Atos 22

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 «Áma adrúpi ɨ, áma atá ɨ́be nɨ ɨ, mɨ̀ yi rè tà má dré adrélé tàle àmɨ dré áma tàrá gàzo nɨ ɨ ká!»
1 “Tamai’inah, naatu taitu tuwai’inah au wasfafaren ana tur anao kwananowar.”
2 Ɨ̀ kòyi akódhɨ adréràꞌa tà ta àyɨ dré Èbérè ti sè dre dhɨ, ɨ̀ dré gòzo vélé adrélé kɨ́rɨ wáláká nɨ nɨ lavú. Gò Pólò dré tàzoá dhɨ:
2 Hebrew turamaim eo hinonowar ana veya etei surur binon tar.
3 «Ma Yúdà mvá tìle Tàrúsò bvò Kìlìkíyà àdhya lé dhɨ na dhɨ ꞌɨ. Dɨ, à lɨkɨ́ tá ma mbàle kònwa Yèrúsalémà ꞌa. Gàmàlɨ̀yélè tadhá tá àma kɨ tábhí kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí má dré nìle kyá dhɨ nɨ̀. Áma togó tá àtsɨ ró Gìká nɨ tà sè, àmɨ títí ándrò nɨ kya tɨ́nɨ.
3 “Ayu i Jew orot Tarsus imaim atufuw tafaram Silisia wanawanan, baise Jerusalemamaim ama ara’at. Gamaliel ana bai’obaiyen babanamaim ama, uwatanah hai ofafar etei ayu i’obaiyu, naatu ayu i baibobowenayan orot ta God ana ofafar tur isan, kwa boun iti kwama’am na’atube.
4 Kàdré móndyá adrébhá Yésu kòdhɨ nɨ láti lebè dhɨ kɨ tà sè dhɨ, má pfo tá àyɨ kɨ mì tsàle byá àyɨ kɨ dràdrà na. Má turú tá àyɨ àgo ró ɨ̀ndɨ̀ tòko ró nda ɨ lebhélé bǎdzó na.
4 Sabuw iyab ef iti hibi’ufun abow ai’a’akirih arouw asbunubunuwen naatu afa abow ana dibur aya.
5 Kòwánà kɨ kàdrɨ̀ ɨ bhàgo kàdrɨ̀ títí dhɨ ɨ́be dhɨ kɨ kɨtswá tadhá dhɨ, tà má dré adrélé tàle kòdhɨ ɨ tà bàti ꞌɨ dhɨ. Má kisú tá ndɨ̀ndɨ̀ wárágà àyɨ nda ɨ̀ dré tɨsɨ̀le àyɨ kɨ adrúpi Dàmàsékè na dhɨ ɨ dré dhɨ ɨ gò, má dré lɨ̀zo ába kɨtswálé móndyá kaꞌìbhá kònàle dhɨ kɨ turú adrìle Yèrúsalémà le, à kòŋòró tà àyɨ dri be dhɨ bvó.»
5 Firis Gagamin naatu Kaniser tutufin etei abisa ao i hiso’ob turobe. Anayabin i fef hikirum hitu abai an Damaskas wanawanan, sabuw baitumatumayah nati’imaim hima’am fatumih bow na Jerusalem tit isan ayen an.”
6 «Lókyá má dré tá adréràꞌa tsàle ànyɨ Dàmàsékè làga ànyɨ́ànyɨ kìtú rírí sè dhɨ ꞌá dhɨ, ngádra kàdrɨ̀ bhù lésè dhɨ dré kòzo ngbǒ ró ngá kazá má làgásè kúrú.
6 “Ana Damaskas abiyubin auman i’ouyit, naniyan meyemeye marakaw namanamarabe bow marane ra’iy sisibu etei marakaw.
