Marcos 5
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARA
1 Nyamfo eto kamaa, Yesu ku wǝ bakasebi édu bésu Galilea eto Ditumbukplɛ eto situma sia nse lǝ Gerasefɔ eto kasɔ.
1 Entrementes, chegaram à outra margem do mar, à terra dos gerasenos.
2 Le kase Yesu lɛbɔ le ɔklɔ ǝmǝ kafo koo, osani utsyuǝ wǝ lɛwɔnɔ bua nsi lǝ ǝsuǝǝ, ǝbǝ ótsyako wǝ. Osani ǝmfo ábɔ lǝ edi nnya lɛfi mfó nti.
2 Ao desembarcar, logo veio dos sepulcros, ao seu encontro, um homem possesso de espírito imundo,
3 Itsyise mfó úkǝsiǝ nɛ. Lǝ lefe nǝ lefe mmǝǝ, betidi ba kenke mámfo wǝ bumuǝ kakpe lǝ amana.
3 o qual vivia nos sepulcros, e nem mesmo com cadeias alguém podia prendê-lo;
4 Lǝ lefe kpǝ ǝsuǝǝ, bákafo wǝ ani ku akpa bokle. Fɛɛ wókala nnya bufǝsǝ kabɔ. Utidi ǝmfo akɛ ǝsuǝale tinti, itǝ bǝ kutsyuǝ saa mánkamfo wǝ bumuǝ kǝtsyǝ.
4 porque, tendo sido muitas vezes preso com grilhões e cadeias, as cadeias foram quebradas por ele, e os grilhões, despedaçados. E ninguém podia subjugá-lo.
5 Kǝtsyǝ ku kakɔmi kenke úkatsyilama lǝ betidi eto edi ku atini nyamǝ nti, nya úkakpo kudu, ékefi abambi katsya wǝ ǝsuǝ.
5 Andava sempre, de noite e de dia, clamando por entre os sepulcros e pelos montes, ferindo-se com pedras.
6 Utidi ǝmfo ǝńyǝ kɔsɛsɛ fɛ únyǝ Yesu. Nyaso útsyetsyi úsu óse akonki lǝ Yesu eto ǝnǝmi.
6 Quando, de longe, viu Jesus, correu e o adorou,
7 Nya ófa bembembe ɔ́tɛyi nkǝ, “Onanto Fanlonlo eto Ubi! Be nkpe lǝ mɔ ku fǝ lenti mfo? Nlɛ fǝ lekpakpa, se mɛ uyi lǝ Onanto eto diye ǝsuǝ fǝnkǝ embunǝ mɛ koto!”
7 exclamando com alta voz: Que tenho eu contigo, Jesus, Filho do Deus Altíssimo? Conjuro-te por Deus que não me atormentes!
8 Ɔ́tɛyi nkomǝ, itsyise ɔ́nɔ bǝ Yesu Yesu áto ɔkuɛ nkǝ, “Lɛwɔnɔ bua bɔ lǝ osani ǝmfo ǝsuǝ.”
8 Porque Jesus lhe dissera: Espírito imundo, sai desse homem!
9 Nya Yesu lɛtɔ wǝ nkǝ, “Ntsyǝ baakpo fǝ?”
9 E perguntou-lhe: Qual é o teu nome? Respondeu ele: Legião é o meu nome, porque somos muitos.
10 Nya ɔ́lɛ Yesu lekpakpa nkǝ woanla mǝ lǝ kasɔ kamǝ.
10 E rogou-lhe encarecidamente que os não mandasse para fora do país.
11 Lǝ lefe nǝmfó ǝsuǝǝ, bakplako kpǝ ǝńyǝ lɛ kɔtini komǝ ɔflɔ balɛ budi.
11 Ora, pastava ali pelo monte uma grande manada de porcos.
12 Nya awɔnɔ nyamfo lɛlɛ Yesu lekpakpa bǝnkǝ, “La bo akpe lǝ bakplako ba ńyǝ lǝ mmǝ, lǝ budu budufǝ lǝ mǝ ǝsuǝ.”
12 E os espíritos imundos rogaram a Jesus, dizendo: Manda-nos para os porcos, para que entremos neles.
13 Nya ɔ́tɔnɔ útǝ mǝ, nya awɔnɔ nyamǝ lɛbɔ lǝ osani ǝmfo ǝsuǝ nya bédu bésu bédufǝ lǝ bakplako bamǝ ǝsuǝ. Nya bakplako bamǝ kenke, ba eto utu luuyifo fe akpi ǝnuǝǝ, dítsyetsyi bésu báwunini lǝ kɔtini komǝ eto kotosi bésu bédufǝ lǝ ditumbukplɛ nǝmǝ nya bánya bátsylɔ kenke.
