Mateus 9
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NTLH
1 Yesu édufǝ lǝ ɔklɔ nya usinkli ɔ́yɛ lǝ ditumbukplɛ ǝsuǝ úsu wǝ umǝ.
1 Jesus entrou num barco, voltou para o lado oeste do lago e chegou à sua cidade .
2 Mfó nya bákpa osani utsyuǝ wǝ léba onkpo kasɔ lǝ belabekǝ ǝsuǝ báboko wǝ ɔflɔ. Se Yesu dínyǝ nkǝ báfo bánɔ tinti esoo, ɔ́tɛyi nwǝ léba onkpo kasɔ ǝmǝ nkǝ, “Ubi, kpe utu. Mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ.”
2 Então algumas pessoas trouxeram um paralítico deitado numa cama. Jesus viu que eles tinham fé e disse ao paralítico:
3 Mfó afi eto bateasa bǝtsyuǝ ba díńyǝ mfó lɛtɛyi bǝnkǝ, “Utidi ǝmfo lǝ mbusiotiki budi.”
3 Aí alguns mestres da Lei começaram a pensar: — Este homem está
4 Yesu ǝnyǝ mǝ nsusu bomfo utsyǝ lekpo nya ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Beso bɛnlɛ nsusu bua bomfo eto okle bufi?
4 Porém Jesus sabia o que eles estavam pensando e disse:
5 Nya nte etiki nnya eto bɔtɛyi diyuǝ enso, ‘Mfi fǝ abua ntsyɛ fǝ,’ lee batɛyi bǝ ‘Taka, lǝ ayɛ edu’?
5 O que é mais fácil dizer ao paralítico: “Os seus pecados estão perdoados” ou “Levante-se e ande”?
6 Bǝ lǝ nlǝkǝ nte mi miǝ Utidi Eto Ubi kpe ǝsuǝale bǝ lǝ ufi abua ɔtsyɛ lǝ kawunsiǝ mfoo,” ɔ́tɛyi utidi ǝmǝ léba onkpo kasɔ mfó nkǝ, “Taka ǝńyǝ, lǝ efi fǝ belabekǝ lǝ edu esu diyo.”
6 Pois vou mostrar a vocês que eu, o Então disse ao paralítico:
7 Mfó nya osani ǝmǝ létaka nnya úfi wǝ belabekǝ nnya údu úsu diyo.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Lefe nǝ betidi bamfó dínyǝ nyamfoo, sikpi ǝmuǝ mǝ nnya bátɛsǝ Onanto bǝ úfi ǝsuǝale nyamfo eto okle útǝ betidi.
8 Quando o povo viu isso, ficou com medo e louvou a Deus por dar esse poder a seres humanos.
9 Yesu édu mfó nya se ɔnyɛ ɔntɔɔ, únyǝ nwǝ laafo umǝnko utsyuǝ wǝ baakpo Mateo wǝ nsi lǝ wǝ keyifokɔ. Nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Tǝkǝko mɛ.” Mfó ǝmǝ nya Mateo létaka útǝkǝko wǝ.
9 Jesus saiu dali e, no caminho, viu um cobrador de impostos, chamado Mateus, sentado no lugar onde os impostos eram pagos. Jesus lhe disse: Mateus se levantou e foi com ele.
10 Lefe nǝ Yesu nsi ɔnlɛ lesa budi lǝ Mateo eto diyoo, mba laafo umǝnko kpǝ ku babuayifo bǝtsyuǝ ǝbǝ bákɔ ku Yesu ku wǝ bakasebi ǝsuǝ lǝ lesakedikɔ mfó.
10 Mais tarde, enquanto Jesus estava jantando na casa de Mateus, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram e sentaram-se à mesa com Jesus e os seus discípulos.
11 Mfó nya Farisifɔ ba dínyǝ nyamfoo, lɛtɔ wǝ bakasebi bǝnkǝ, “Beso mi oteasa ku mba laafo umǝnko ku babuayifo leedi lesa kakɔ?”
11 Alguns fariseus viram isso e perguntaram aos discípulos: — Por que é que o mestre de vocês come com os cobradores de impostos e com outras pessoas de má fama?
12 Yesu ánɔ lesa nǝ bátɛyi nyaso útǝ mbuayɛ nkǝ, “Betidi ba nkpe ǝsuǝale manhiã ofanyǝ enso mba ni befimfi hã.
12 Jesus ouviu a pergunta e respondeu:
13 Bisu lǝ bisu bɛbɛbɛ nnya báwɔni bákpe lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue eto kasɔ bǝnkǝ, ‘Kaminsǝnyǝnyǝ maabɛbɛ, nya inni bebukilolo kǝtǝ kedi.’ Mǝmbǝ miǝ mǝǝbǝ nlǝkǝ betidi sɛɛ, bomu babuayifo eso mimbǝ.”
