1 Coríntios 10

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Áma adrúpi ɨ, má lè mɨ̀ kòtɨvɨ̀ ko tàle dhɨ, Mósè nɨ lókyá ꞌá dhɨ, àma kɨ tábhí títí dhɨ ɨ̀ atsí tá ndùrùku zàlésè gò, ɨ̀ dré lavúzó yǐandre ꞌásè dhɨ.
1 Taitu, ata a’agir Moses nawiyih hititit ana veya abisa isah mamatar i kwananot. Ata a’agir etei rofom re tafafarih nawiyih Red Sea yan owasasin hirabon rewan rounane hiyen.
2 Dɨ ndùrùku nda na ɨ̀ndɨ̀ yǐandre nda na dhɨ, ɨ̀ kisú tá bàtísimò, ru amúzó Mósè be.
2 Rofom wanawanan naatu riy wanawanan hirarabon ana veya, etei bapataito hibai Moses ana bai’ufununayah himatar.
3 Àyɨ títí dhɨ ɨ̀ nya tá mányàngá àlo angálépi Gìká vélésè dhɨ kòdhya.
3 Naatu Ayubih ana bay itinin ta’imon marane hire’er etei hibow hi’aa.
4 Ɨ̀ mvu tá kpà yǐ àlo angálépi Gìká vélésè dhɨ kòdhya. Tàko ko, ɨ̀ adré tá yǐ adrélépi apfòle kɨ́rà angálépi Gìká vélésè gò adrélé àyɨ kɨ lebè dhɨ lésè dhɨ nɨ mvu. Kɨ́rà nda tá Krísto ꞌɨ.
4 Na’atube ayubit ana harew itinin ta’imon marane re’er etei hitom, naatu ayubit ana To’one harew tit hitomatom nawiyih bairi hin, nati to i Keriso taiyuwin.
5 Tágba dré tá adrézó kònɨ̀nɨ dhɨ, móndɨ́ bǐ àyɨ kòfalé dhɨ kɨ tà tá dóro Gìká mìlésè ko gò, ɨ̀ dré todràzo duku na.
5 Baise God ata a’agir moumurih na’in isah men iyasisir, imih himorob arar yan hai rarik awan karatan.
6 Dɨ tà nda kòdhɨ ɨ̀ atsá tá àyɨ rú kònɨ̀nɨ kɨtswálé tà tadhá àma dré, mà kàdréró tà kònzɨ kɨ lovó bha àyɨkya tɨ́nɨ ko.
6 Naatu sawar iti himamatar i bai’obaiyen na’atube it isat, ebimatnuwit saise men kakafin sinafumih nakura’ara’ahit hisisinafube tanasinafumih.
7 Mɨ̀ kàdré dɨ gìká tàko kɨ lɨndrɨ̀ bha àyɨ kɨ àruka kya tɨ́nɨ ko. Ngóró tɨsɨ̀le Gìká nɨ Kúlí na dhɨ tɨ́nɨ: «Móndɨ́ ɨ̀ lɨrɨ́ tá adrélé ngá nya ɨ̀ndɨ̀ ngá mvu gò, ɨ̀ dré ngàzo adrélé lärí to gìká tàko ɨ kandrá.»
7 Wagabur ata a’agir sawar iu’inuwih hikwakwafirih na’atube tanasinafumih. Buk Atamaninamaim iti na’atube eo “Sabuw himare hiyuw hi’aa hibiyasisir, hai yasisir botabir hitom hikoko’aw himisir hiwa’an kwanekwan.
8 Mà kàdré ndòtò tà ꞌo àyɨ kɨ àruka kya tɨ́nɨ ko. Tàko ko, àyɨ ngùlù-nyadhɨ-àlo-drì-na nda ɨ̀ todrà tá kìtú àlo sè.
8 Imih uwatanah afa hibiwa’an kwanekwanabe men taniwa’an kwanekwan, anayabin nati na’atube hisisinaf, veya ta’imon wanawanan sabuw etei 23,000 ah uy hire himorob.
9 Mà kàdré Krísto nɨ tabhì àma kɨ tàkonzɨ̀ sè àyɨ kɨ àruka kya tɨ́nɨ ko. Tàko ko, nì tɨtsɨ́ tá àyɨ nda ɨ todràle dhɨ kòdhya.
