Mateus 25
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARA
1 “Lefe nǝmfóo, mmǝ seka Onanto eto sekakedikɔ luutsyǝ nɛ. Yuutsyǝ fe mbitɛ lefosi ba léto mǝ kakandiɛ bǝ beesu batsyako ɔkafɔse utsyuǝ.
1 Então, o reino dos céus será semelhante a dez virgens que, tomando as suas lâmpadas, saíram a encontrar-se com o noivo.
2 Mǝ nti eto ɛnɔ eeninǝ, nya ɛnɔ fɛfɛ tsya eyifo babesibe.
2 Cinco dentre elas eram néscias, e cinco, prudentes.
3 Ɛnɔ ba leeninǝ étsyi kakandiɛ, fɛɛ béntsyi nnuǝbi lǝ asa ǝsuǝ báwunisǝ.
3 As néscias, ao tomarem as suas lâmpadas, não levaram azeite consigo;
4 Nya babesibe bamǝ alɛɛ, mǝ étsyi nnuǝbi báwunsǝ lǝ mǝ asa ǝsuǝ ku kakandiɛ kamǝ.
4 no entanto, as prudentes, além das lâmpadas, levaram azeite nas vasilhas.
5 Se Okafɔse ǝmǝ léfe kama ku bubǝ esoo, mbitɛ bomǝ étsyiko selabe butinkǝ nya bálabe selabe.
5 E, tardando o noivo, foram todas tomadas de sono e adormeceram.
6 “Ntsyenti lefee, bánɔ kudu bǝnkǝ, ‘Nnyǝ okafɔse ǝmǝ nlɛ bubǝ! Betaka, bibǝ betsyako wǝ!’
6 Mas, à meia-noite, ouviu-se um grito: Eis o noivo! Saí ao seu encontro!
7 “Mfó nya mbitɛ bomǝ létaka nya bábesǝ mǝ kakandiɛ eto ute kato.
7 Então, se levantaram todas aquelas virgens e prepararam as suas lâmpadas.
8 Nya mba leeninǝ lɛtɛyi babesibe bamǝ bǝ, ‘Bitǝ bo mi nnuǝbi bomǝ eto ntsyuǝ itsyise bo kakandiɛ lɛ bɔni.’
8 E as néscias disseram às prudentes: Dai-nos do vosso azeite, porque as nossas lâmpadas estão-se apagando.
9 “Nya babesibe bamǝ lɛtɛyi mǝ bǝnkǝ, ‘Bo nnuǝbi emboyo itǝ bo ku mi, nyaso bisu mba laate ɔflɔ, lǝ bisu beya butsyuǝ bitǝ ǝsuǝ.’
9 Mas as prudentes responderam: Não, para que não nos falte a nós e a vós outras! Ide, antes, aos que o vendem e comprai-o.
10 “Nya kase bésu mu kayakɔ koo, okafɔse ǝmǝ ǝbǝ údufǝ. Mbitɛ ɛnɔ ba dímuǝ ǝsuǝ ǝkǝko wǝ bédufǝ lǝ kaka banlɛ kusiǝ komǝ bokpa mfó nya béti siku.
10 E, saindo elas para comprar, chegou o noivo, e as que estavam apercebidas entraram com ele para as bodas; e fechou-se a porta.
11 “Kamaa, mbitɛ fɛfɛ bomǝ tsya ǝbǝ bédufǝ nya bétsyiko siku bɔsɔ katɛyi nkǝ, ‘Boanto, Boanto! Sini bo lǝ budufǝ!’
11 Mais tarde, chegaram as virgens néscias, clamando: Senhor, senhor, abre-nos a porta!
12 “Nya okafɔse ǝmǝ lɛtɛyi mǝ nkǝ, ‘Kulefe, minnyi mi!’ ”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo que não vos conheço.
13 Mfó nya Yesu lélosǝ ɔ́tɛyi nkǝ, “Nyaso bimuǝ ǝsuǝ bitsyuǝ, itsyise binyi diyi nye lefe nǝ muubǝ.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis o dia nem a hora.
14 “Lefe nǝmfóo, Onanto eto sekakedikɔ ebutsyǝ fe mmǝ. Lefe lɔnii, Osani utsyuǝ akɛ, wǝ léla nkǝ lǝ usu kusu kutsyuǝ nyaso ókpadi wǝ beyifoyifo nya úfi wǝ bikǝ ókpe mǝ lǝ ani.
