1 Coríntios 15
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI
1 Áma adrúpi ɨ, má lè Rúbí Tanɨ má dré longólé àmɨ dré dhɨ nɨ tà ꞌòle agálé àmɨ léna. Mɨ̀ kaꞌì Rúbí Tanɨ nda gò, mɨ̀ dré adrézó àmɨ kɨ totó tätä drìá.
1 Taitu, boun i akokok tur gewasin abinan kwanowar, imaim yawas kwabai, naatu imaim kwabatabatkikin isan nuhi akukusib.
2 Rúbí Tanɨ nda sè dhɨ, Gìká adré àmɨ kɨ tɨdrɨ́, mɨ̀ kàdré tròle gɨ́gɨ́ ro tà má dré longólé àmɨ dré nda rú dhɨ. Dɨ, mɨ̀ kàdré ꞌòá kònɨ̀nɨ ko dhɨ, mɨ̀ kaꞌì àmɨkya àngyá.
2 Iti tur gewasinamaim kwa iyawasi, imih tur abinan kwanonowar kwanabubukikin, baise men kwanabubukikin kwa a baitumatum boro nan yabin en namatar.
3 Má tadhá àmɨ dré tà kàdrɨ̀kàdrɨ̀ má dré kisúlé kònɨ ɨ kòdhya: Krísto drà àma kɨ tàkonzɨ̀ kɨ tà sè, ngóró tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ.
3 Ayu abisa abaib i kwa isa aya’abun, naatu nati tur ana’an gagamin i iti, Keriso it ata bowabow kakafin isan morob, Bukamaim eo na’atube.
4 Dɨ akódhɨ nɨ rúbhá bhàzo mógó na gò, kìtú nɨ na sè dhɨ, dré ngàzo dràdrà ꞌásè, ngóró tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ.
4 Hibai hin hubemaim hiyai, veya tounu ufunamaim misir maiye, Bukamaim eo na’atube.
5 Dɨ dré agázó Pétèró kandrá gò, dré agázó àpóstolò mudrí-drì-rì dhɨ ɨ kandrá.
5 Peter isan irerereb, imaibo tur abarayah nah 12 isah irerereb.
6 Àmvolásà dhɨ, dré agázó lókyá àlo sè móndɨ́ kaꞌìbhá kámá-nzi lavú dhɨ ɨ kandrá. Àyɨ nda ɨ kòfalé dhɨ, móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ dhu rè lɨ́drɨ̀ ɨ́be. Dɨ, àyɨ kɨ àruka ɨ̀ todrà dre.
6 Nati ufunamaim veya ta’imon wanawanan ana bai’ufununayah etei 500 tafanamaim auman isah irerereb, moumurih na’in i boun yawasih tema’am baise afa i himorob.
7 Dɨ akódhɨ dré agázó Yàkóbhò kandrá gò, dré gòzo agálé àpóstolò títí dhɨ ɨ kandrá.
7 Nati ufunamaim James isan irerereb, imaibo ana tur abarayah etei isah irerereb.
8 Àyɨ títí nda ɨ àmvolésè dhɨ, dré kpà agázó áma tàndɨ kandrá, tágba má dré tá adrézó ngóró mvámvá tìle lókyá dóro sè ko dhɨ tɨ́nɨ dhɨ.
8 Uftoro’ot ayu atufuw kokobeya na’atube ama’am isou irerereb.
9 Tàko ko, ma móndɨ́ tàko lavúlé àpóstolò títí dhɨ ɨ kòfalé dhɨ ꞌɨ. Má kɨtswá ndɨ̀ndɨ̀ adrélé zìle àpóstolò ro dhɨ ko, má dré tá móndyá Gìká nɨ Èkèlézyà le dhɨ kɨ mì pfòle dhɨ sè.
9 Ayu i tur abarayah etei babahimaim imih ayu i men boro tur abarayan hinarouw hinao, anayabin God ana ekaleisia ai nununih arouw ai’a’akirih.