13 Jesus o permitiu. Então, saindo os espíritos imundos, entraram nos porcos; e a manada, que era cerca de dois mil, precipitou-se despenhadeiro abaixo, para dentro do mar, onde se afogaram.
14 Nya mba nlɛ bakplako bamǝ bobee, dítsyetsyi bésu umǝ ǝmǝ ku mba lɛkɛ lǝ wǝ ɔflɔ mfó, nya bésu batɛyi betidi ba kenke lesa nǝ díbǝ. Mba bátɛyi ésu mfó, bésu bábe lesa nǝ díbǝ.
14 Os porqueiros fugiram e o anunciaram na cidade e pelos campos. Então, saiu o povo para ver o que sucedera.
15 Nya lefe nǝ bǝbǝ Yesu ɔflɔɔ, bǝnyǝ utidi wǝ awɔnɔ bua kpǝ dísiǝ lǝ ǝsuǝ mfó. Nya únsi lǝ kasɔ, ónkpe awu, íkakpa ko wǝ. Nya sikpi dímuǝ mǝmblɛ kenke.
15 Indo ter com Jesus, viram o endemoninhado, o que tivera a legião, assentado, vestido, em perfeito juízo; e temeram.
16 Betidi ba leka wǝ búnyǝǝ, átɛyi lesa saa nǝ díbǝ lǝ utidi ǝmǝ ku bakplako bamǝ ǝsuǝ.
16 Os que haviam presenciado os fatos contaram-lhes o que acontecera ao endemoninhado e acerca dos porcos.
17 Nyaso bálɛ Yesu lekpakpa bǝ udu lǝ mǝ kasɔ.
17 E entraram a rogar-lhe que se retirasse da terra deles.
18 Lefe nǝ Yesu nlɛ budufǝ lǝ ɔklɔ ǝmǝ ǝsuǝǝ, osani ǝmǝ ǝsuǝ awɔnɔ bua dísiǝǝ, alɛ wǝ lekpakpa nkǝ, “Tɔnɔ lǝ ntǝkǝko fǝ lǝ bukayɛ katsyilama.”
18 Ao entrar Jesus no barco, suplicava-lhe o que fora endemoninhado que o deixasse estar com ele.
19 Fɛɛ Yesu mántɔnɔ. Bomu ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Sinkli esu fǝ betidi ɔflɔ lǝ atɛyi mǝ kase Onamute ǝmǝ lɛwunsǝ ko fǝ ku kase únyǝ fǝ kaminsǝ.”
19 Jesus, porém, não lho permitiu, mas ordenou-lhe: Vai para tua casa, para os teus. Anuncia-lhes tudo o que o Senhor te fez e como teve compaixão de ti.
20 Nyaso osani ǝmfo édu úsu ótsyilama Kǝmǝ Lefosi kamǝ nya ɔ́tɛyi betidi bamǝ lesa saa nǝ Yesu díyifo útǝ wǝ. Nya íyifo mba lɛnɔ nnya yanii.
20 Então, ele foi e começou a proclamar em Decápolis tudo o que Jesus lhe fizera; e todos se admiravam.
21 Yesu ǝsiǝ lǝ ɔklɔ úsinkli úsu ditumbukplɛ nǝmǝ eto Yudafɔ eto lekpake nǝ nse. Se úsu údufǝ ditumbukplɛ nǝmǝ eto kɛnyɛ mfóo, betidi kpǝ ǝbǝ bátsyilama wǝ.