14 Pois será como um homem que, ausentando-se do país, chamou os seus servos e lhes confiou os seus bens.
15 Útǝ utsyuǝ saa lesa nǝ wuukefi keyifo lǝ wǝ ǝsuǝale ǝsuǝ, nya ɔnii, útǝ wǝ sika eto atabi akpi anɔ. Nya obambaa, útǝ wǝ akpi ǝnuǝ. Utsyǝfǝǝ, útǝ wǝ kɔkpi kɔni. Nya údu úsu wǝ kusu komǝ.
15 A um deu cinco talentos, a outro, dois e a outro, um, a cada um segundo a sua própria capacidade; e, então, partiu.
16 Uyifoyifo wǝ léfo atabi eto akpi anɔɔ, ésu ɔ́tsyi ɔ́wuninsǝ lǝ nnya ǝsuǝ nya únyǝ akpi anɔ útǝkǝsǝ.
16 O que recebera cinco talentos saiu imediatamente a negociar com eles e ganhou outros cinco.
17 Nko ke nwǝ bǝtǝ akpi ǝnuǝ tsya dínyǝ akpi ǝnuǝ útǝkǝsǝ.
17 Do mesmo modo, o que recebera dois ganhou outros dois.
18 Fɛɛ uyifoyifo wǝ bǝtǝ sika eto atabi kɔkpi kɔnwɛɛ, úsu úku dibiǝ nya úfi wǝ Onamute eto atabi nyamǝ ɔ́kula mfó.
18 Mas o que recebera um, saindo, abriu uma cova e escondeu o dinheiro do seu senhor.
19 “Lǝ lefe kɛntsye eto kamaa, beyifoyifo bamfo eto Onamute ǝmǝ ésinkli úbǝ nya údufǝ lǝ nkunta ku mǝ.
19 Depois de muito tempo, voltou o senhor daqueles servos e ajustou contas com eles.
20 Uyifoyifo wǝ léfo sika eto atabi akpi anɔ, éfi akpi anɔ bamba óboko nya ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Bonamute, ǝtǝ mɛ sika eto akpi anɔ, nya mínyǝ akpi anɔ bamba mínkpe.’
20 Então, aproximando-se o que recebera cinco talentos, entregou outros cinco, dizendo: Senhor, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco talentos que ganhei.
21 “Wǝ Onamute ǝmǝ átɛyi wǝ nkǝ, ‘Alɔ éyifo, uyifoyifo sɛɛ. Éyifo asa lǝ kusu ǝsuǝ nya fálɛ asa sɛkɛ ola, nyaso muufi fǝ ntsyǝ lǝ asa kpǝ eto kɛnyɛ. Dufǝ ǝbǝ lǝ ǝbǝ ǝnyǝnko mɛ disuǝyuǝ!’
21 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
22 “Nya uyifoyifo nuǝfǝ wǝ bǝtǝ sika eto akpi ǝnuǝ tsya díbǝ nya ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Bonamute, ǝtǝ mɛ sika eto atabi akpi ǝnuǝ nya mínyǝ akpi ǝnuǝ bamba mínkpe.’
22 E, aproximando-se também o que recebera dois talentos, disse: Senhor, dois talentos me confiaste; aqui tens outros dois que ganhei.
23 “Wǝ Onamute ǝmǝ átɛyi wǝ nkǝ, ‘Uyifoyifo sɛɛ, éyifo lesa saa lǝ kusu ǝsuǝ tinti! Se fálɛ asa sɛkɛ ola lǝ kusu ǝsuǝ esoo, muufi fǝ ntsyǝ lǝ kpǝ eto kɛnyɛ. Bǝ lǝ ǝbǝ ǝnyǝnko mɛ disuǝyuǝ!’
23 Disse-lhe o senhor: Muito bem, servo bom e fiel; foste fiel no pouco, sobre o muito te colocarei; entra no gozo do teu senhor.
24 “Mfó nya uyifoyifo wǝ léfo sika eto atabi kɔkpi kɔnwɛ tsya díbe nya ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Bonamute, nyi minkǝ eyifo utidi wǝ eto asa nkpe ale nnya fǝǝfǝsǝ asa lǝ kaka fámanto kuǝtsyuǝ. Nya faalɛ asa lǝ kaka fémense kulesa.
