Marcos 5
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NVI
1 Nyamfo eto kamaa, Yesu ku wǝ bakasebi édu bésu Galilea eto Ditumbukplɛ eto situma sia nse lǝ Gerasefɔ eto kasɔ.
1 Eles atravessaram o mar e foram para a região dos gerasenos.
2 Le kase Yesu lɛbɔ le ɔklɔ ǝmǝ kafo koo, osani utsyuǝ wǝ lɛwɔnɔ bua nsi lǝ ǝsuǝǝ, ǝbǝ ótsyako wǝ. Osani ǝmfo ábɔ lǝ edi nnya lɛfi mfó nti.
2 Quando Jesus desembarcou, um homem com um espírito imundo veio dos sepulcros ao seu encontro.
3 Itsyise mfó úkǝsiǝ nɛ. Lǝ lefe nǝ lefe mmǝǝ, betidi ba kenke mámfo wǝ bumuǝ kakpe lǝ amana.
3 Esse homem vivia nos sepulcros, e ninguém conseguia prendê-lo, nem mesmo com correntes;
4 Lǝ lefe kpǝ ǝsuǝǝ, bákafo wǝ ani ku akpa bokle. Fɛɛ wókala nnya bufǝsǝ kabɔ. Utidi ǝmfo akɛ ǝsuǝale tinti, itǝ bǝ kutsyuǝ saa mánkamfo wǝ bumuǝ kǝtsyǝ.
4 pois muitas vezes lhe haviam sido acorrentados pés e mãos, mas ele arrebentara as correntes e quebrara os ferros de seus pés. Ninguém era suficientemente forte para dominá-lo.
5 Kǝtsyǝ ku kakɔmi kenke úkatsyilama lǝ betidi eto edi ku atini nyamǝ nti, nya úkakpo kudu, ékefi abambi katsya wǝ ǝsuǝ.
5 Noite e dia ele andava gritando e cortando-se com pedras entre os sepulcros e nas colinas.
6 Utidi ǝmfo ǝńyǝ kɔsɛsɛ fɛ únyǝ Yesu. Nyaso útsyetsyi úsu óse akonki lǝ Yesu eto ǝnǝmi.
6 Quando ele viu Jesus de longe, correu e prostrou-se diante dele,
7 Nya ófa bembembe ɔ́tɛyi nkǝ, “Onanto Fanlonlo eto Ubi! Be nkpe lǝ mɔ ku fǝ lenti mfo? Nlɛ fǝ lekpakpa, se mɛ uyi lǝ Onanto eto diye ǝsuǝ fǝnkǝ embunǝ mɛ koto!”
7 e gritou em alta voz: "Que queres comigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Rogo-te por Deus que não me atormentes! "
8 Ɔ́tɛyi nkomǝ, itsyise ɔ́nɔ bǝ Yesu Yesu áto ɔkuɛ nkǝ, “Lɛwɔnɔ bua bɔ lǝ osani ǝmfo ǝsuǝ.”
8 Pois Jesus lhe tinha dito: "Saia deste homem, espírito imundo! "
9 Nya Yesu lɛtɔ wǝ nkǝ, “Ntsyǝ baakpo fǝ?”
9 Então Jesus lhe perguntou: "Qual é o seu nome? " "Meu nome é Legião", respondeu ele, "porque somos muitos".
10 Nya ɔ́lɛ Yesu lekpakpa nkǝ woanla mǝ lǝ kasɔ kamǝ.
10 E implorava a Jesus, com insistência, que não os mandasse sair daquela região.
11 Lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, bakplako kpǝ ǝńyǝ lɛ kɔtini komǝ ɔflɔ balɛ budi.
11 Uma grande manada de porcos estava pastando numa colina próxima.
12 Nya awɔnɔ nyamfo lɛlɛ Yesu lekpakpa bǝnkǝ, “La bo akpe lǝ bakplako ba ńyǝ lǝ mmǝ, lǝ budu budufǝ lǝ mǝ ǝsuǝ.”
12 Os demônios imploraram a Jesus: "Manda-nos para os porcos, para que entremos neles".
13 Nya ɔ́tɔnɔ útǝ mǝ, nya awɔnɔ nyamǝ lɛbɔ lǝ osani ǝmfo ǝsuǝ nya bédu bésu bédufǝ lǝ bakplako bamǝ ǝsuǝ. Nya bakplako bamǝ kenke, ba eto utu luuyifo fe akpi ǝnuǝǝ, dítsyetsyi bésu báwunini lǝ kɔtini komǝ eto kotosi bésu bédufǝ lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ nya bánya bátsylɔ kenke.
