Mateus 12
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA
1 Lǝ lefe kliminti ditsyuǝ kamaa, Yesu ku wǝ bakasebi ésu báyɛ akpa eto ɔkuɛ utsyuǝ kafo báfe lǝ Ɔnwɛditsyǝyi. Se kukpɛnsǝ lɛlɛ wǝ bakasebi bamǝǝ, bétsyiko edisa nyamǝ bufǝsǝ kayimi.
1 Por aquele tempo, num sábado, Jesus passou pelas searas. Estando os seus discípulos com fome, começaram a colher espigas e a comer.
2 Se Farisifɔ bamǝ dínyǝ nyamfoo, bátɛyi Yesu bǝnkǝ, “Fǝ bakasebi éyifo lesa nǝ díńyǝ lǝ bo Ɔnwɛditsyǝyi eto afi ǝsuǝ!”
2 Os fariseus, vendo isso, disseram a Jesus: — Olhe! Os seus discípulos estão fazendo o que não é lícito fazer num sábado.
3 Mfó Yesu dítǝ mǝ mbuayɛ ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Bíankla lesa nǝ Oka David díyifo lǝ lefe nǝ kukpɛnsɛ lɛlɛ wǝ ku wǝ betidi?
3 Mas Jesus lhes disse:
4 Údufǝ Onanto eto diyo, nya wǝ ku wǝ betidi dífi lesa nǝ bákpo atsyɔ bǝtǝ Onanto bédi, lǝ lefe nǝ eto lefe kɔfi mǝntǝ kusu nko, ini mba lǝǝtǝ Onanto kedi hã nkpe kusu beedi lebolo nǝmǝ.
4 Como entrou na Casa de Deus, e comeram os pães da proposição, os quais não era lícito comer, nem a ele nem aos que estavam com ele, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Nye bíankla lǝ Moses eto afi biǝnkǝ lǝ Ɔnwɛditsyǝyi saa, besumunyǝ ba nkpe lǝ Onanto eto Disumuyo ékeyifo asa nnya díńyǝ lǝ diyi nǝmǝ ǝsuǝ, tsya fɛɛ bánlo mǝ dikpi lǝ nnya ǝsuǝ?
5 Ou vocês não leram na Lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo profanam o sábado e ficam sem culpa?
6 Nlɛ mi bɔtɛyi minkǝǝ, lesaatsyuǝ kpe mi lenti mfo nǝ lɛmɔ lenso Disumuyo Kplɛ.
6 Pois eu lhes digo que aqui está quem é maior do que o templo.
7 Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue nkǝ, ‘Kaminsǝnyǝnyǝ ni lesa nǝ maabɛbɛ, inni bebuki eto keditǝtǝ.’ Lǝ bǝ bɛnɔ nyamfo kasɔ tutuutuu, eni biembokpo akpofukutu belo betidi ekpi.
7 Mas, se vocês soubessem o que significa: “Quero misericórdia, e não sacrifício”, não teriam condenado inocentes.
8 Itsyise Utidi Eto Ubi ni Ɔnwɛditsyǝyi eto Onamute.”
8 Porque o Filho do Homem é senhor do sábado.
9 Mfó nya Yesu dídu úsu Yudafɔ eto Katsyakɔ kǝtsyuǝ.
9 Tendo Jesus saído dali, entrou na sinagoga deles.
10 Mfóo, úsu únyǝ osani utsyuǝ wǝ eto kɔni, kɔni díkpǝ. Betidi bǝtsyuǝ ákɛ mfó ba léla bǝ bábɛbɛ etiki bǝtǝ wǝ bǝ óta kɔfi ubu, nyaso bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Kɔfi ǝtǝ kusu bǝ batsya ufimfi lǝ Ɔnwɛditsyǝyi?”
10 Achava-se ali um homem que tinha uma das mãos ressequida. Então, a fim de o acusar, perguntaram a Jesus: — É lícito curar no sábado?
11 Yesu átɔ mǝ nkǝ, “Lǝ ibǝ bǝ mi utsyuǝ eto osamu ákpia údufǝ lǝ dibiǝku ǝsuǝ lǝ Ɔnwɛditsyǝyii, wǝmbunǝ wǝ ulǝkǝ?
11 Ao que lhes respondeu:
12 Fɛɛ utidi afo koya oso osamu! Nyalɛ, bo kɔfi mǝntǝ bo kusu nkǝ bɔwunsǝko kuutsyuǝ lǝ Ɔnwɛditsyǝyi.”
12 Ora, quanto mais vale um homem do que uma ovelha! Logo, é lícito nos sábados fazer o bem.
13 Mfó nya ɔ́tɛyi osani wǝ eto kɔni díkpǝ nkǝ, “Nǝ fǝ kɔni etsyue.” Únǝ ko útsyue, nya kɔni komǝ disi kótsya wǝ fe kase kunuǝfǝ komǝ nte.