24 Chegando, por fim, o que recebera um talento, disse: Senhor, sabendo que és homem severo, que ceifas onde não semeaste e ajuntas onde não espalhaste,
25 Nya se mínte sikpi esoo, mfi fǝ atabi nyamǝ nya mínku dibiǝ mímfi nnya mínkpe. Nyaso nyǝ fǝ atabi ni nyamfo.’
25 receoso, escondi na terra o teu talento; aqui tens o que é teu.
26 “Wǝ Onamute ǝmǝ átɛyi wǝ nkǝ, ‘Fǝ uyifoyifo bua, ɔflɔ́. Eyi fǝ meefi lesa kaka lǝ mánkpe nya mǝǝfǝsǝ asa lǝ kaka mánto kulesa.
26 Respondeu-lhe, porém, o senhor: Servo mau e negligente, sabias que ceifo onde não semeei e ajunto onde não espalhei?
27 Nyalɛ beso fémemfi mɔ atabi ésuko atabi kǝtsyǝkɔ bǝ lǝ mbǝǝ, lǝ nnyǝ nnya kutǝkǝ?’
27 Cumpria, portanto, que entregasses o meu dinheiro aos banqueiros, e eu, ao voltar, receberia com juros o que é meu.
28 “Mfó nya onamute ǝmǝ lɛtɛyi nkǝ, ‘Mɔmɔ, lɛ atabi nyamfo afo lǝ wǝ ani lǝ befi nnya bitǝ nwǝ nkpe akpi lefosi.’
28 Tirai-lhe, pois, o talento e dai-o ao que tem dez.
29 Itsyise utidi wǝ nkpe asaa, wǝ ke bonsi boofi ditsyuǝ bakpe bawunsǝ nɛ. Nya utidi wǝ kulesa lentee, sɛkɛɛ nte wǝ tsyaa, bɔɔlɛ ni bafo wǝ lǝ ani.
29 Porque a todo o que tem se lhe dará, e terá em abundância; mas ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
30 Nya uyifoyifo bimba ǝmfo alɛɛ, beto wǝ bekpe lǝ ketuntu ka nkpe lǝ lekple. Kaka mfóo, wuwi keku unǝ wǝ animi.
30 E o servo inútil, lançai-o para fora, nas trevas. Ali haverá choro e ranger de dentes.
31 “Lefe nǝ Utidi Eto Ubi ǝmǝ luubǝ lǝ wǝ diyǝnde ǝsuǝ ku Onanto eto batɔnkpe kenkee, wuusiǝ lǝ wǝ lekankpomɛ ǝsuǝ.
31 Quando vier o Filho do Homem na sua majestade e todos os anjos com ele, então, se assentará no trono da sua glória;
32 Nya kawunsiǝ eto ese eto betidi kenke lɔɔbɔ bǝńyǝ lǝ wǝ ǝnǝmi. Nya wuusǝnsǝ mǝ lǝ akpa ǝnuǝ fe kase nwǝ laayɛnko bebuki leesǝnsǝ basamu kǝlǝkǝ lǝ bate nti.
32 e todas as nações serão reunidas em sua presença, e ele separará uns dos outros, como o pastor separa dos cabritos as ovelhas;
33 Wuuńyǝsǝ betidi sɛɛ lǝ wǝ kodiani, nya wuutǝ mba ni betidi bua ńyǝ lǝ wǝ kǝmǝni.
33 e porá as ovelhas à sua direita, mas os cabritos, à esquerda;
34 “Nya Oka ǝmǝ lɔɔtɛyi mba ńyǝ wǝ lǝ kodiani nkǝ, ‘Bibǝ, mi mba mɔ anto lékpo atsyɔ! Bibǝ bidufǝ lǝ sekakedikɔ ka bálɔ bǝtsyǝ itǝ mi idu taa kawunsiǝ eto ketsyikokɔ ke.
34 então, dirá o Rei aos que estiverem à sua direita: Vinde, benditos de meu Pai! Entrai na posse do reino que vos está preparado desde a fundação do mundo.
35 Kukpɛnsɛ álɛ mɛ nya bítǝ mɛ lesa míndi, utukuɛ álɛ mɛ, nya bítǝ mɛ ntu mínnǝ. Nyifo ɔfɔ nya béfo mɛ békpe lǝ mi ayo.
35 Porque tive fome, e me destes de comer; tive sede, e me destes de beber; era forasteiro, e me hospedastes;
36 Lefe nǝ mínyɛ leyaa, bítǝ mɛ kafia nti. Nya lefe nǝ mínlɛ bufii, bɛlɛ mɛ ola. Lefe nǝ bákpe mɛ lǝ diyo, bíbǝ bebe mɛ.’