7 Dɨ má dré dhèzo kìní mi gò, má dré kúlí yìzo tàá má dré dhɨ: ‹Sàwúlò, Sàwúlò, mɨ́ adré áma mì pfo àdho tà sè?›
7 Ayu me yan ara’iy rabu naatu orot ta fanan anowar eo, ‘Saul! Saul! O aisim ayu kubi’a’akiru?’
8 Má dré lizízóá dhɨ: ‹Mírì, mɨ àdhi ꞌɨ?› Dɨ kúlí nda logó má dré dhɨ: ‹Ma, Yésu Nàzàrétà lésè, mɨ́ dré mɨ́na adrélé mì pfòle dhɨ ꞌɨ.›
8 Ayu aibatiy ao ‘Regah o yait? Iyafutu eo,
9 Áma atsíàmu ɨ̀ nò tá kpà ngádra nda ꞌí. Dɨ, ɨ̀ nì tá àyɨkya tà kúlí nda dré tá adrélé tàle má dré dhɨ kɨ àndu ko.
9 Sabuw bairi anan marakaw hi’itin, baise orot ayu isou eo fanan men hinowar.
10 Gò má dré lizízóá dhɨ: ‹Mírì, lè má kòꞌo ngɨ́nɨ?› Mírì logó má dré dhɨ: ‹Mɨ́ nga lɨ̀le Dàmàsékè na. Kònàle dhɨ, à nɨ tà títí Gìká dré bhàle mɨ́ kòꞌo dhɨ kɨ ta mɨ́ dré.›
10 Ayu aibatiy, ‘Regah ayu boro abisa anasinaf?’
11 Dɨ má dré kɨtswálé ngá no ngádra nda nɨ lagulagu dré bwà ko dhɨ sè dhɨ, áma atsíàmu ɨ̀ dré áma drɨ́gá rùzo, áma sèzo lɨ̀zo má be Dàmàsékè na.
11 Naatu au sabuw bairi anan umou hibai hinawiyu an Damaskas atit, anayabin marakaw ana bonamanamarin re ayu matou yi ifim.
12 Kònàle dhɨ, agó àlo rú be Ànànɨ́yà dhɨ dré alɨ̀zo áma no. Akódhɨ nda tá móndɨ́ adrélépi tròle Mósè nɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí rú dhɨ ꞌɨ. Yúdà ànzɨ títí Dàmàsékè na dhɨ ɨ̀ adré tá kpà akódhɨ nɨ rú ta dóro.
12 Nati bar meraramaim i orot wabin Ananias God, ana orot ta ma’am, ofafar etei i bobosiyasiyar naatu Jew sabuw nati’imaim hima’am etei i hikakakafiy.
13 Akódhɨ kàtsá áyɨ totó ànyɨ má làga dre dhɨ, dré tàzoá má dré dhɨ: ‹Áma adrúpi Sàwúlò, ámɨ mì kògò ngá no!› Gbǎ lókyá nda sè dhɨ, má dré gòzo adrélé ngá no gò, má dré akódhɨ nɨ nòzo.
13 Na biyou tit sisibu’umaim bat naatu eo, ‘Taiu Saul, mata ekubunai kunuw maiye!’ Mar ta’imon matau kubunai anuw Ananaias a’itin.
14 Akódhɨ dré tàzoá má dré dhɨ: ‹Gìká àma kɨ tábhí kya zɨ̀ mɨ kɨtswálé tà ɨ́ dré adrélé lèle ꞌòle dhɨ kɨ ni, kɨtswálé Dhya gyǎgya dhɨ nɨ no, ɨ̀ndɨ̀ kɨtswálé akódhɨ nda nɨ kúlí yi tíá dhɨ bvó.
14 Imaibo iuwu eo, ‘Uwatanah hai God o rubini i ana kok o so’ob isan, saise Orot ana Yawas Mutufurin boro ina’itin naatu abisa nao’o o taiyuw tainika fanan inanowar.
15 Tàko ko, mɨ́ nɨ akódhɨ nɨ tà mɨ́ dré nòle ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ dré yìle dhɨ kɨ longó móndyá títí ɨ dré.
15 Anayabin o boro i isan inakubuna, abisa i’itin naatu inonowar sabuw etei hai tur ina’owen.
16 Dɨ nyànomvá dhɨ, mɨ́ adré àdho tà letè? Mɨ́ nga akódhɨ nɨ zi adrélé ámɨ Mírì ro, ɨ̀ndɨ̀ mɨ́ do bàtísimò, Gìká kòdzɨ̀ró mɨ ámɨ tàkonzɨ̀ ɨ lésè be dhɨ bvó.›»
16 Imih boun abisa ao inonowar aisim boro inama inakaif? Kumisir bapataito kubai, naatu kuyoyoban a bowabow kakafih ekusouwen.’