13 Então Jesus disse ao homem: O homem estendeu a mão, e ela foi restaurada e ficou sã como a outra.
14 Nya Farisifɔ ba díńyǝ mfó dídu nya béfi nsusu bǝ boolo Yesu.
14 Mas os fariseus, saindo dali, conspiravam contra ele, procurando ver como o matariam.
15 Se Yesu lɛnɔ nkǝ bákle kɛnyɛ lǝ wǝ ǝsuǝǝ, údu mfó, nya betidi kpǝ dítǝkǝko wǝ. Ótsya befimfi kenke.
15 Mas Jesus, sabendo disto, afastou-se dali. Muitos o seguiram, e a todos ele curou,
16 Nya úti mǝ kusu nkǝ bǝntǝ lǝ betidi lǝ bate bǝ wǝ uni.
16 advertindo-lhes, porém, que não o expusessem à publicidade.
17 Ɔ́tɛyi nyamfo nko bǝ lǝ Onanto eto nnya ɔ́tɛyi útsyǝ ɛyɛ lǝ wǝ Unyɛlǝkǝtidi Yesaya ǝsuǝ lǝ ibǝ itǝ sitinti nkǝ,
17 Isso aconteceu para se cumprir o que foi dito por meio do profeta Isaías:
18 “Nwǝ mfo ni mɔ uyifoyifo wǝ mínlǝkǝ mintsyǝ,
18 “Eis aqui o meu servo, que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se agrada. Farei repousar sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará juízo aos gentios.
19 Weembunǝ etiki ku betidi nye ofã kuutsyuǝ,
19 Não entrará em discussões, nem gritará, nem fará ouvir nas praças a sua voz.
20 Wɔɔkɛ dibusǝ utǝ mba lǝmbǝ ǝsuǝale.
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará o pavio que fumega, até que faça vencedor o juízo.
21 Nya betidi ba kenke luufi mǝ kusubebe bǝtǝkǝ lǝ wǝ.”
21 E no seu nome os gentios colocarão a sua esperança.”
22 Mfó nya betidi bǝtsyuǝ lékpa osani utsyuǝ wǝ awɔnɔ bua nlɛ bulǝ, wǝ ni unǝmba nya uyifo nwǝ lendi etiki tsya báboko Yesu ɔflɔ. Yesu átsya wǝ itǝ ófo etiki budi, kǝnyǝ asa tsya.
22 Então trouxeram a Jesus um endemoniado, cego e mudo. Jesus o curou, e o homem passou a falar e a ver.
23 Ayanisa nnya Yesu díyifo mfó éyifo betidi bamfó yanii, nya bátɔ bǝnkǝ, “Inni nwǝmfo ni Oka David eto ufluflu wǝ bákpo ɔhile bǝtsyǝ?”
23 E toda a multidão se admirava e dizia: — Não seria este, por acaso, o Filho de Davi?
24 Se Farisifɔ lɛnɔ nyamfoo, bátɛyi bǝnkǝ, “Woala ɔwɔnɔ bua kǝlǝkǝ ɛyɛ lǝ ǝsuǝale nya awɔnɔ bua eto ɔtɔnkotɔnko Beelsebul dítǝ wǝ ǝsuǝ.”
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, diziam: — Este não expulsa demônios senão pelo poder de Belzebu, o maioral dos demônios.
25 Yesu áte mǝ nsusu nyaso ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Sekakedikɔ saa sia laama akpa akpa, kǝńyǝ lǝ bǝtsyuǝ ǝsuǝǝ, ebɔkɛ sɛklɛ. Nya umǝ nye diyo saa nǝ laama akpa akpa kǝńyǝ lǝ bǝtsyuǝ ǝsuǝǝ, eboba lǝ akpa.
25 Mas Jesus, sabendo o que eles pensavam, disse-lhes:
26 Nyaso lǝ lekpa lɔni lɛ lekpa nuǝfǝ bɔkpɔnko lǝ Obonsam eto sekakedikɔɔ, ete bǝnkǝ dioba akpa, nya diǝmbɔklɛ fɛ dioba lekpo lǝ kasɔ.
26 Se Satanás expulsa Satanás, está dividido contra si mesmo; como, então, o seu reino subsistirá?
27 Lǝ bɛlɛ bɔtɛyi biǝ awɔnɔ bua eto ɔtɔnkotɔnko eto ǝsuǝale ǝsuǝ maayɛ kala awɔnɔ bua kǝlǝkǝ lǝ betidi ǝsuǝǝ, nyalɛ bawe eto ǝsuǝale ǝsuǝ mba ntǝkǝko mi laayɛ kala mǝ kǝlǝkǝ? Lesa nǝ mi kosate eto mba ntǝkǝko mi leeyifoo, lǝ bote bǝ bɛnlɛ sitinti bɔtɛyi.