10 Dɨ, Gìká nɨ togó tanɨ bhàle má rú dhɨ sè dhɨ, ma ngóró má dré adrélé ándrò kònɨ̀dhɨ tɨ́nɨ. Akódhɨ bhà áyɨ togó tanɨ nda má rú àngyá ko. Tàko ko, má ꞌo mána àzí àpóstolò àruka títí dhɨ kya kɨ lavú. Tà bàti ró dhɨ, má ꞌo àzí nda ma ko. Be ró dhɨ, Gìká nɨ togó tanɨ adrélépi tà ꞌo má léna dhɨ ꞌo ɨ́na àzí nda nɨ̀.
10 Baise God ana manaw ana kabeberamaim ayu tur abarayan amatar, naatu manaw kabeber ayu bitu i men yabin en, baise bowabow gagamin na’in abow, tur abarayah etei ana tabirih, men ayu au fairamaim abowabowamih, baise God ana manaw ana kabeber ayu wanawana’umaim ma ebowabow.
11 Ásà dhɨ, kàdré ma ꞌɨ yà, kó ngalè àyɨ nda ꞌɨ yà dhɨ, tà nda kòdhɨ ɨ tà mà dré adrélé longólé ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré kaꞌìle dhɨ ꞌɨ.
11 Isan imih i tibibinan naatu ayu abibinan ana itinin i men ta’amih, baise ana’an gagamin i abisa abibinan i kwa kwaitumatum.
12 Dɨ, mà kàdré kó longóá dhɨ Krísto nga dràdrà ꞌásè ꞌí dhɨ, móndɨ́ àruka àmɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ adré dɨ àyɨkya tàá dhɨ, móndyá dràbhá dre dhɨ ɨ̀ kɨtswá ngàle dràdrà ꞌásè ko dhɨ ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró?
12 Boun aki abibinan ai tur i Keriso morobone mimisir isan ao’o, baise mi’itube’emih kwa afa kwao moroboyah boro men hinayawas maiye hinamisir?
13 Kònò ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ kàdré tá yó dhɨ, Krísto nga tá kpà dràdrà ꞌásè ko.
13 Morobone misir maiye men nama’am na’at, ana itinin Keriso morobone men misir maiye’emih.
14 Dɨ Krísto kònga tá dràdrà ꞌásè ko dhɨ, tà mà dré adrélé longólé dhɨ nɨ tá adré tà tàko ꞌɨ, ɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì nɨ tá adré tà tàko ꞌɨ.
14 Naatu Keriso morobone men tamimisir maiye na’at, aki ai binan i yabin en, naatu kwa Keriso kwabitumitum auman i yabin en.
15 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, mà nɨ tá adré Gìká nɨ tà longóbhá kɨnzò sè dhɨ ꞌɨ. Tàko ko, mà longó àmakya Gìká nɨ tà tàzoá dhɨ, akódhɨ tɨngá Krísto dràdrà lésè dre dhɨ ꞌí. Dɨ, móndyá dràbhá dre dhɨ ɨ̀ kòkɨtswá tá ngàle dràdrà ꞌásè ko dhɨ, Gìká tɨngá tá kpà Krísto dràdrà lésè ko.
15 Naatu murumurubih men hinamimisir maiye na’at, aki i God isan abifufuwen. Anayabin Keriso morobone God baiyawasin arouw ao, naatu moroboyah morobone men hinamimisir maiye na’at, nati ebiturobe, God Keriso morobone men iyawas maiye misirimih.
16 Tàko ko, móndɨ́ ɨ̀ kòkɨtswá tá ngàle dràdrà ꞌásè ko dhɨ, Krísto nga tá kpà dràdrà ꞌásè ko.
16 Morobone misir maiye men nama’am na’at, Keriso morobone men misir maiye.
17 Dɨ Krísto kònga tá dràdrà ꞌásè ko dhɨ, àmɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì nɨ tá adré àngyá, ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ nɨ tá adré dhu rè àmɨ kɨ tàkonzɨ̀ na.
17 Naatu Keriso morobone men tamimisir na’at, kwa a baitumatum i yabin en, naatu kwa i boro’ika bowabow kakafin tafatumi kwatama’ama.
18 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, móndyá Krísto nɨ kaꞌìbhá gò ɨ̀ dré todràzo dhɨ kɨ tà akɨ́ tá dre.