13 Vão e procurem entender o que quer dizer este trecho das
14 Mfó nya Ntuflǝsǝtidi Yohanes eto bakasebi díbǝ bátɔ Yesu bǝnkǝ, “Beso bonko Farisifɔ laakle kɛnyɛ lǝ lefe lefe ǝsuǝ, fɛɛ fǝ bakasebi laankle kɛnyɛ?”
14 Então os discípulos de João Batista chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que nós e os
15 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Bibubibu biǝ okafɔsǝ eto baklobo ba nkpe lǝ wǝ ɔflɔ yifo mǝ ǝsuǝ yooyooyoo ku kaminsǝ lǝ lefe nǝ eto lefe onkpe lǝ mǝ ɔflɔ? Yanle bǝ ibǝ nko kulefe! Fɛɛ diyi ditsyuǝ ebubǝ nǝ ǝsuǝ bookpa okafɔsǝ ǝmǝ bedunko lǝ mǝ ɔflɔ. Lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, bookle kɛnyɛ bǝsiǝ.
15 Jesus respondeu:
16 “Kuutsyuǝ saa emfi kafia eto lefianku fɔfɔ katale kǝtǝkǝ lǝ kakoko ǝsuǝ. Itsyise lefianku fɔfɔ nǝmǝ ebunǝ ni ǝsuǝ dilǝkǝ lǝ lekoko nǝmǝ ǝsuǝ itǝ bǝ dibiǝ koko nǝmǝ ebola disensǝ lekpe.
16 — Ninguém usa um retalho de pano novo para remendar uma roupa velha; pois o remendo novo encolhe e rasga a roupa velha, aumentando o buraco.
17 “Nko ke kuutsyuǝ saa leemfi nte fɔfɔ kakpo lǝ kubukikuetobe koko kafo itsyise nte bomǝ ebɔkpɔ itǝ otobǝ ǝmǝ eboba nya nte bomǝ luuwi nya otobe ǝmǝ loobia. Bomu beefi nte fɔfɔ kakpo lǝ kubukikuetobe fɔfɔ kafo. Nya asakpa ǝnuǝ nyamǝ ebutsyǝ kukɔnɔ.”
17 Ninguém põe vinho novo em
18 Lefe nǝ Yesu nlɛ mǝ etiki budinkoo, Yudafɔ eto katsyakɔ eto uninǝ utsyuǝ ǝbǝ wǝ ɔflɔ nya óse akonki, ɔ́lɛ wǝ lekpakpa ɔ́tɛyi nkǝ, “Mɔ ubisiobi ǝkpǝ mɔmɔmɔmɔ, tsya bǝ lǝ ǝbǝ efi fǝ ani ǝtǝkǝ wǝ lǝ ǝsuǝ lǝ otaka.”
18 Enquanto Jesus estava falando ao povo, um chefe religioso chegou perto dele, ajoelhou-se e disse: — A minha filha morreu agora mesmo! Venha e ponha as mãos sobre ela para que viva de novo.
19 Nyaso Yesu átaka útǝkǝko wǝ ku wǝ bakasebi.
19 Então Jesus foi com ele, e os seus discípulos também foram.
20 Se ɔntɔɔ, usionko utsyuǝ wǝ kɔtɔ díkakpo lǝ lefosi alɛ ǝnuǝ sɔ̃ɔ̃ ǝsuǝ tsya ǝtǝkǝko Yesu kama nya útidi wǝ awu eto kotosi.
20 Certa mulher, que fazia doze anos que estava com uma hemorragia, veio por trás de Jesus e tocou na barra da capa dele.
21 Úyifo nko nya ɔ́tɛyi wǝ ǝsuǝ lǝ bofokanɔ ǝsuǝ nkǝ, “Lǝ ntidi wǝ awu koo, mɔ bufi ebɔyɛ mɛ.”
21 Pois ela pensava assim: “Se eu apenas tocar na capa dele, ficarei curada.”
22 Yesu átsyi ɔ́wuninsǝ únyǝ wǝ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Muǝ utu alɛ, mɔ ubi. Fǝ bofokanɔ átsya fǝ.” Lǝ lefe nǝmfo ǝsuǝ tututuu, bufí bomǝ ǝyuǝ wǝ.
22 Jesus virou, viu a mulher e disse: E naquele momento a mulher ficou curada.
23 Nnya kamaa, Yesu ésu katsyakɔ eto uninǝ ǝmǝ eto diyo nya se únyǝ mba leefe nkpatsyaku ku mba nlɛ bofa kewi nkuu,
23 Depois Jesus foi para a casa do chefe religioso. Quando viu os que tocavam música fúnebre e viu a multidão numa confusão geral,
24 ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Utsyuǝ saa bɔ usu lekple, disiobi nǝmǝ mǝnkpǝ, bomu selabe ete onlabe.” Mfo bétsyiko wǝ bumǝ.
24 disse: Então começaram a caçoar dele.