17 «Má kàgò Yèrúsalémà le dre dhɨ, má dré adrézó tà zi Gìká tí tépelò na gò, ngá dré afɨ́zó má dri toróbɨ́ tɨ́nɨ.
17 “Ayu amatabir maiye ana Jerusalem atit naatu ayoyoyoban ana maramaim matou bora’ah ina’inanen ta aitin.
18 Má nò tá Mírì adréràꞌa tàá má dré dhɨ: ‹Mɨ́ nga mbèlè pfòle Yèrúsalémà ꞌásè. Tàko ko, móndyá Yèrúsalémà ꞌa dhɨ ɨ̀ kɨtswá àyɨkya áma tà mɨ́ dré adrélé longólé dhɨ kɨ kaꞌì bwà ko.›
18 Nati matou bobora’ah ana maramaim Regah aitin naatu isou eo, ‘Mata nakabiy Jerusalem saisewat inihamiy, anayabin iti’imaim ayu isou inaorereb sabuw boro men hinitumatum.’
19 Má logó dhɨ: ‹Mírì, àyɨ nda ɨ̀ nì dóro tàle dhɨ, má adré tá mána tatsílé lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè móndyá adrébhá ámɨ kaꞌì dhɨ kɨ turúbe lebhélé bǎdzó na, adrézó kpà àyɨ kɨ bhwa.
19 Ayu ai ya’afut ao, ‘Regah sabuw etei hiso’ob ayu Kou’ay Bar ta ta arun atit sabuw iyab o hibitutumi abow arow afatum dibur aya’ay.
20 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, lókyá à dré tá adréràꞌa Sètèfánò, ámɨ tà longólépi dhɨ nɨ kàrɨ́ kutú dhɨ ꞌá dhɨ, ma tá mána kònàle, adrélé tà nda nɨ kaꞌì, adrézó kpà dhya adrébhá tá akódhɨ nɨ pfu dràle dhɨ kɨ kɨ́tá lɨkɨ́.›
20 Naatu Stephen orot wantoro’ot iti ef isan hirab ana rara re’er ana veya ayu i nati’imaim.’ Ayu auman aisaito hirab morob naatu sabuw iyab hi’a’asabun hai faifuw i ayu abotanen abat.
21 Dɨ Mírì dré tàzoá má dré dhɨ: ‹Mɨ́ lɨ̀, tàko ko, má nɨ ámɨ mu lɨ̀le làwú làvo na, móndyá súrú twá ro dhɨ ɨ véna.›»
21 Imaibo Regah ayu iuwu eo, ‘O abiyafari inan ef yok Ufun Sabuw isah.’”
22 Móndyá zyandre nda ɨ̀ yi tá Pólò tsàle lókyá dré kúlí nda nɨ tǎràꞌa. Gò ɨ̀ dré ngàzo kúlí loyó, adrézó tàá dhɨ: «À kòtɨngá akódhɨ móndɨ́ ɨ kòfalésè! Kɨtswá ɨ́na lɨ́drɨ̀ sè ko!»
22 Sabuw hibat Paul eo hinowar in ana tur sawar. Baise iban maiye sabuw hibusuruf hitar koukuw hio? Sa’ab kwabai kwan! Kwa’asabun! Men karam boro nama!”
23 Ɨ̀ dré adrézó tetrélé, adrézó àyɨ kɨ kɨ́tá kɨ lebhé kìní mi, adrézó tàpfulɨ́ndrɨ́ lomvó todàle kurú na.
23 Hitar koukuw fah sib hai faifuw hibow hirudab, naatu fofob hibow asir hirouw kwanekwan.
24 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré Pólò nɨ ꞌòzo drìle fɨ̀zo ába àyɨ kɨ dzó kàdrɨ̀ na. Dré tàzoá dhɨ, à kòbhwà akódhɨ adrézó akódhɨ nɨ lizí, kòtàró tà móndyá zyandre nda ɨ̀ dré tá adrézó tetrélé ɨ́ rú dhɨ nɨ àndu.
24 Baiyowayan hai orot ukwarin iuwih Paul hibai baiyowayah hai bar wanawanan hirun naatu wabirin isan iuwih, saise biyan tababan tao hitanowar ana’an aisim Jew sabuw iti na’atube isan fanah sibisib.