18 Naatu iban maiye sabuw iyab Keriso wabinamaim himomorob ana itinin i hikasiy na’atube.
19 Kònò mà kàdré tá ngbà ꞌí mì bha Krísto véna lɨ́drɨ̀ kònɨ̀dhɨ nɨ tà sè dhɨ, mà nɨ tá adré kɨzàbhá ꞌɨ móndyá àruka títí dhɨ kɨ lavú.
19 Keriso wanawananamaim yawas tabai nuhit fot tama’am. Baise ata yawas i iti tafaram akisin isan tanama tananotanot na’at. It i tafaram wananwanan ana gonenet sabuw tamatar.
20 Dɨ, tà bàti ró dhɨ, Krísto nga dràdrà ꞌásè, ngóró dhya ngàlepi drìdrì móndyá dràbhá àruka títí dhɨ ɨ kandrána dhɨ ró.
20 Baise turobe Keriso i anababatun morobone misir maiye, God ana sabuw iyab himomorob wanawanahimaim Keriso i wan morobone misir.
21 Tàko ko, ngóró dràdrà dré atsálé móndɨ́ ɨ kòfalé móndɨ́ àlo dhɨ sè dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ atsá kókpà móndɨ́ àlo dhɨ sè.
21 Anayabin orot ta’imon ana sinafumaim morob matar, imih orot ta’imon ana sinafumaim morobone misir maiye matar.
22 Ngóró móndyá títí angábhá Àdámà lésè dhɨ ɨ̀ dré adrélé dràle dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, móndyá títí ru amúbhá Krísto be dhɨ kɨ adrɨ́.
22 Sabuw etei tamomorob, anayabin Adam ana rara, naatu morobone boro tanamisir maiye anayabin Keriso yawasin ema’am.
23 Dɨ, móndɨ́ àlo àlo títí dhɨ kɨ adrɨ́ àyɨ kɨ tàndɨ kɨ lókyá sè. Krísto adrɨ́ ɨ́na drìdrì móndyá àruka títí dhɨ ɨ kandrá nɨ̀. Dɨ lókyá dré dra agòzo dhɨ tú dhɨ, móndyá akódhɨ àdhya kɨ adrɨ́.
23 Baise morobone tanamimisir maiye, i boro koumutufuren inu’in na’atube hinabusuruf, wantoro’ot boro Keriso namisir, naatu nanan ana veya sabuw iyab Keriso nowan boro hinamisir.
24 Àmvolásà dhɨ, lókyá kùdù nɨ atsá. Lókyá nda sè dhɨ, Krísto nɨ tɨrɨ́ kònzɨ títí ópɨ́ kàdrɨ̀ ro ɨ̀ndɨ̀ rìnyi ró dhɨ kɨ tà ꞌo akɨ́lé, rìnyí títí adrézó òpɨ̀ nya dhɨ ɨ́be gò, Òpɨ̀ logózó Gìká Atá drɨ́gá.
24 Imaibo mar yomanin nan natit, tafaram hai bonawiyenenayah, hai aiwob, hai kaifenayah etei hai fair tutufin Keriso nagugurus ufunamaim, aiwob nab Tamah God nitin.
25 Tàko ko, lè Krísto kàdré òpɨ̀ nya tsàle lókyá Gìká dré dra akódhɨ nɨ kàrɨbhá títí dhɨ kɨ bhàzo adrélé akódhɨ nɨ pá zàle dhɨ ꞌá.
25 Naatu Keriso i boro ni’aiwob nanan ana rakit sabuw etei nabow nan an babanamaim nawastanen.
26 Kàrɨbhá nɨ kùdù dré dra tà nɨ nɨ ꞌòzo akɨ́lé dhɨ, dràdrà ꞌɨ.
26 Naatu uftoro’ot i sawar wabin Morob it ata rakit gagamin boro nagurus nitaiy nare.
27 Àngyá ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: «Gìká bhà tà títí dhɨ ɨ akódhɨ nɨ pá zàle.» Dɨ tà tɨsɨ̀le kòdhɨ kàdré tàá «tà títí dhɨ ɨ» kònɨ̀nɨ dhɨ, adré Gìká nɨ tàndɨ nɨ bha lána ko. Tàko ko, Gìká nda dhya adrélépi tà títí nda kɨ bha Krísto nɨ pá zàle dhɨ ꞌɨ.