25 Nya se bála betidi bamǝ babɔsɛɛ, Yesu édufǝ diyo nǝ ubisiobi ǝmǝ nlabe, nya ɔ́kɔbe wǝ lǝ kɔni, nya ótaka úsiǝ.
25 Logo que a multidão saiu, Jesus entrou no quarto em que a menina estava, pegou-a pela mão, e ela se levantou.
26 Ditiki nǝmfo ésensǝ léba lékpo lǝ kasɔ kamǝ eto lekpake nǝmfó kenke.
26 E a notícia a respeito disso se espalhou por toda aquela região.
27 Se Yesu dídu mfó ɔnyɛ ɔntɔɔ, bǝnǝmba inuǝ bǝtsyuǝ átaka bǝtǝkǝko wǝ ku kudu bembembe bátɛyi bǝnkǝ, “Oka, David eto ubi! Nyǝ bo kaminsǝ!”
27 Jesus saiu daquele lugar, e no caminho dois cegos começaram a segui-lo, gritando: —
28 Nya se Yesu dísu údufǝ diyoo, bǝnǝmba inuǝ bamǝ edufǝ mfó. Nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Befo bɛnɔ biǝ moofo mi botsya?”
28 Assim que Jesus entrou em casa, os cegos chegaram perto dele. Então ele perguntou: — Sim, senhor! Nós cremos! — responderam eles.
29 Mfó nya Yesu dítidi mǝ ǝnǝmi nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Tǝ lǝ ibǝ itǝ fe kase befo bɛnɔ.”
29 Jesus tocou nos olhos deles e disse:
30 Nya ete mǝ ǝnǝmi lɛsini. Nya Yesu díkǝ mǝ ato kekleke nkǝ, “Biantɛyi kuutsyuǝ saa nyamfo.”
30 E os olhos deles ficaram curados. Aí Jesus ordenou com severidade:
31 Fɛɛ se bédu mfóo, bábe ditiki nǝmfo letsya utidi sa anɔ lǝ lɛkpɔ nǝmfó kenke itsyi lǝ Yesu ǝsuǝ.
31 Porém eles foram embora e espalharam as notícias a respeito de Jesus por toda aquela região.
32 Se betidi bamfo dídu bantɔɔ, betidi bǝtsyuǝ ákpa osani utsyuǝ wǝ lɛwɔnɔ bua dítǝ ɔnnlɛ etiki bofo budi báboko Yesu ɔflɔ.
32 Quando eles foram embora, algumas pessoas levaram a Jesus um homem que não podia falar porque estava dominado por um demônio.
33 Óla lɛwɔnɔ bua nǝmǝ úlǝkǝ lǝ wǝ ǝsuǝ. Mfó nya utidi ǝmǝ dítsyiko etiki budi. Nyamfo éyifo betidi ba ńyǝ mfó yanii, bátɛyi bǝnkǝ, “Boǝnnyǝ tɔ nyamfo eto okle bunyǝ kulefe lǝ Israel eto kasɔ!”
33 Logo que o demônio foi expulso, o homem começou a falar. Todos ficaram admirados e afirmavam: — Nunca vimos em Israel uma coisa assim!
34 Fɛɛ Farisifɔ bǝtsyuǝ átɛyi bǝnkǝ, “Awɔnɔ bua eto oka wǝ lǝǝtǝ wǝ ǝsuǝale, nya úfi ɔnlɛ awɔnɔ bua nyamfó bola kǝlǝkǝ nɛ.”
34 Mas os fariseus diziam: — O chefe dos demônios é quem dá a esse homem poder para expulsar demônios.
35 Yesu áyɛ ótsyilama kǝmǝ ku mbuto bo nkpe lǝ lekpake nǝ lɛfi mfó. Óte asa lǝ Yedafɔ eto ntsyakɔ. Óbe Ditiki Sɛɛ nǝmǝ letsya óte asa itsyi lǝ Onanto eto sekakedikɔ ǝsuǝ. Nya ótsya betidi efimbi efimbi kenke.
35 Jesus andava visitando todas as cidades e povoados. Ele ensinava nas sinagogas , anunciava a boa notícia sobre o Reino e curava todo tipo de enfermidades e doenças graves das pessoas.
36 Nya se únyǝ sitiditu siamǝǝ, mǝ asa ǝnǝ wǝ kafo itsyise ǝsuǝ ába mǝ, nya bánkɛ ɔwɔnsǝkotsyuǝ saa, nya beyifo fe basamu ba lǝmbǝ obebe.
36 Quando Jesus viu a multidão, ficou com muita pena daquela gente porque eles estavam aflitos e abandonados, como ovelhas sem pastor.
37 Nyaso ɔ́tɛyi wǝ bakasebi nkǝ, “Bɛkuɛnke bia díkayo bulǝkǝ fui, fɛɛ beyifoyifo bamǝ emfui.
37 Então disse aos discípulos:
38 Nyaso bɛlɛ ɔkuɛnsate ǝmǝ lekpakpa lǝ otsyese beyifoyifo lǝ bǝbǝ bawunsǝ lǝ bǝlǝkǝ bɛkuɛnkǝ biamǝ.”
38 Peçam ao dono da plantação que mande mais trabalhadores para fazerem a colheita.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.