9 Ata Regah men routobonamaim tanayai, uwatanah afa na’atube hisinaf Regah hirurutubun etei tuwamorob yubih himorob.
10 Mɨ̀ kàdré kpà ngùrùngùrù ta àyɨ kɨ àruka kya tɨ́nɨ ko. Tàko ko, ángéló adrélépi dràdrà fe dhɨ tupfú tá àyɨ nda ɨ todràle dhɨ kòdhya.
10 Men tanagam kwanekwan, anayabin afa na’atube hisisinaf gurugurusen ana tounamatar na etei rouw himorob.
11 Tà nda kòdhɨ ɨ̀ atsá tá àyɨ rú kɨtswázó tà tadhá àma dré. À tɨsɨ̀ kpà tà nda ɨ kɨtswázó àma adrébhá lɨ́drɨ̀ ɨ́be lókyá kùdù kònɨ̀dhɨ ꞌá dhɨ kɨ kodzó dhɨ bvó.
11 Sawar iti himamatar etei i bai’obaiyen na’atube it isat, naatu baimatnuwit isan bukamaim hikirum. Anayabin veya iti boun tama’ama i tana mar yomanin tatit.
12 Ásà dhɨ, mɨ̀ kàdré kisùá dhɨ mɨ̀ adré àmɨ kɨ totó tätä dhɨ, mɨ̀ kònò dóro, mɨ̀ kòdheró ko!
12 Imih o yait kunotanot i kubatabatkikin, inakaif gewas men inare’emih.
13 Tà twá adré àmɨ kɨ tabhì tà adrébhá móndyá títí dhɨ kɨ tabhì dhɨ ɨ rúsè ko. Gìká kɨtswá kpà adrélé kaꞌìle togó wä́yi sè. Kɨtswá àmɨ kɨ tayɨ́ tà dré tabhìle àmɨ kɨ rìnyí lavúzó dhɨ ko. Dɨ, tà dré adréràꞌa àmɨ kɨ tabhì dhɨ ꞌá dhɨ, a nɨ láti nzi àmɨ dré kɨtswázó lapálé tíásà, mɨ̀ kòkɨtswáró togó tsɨ be dhɨ bvó.
13 Routobon mar etei o kubaib na’atube, nati routobon ta’imon sabuw etei tebaib. Baise God ana omatanen mar etei ekakaif. Imih boro men nihamiy routobon gagamin inab a fair nanatabir a niyaweyaw inare’emih. Baise routobon inabaib ana veya i boro fair nit inabatkikin naatu ef nabotawiy inahaiw inatit.
14 Dɨ áma arúpi má dré lèle tò nɨ ɨ, mɨ̀ kàdré lapálé gìká tàko kɨ lɨndrɨ̀ bhàma nɨ tà sílésè.
14 Isan imih au ofonah, wagabur hai bowabow etei kwanihamiyen.
15 Má adré tà kòdhɨ kɨ ta àmɨ, móndɨ́ tògya ró dhɨ ɨ dré. Dɨ àmɨ kɨ tàndɨ, mɨ̀ kòtabhì tà má dré adrélé tàle nda ɨ, nìzoá ngalè tà nda ɨ tà bàti ꞌɨ yà dhɨ.
15 Ayu iti tur i kwa not wairafi isa ao, saise au tur naniyan kwanab abisa ao kwana’itin.
16 Mà dré adréràꞌa mányàngá Mírì àdhya nɨ nya dhɨ ꞌá dhɨ, mà kàdré kópò adó, adrézó tà tanɨ zi Gìká tí drìá gò, adrézó mvùá dhɨ, mà adré zakó tsì àma kɨ amú Krísto nɨ kàrɨ́ be? Mà kàdré kpà mápà toŋò nyàle dhɨ, mà adré zakó tsì àma kɨ amú Krísto nɨ rúbhá be?
16 Merarayow ana kerowas imaim God ana merar tayiy tatomatom ana veya, Keriso ana rara etei tafafaram. Naatu rafiy taimasib ta’ani’aan ana veya it etei’imak Keriso biyan tafafaram.
17 Mápà nda dré adrélé ngbà ꞌí àlo dhɨ sè dhɨ, àma zyandre dhɨ ɨ, mà atsá rúbhá àlo ró. Àngyá ko, mà adré títí mápà àlo nda nɨ nya kòdhya.
