiyi anayabin isan, anamaramaim ayu iti na’at ao, ‘Mar kikimin ayu boro men kwana’itu, naatu mar kafai ufunamaim ayu boro kwana’itu.’
20 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Mɨ̀ nɨ àmɨkya àwó ngo adrézó tongólé. Dɨ, móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ àyɨkya lenzé. Àmɨ kɨ togó nɨ kɨzà nya. Dɨ, kɨzà nda nɨ ɨ́na ru ladzá atsálé kólénzé ro.
20 Ayu anababatun a tur ao’owen, Kwa boro kwanarererey naatu kwanigagamat baise tafaram naben nakawasa. Kwa boro kwaniyababan, baise kwa a yababan boro nabotabir yasisir namatar.
21 Tòkó adrélépi ꞌòle tìle dhɨ adré kɨzà nya, akódhɨ nɨ lókyá tìzo dhɨ dré atsálé ànyɨ dre dhɨ sè. Dɨ, kòti dre dhɨ, adré gòle vélé áyɨ kɨzà nda nɨ tà kisù ko. Àngyá ko, adré lenzélé dré mvá tìle apfòle bvò dri dre dhɨ sè.
21 Babin anatoub ana veya nakabom ebiyababan na’atube anayabin biyababan ana veya i na kabom; baise anamaramaim kek tufuw, i ana biyababan inatbuhuruw anayabin kek tafaramamaim tufuw i ebiyasisir.
22 Tà nda kòdhɨ kókpà kònɨ̀nɨ àmɨ kɨ tà sè. Nyànomvá dhɨ, àmɨ kɨ togó adré gàle kɨzà sè. Dɨ, má nɨ go àmɨ kɨ no gò, àmɨ kɨ togó dré gòzo adrélé lenzélé. Dɨ dhya àlo kɨtswá kólénzé nda nɨ tɨngá àmɨ kɨ togó lésè bwà ko.
22 Imih kwa auman. Boun i kwa a veya kwaniyababan, baise ayu boro kwa ana’iti maiye naatu kwaniyasisir naatu men karam yait ta kwa a yasisir biyane nabosair.
23 Kɨdhólé lókyá nda kònàdhɨ sè dhɨ, mɨ̀ kɨtswá gòle vélé tà àlo lizí má tí ko. Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Áma Atá nɨ tà ángùdhi mɨ̀ dré dra zìle ɨ́ tí áma rú sè dhɨ nɨ fe àmɨ dré.
23 Nati anamaramaim o men yait ta ayu isou sawaramih inafefeyan. Tur anababatun a tur ao’owen, sawar abistan isan ayu wabu’umaim inabifefeyan, ayu Tamai boro nit.
24 Atsálé nyànomvá kònɨ̀dhɨ dhɨ, mɨ̀ zi rè tà àlo áma rú sè dhɨ ko. Lè mɨ̀ kàdré tà zi áma rú sè gò, mɨ̀ kòkisúró tà nda, àmɨ kɨ kólénzé kògaró kɨtswálé títí be dhɨ bvó.»
24 Marasika na iti boun kwa men yait ta iti na’atube ayu wabu’umaim fefeyanamih. Boun kwanafefeyan, naatu kwa boro kwanab, naatu kwa boro mar etei yasisiramaim kwanama.
25 «Má tà tà kòdhɨ ɨ àmɨ dré kúlí alaala sè. Dɨ, lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè dhɨ, má kɨtswá gòle vélé tà ta àmɨ dré kònɨ̀nɨ ko. Be ró dhɨ, má nɨ mána áma Atá nɨ tà ta àmɨ dré ngádra ꞌá.
25 “Ayu mar etei kawen turamaim ao kwanowar sawar, mar i enan ayu boro men kafa’imo kawen turamaim anao, baise ayu Tamai isan i boro mutufor bebeyanamaim anao kwananowar,
26 Lókyá nda sè dhɨ, mɨ̀ nɨ adré tà zi áma Atá tí áma rú sè. Má adré tàá ko tàle dhɨ, má nɨ tà nda kɨ zi áma Atá tí àmɨ dré ma dhɨ.
26 Nati ana veya’amaim kwa boro ayu wabu’umaim kwanafefeyan. Ayu ao i men kwa au kou anabat Tamai anifefeyanimih.
27 Tàko ko, áma Atá nɨ tàndɨ adré àmɨ kɨ le, mɨ̀ dré adrélé áma le dhɨ sè, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré kaꞌìle dhɨ má angá akódhɨ vélésè dhɨ sè.
27 Aiyabin, Tamai i taiyuwin kwa isa ebiyabow, anayabin kwa ayu isou kwabiyabow naatu kwabitumatum ayu i God iyafaru ana.
28 Bàti, má angá áma Atá vélésè alɨ̀le bvò kònɨ̀dhɨ lé. Dɨ nyànomvá dhɨ, má adré bvò kònɨ̀dhɨ nɨ tayɨ́, gòzo áma Atá véna.»
28 Ayu Tamai iyafaru ana, tafaram wanawanan arun abow aremor, boun ayu tafaram abihamiy naatu anan Tamai biyan.
29 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ tà drá dhɨ: «Nyànomvá dhɨ, mɨ́ adré vélé tà ta ngádra ꞌá, kúlí alaala sè ko.
29 Naatu Jesu ana bai’ufununayah hi’o, “Bounabo tur bebeyanamaim ku’o’o naatu men kawenamaim ku’o’omih.
30 Nyànomvá dhɨ, mà nì tàle dhɨ, mɨ́ nì tà títí dhɨ ɨ be. Lè kpà à kògò tà àlo lizí mɨ́ tí dhɨ ko. Dɨ ásà dhɨ, mà kaꞌì tàle dhɨ, mɨ́ angá Gìká vélésè káyà dhɨ.»
30 Bounabo aki mataito’iwa’an a’i’itin o sawar etei i so’ob, naatu o men yait ta kukokok boro o isa baibat nabow natit. Aki iti’imaim i’obaiyi abitumatum o i Godane ina.”
31 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré tsì áma kaꞌì nyànomvá?
31 Jesu iyafutih eo, “Kwa bounabo kwabitumatum?”
32 Mɨ̀ yi rè ká! Lókyá adré alɨ̀le, atsá kpà dre, à nɨ àmɨ kɨ lapé ràle àmɨ àlo àlo títí dhɨ kɨ dzó ɨ ꞌásè. Mɨ̀ nɨ áma tayɨ́ adrélé kalóma. Dɨ, má kɨtswá mána adrélé kalóma ko, áma Atá dré adrélé túmä́ní má be dhɨ sè.
32 “Baise veya i enan, naatu na titaka, anamaramaim kwa boro na’abargiyi taiyuw a bar a merar na’at kwanabihir. Ayu boro kwanihamiyu nakutatabu ana bat. Baise ayu men akisu anayabin Tamai ayu airi ama’am.
33 Má tà tà kòdhɨ ɨ àmɨ dré, mɨ̀ kàdréró adrélé tà kɨ̀drɨ́kɨ̀drɨ ɨ́be, mɨ̀ dré adrélé má léna dhɨ sè. Bvò kònɨ̀dhɨ lé dhɨ, mɨ̀ nɨ adré kɨzà nya tò. Dɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya togó tsɨ! Má lavú mána bvò nda dre!»
33 “Ayu sawar etei ao kwanowaraka, saise ayu wanawana’umaim kwanama’am kwa karam boro tufuwamaim kwanama. Iti tafaramamaim kwa boro yare wanawanan kwanarun kwani’akir. Baise kwanafair kwanabat! Ayu Tafaram aigegesair.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.