21 Tendo Jesus voltado no barco, para o outro lado, afluiu para ele grande multidão; e ele estava junto do mar.
22 Nya Yudafɔ eto katsyakɔ eto uninǝ ɔni utsyuǝ wǝ baakpo Yairo ǝbǝ mfó. Se únyǝ Yesuu, óse akonki lǝ wǝ akɔ.
22 Eis que se chegou a ele um dos principais da sinagoga, chamado Jairo, e, vendo-o, prostrou-se a seus pés
23 Nya ɔ́lɛ wǝ lekpakpa kekleke nkǝ, “Mɔ ubisiobi kɛkɛ lɛ bufi kekleke. Nyaso bǝ lǝ ǝbǝ efi fǝ kɔni ǝtǝkǝ lǝ wǝ bǝ lǝ ǝsuǝ lǝ imuǝ wǝ ale lǝ ɔkɛ nkpǝ.”
23 e insistentemente lhe suplicou: Minha filhinha está à morte; vem, impõe as mãos sobre ela, para que seja salva, e viverá.
24 Nyaso Yesu átaka útǝkǝko wǝ.
24 Jesus foi com ele. Grande multidão o seguia, comprimindo-o.
25 Nya usio utsyuǝ akɛ lǝ mǝ nti, wǝ kɔtɔ díkakpo lǝ lefosi alɛ ǝnuǝ sɔ̃ɔ̃ ǝsuǝ.
25 Aconteceu que certa mulher, que, havia doze anos, vinha sofrendo de uma hemorragia
26 Ɔkɛ lǝ kanyi ǝsuǝ lǝ lefe nǝ eto lefe mba leeyifo afa díkǝtǝ wǝ afa kulaatsya. Wóbiasǝ wǝ atabi kenke ótsya bufi bomfo, tsya bufi bomǝ mányuǝ wǝ. Kato bomu bóbe.
26 e muito padecera à mão de vários médicos, tendo despendido tudo quanto possuía, sem, contudo, nada aproveitar, antes, pelo contrário, indo a pior,
27 Ɔ́nɔ etiki itsyi lǝ Yesu ǝsuǝ, nyaso útǝkǝko betidi ba dítǝkǝko Yesu kama.
27 tendo ouvido a fama de Jesus, vindo por trás dele, por entre a multidão, tocou-lhe a veste.
28 Ɔ́tɛyi wǝ ǝsuǝ nkǝ, “Lǝ mfó wǝ awu butidi koo, eni bufi bomǝ ǝbɔyɛ mɛ.”
28 Porque, dizia: Se eu apenas lhe tocar as vestes, ficarei curada.
29 Nyaso lefe nǝ útidi Yesu eto awuu, kɔtɔ komǝ díkakpo wǝǝ, ála kplo lamfolamfo! Nya únyǝ utsyǝ lekpo lǝ wǝ ǝsuǝ nkǝ wǝ bufi bomǝ áyɛ wǝ, nyaso kanyi ka ɔnlɛ bunyǝǝ, álo.
29 E logo se lhe estancou a hemorragia, e sentiu no corpo estar curada do seu flagelo.
30 Lamfolamfo Yesu áte nkǝ ǝsuǝale ǝtsyuǝ ábɔ wǝ lǝ wǝ ǝsuǝ. Nyaso úkǝnǝ úńyǝ, nya ɔ́tsyi ɔwuninsǝ, nya ɔ́tɔ betidi bamǝ ntǝkǝko wǝ nkǝ, “Owoe ni futsyǝ dítidi mɛ awu?”
30 Jesus, reconhecendo imediatamente que dele saíra poder, virando-se no meio da multidão, perguntou: Quem me tocou nas vestes?
31 Wǝ bakasebi bamǝ átɔ wǝ bǝnkǝ, “Be kase betidi bamfo letsyilama fǝ. Beso faatɔ fǝ, owoe ni futsyǝ dítidi fǝ?”
31 Responderam-lhe seus discípulos: Vês que a multidão te aperta e dizes: Quem me tocou?
32 Tsyaa, Yesu esi úkǝnǝ úńyǝ ɔlɛ ǝnǝmi botsyilamasǝ kabe lǝ woofo futsyǝ dítidi wǝ bunyǝ.
32 Ele, porém, olhava ao redor para ver quem fizera isto.
33 Usio ǝmǝ mfó ǝnyǝ utsyǝ lekpo nkǝ lesatsyuǝ ǝbǝ wǝ lǝ ǝsuǝ. Nyaso lǝ sikpitete ku ketinkǝ ǝsuǝǝ, ɔ́bɔ úbǝ óse akonki lǝ Yesu eto akɔ. Nya ɔ́tɛyi wǝ lǝ ɔnukualɛ ǝsuǝ, lesa nǝ díbǝ.