13 Ele lhes deu permissão, e os espíritos imundos saíram e entraram nos porcos. A manada de cerca de dois mil porcos atirou-se precipício abaixo, em direção ao mar, e nele se afogou.
14 Nya mba nlɛ bakplako bamǝ bobee, dítsyetsyi bésu umǝ ǝmǝ ku mba lɛkɛ lǝ wǝ ɔflɔ mfó, nya bésu batɛyi betidi ba kenke lesa nǝ díbǝ. Mba bátɛyi ésu mfó, bésu bábe lesa nǝ díbǝ.
14 Os que cuidavam dos porcos fugiram e contaram esses fatos na cidade e nos campos, e o povo foi ver o que havia acontecido.
15 Nya lefe nǝ bǝbǝ Yesu ɔflɔɔ, bǝnyǝ utidi wǝ awɔnɔ bua kpǝ dísiǝ lǝ ǝsuǝ mfó. Nya únsi lǝ kasɔ, ónkpe awu, íkakpa ko wǝ. Nya sikpi dímuǝ mǝmblɛ kenke.
15 Quando se aproximaram de Jesus, viram ali o homem que fora possesso da legião de demônios, assentado, vestido e em perfeito juízo; e ficaram com medo.
16 Betidi ba leka wǝ búnyǝǝ, átɛyi lesa saa nǝ díbǝ lǝ utidi ǝmǝ ku bakplako bamǝ ǝsuǝ.
16 Os que o tinham visto contaram ao povo o que acontecera ao endemoninhado, e falaram também sobre os porcos.
17 Nyaso bálɛ Yesu lekpakpa bǝ udu lǝ mǝ kasɔ.
17 Então o povo começou a suplicar a Jesus que saísse do território deles.
18 Lefe nǝ Yesu nlɛ budufǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ ǝsuǝǝ, osani ǝmǝ ǝsuǝ awɔnɔ bua dísiǝǝ, alɛ wǝ lekpakpa nkǝ, “Tɔnɔ lǝ ntǝkǝko fǝ lǝ bukayɛ katsyilama.”
18 Quando Jesus estava entrando no barco, o homem que estivera endemoninhado suplicava-lhe que o deixasse ir com ele.
19 Fɛɛ Yesu mántɔnɔ. Bomu ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Sinkli esu fǝ betidi ɔflɔ lǝ atɛyi mǝ kase Onamute ǝmǝ lɛwunsǝ ko fǝ ku kase únyǝ fǝ kaminsǝ.”
19 Jesus não o permitiu, mas disse: "Vá para casa, para a sua família e anuncie-lhes quanto o Senhor fez por você e como teve misericórdia de você".
20 Nyaso osani ǝmfo édu úsu ótsyilama Kǝmǝ Lefosi kamǝ nya ɔ́tɛyi betidi bamǝ lesa saa nǝ Yesu díyifo útǝ wǝ. Nya íyifo mba lɛnɔ nnya yanii.
20 Então, aquele homem se foi e começou a anunciar em Decápolis quanto Jesus tinha feito por ele. Todos ficavam admirados.
21 Yesu ǝsiǝ lǝ ɔklɔ úsinkli úsu ditumbukplɛ nǝmǝ eto Yudafɔ eto lekpake nǝ nse. Se úsu údufǝ ditumbukplɛ nǝmǝ eto kɛnyɛ mfóo, betidi kpǝ ǝbǝ bátsyilama wǝ.
21 Tendo Jesus voltado de barco para a outra margem, uma grande multidão se reuniu ao seu redor, enquanto ele estava à beira do mar.