27 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem os filhos de vocês os expulsam? Por isso, eles mesmos serão os juízes de vocês.
28 Inni Beelsebul bomuu, Onanto eto Lɛwɔnɔ ni lǝǝtǝ mɛ ǝsuǝale bǝ nla awɔnɔ bua lǝ betidi ǝsuǝ. Nyamfo lɛ bote bǝ Onanto eto Sekadidi ébutsyǝ kasɔ lǝ mi nti koko.
28 Se, porém, eu expulso os demônios pelo Espírito de Deus, certamente é chegado o Reino de Deus sobre vocês.
29 “Kuutsyuǝ saa embofo botaka kedufǝ lǝ ǝsuǝaletidi eto diyo ete utsyiko wǝ bikǝ butsyi, lenni bǝ ófo ǝsuǝaletidi ǝmǝ bumuǝ kakle fɛ woofo budufǝ lǝ diyo nǝmǝ ketsyi wǝ bikǝ.
29 Ou como pode alguém entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens sem primeiro amarrá-lo? E só então saqueará a casa dele.
30 “Utidi wǝ ke lentǝkǝko mɛɛ, uńyǝ mɛ lǝ ǝsuǝ. Nya nwǝ ke lanwunsǝko mɛ lǝ bɔsɛketsyue ǝsuǝ eesensǝ nnya.
30 — Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Lǝ nyamfo esoo, nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, boofi abua saa béyifo ku etiki bua saa bédi batsyɛ mǝ, fɛɛ nwǝ ke luudi etiki nnya diíyǝ lǝ Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ ǝsuǝ alɛɛ, bembufi nnya batsyɛ wǝ.
31 Por isso, digo a vocês que todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Nya utsyuǝ wǝ ke luudi etiki uńyǝ lǝ Utidi Eto Ubi ǝsuǝǝ, boofo bufi katsyɛ wǝ, fɛɛ utsyuǝ saa ke luudi etiki uńyǝ lǝ Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ ǝsuǝǝ, bembufi batsyɛ wǝ lǝ nkpǝ bomfo lee mbo luubǝ ǝsuǝ tsya.
32 Se alguém disser alguma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, se alguém falar contra o Espírito Santo, isso não lhe será perdoado, nem neste mundo nem no porvir.
33 “Kuyi sɛɛ saa aanwɔ ebibi sɛɛ, nya kuyi bua saa tsya aanwɔ ebibi bua. Bǝǝtsyǝ kuyi lekpo ɛyɛ lǝ ebibi nnya koanwɔ ǝsuǝ.
33 — Tornem a árvore boa e o seu fruto será bom, ou tornem a árvore má e o seu fruto será mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Mimba lɛbɔ bitsyi lǝ bawa eto kafo ǝsuǝ! Asa sɛɛ aambɔ ketsyi lǝ mi kɛnyɛ! Itsyise lesa nǝ diyi mi ketu ǝsuǝǝ, nnya mi kɛnyɛ lǝǝlǝkǝ katɛyi nɛ.
34 Raça de víboras! Como vocês podem falar coisas boas, sendo maus? Porque a boca fala do que está cheio o coração.
35 Utidi sɛɛ, asa sɛɛ laabɔ ketsyi lǝ wǝ nya ini nnya wǝǝlǝkǝ katɛyi nɛ. Nya utidi bua tsyaa, abua nnya nkpe lǝ wǝǝ, nnya wǝǝlǝkǝ katɛyi nɛ.
35 A pessoa boa tira do tesouro bom coisas boas; mas a pessoa má do mau tesouro tira coisas más.
36 Nla miǝ ekpa ko mi wee bǝ, lǝ Lekpoyi Fɛfɛɛ, utsyuǝ saa ebutǝ etiki bimba saa nnya lɛbɔ lǝ wǝ kɛnyɛ eto nkunta.
36 — Digo a vocês que, no Dia do Juízo, as pessoas darão conta de toda palavra inútil que proferirem;
37 Itsyise fǝ kosate eto etiki nnya lɛbɔ fǝ lǝ kɛnyɛɛ, nya buufi bakponko fǝ lekpo balofǝ dikpi lee bǝtǝ fǝ lɛbɛ nɛ.”
37 porque, pelas suas palavras, você será justificado e, pelas suas palavras, você será condenado.
38 Mfó nya afi eto bateasa ku Farisifɔ bǝtsyuǝ lɛtɛyi Yesu bǝnkǝ, “Oteasa, bola boǝ yifo ayanisa ǝtsyuǝ até lǝ bobe.”
38 Então alguns escribas e fariseus disseram a Jesus: — Mestre, queremos ver algum sinal feito pelo senhor.
39 Mfó nya Yesu dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Bebe, mi mmi eto betidi ba leesumu bǝfiǝ ku asa bimba. Bela biǝ biǝnyǝ ayanisa itsyi mɔ ɔflɔ, fɛɛ biembunyǝ ayanisa saa enso nnya dítsyi Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi Yona ɔflɔ.