17 Anayabin rafiy fafar i ta’imon, it moumurit na’in, baise biyat i ta’imon, imih rafiy ta’imon tafafaram.
18 Mɨ̀ kisù rè Ɨ̀sèrélè ànzɨ kɨ tà ká. Ɨ̀ kàdré ngá fèle mòbòmà ro àlètárɨ̀ dri dhɨ kɨ nya dhɨ, ɨ̀ adré zakó tsì àyɨ kɨ amú Gìká àlètárɨ̀ nda nɨ bhàzo drá dhɨ be?
18 Israel sabuw hai sinaf i kwananot. Sheep tebow terouw gem tafanamaim tisibor finimih turih tefaram ta’aau i God bairi nati’imaim tibita’imon maiye.
19 Má adré lèá tàle dhɨ, ngá fèle gìká tàko ɨ dré dhɨ, tà kàdrɨ̀ ꞌɨ dhɨ ko. Gìká tàko ɨ kpà tà kàdrɨ̀ ꞌɨ ko.
19 Men kwananot ayu nati wagabur naatu sibor nati wagabur isah kwasisibor i abibasit kwanarouw.
20 Dɨ, à kàdré ngá fe mòbòmà ro gìká tàko ɨ dré dhɨ, à adré fèá tɨrɨ́ kònzɨ ɨ dré, Gìká dré ko. Má adré dɨ lèá dhɨ, mɨ̀ kàmú ru tɨrɨ́ kònzɨ ɨ́be àlomvá ko.
20 En! Baise, abisa au’uwi ana’an i iti na’atube. Eteni Sabuw hai sibor i wagabur isah tisisibor, men God isan. Imih ayu men akok kwa wagabur bairi kwanikofan.
21 Mɨ̀ kɨtswá adrélé kópò Mírì àdhya nɨ mvu, adrézó kókpà kópò tɨrɨ́ kònzɨ kya nɨ mvu dhɨ bwà ko. Mɨ̀ kɨtswá adrélé mányàngá Mírì àdhya nɨ nya, adrézó kókpà mányàngá tɨrɨ́ kònzɨ kya nɨ nya dhɨ bwà ko.
21 Kwa men karam boro Regah ana kerowasamaim kwanatom, naatu iban maiye wagabur hai kerowasimaim kwanatom. Naatu men karam Regah ana gem kakafiyinamaim kwanaa, naatu wagabur ana gem tafanamaim kwanaa maiye.
22 Kòdhɨ mà adré tsì Mírì nɨ togó le ꞌòle aswálé? Àma tsì rìnyí ɨ́be akódhɨ àdhya nɨ lavú?
22 Men tanasinaf Regah ana yaso’ar tanakura’ahimih. Kwanotanot it Regah ana fair tanatabir? En!
23 Mɨ̀ adré tàá dhɨ: «Mà kɨtswá tà títí dhɨ kɨ ꞌo bwà.» Bàti, kònɨ̀nɨ. Dɨ, tà títí nda ɨ̀ kɨtswá àyɨkya àmɨ kɨ ledé ko. «Mà kɨtswá tà títí dhɨ kɨ ꞌo bwà.» Dɨ, tà títí nda ɨ̀ kɨtswá àyɨkya móndɨ́ kɨ tɨmbà àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na ko.
23 Sawar etei i sinaf isan hibasit, baise sawar etei boro men ta ana gewasin nitimih. Naatu sawar etei i sinaf isan hibasit, baise sawar etei boro men hinibaisimih.
24 Lè mɨ̀ kàdré tà dóro nda kisúlé àmɨ kɨ tàndɨ ɨ dré ko. Be ró dhɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya tà dóro nda àmɨ kɨ àzya ɨ dré.
24 Men yait ta akisin ana gewasin nanuwetamih, baise taituwan hai gewasin nanuwet.
25 Mɨ̀ kàdré ngá títí adrélé lagɨ́lé ngá lagɨ́rà na dhɨ kɨ kaꞌì nyàle. Dɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya ngá nda kɨ tà lizí ko, tà nda kàrókɨ̀ró àmɨ kɨ togó ko dhɨ bvó.