25 Dɨ, à kàdrò akódhɨ kɨtswálé bhwàle dre dhɨ, Pólò dré lizízóá sòdá kɨ drì kobhá kɨ àlo tí dhɨ: «Rómà kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, mɨ̀ kàdré móndɨ́ Rómà ro dhɨ nɨ bhwa, akódhɨ nɨ tàbvó ta àko ró dhɨ ꞌí?»
25 Baise wabirinamih hibai hifafatum ana veya Paul baiyowayan hai bonawiyenayan orot ukwarin ta i nati sisibinamaim batabat itin naatu ibatiy, “Orot Rome tafaram bai matuwan isan ana fef bai ema’am, baibatiyinae asir kwanarabirab boro ofafar kwana’astu’ub ai en?”
26 Dɨ sòdá kɨ drì kòlepi nda kòyi kúlí nda dre dhɨ, dré lɨ̀zo longóá sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré, tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré tá ꞌòle àdho tà ꞌo? Tàko ko, agó kòdhɨ ɨ́na móndɨ́ Rómà ro dhɨ ꞌɨ!»
26 Baiyowayah hai bonawiyenayan orot ukwarin iti tur nonowar ana veya in baiyowayah hai orot ukwarin ibatiy, “O abisa inasinafumih? Iti orot i Rome ana fef bai ema’am.”
27 Dɨ sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré áyɨ kisízó ànyɨ Pólò làga, lizíá tíá dhɨ: «Mɨ́ tà rè má dré ká: Mɨ móndɨ́ Rómà ro dhɨ ꞌɨ bàti?» Pólò logó dhɨ: «Àyíya, kònɨ̀nɨ.»
27 Naatu baiyowayah hai orot ukwarin na Paul ibatiy eo, “Kuo anowar, o i Rome ana fef ibai kuma’am?”
28 Sòdá kɨ kàdrɨ̀ tà dhɨ: «Má fè mána làfa kàdrɨ̀, atsázó móndɨ́ Rómà ro dhɨ ró.» Dɨ Pólò logó dhɨ: «Mána, à ti ma móndɨ́ Rómà ro dhɨ ró dhɨ titì.»
28 Imaibo baiyowayah hai orot ukwarin eo, “Ayu iti tafaram bai matuwan isan kabay gagamin na’in au fef atubun.” Baise Paul iya’afut eo, “Ayu i Rome wanawanan atufuw.”
29 Gbǎ kòdhwa, sòdá adrébhá tá ꞌòle Pólò nɨ lizí dhɨ ɨ̀ dré akódhɨ nɨ tayɨ́zó. Dɨ tirì dré sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda nɨ ꞌòzo, dré nìle ɨ́ ꞌo tá Pólò adrélépi Rómà ro nɨ adròle nyɨ̀rɨ̀ sè dhɨ sè. Sòdá ɨ̀ drì Pólò lɨ̀zo ába nyɨ̀rɨ̀ nɨ ɨ́be|src="CN02040B.TIF" size="span" loc="ACT 22:24-29 "
29 Sabuw iyab baibatiyinamih hinan marta’imon au’uf hibat. Baiyowayah hai orot ukwarin ana bir ra’at, anayabin Paul Rome ana fef bai ma’am so’oba’e bai fatum.
30 Kìtú bvóá dhɨ sè dhɨ, sòdá kɨ kàdrɨ̀ nda dré kòwánà kàdrɨ̀ kɨ ꞌòzo ru kɨmó bhàgo kàdrɨ̀ títí dhɨ ɨ́be. Dɨ dré Pólò nɨ trɨ̀zo gò, ꞌòzoá apfòle àyɨ nda ɨ kandrá, kɨtswázó tà Yúdà ànzɨ ɨ̀ dré adrézó akódhɨ nɨ asíkì dhɨ nɨ àndu ni dhɨ bvó.
30 Marto mar auman baiyowayah hai orot ukwarin kok taso’ob gewas, aisim Jew sabuw Paul hibubuw hi’u’u kwanikwaniy, Paul hifatum ma’am hirufamen, naatu firis ukwarih Kaniser tutufin etei iuwih hiru’ay. Imaibo Paul bai na nahimaim bat.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.