36 estava nu, e me vestistes; enfermo, e me visitastes; preso, e fostes ver-me.
37 “Mfó nya betidi sɛɛ bamǝ lɔɔtɔ wǝ bǝnkǝ, ‘Bonamute, dimanfe búnyǝ kukpɛnsɛ nlɛ fǝ fɛ bútǝ lesa fédi, nye bútǝ fǝ ntu fǝnǝ?
37 Então, perguntarão os justos: Senhor, quando foi que te vimos com fome e te demos de comer? Ou com sede e te demos de beber?
38 Dimanfe búnyǝ fǝ ɔfɔ fɛ bófo fǝ nye fányɛ leya bútǝ fǝ kafia féti?
38 E quando te vimos forasteiro e te hospedamos? Ou nu e te vestimos?
39 Dimanfe bɔ́nɔ bǝ alɛ bufi nye bǝ akɛ lǝ diyo fɛ búbǝ bóbe fǝ?’
39 E quando te vimos enfermo ou preso e te fomos visitar?
40 “Mfó nya Oka ǝmǝ luutǝ mbuayɛ nkǝ, ‘Nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, lefe saa nǝ fáwunsǝko utsyuǝ wǝ lǝmbǝ dibu saa lǝ mɔ bayimi bamfo ntii, mɔ féyifo fǝtǝ.’
40 O Rei, respondendo, lhes dirá: Em verdade vos afirmo que, sempre que o fizestes a um destes meus pequeninos irmãos, a mim o fizestes.
41 “Mfó wɔɔtɛyi mba ńyǝ lǝ wǝ kǝmǝni nkǝ, ‘Bidu mɛ lǝ ɔflɔ, mi mba Onanto díkudi! Bisu bidufǝ lǝ ditefɛnku manlo nǝ Onanto létsyaka útǝ Obonsam ku wǝ batɔnkpe!
41 Então, o Rei dirá também aos que estiverem à sua esquerda: Apartai-vos de mim, malditos, para o fogo eterno, preparado para o diabo e seus anjos.
42 Kukpɛnsɛ álɛ mɛ, fɛɛ bɛni bíǝntǝ mɛ lesa ndi. Utukuɛ álɛ mɛ, fɛɛ bíǝntǝ mɛ ntu nko ke.
42 Porque tive fome, e não me destes de comer; tive sede, e não me destes de beber;
43 Nyifo ɔfɔ wǝ díbǝ ɔ́sɔnɔ mi, tsya bíamfo mɛ. Nyɛ leya tsya bíenti mɛ kafia. Nnɔ bufi, bákpe mɛ lǝ diyo, fɛɛ bíǝmbǝ bisiǝsǝ mɛ.’
43 sendo forasteiro, não me hospedastes; estando nu, não me vestistes; achando-me enfermo e preso, não fostes ver-me.
44 “Mfó buutǝ wǝ mbuayɛ bǝnkǝ, ‘Boanto, lemanfe búnyǝ kukpɛnsɛ lɛlɛ fǝ, nye ututkuɛ lɛ fǝ, nye féyifo ɔfɔ, nye fányɛ leya, nye fanlɛ bufi, nye fakɛ lǝ diyo fɛ bóǝmbǝ bobe nye bɔ́wunsǝko fǝ?’
44 E eles lhe perguntarão: Senhor, quando foi que te vimos com fome, com sede, forasteiro, nu, enfermo ou preso e não te assistimos?
45 “Oka ǝmǝ ebutǝ mbuayɛ nkǝ, ‘Nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, lefe nǝ eto lefe bíenyifo kasɛɛ bítǝ betidi ba bíembu kulesa lǝ mɔ bǝtsyuǝ bamfo ntii, mɔ uni bíenyifo kulesa bitǝ!’ ”
45 Então, lhes responderá: Em verdade vos digo que, sempre que o deixastes de fazer a um destes mais pequeninos, a mim o deixastes de fazer.
46 Yesu átɛyi ólosǝ nkǝ, “Nyaso boofi mba mfo batsyese kanyi kǝnyǝkɔ itǝ manlo manlo. Nya betidi sɛɛ bamfóo, mǝ ebunyǝ nkpǝ bo lǝmbɔkɛ kalokɔ kulefe kulefe.”
46 E irão estes para o castigo eterno, porém os justos, para a vida eterna.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.