Lucas 6

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ACF

Sair da comparação
ACF Almeida Corrigida Fiel
1 Lǝ Yudafɔ eto Ɔnwɛditsyǝyi lɔnii, Yesu ku wǝ bakasebi ákayɛ lǝ kusu kutsyuǝ ko lɛyɛ lǝ anta eto ɔkuɛ utsyuǝ kafo kafe. Mfó nya wǝ bakasebi dítsyiko anta nnya ńyǝ mfó bufǝsǝ kǝfǝ akayimi.
1 E aconteceu que, no segundo sábado após o primeiro, passou pelas searas, e os seus discípulos iam arrancando espigas e, esfregando-as com as mãos, as comiam.
2 Mfó nya Farisifɔ bǝtsyuǝ lɛtɔ mǝ bǝnkǝ, “Beso bɛnlɛ lesa nǝ bo kɔfi dimǝntǝ bo kusu nkǝ buyifo lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ buyifo?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Nya Yesu dítǝ mbuayɛ ɔ́tɔ mǝ nkǝ, “Bíankla lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue ǝsuǝ lesa nǝ Oka David díyifo lǝ lefe nǝ kukpɛnsɛ lɛlɛ wǝ ku wǝ betidi ba dítǝkǝko wǝ?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nunca lestes o que fez Davi quando teve fome, ele e os que com ele estavam?
4 Oka David ésu údufǝ Onanto eto kedikǝtǝkɔ úsu úfi lesa nǝ béfi bǝtǝ Onanto kedii, údi. Nya útǝ wǝ bǝtsyuǝ tsya ni ditsyuǝ bédi lǝ lefe nǝ iyifo botakebu lǝ bo kɔfi ǝsuǝ bǝ utidi bamba lǝ udi lesa nǝmfo. Kuutsyuǝ sa ǝmbǝ kusu enso Onanto eto Usumunyǝ hã.”
4 Como entrou na casa de Deus, e tomou os pães da proposição, e os comeu, e deu também aos que estavam com ele, os quais não é lícito comer senão só aos sacerdotes?
5 Lǝ nnya kalosǝkɔɔ, Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Utidi Eto Ubii, wǝ ni Onamute itǝ Ɔnwɛditsyǝyi nɛ.”
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é Senhor até do sábado.
6 Lǝ Ɔnwɛditsyǝyi bamba ǝsuǝǝ, Yesu ésu Yudafɔ eto katsyakɔ nya ɔnlɛ asa bote. Osani utsyuǝ ákɛ mfó wǝ eto kodiani díkpǝ konyoma.
6 E aconteceu também noutro sábado, que entrou na sinagoga, e estava ensinando; e havia ali um homem que tinha a mão direita mirrada.
7 Nya se kɔfi eto bateasa ku Farisifɔ bǝtsyuǝ díkabɛbɛ kusu ko ǝsuǝ bɔɔyɛ bǝmuǝ Yesu bǝ óta kɔfi ubu esoo, béfi ǝnǝmi bǝtǝkǝ lǝ wǝ kekleke balɛ bobe lǝ wootsya bufi lǝ Ɔnwɛditsyǝyi.
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se o curaria no sábado, para acharem de que o acusar.
8 Fɛɛ se Yesu dínyǝ mǝ nsusu utsyǝ lekpo esoo, ɔ́tɛyi osani ǝmǝ nkǝ, “Taka ǝńyǝ, lǝ abɔ ǝbǝ sɛtɔ mfo.” Nya osani ǝmǝ létaka úbǝ úńyǝ lǝ mǝ ǝnǝmi.
8 Mas ele bem conhecia os seus pensamentos; e disse ao homem que tinha a mão mirrada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E, levantando-se ele, ficou em pé.
9 Nya Yesu lɛtɔ mǝ nkǝ, “Be kɔfi dítǝ bo kusu nkǝ buyifo lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ? Ɛlɛkɛ bǝ buyifo kasɛɛ lǝ Ɔnwɛditsyǝyi lee bǝ buyifo kabua? Nye, ɛlɛkɛ bǝ bafo utidi lǝ nkpǝ lee babiasǝ mu bomu?”
9 Então Jesus lhes disse: Uma coisa vos hei de perguntar: É lícito nos sábados fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou matar?
10 Yesu átsyilamasǝ ǝnǝmi óbe mǝ nya ɔ́tɛyi osani ǝmǝ nkǝ, “Nǝ fǝ kɔni etsyue, nya úyifo nko.” Nya wǝ kɔni komǝ létsya wǝ.