27 Anayabin Buk Atamaninamaim eo, “Sawar etei boro nabow an babanamaim naya.” Iti tur Sawar etei an babanamaim yara’iyen rouw eo, i rerereb yan, God men i auman bobar eomih, anayabin God sawar etei boro Keriso ana fair babanamaim naya.
28 Dɨ akódhɨ kònɨ̀ dra ꞌòá kònɨ̀nɨ dhɨ, Krísto, Gìká nɨ Mváagó nda nɨ áyɨ tàndɨ nɨ bha Gìká tà títí dhɨ kɨ bhàlepi áyɨ pá zàle nda zàle, Gìká kàdréró tà títí dhɨ ɨ drìle.
28 Sawar hinabow hinan God Natun babanamaim hinaya’ay ufunamaim, Jesu boro Tamah God ana fair babanamaim namare, anayabin sawar etei God bow Natun babanamaim ya, naatu God boro sawar tutufin etei ni’ukwarin ana sabuw etei isah.
29 Dɨ, ngangà dràdrà ꞌásè dhɨ kàdré ɨ́na yó dhɨ, móndyá adrébhá bàtísimò do móndyá dràbhá kɨ rú sè dhɨ ɨ̀ adré ꞌòá kònɨ̀nɨ àdho tà sè? Móndyá dràbhá dre dhɨ ɨ̀ kòkɨtswá ngàle dràdrà ꞌásè ko dhɨ, à adré bàtísimò do àyɨ kɨ rú sè àdho ꞌòzo?
29 Naatu morobone misir maiye en na’at, sabuw iyab moroboyah efanih bapataito hibaib boro abistan hinasinaf? Naatu morobone misir maiye en na’at, aisim sabuw moroboyah efanih taih tuwah hina bapataito tebaib?
30 Àma ró dhɨ, mà adré kpà àma kɨ lɨ́drɨ̀ fe adrélé dràdrà mìle lókyá títí ɨ sè àdho tà sè?
30 Naatu it auman aisim ata yawas takwahir tatit veya matan tayi tabowabow?
31 Tàko ko, ma mána dràdrà mìle kìtú àlo àlo títí dhɨ ɨ sè. Tà nda tà bàti ꞌɨ, ngóró má dré adrélé áma drì bha kuru àmɨ kɨ tà sè Yésu Krísto àma kɨ Mírì na dhɨ tɨ́nɨ.
31 Taitu ayu i mar etei morob ana efanamaim ama’am. Anayabin sawar abisa Keriso kwa isa sisinaf imaim ayu kura’ara’ahu iti tur akukurerereb.
32 Kònò má kòpfu tá ru kàꞌwá àtrá ɨ́be Èfésò na ngbà ꞌí móndɨ́ kɨ tà sè dhɨ, má nɨ tá àdho tà dóro kisú ásà kòdhya? Móndyá dràbhá dre dhɨ ɨ̀ kòkɨtswá ngàle dràdrà ꞌásè ko dhɨ,
32 Morob ufunamaim yawas men tama’am, aisim ayu iti Ephesus hai sigarafor bairi atiyow? Abisa ana gewasin boro anab? Morobone misir maiye en na’at.
33 Mɨ̀ kòtayɨ́ àmɨ adrélé lɨtɨ́lé ko: «Ru sùma móndɨ́ kònzɨ ɨ́be dhɨ adré dhyá kɨ tà dóro kɨ kɨzá.»
33 Men sabuw hinifufuwi a not hinakwaris. “A ofonah kakafih boro ayawas gewasin hinagurus.”
34 Mɨ̀ kògò dɨ adrélé tà kisù dóro. Mɨ̀ kòtayɨ́ kpà tàkonzɨ̀ ꞌòma. Tàko ko, móndɨ́ àruka àmɨ kòfalé dhɨ ɨ̀ nì àyɨkya Gìká ko. Má adré tà kòdhɨ nɨ ta kanyò fèzo àmɨ dré.
34 Ukwar kwanabotawiy gewas, ef kakafih kwasisinaf kwanihamiyen, anayabin kwa afa God men kwaso’ob, iti ao, saise kwa biya hina’ohow.