22 Nya Yudafɔ eto katsyakɔ eto uninǝ ɔni utsyuǝ wǝ baakpo Yairo ǝbǝ mfó. Se únyǝ Yesuu, óse akonki lǝ wǝ akɔ.
22 Então chegou ali um dos dirigentes da sinagoga, chamado Jairo. Vendo Jesus, prostrou-se aos seus pés
23 Nya ɔ́lɛ wǝ lekpakpa kekleke nkǝ, “Mɔ ubisiobi kɛkɛ lɛ bufi kekleke. Nyaso bǝ lǝ ǝbǝ efi fǝ kɔni ǝtǝkǝ lǝ wǝ bǝ lǝ ǝsuǝ lǝ imuǝ wǝ ale lǝ ɔkɛ nkpǝ.”
23 e lhe implorou insistentemente: "Minha filhinha está morrendo! Vem, por favor, e impõe as mãos sobre ela, para que seja curada e viva".
24 Nyaso Yesu átaka útǝkǝko wǝ.
24 Jesus foi com ele. Uma grande multidão o seguia e o comprimia.
25 Nya usio utsyuǝ akɛ lǝ mǝ nti, wǝ kɔtɔ díkakpo lǝ lefosi alɛ ǝnuǝ sɔ̃ɔ̃ ǝsuǝ.
25 E estava ali certa mulher que havia doze anos vinha sofrendo de uma hemorragia.
26 Ɔkɛ lǝ kanyi ǝsuǝ lǝ lefe nǝ eto lefe mba leeyifo afa díkǝtǝ wǝ afa kulaatsya. Wóbiasǝ wǝ atabi kenke ótsya bufi bomfo, tsya bufi bomǝ mányuǝ wǝ. Kato bomu bóbe.
26 Ela padecera muito sob o cuidado de vários médicos e gastara tudo o que tinha, mas, em vez de melhorar, piorava.
27 Ɔ́nɔ etiki itsyi lǝ Yesu ǝsuǝ, nyaso útǝkǝko betidi ba dítǝkǝko Yesu kama.
27 Quando ouviu falar de Jesus, chegou-se por trás dele, no meio da multidão, e tocou em seu manto,
28 Ɔ́tɛyi wǝ ǝsuǝ nkǝ, “Lǝ mfó wǝ awu butidi koo, eni bufi bomǝ ǝbɔyɛ mɛ.”
28 porque pensava: "Se eu tão-somente tocar em seu manto, ficarei curada".
29 Nyaso lefe nǝ útidi Yesu eto awuu, kɔtɔ komǝ díkakpo wǝǝ, ála kplo lamfolamfo! Nya únyǝ utsyǝ lekpo lǝ wǝ ǝsuǝ nkǝ wǝ bufi bomǝ áyɛ wǝ, nyaso kanyi ka ɔnlɛ bunyǝǝ, álo.
29 Imediatamente cessou sua hemorragia e ela sentiu em seu corpo que estava livre do seu sofrimento.
30 Lamfolamfo Yesu áte nkǝ ǝsuǝale ǝtsyuǝ ábɔ wǝ lǝ wǝ ǝsuǝ. Nyaso úkǝnǝ úńyǝ, nya ɔ́tsyi ɔwuninsǝ, nya ɔ́tɔ betidi bamǝ ntǝkǝko wǝ nkǝ, “Owoe ni futsyǝ dítidi mɛ awu?”
30 No mesmo instante, Jesus percebeu que dele havia saído poder, virou-se para a multidão e perguntou: "Quem tocou em meu manto? "
31 Wǝ bakasebi bamǝ átɔ wǝ bǝnkǝ, “Be kase betidi bamfo letsyilama fǝ. Beso faatɔ fǝ, owoe ni futsyǝ dítidi fǝ?”
31 Responderam os seus discípulos: "Vês a multidão aglomerada ao teu redor e ainda perguntas: ‘Quem tocou em mim? ’ "
32 Tsyaa, Yesu esi úkǝnǝ úńyǝ ɔlɛ ǝnǝmi botsyilamasǝ kabe lǝ woofo futsyǝ dítidi wǝ bunyǝ.
32 Mas Jesus continuou olhando ao seu redor para ver quem tinha feito aquilo.
33 Usio ǝmǝ mfó ǝnyǝ utsyǝ lekpo nkǝ lesatsyuǝ ǝbǝ wǝ lǝ ǝsuǝ. Nyaso lǝ sikpitete ku ketinkǝ ǝsuǝǝ, ɔ́bɔ úbǝ óse akonki lǝ Yesu eto akɔ. Nya ɔ́tɛyi wǝ lǝ ɔnukualɛ ǝsuǝ, lesa nǝ díbǝ.