10 E, olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a mão lhe foi restituída sã como a outra.
11 Nyaso mǝmblɛ kenke éyenki ku lɛblɔfi nya bétsyiko nsusu bufi lǝ lesa nǝ boofo Yesu buyifo ǝsuǝ.
11 E ficaram cheios de furor, e uns com os outros conferenciavam sobre o que fariam a Jesus.
12 Lǝ lefe nǝmfóo, Yesu ábe úsu kɔtini disi. Ɔ́kɛ mfó óto ola útǝ Onanto ketsye kamfó kenke.
12 E aconteceu que naqueles dias subiu ao monte a orar, e passou a noite em oração a Deus.
13 Se kale dísiǝǝ, ókpadi wǝ bakasebi kenke útsyǝ nya úlǝkǝ lefosi inuǝ ba útǝkǝ diye nkǝ wǝ Batɔnkpe.
13 E, quando já era dia, chamou a si os seus discípulos, e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
14 Mǝ ni Simon wǝ útǝkǝ diye nkǝ Petro ku wǝ ɔyimi Andreas ku Yakobo, Yohanes ku Filipo ku Bartolomeo,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 ku Mateo ku Tomas, ku Alfeo eto ubi Yakobo ku Simon wǝ baakpo bǝ utidi wǝ laakpɔ kǝtǝ wǝ umǝ
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 ku Yakobo eto ubi Yuda ku Yuda Iskariot wǝ léfiani nwǝ lídu Yesu útǝ.
16 E Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
17 Lǝ lefe nǝ Yesu ku wǝ batɔnkpe lɛyifǝ bétsyi kɔtini koǝ eto disi bǝbǝǝ, bǝbǝ bǝńyǝ lǝ kaka diyifo tsyɛ tsyɛ tsyɛ nya mba dítǝkǝko wǝ eto bǝtsyuǝ kpǝ ákɛ mfó nya sitiditu kplɛ sia dítsyi Yudea eto kasɔ ǝsuǝ kenke ku Yerusalem eto kǝmǝ ka lɛfi lekpo kɛnyɛ ka ni Tiro ku Sidon.
17 E, descendo com eles, parou num lugar plano, e também um grande número de seus discípulos, e grande multidão de povo de toda a Judéia, e de Jerusalém, e da costa marítima de Tiro e de Sidom; os quais tinham vindo para o ouvir, e serem curados das suas enfermidades,
18 Bǝbǝ bǝ lǝ banɔ asa nnya Yesu díkate ku lǝ otsya mǝ efimbi kpǝ nnya banlɛ. Betidi ba awɔnɔ bua díkelǝ tsya ǝbǝ nya ótsya mǝ bufi.
18 Como também os atormentados dos espíritos imundos; e eram curados.
19 Betidi bamfo kenke ákplatsya bǝ lǝ betidi Yesu lǝ mǝ efimbi lǝ ɛyɛ mǝ, itsyise ǝsuǝale ǝtsyuǝ eto okle ákabɔ ketsyi lǝ Yesu ǝsuǝ nnya díkatsya betidi bamǝ kenke.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe, porque saía dele virtude, e curava a todos.
20 Yesu átakasǝ ǝnǝmi óbe wǝ bakasebi, nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ,
20 E, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Ǝsuǝ ebuyuǝ mimba kukpɛnsǝ nlɛ mɔmɔ,
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Ǝsuǝ ebuyuǝ mi lǝ betidi eekisi mi,
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem e quando vos separarem, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
23 “Binyǝ disuǝyuǝ lǝ nyamfo kenke ǝbǝ, lǝ biwi kewi ku disuǝyuǝ, itsyise Onanto ebutǝ mi kayofofo kplɛ lǝ Onanto eto oto kato. Itsyise asa nyamfo eto okle mǝ bana díyifo Onanto eto bǝnyɛlǝkǝtidi ba lɛkɛ kɔ kenke nɛ.
23 Folgai nesse dia, exultai; porque eis que é grande o vosso galardão no céu, pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Fɛɛ mbɔbɔɛ itǝ mi batabinyǝ,
24 Mas ai de vós, ricos! porque já tendes a vossa consolação.
25 Mbɔbɔɛ mǝǝtǝ mimba díkedi bími mɔmɔ,
25 Ai de vós, os que estais fartos, porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides, porque vos lamentareis e chorareis.
26 Mbɔbɔɛ mǝǝtǝ mi mba betidi kenke laatɛsǝ mɔmɔ,
26 Ai de vós quando todos os homens de vós disserem bem, porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
27 “Fɛɛ mimba nlɛ mɔ etiki bɔnɔɔ, nlɛ mi bɔtɛyi minkǝ bela mi balo lǝ biyifo kasɛɛ bitǝ mǝ.