35 Dɨ, à nɨ kɨtswá lizíá dhɨ: «Móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ nga dràdrà ꞌásè ngɨ́nɨ? Ɨ̀ nɨ nga rúbhá ngɨ́nɨ dhɨ sè?»
35 Sabuw afa boro hinibatiy hinao, “Moroboyah boro mi’itube hinamisir maiye? Naatu hina mimisir biyah ana itinin boro mi’itube hinab?”
36 Tà lizílé nda tà azaaza ꞌɨ! Lòꞌwa mɨ́ dré adrélé kidhílé dhɨ kòdrà ko dhɨ, kɨtswá ɨ́na apfòle lɨ́drɨ̀ ro ko.
36 Taitu, kwabikoko’aw, ub me yanamaim kutatanum boro men saife nakuboun nayenamih, baise wantoro’ot i boro namorob nare, imaibo nakuboun nayen.
37 Mɨ́ dré adréràꞌa lòꞌwa kidhí dhɨ ꞌá dhɨ, mɨ́ adré ngá dra apfòlepi dhɨ nɨ kidhí kòdhya ko. Be ró dhɨ, mɨ́ adré ngbà ꞌí lòꞌwa kidhí kòdhya, kàdré ngánò lòꞌwa ꞌɨ yà, kó ngalè ngá àzya nɨ lòꞌwa ꞌɨ yà dhɨ.
37 Naatu sanabey ub o ub afa kutatanum i men biyan tutufin kwatatanumimih, baise ro’on, sanabey ro’on o ub ta ro’on.
38 Dɨ Gìká adré rúbhá tɨ́dhɨ́ dhɨ nɨ fe lòꞌwa nda dré, ngóró ɨ́ dré adrélé lèle ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ. Lòꞌwa àlo àlo títí dhɨ ɨ dré dhɨ, adré rúbhá fe adrélé àyɨ kɨ tàndɨ kya ró.
38 God ub ta’ita’imon biyah hai itinin ta ta i ana kokomaim ya, naatu ub ta’ita’imon biyah anababatun itih.
39 Ngá títí dhɨ kɨ zǎ kandra àlo ko. Móndɨ́ kɨ zǎ nɨ kárá twá, kàꞌwá kɨ zǎ nɨ kárá twá, àrɨ́ kya nɨ kárá twá, ɨ̀ndɨ̀ kosyá kya nɨ kárá twá.
39 Naatu sawar tafaramamaim biyah finimih auman hai itinin i men ta’imon, biyah i ta ta, orot babin biyah ana itinin ta, haru for biyah ana itinin ta, mamu hai itinin i ta naatu siy i hai itinin ta.
40 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, rúbhá bhù àdhya ɨ be, ɨ̀ndɨ̀ rúbhá bvò àdhya ɨ be. Dɨ rúbhá bhù àdhya kɨ lagulagu twá rúbhá bvò àdhya kya rúsè.
40 Naatu mar ana biyan itinin ibo ta, na’atube tafaram biyan itinin ibo ta. Baise biyat no mar nowan ana bonamanamarin itinin ibo ta, naatu biyat tafaram nowan ana bonamanamarin ibo itinin ta.
41 Kìtú nɨ lagulagu twá, mbǎ nɨ lagulagu twá, ɨ̀ndɨ̀ bhìbhínyà kɨ lagulagu twá. Ndɨ̀ndɨ̀ bhìbhínyà àlo àlo títí dhɨ kɨ lagulagu twá àyɨ kɨ àzya kya rúsè.
41 Veya ibo ana bonamanamarin itinin ta, sumar ibo ana bonamanamarin itinin ta, naatu daman ibo hai bonamanamarin itinin ta, baise daman wanawanahimaim ta’ita’imoh ibo hai bonamanamarin ta ta.
42 Tà nda nɨ adré kókpà kònɨ̀nɨ móndyá dra ngabhá dràdrà ꞌásè dhɨ kɨ tà sè. Rúbhá adrélé sìle kìní na ngá adrélépi ŋwàle ŋwaŋwà dhɨ ró dhɨ, nɨ nga rúbhá kɨtswálépi ŋwàle bwà ko dhɨ ró.