33 Então a mulher, sabendo o que lhe tinha acontecido, aproximou-se, prostrou-se aos seus pés e, tremendo de medo, contou-lhe toda a verdade.
34 Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Mɔ ubisiobi, fǝ bofokanɔ átsya fǝ. Su lǝ diyuǝ ǝsuǝ. Fǝ kanyi ensiǝmbu sinkli kǝbǝ bio.”
34 Então ele lhe disse: "Filha, a sua fé a curou! Vá em paz e fique livre do seu sofrimento".
35 Lǝ lefe nǝ Yesu nlɛ nyamfo bɔtɛyii, batɔnkpe bǝtsyuǝ étsyi Yudafɔ eto katsyakɔ kamǝ eto uninǝ ǝmǝ eto diyo bǝbǝ nya bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Fǝ ubi ǝmǝ ébukpǝ koko. Beso fensi fanlɛ Oteasa ǝmfo bulǝ?”
35 Enquanto Jesus ainda estava falando, chegaram algumas pessoas da casa de Jairo, o dirigente da sinagoga. "Sua filha morreu", disseram eles. "Não precisa mais incomodar o mestre! "
36 Yesu méntsyue ditiki nǝ mba nlɛ bɔtɛyi mfó ato. Bomu ɔ́tɛyi Yairo nkǝ, “Mante sikpi, fo anɔ ete.”
36 Não fazendo caso do que eles disseram, Jesus disse ao dirigente da sinagoga: "Não tenha medo; tão-somente creia".
37 Nya Yesu lékpa Petro ku Yakobo ku wǝ ɔyimisani Yohanes mate hã, nya bésu Yairo eto diyo.
37 E não deixou ninguém segui-lo, senão Pedro, Tiago e João, irmão de Tiago.
38 Nya lefe nǝ bédufǝ diyo nǝmǝ, nya Yesu dínyǝ kase banlɛ kanyi bunyǝ kakpo edu kewi nkuu,
38 Quando chegaram à casa do dirigente da sinagoga, Jesus viu um alvoroço, com gente chorando e se lamentando em alta voz.
39 údufǝ lǝ mǝnti nya ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Be léboko kudu komfo bokpo? Beso bɛnlɛ nku? Dikpefi nǝmfó ménkpǝ. Selabe ete onlabe.”
39 Então entrou e lhes disse: "Por que todo este alvoroço e lamento? A criança não está morta, mas dorme".
40 Se ɔ́tɛyi nkoo, betidi ba ńyǝ mfó étsyiko wǝ bumǝ.
40 Mas todos começaram a rir de Jesus. Ele, porém, ordenou que eles saíssem, tomou consigo o pai e a mãe da criança e os discípulos que estavam com ele, e entrou onde se encontrava a criança.
41 Yesu ákɔbe usiobi kɛkɛ ǝmǝ lǝ kɔni nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Talita Koumu.” Nya kasɔ lǝ sele siamǝ ni nkǝ, “Disiobi, nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ, taka ǝńyǝ!”
41 Tomou-a pela mão e lhe disse: "Talita cumi! ", que significa: "Menina, eu lhe ordeno, levante-se! ".
42 Lamfolamfo, disiobi nǝmǝ nǝ dikafo lefosi alɛ ǝnuǝǝ, átaka úńyǝ nya útsyiko bɔyɛ katsyilama. Se íbǝ nkoo, íyifo mǝmblɛ yanii.
42 Imediatamente a menina, que tinha doze anos de idade, levantou-se e começou a andar. Isso os deixou atônitos.
43 Nyaso Yesu ǝkǝ mǝ ato kekleke nkǝ bantɛyi kuutsyuǝ saa. Nya kamaa, ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bitǝ wǝ lesatsyuǝ lǝ udi.”
43 Ele deu ordens expressas para que não dissessem nada a ninguém e mandou que dessem a ela alguma coisa para comer.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.