25 Ahar efanamaim masanuw kwanatotobon kwana’aamo, men anot hinamour kwanibatebatemih.
26 Tàko ko, Gìká nɨ Kúlí adré tàá dhɨ: «Bvò ɨ ngá títí lá dhɨ ɨ́be dhɨ ɨ, Mírì àdhya ꞌɨ.»
26 Anayabin Buk Atamaninamaim iti na’atube eo, “Me yan sawar tutufin etei tema’am i Regah nowan.”
27 Dhya àlo Yésu nɨ kaꞌìlepi ko dhɨ kòzi àmɨ ngá nya gò, mɨ̀ dré kaꞌìzoá lɨ̀le dhɨ, mɨ̀ kònya ngá títí bhàle àmɨ kandrá dhɨ ɨ. Dɨ, mɨ̀ kòlizí àmɨkya ngá nda kɨ tà ko, tà nda kàrókɨ̀ró àmɨ kɨ togó ko.
27 Orot baitumatum atin nifefeyani airi bay aamih kwanamare abisa namaim nayayare ina’aan, men anot hinamour inibatebatemih.
28 Dɨ, dhya àlo kòtà ɨ́na àmɨ dré dhɨ, «Kònɨ̀dhɨ ngá fèle gìká tàko dré dhɨ ꞌɨ» dhɨ, mɨ̀ kònya ko, dhya tà nda nɨ tàlepi àmɨ dré dhɨ nɨ tà sè, ɨ̀ndɨ̀ tà nda kàrókɨ̀ró móndɨ́ nɨ togó ko sè.
28 Baise orot ta tainimaim na’afare nao, “Iti bay i wagabur isah hisibor.” Nati bay men ina’aan, orot eo’otani i inakakafiy anayabin masanuw ina’ani’aan boro inasinaf kakaf.
29 Má adré àmɨ kɨ togó nɨ tà ta kòdhya ko. Be ró dhɨ, má adré mána dhya àzya nda nɨ togó nɨ tà ta kòdhya. Dɨ à nɨ kɨtswá lizíá dhɨ: «À adré tà má dré adrélé nòle dóro dhɨ kɨ logá má dré dhya àzya nɨ togó nɨ tà sè àdho tà sè?
29 Nati i men o kakafin kusisinafumih, baise orot nati eo’otani na’iti boro o kakafin sinaf narouw nao. Aisim boro ayu au roufamen abaib sabuw afa hai notamaim ayu hinafufunu?
30 Má kàdré mána àwoyà ta Gìká dré gò adrézó ngá nya dhɨ, à adré tà ta kònzɨ má rú ngá má dré àwoyà fèzo ásà nda sè àdho tà sè?»
30 “Ayu au bay isan God aifefeyan igegewasin abai ani’aan, aisim sabuw boro au bay abigegewasin isan kakafin hinarouw hinao?”
31 Dɨ mɨ̀ kàdré ngá nya yà, ngá mvu yà, kó ngalè tà ángùdhi nɨ ꞌo yà dhɨ, mɨ̀ kàdré tà nda kɨ ꞌo títí kɨtswázó lɨndrɨ̀ fe Gìká dré dhɨ bvó.
31 Imih abisa ku’ani’aan o kutomatom o kusisinaf etei God wabin bora’ara’ahin isan inasinaf.
32 Mɨ̀ kòꞌo tà àlo kɨtswálépi móndɨ́ kɨ ꞌo ledhélé tàkonzɨ̀ na dhɨ ko, àyɨ nda ɨ̀ kàdré Yúdà ànzɨ ꞌɨ yà, móndɨ́ súrú twá ro dhɨ ꞌɨ yà, kó ngalè móndɨ́ Èkèlézyà Gìká àdhya lé dhɨ ꞌɨ yà dhɨ.
32 Jew sabuw, Greek sabuw, na’atube ekaleisia sabuw wanawanahimaim men yait ta iniwa’an yababan nab nare’emih.
33 Mɨ̀ kàdré tà ꞌo mána tɨ́nɨ. Má adré tà títí dhɨ kɨ ꞌo, áma tà kàdréró dóro móndyá títí dhɨ ɨ mìlésè. Má adré tà dóro nda kisúlé áma tàndɨ dré ko. Be ró dhɨ, má adré mána tà dóro nda móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ dré, ɨ̀ kòkɨtswáró lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú be dhɨ bvó.
33 Ayu i mar etei asisinaftobon sabuw afa aniyasisirih, saise anibaisih yawas hinab, men ayu taiyuwu aniyasisiru.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.