42 Baise Moroboyah hinamimisir maiye ana itinin i boro nati na’atube, biyat morob hubemaim tayayare ana veya biyat i emasamas, baise morobone namimisir ufunamaim boro nama wanatowan.
43 Rúbhá adrélé sìle lɨndrɨ̀ àko dhɨ, nɨ nga rúbhá mìlanzìlanzì ro dhɨ ró. Rúbhá adrélé sìle rúbhá yàyà ro dhɨ, nɨ nga rúbhá rìnyi ró dhɨ ró.
43 Biyat hubemaim tayayare itinin i kakafin, naatu siba’u’un, baise emimisir ana veya itinin i gewasin naatu fairin.
44 Rúbhá adrélé sìle rúbhá bvò àdhya ró dhɨ, nɨ nga rúbhá adrélépi Tɨrɨ́ Lólo nɨ lɨ́drɨ̀ ɨ́be dhɨ ró.
44 Biyat tayayare i tafaram nowan, baise emimisir i mar biyan.
45 Ásà dhɨ, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: «Móndɨ́ drìdrì, Àdámà atsá móndɨ́ lɨ́drɨ̀ ɨ́be dhɨ ró.» Dɨ, Àdámà kùdù ro dhɨ atsá ɨ́na Tɨrɨ́ adrélépi lɨ́drɨ̀ fe dhɨ ró.
45 Buk Atamaninamaim hikirum hio na’atube, “Orot wantoro’ot wabin Adam i biyan ana yawas bai,” baise Adam bairou’abin nan i ayubit ana yawas wanatowanin baitit isan na.
46 Dɨ, rúbhá Tɨrɨ́ àdhya atsá drìdrì nɨ̀ ko. Be ró dhɨ, rúbhá bvò àdhya atsá ɨ́na ꞌíká, gò rúbhá Tɨrɨ́ àdhya dré atsázó ndò.
46 Orot ayubit ana yawas auman ma’am i men mat na, baise orot biyat ana yawasamaim ma’am i mat na, imaibo orot ayubit ana yawasamaim ma’am na.
47 Móndɨ́ drìdrì nda apfò tàpfulɨ́ndrɨ́ bvò àdhya lésè. Dɨ, móndɨ́ kùdù ro nda apfò ɨ́na bhù lésè.
47 Orot wantoro’ot Adam i me nowan fofobane matar, baise Adam bairou’abin i marane ra’iy.
48 Móndyá bvò àdhya ɨ ngóró móndɨ́ apfòlepi bvò lésè nda tɨ́nɨ. Dɨ, móndyá bhù àdhya ɨ àyɨkya ngóró móndɨ́ apfòlepi bhù lésè nda tɨ́nɨ.
48 Sabuw iyab me nowan biyah i orot me’emaim ma’am biyan na’atube, sabuw iyab mar nowan biyah i orot marane rara’iy biyan na’atube.
49 Ngóró mà dré adrélé làsú ɨ́be móndɨ́ apfòlepi bvò lésè nda àdhya tɨ́nɨ dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, mà nɨ adré kókpà làsú ɨ́be móndɨ́ apfòlepi bhù lésè nda àdhya tɨ́nɨ.
49 Tafaram orot ana ana itinin tabaib na’atube, mar ana orot nanan ana itinin boro tanab.
50 Áma adrúpi ɨ, tà má dré adrélé tàle dhɨ ɨ, kònɨ ɨ: Dhyá kɨ rúbhá ɨ kàrɨ́ nɨ be dhɨ ɨ̀ kɨtswá fɨ̀le Gìká nɨ Òpɨ̀ na bwà ko. Ngá adrélépi ŋwàle ŋwaŋwà dhɨ kɨtswá fɨ̀le ngá kɨtswábhá ŋwàle bwà ko dhɨ ɨ kòfalé bwà ko.
50 Taitu, abisa ao au yabin i iti, biyat, naatu finimit men karam boro God ana aiwobomaim narun, anayabin biyat i boro namorob namas, imih men karam boro wanatowan ma’am ana efanamaim narun.