27 Mas a vós, que isto ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
28 Nya betidi ba leekudi mii, bekpo mǝ atsyɔ. Nya betidi ba laalo fǝ sɛsi nye beeyifo disialee, to ola lǝ mǝ disi.
28 Bendizei os que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 Nya lǝ utsyuǝ ásɔ fǝ lǝ kotosii, tsyi nkonse tsya ǝtǝ wǝ. Nya lǝ utidi utsyuǝ éfi fǝ awu katoo, tǝ lǝ ufi nnya kalɔ tsya lǝ woala.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, nem a túnica recuses;
30 Utidi saa wǝ laadia asa lǝ fǝ ɔflɔɔ, tǝ wǝ. Nya lǝ utsyuǝ éfi fǝ lǝsatsyuǝǝ, mantɛyi fǝ usinkliko ni oboko.
30 E dá a qualquer que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho tornes a pedir.
31 Lesa nǝ faala fǝ beyifo bǝtǝ fǝǝ, ni ke ele bǝ fintsya yifo ǝtǝ betidi nɛ.
31 E como vós quereis que os homens vos façam, da mesma maneira lhes fazei vós, também.
32 “Lǝ ibǝ bǝ betidi ba laala mi ete mi tsya laalaa, nte atɛsǝ nye lɛninsɔ nǝ biunyǝ bitsyiko lǝ nnya ǝsuǝ? Mba ni babuayifo tsya aala betidi ba laala mǝǝ.
32 E se amardes aos que vos amam, que recompensa tereis? Também os pecadores amam aos que os amam.
33 Nya lǝ betidi ba díyifo fǝ kasɛɛ ete fintsya leeyifo kasɛɛ kǝtǝǝ, nte lɛninsɔ nǝ ele bǝ befi bǝtǝ fǝ? Mba ni babuayifo tsya eeyifo nkoo.
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que recompensa tereis? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Nya lǝ betidi ba ni mba leesinkli kǝbǝ kǝtsyǝ fǝ lǝ nnya kɛnyɛ hã faadia asa kǝtǝǝ, beso faala fǝ batɛsǝ fǝ? Babuayifo tsya aaba kǝtǝ mǝ bayɛtsyuǝ bǝ lǝ bǝtsyǝ mǝ nnya lǝ kɛnyɛ!
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais tornar a receber, que recompensa tereis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para tornarem a receber outro tanto.
35 Bomuu, bela mi balo lǝ biyifo mǝ kasɛɛ. Beba asa bitǝ mǝ, nya biambe kusu biǝ besinkliko kulesa bǝbǝ bǝtsyǝ lǝ nnya kɛnyɛ kokooko. Lǝ biyifo nkoo, biunyǝ kayofofo kplɛ lǝ nnya disi. Nya bookpo mi bǝ Onanto wǝ ni Onanto Fanlofanlo eto bebi. Itsyise Onanto kpe kafoɛkpɛ itǝ mba lǝǝnnyǝ kasɛɛ kǝtsyǝ lekpo ku mba nkpe disiale kulaa tsya.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes, e será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Biyifo mba lǝǝnyǝ asa kaminsǝ fe kase mi Anto Onanto lǝǝnyǝ kaminsǝ.
36 Sede, pois, misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Biankponko betidi bamba akpo lǝ Onanto tsya lǝ ɔyɛ mi lekpo bokponko. Bianlo betidi dikpi, lǝ Onanto tsya lǝ ɔyɛ mi dikpi bolo, bifi asa bɛtsyɛ betidi lǝ Onanto tsya lǝ ufi ɔtsyɛ mi.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; soltai, e soltar-vos-ão.
38 Ele bǝ bitǝ betidi asa bǝ lǝ Onanto tsya lǝ utǝ mi asa. Lǝ sitintii, Onanto ebuyisǝ mi kenwu keyi kaba kakpo ɛyɛ lǝ wǝ lefonǝ eso. Kase faaklá asa yeyi kaba kakpo kǝtǝ utidii, nko eto okle ke Onanto looklá utǝ fǝ nɛ.”
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando, vos deitarão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes também vos medirão de novo.
39 Mfó nya Yesu lɛtɛyi mǝ lekpa nkǝ, “Unǝmba anyɛnko wǝ unǝmbatsyuǝ. Lenni nkoo, mǝ inuǝ ba tã ebudu banɔ bedufǝ lǝ dibiǝ kafo.