33 Então, a mulher, atemorizada e tremendo, cônscia do que nela se operara, veio, prostrou-se diante dele e declarou-lhe toda a verdade.
34 Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Mɔ ubisiobi, fǝ bofokanɔ átsya fǝ. Su lǝ diyuǝ ǝsuǝ. Fǝ kanyi ensiǝmbu sinkli kǝbǝ bio.”
34 E ele lhe disse: Filha, a tua fé te salvou; vai-te em paz e fica livre do teu mal.
35 Lǝ lefe nǝ Yesu nlɛ nyamfo bɔtɛyii, batɔnkpe bǝtsyuǝ étsyi Yudafɔ eto katsyakɔ kamǝ eto uninǝ ǝmǝ eto diyo bǝbǝ nya bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Fǝ ubi ǝmǝ ébukpǝ koko. Beso fensi fanlɛ Oteasa ǝmfo bulǝ?”
35 Falava ele ainda, quando chegaram alguns da casa do chefe da sinagoga, a quem disseram: Tua filha já morreu; por que ainda incomodas o Mestre?
36 Yesu méntsyue ditiki nǝ mba nlɛ bɔtɛyi mfó ato. Bomu ɔ́tɛyi Yairo nkǝ, “Mante sikpi, fo anɔ ete.”
36 Mas Jesus, sem acudir a tais palavras, disse ao chefe da sinagoga: Não temas, crê somente.
37 Nya Yesu lékpa Petro ku Yakobo ku wǝ ɔyimisani Yohanes mate hã, nya bésu Yairo eto diyo.
37 Contudo, não permitiu que alguém o acompanhasse, senão Pedro e os irmãos Tiago e João.
38 Nya lefe nǝ bédufǝ diyo nǝmǝ, nya Yesu dínyǝ kase banlɛ kanyi bunyǝ kakpo edu kewi nkuu,
38 Chegando à casa do chefe da sinagoga, viu Jesus o alvoroço, os que choravam e os que pranteavam muito.
39 údufǝ lǝ mǝnti nya ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Be léboko kudu komfo bokpo? Beso bɛnlɛ nku? Dikpefi nǝmfó ménkpǝ. Selabe ete onlabe.”
39 Ao entrar, lhes disse: Por que estais em alvoroço e chorais? A criança não está morta, mas dorme.
40 Se ɔ́tɛyi nkoo, betidi ba ńyǝ mfó étsyiko wǝ bumǝ.
40 E riam-se dele. Tendo ele, porém, mandado sair a todos, tomou o pai e a mãe da criança e os que vieram com ele e entrou onde ela estava.
41 Yesu ákɔbe usiobi kɛkɛ ǝmǝ lǝ kɔni nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Talita Koumu.” Nya kasɔ lǝ sele siamǝ ni nkǝ, “Disiobi, nlɛ fǝ bɔtɛyi minkǝ, taka ǝńyǝ!”
41 Tomando-a pela mão, disse: Talitá cumi!, que quer dizer: Menina, eu te mando, levanta-te!
42 Lamfolamfo, disiobi nǝmǝ nǝ dikafo lefosi alɛ ǝnuǝǝ, átaka úńyǝ nya útsyiko bɔyɛ katsyilama. Se íbǝ nkoo, íyifo mǝmblɛ yanii.
42 Imediatamente, a menina se levantou e pôs-se a andar; pois tinha doze anos. Então, ficaram todos sobremaneira admirados.
43 Nyaso Yesu ǝkǝ mǝ ato kekleke nkǝ bantɛyi kuutsyuǝ saa. Nya kamaa, ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Bitǝ wǝ lesatsyuǝ lǝ udi.”
43 Mas Jesus ordenou-lhes expressamente que ninguém o soubesse; e mandou que dessem de comer à menina.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.