51 Mɨ̀ yi rè ká! Má adré tà lùzu ró dhɨ nɨ ta àmɨ dré kòdhya: Àma títí dhɨ ɨ kòfalé dhɨ, móndɨ́ àruka ɨ̀ kɨtswá dràle ko. Dɨ, àma títí dhɨ kɨ rúbhá kɨ ru ladzá
51 Tain kwanarub gewas, iti tur buriburin anao kwananowar, it etei boro men tanamorobomih, baise ata itinin boro nabotabir bonamanamarin namatar
52 lókyá mvá tsà mì atswàma àdhya tɨ́nɨ dhɨ sè, gòká kùdù dré ngoràꞌa. Tàko ko, à nɨ gòká vo gò, móndyá dràbhá dre dhɨ ɨ̀ dré ngàzo dràdrà ꞌásè rúbhá kɨtswábhá ŋwàle bwà ko dhɨ ɨ́be. Dɨ àma kɨ rúbhá kɨ ru ladzá.
52 tour natut ana veya namanamar ebowabow na’atube, tanimatanubamo biyat nabotabir. Anayabin tour natut ana veya murumurubih etei boro biyah fairin hinamisir, naatu biyah ana itinin boro nabotabir.
53 Tàko ko, lè rúbhá adrélépi ŋwàle ŋwaŋwà kònɨ̀dhɨ kòladzá ru atsálé rúbhá kɨtswálépi ŋwàle bwà ko dhɨ ró. Lè rúbhá adrélépi dràle dràdrà kònɨ̀dhɨ kòladzá ru atsálé rúbhá kɨtswálépi dràle bwà ko dhɨ ró.
53 Biyat iti morob emasamas boro nabotabir biyat fairin wanatowan ma’ama’anin namatar.
54 Dɨ rúbhá adrélépi ŋwàle ŋwaŋwà nda kònɨ̀ ru ladzá atsálé rúbhá kɨtswálépi ŋwàle bwà ko dhɨ ró dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ rúbhá adrélépi dràle dràdrà nda kònɨ̀ ru ladzá atsálé rúbhá kɨtswálépi dràle bwà ko dhɨ ró dhɨ, tà tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na kònɨ̀dhɨ nɨ ru ꞌo:
54 Biyat iti boun tama’am boro namorob naatu namas, baise morob ufunamaim biyat boro nabotabir nan wanatowan ma’ama ana biyan nab. Imaibo Buk Atamaninamaim hikirum boro nan niturobe,
55 Dràdrà, ámɨ rìnyí móndɨ́ kɨ lavúzó dhɨ ángwà?
55 “Morob o a fair menanamaim ema’am boro inisnowah?
56 Dràdrà nɨ rìnyí adrézó móndɨ́ kɨ tupfú todràle nda, tàkonzɨ̀ ꞌɨ. Dɨ tàkonzɨ̀ nda nɨ rìnyí angá tátrɨ́trɨ́ kúlí lésè.
56 Morob ana biyababan i bowabow kakafinane ebaib, naatu bowabow kakafin ana fair i ofafaramaim ebaib.
57 Dɨ, mà kàdré àmakya àwoyà fe Gìká dré, dré adrélé àma kɨ ꞌo tàkonzɨ̀ lavú dràdrà be àma kɨ Mírì Yésu Krísto nɨ rìnyí sè dhɨ sè!
57 Baise God ana merar tanay anayabin Jesu Keriso, i morob ana ahay ana waf tagagir yare!
58 Ásà dhɨ, áma adrúpi má dré lèle tò nɨ ɨ, mɨ̀ kàdré àmɨ kɨ totó tätä. Mɨ̀ kòtayɨ́ àmɨ tà dré kɨzɨ́lé àlomvá ko. Mɨ̀ kàdré ngbú àmɨ kɨ fe adrélé Mírì nɨ àzí ꞌo adrézó lɨ̀le ába drìdrì. Tàko ko, mɨ̀ nì tàle dhɨ, àzí mɨ̀ dré adrélé ꞌòle Mírì na dhɨ kɨtswá dràle àngyá ko dhɨ be.
58 Isan imih taitu, yate nanub kwanabatkikin, mar etei Regah isan anot tutufin kwanabow, anayabin Regah isan kwabow kwabi’akir i men anayabin enamih, baise yabin auman.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.