39 E dizia-lhes uma parábola: Pode porventura o cego guiar o cego? Não cairão ambos na cova?
40 Okasebi saa ante kaso wǝ oteasa. Fɛɛ lefe nǝ okasebi ǝmǝ lelosǝ asa bokasee, wǝǝtsyǝ fe wǝ oteasa ke.
40 O discípulo não é superior a seu mestre, mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
41 “Ntsyǝ fɛ fanlɛ dikubi kɛkɛ nǝ ntǝkǝ fǝ ɔyimitsyuǝ lǝ dinǝmi bobe fɛ fannlɛ dikubi kplɛ nǝ ntǝkǝ lǝ fǝ lele bunyǝ?
41 E por que atentas tu no argueiro que está no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Ntsyǝ fɛ foofo fǝ ɔyimitsyuǝ bɔtɛyi fǝnkǝ, ‘Lekpakpa, tǝ lǝ nlǝkǝ dikubi kɛkɛ nǝ ntǝkǝ fǝ lǝ dinǝmi’ se dikubi kplɛ ntǝkǝ lǝ fǝ kosate eto lele ǝsuǝ? Fǝ, ǝnǝmi ǝnǝmi eto utidi! Ka dikubi kplɛ nǝ ntǝkǝ fǝ lǝ dinǝmi bulǝkǝ fɛ lǝ ǝnyǝ kusu ǝlǝkǝ fǝ ɔyimitsyuǝ eto lele kɛkɛ nǝ ntǝkǝ lǝ wǝ lele.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não atentando tu mesmo na trave que está no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho, e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Kuyi sɛɛ aannwɔ ebibi bua, nya kuyi bua tsya laannwɔ ebibi sɛɛ.
43 Porque não há boa árvore que dê mau fruto, nem má árvore que dê bom fruto.
44 Kuyi saa eto ebibi ǝsuǝ beefi kǝtsyǝ ko lekpo. Banlɛ koto eto awɔnsa lǝ kanyi ǝsuǝ, nya banlɛ awɔnsa nya beedi lǝ otonkpa tsya ǝsuǝ.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois não se colhem figos dos espinheiros, nem se vindimam uvas dos abrolhos.
45 Utidi sɛɛ saa, asa sɛɛ laabɔ ketsyi lǝ wǝ asayifoyifo ǝsuǝ nnya leetsyi lǝ wǝ utu kǝmiǝ. Nya utidi bua tsya lǝǝlǝkǝ asa bua kate ketsyiko lǝ wǝ utu kǝmiǝ. Itsyise asa nnya nkpe lǝ utidi eto utu kǝmiǝǝ, nnya ni lesa nǝ laabɔ ketsyi lǝ wǝ kɛnyɛ nɛ.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o mal, porque da abundância do seu coração fala a boca.
46 “Beso biakpadi mɛ biǝ Bonamute, Bonamute, fɛ bienyifo lǝ lesa nǝ maatɛyi mi ǝsuǝ?
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu digo?
47 Utidi saa wǝ lǝǝbǝ mɛ ɔflɔ nya wǝǝbǝ nkǝ wǝǝbǝ ɔnɔ lesa nǝ maatɛyi nya weeyifo lǝ nnya ǝsuǝǝ, moote mi futsyǝ eto okle uni.
47 Qualquer que vem a mim e ouve as minhas palavras, e as observa, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 Ute fe utidi wǝ laato diyo nya óba kakplo nya óse ni unyǝnsǝ lǝ aba ǝsuǝ fɛ óto diyo nǝmǝ unyǝnsǝ. Se ketu díyi nya káyɛ mfó káfee, kulesa ményifo diyo nǝmǝ, itsyise dińyǝ lǝ kǝńyǝkɔ sɛɛ.
48 É semelhante ao homem que edificou uma casa, e cavou, e abriu bem fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, bateu com ímpeto a corrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque estava fundada sobre a rocha.
49 Fɛɛ utidi saa wǝ laanɔ mɔ ditiki nya woenyifo lǝ ni ǝsuǝǝ, uyifo fe utidi wǝ léto diyo nya wánse ni lǝ kasɔ ka nkpe ale ǝsuǝ nya wénku kasɔ fɛ útsyiko ofatiǝ ǝmǝ bose lǝ umuǝ sui. Nyaso lefe nǝ ketu díyi kába káyɛ lǝ diyo nǝmǝ ɔflɔ káfee, léba kenke lékpo lǝ kasɔ!”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante ao homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a corrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.