39 Mas ele respondeu:
40 Fe kase Yona dísiǝ eyi ǝtsyǝ ku ntsye ntsyǝ lǝ lɛkpɛ kplɛ ditsyuǝ eto kafoo, nko ke Utidi Eto Ubi tsya lɔɔkɛ lǝ eyi ǝtsyǝ ku ntsye ntsyǝ ǝsuǝ lǝ kasɔ kǝmiǝ nɛ.
40 Porque assim como Jonas esteve três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim o Filho do Homem estará três dias e três noites no coração da terra.
41 Lǝ Lekpoyi Fɛfɛɛ, Ninive eto betidi ebuńyǝ balo mi dikpi itsyise bátsyi bawuninsǝ se bánɔ Yona lébe Ditiki Sɛɛ nǝmǝ letsya. Nya lǝ ntɛyi mi, utsyuǝ kpe mi lenti mfo wǝ lɛmɔ onso Yona.
41 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão, porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E aqui está quem é maior do que Jonas.
42 Lǝ Lekpoyi Fɛfɛɛ, Besio eto Oka wǝ dítsyi Ɔnwɛdikue ebotaka uńyǝ olo mi dikpi, itsyise ɔ́yɛ utsyi taa mfó úsu Oka Salomo ɔflɔ nkǝ lǝ usu ɔnɔ Oka Salomo eto abesibetiki. Fɛɛ nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, lesatsyuǝ nǝ nso Oka Salomo eto kobe kpe mi lenti mfo.
42 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com esta geração e a condenará, porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E aqui está quem é maior do que Salomão.
43 “Nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ, lǝ bala lɛwɔnɔ bua bǝlǝkǝ lǝ utidi ǝsuǝǝ, diesukayɛ nlebe nlebe bo lekoe kabɛbɛ kasɔnɔkɔ. Nya lǝ diǝnnyǝ kedufǝkɔ saa,
43 — Quando o espírito imundo sai de uma pessoa, anda por lugares áridos procurando repouso, porém não encontra.
44 diatɛyi ni ǝsuǝ nkǝ, ‘Muusinkli nsu kaka mínsiǝ kɔ.’ Lǝ dibǝ dinyǝ nkǝ mfó te fufuu, bákpa mfó nya betsyue bikǝ kukɔnɔ lǝ ni kafoo.
44 Por isso, diz: “Voltarei para a minha casa, de onde saí.” E, voltando, ele a encontra vazia, varrida e arrumada.
45 Diesinkli kesu kakpa awɔnɔ bua akuanse bamba nnya nkpe ale enso ni nya beesinkli kesu kǝsiǝ mfó. Nya lǝ kalokɔɔ, utidi ǝmǝ eto asayifoyifo aabia kaso nnya kɔ. Nko yuutsyǝ itǝ mi mmi eto betidi bua bamfo nɛ.”
45 Então vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali. E o último estado daquela pessoa se torna pior do que o primeiro. Assim também acontecerá a esta geração perversa.
46 Lefe nǝ Yesu nsi nlɛ etiki budi ku betidi bamǝǝ, wǝ ambe ku wǝ bayimisani ǝbǝ bǝńyǝ lǝ lekple mfó nya bála bǝ bedinko wǝ etiki.
46 Enquanto Jesus ainda falava ao povo, eis que a mãe e os irmãos dele estavam do lado de fora, procurando falar com ele.
47 Nya betidi ba díńyǝ mfó eto ɔni dísu ɔ́tɛyi Yesu nkǝ, “Bebe, fǝ ambe ku fǝ bayimisani ńyǝ lǝ lekple bǝ bala bǝ beedinko fǝ etiki.”
47 E alguém lhe disse: — A sua mãe e os seus irmãos estão lá fora e querem falar com o senhor.
48 Yesu ǝtǝ wǝ mbuayɛ nkǝ, “Owoe ni mɔ ambe nya bawe ni mɔ bayimisani?”
48 Porém Jesus respondeu ao que lhe trouxe o aviso:
49 Nya óté wǝ bakasebi kɔni ɔ́tɛyi nkǝ, “Nnyǝ mɔ ambe ku mɔ bayimisani!
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse:
50 Utsyuǝ saa wǝ leeyifo mɔ Anto wǝ nkpe kato eto lelabii, wǝ ni mɔ ɔyimisani ku mɔ ɔyimisio ku mɔ ambe nɛ.”
50 Portanto, aquele que fizer a vontade de meu Pai celeste, esse é meu irmão, minha irmã e minha mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.