João 8

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Fɛɛ Yesu wǝ édu úsu Nnuǝbi eto Eyi eto Kɔtini ǝsuǝ.
1 Jesus, no entanto, foi para o monte das Oliveiras.
2 Kǝsiǝsǝ eto olesiǝ tuu, úsinkli úsu Yudafɔ eto Disumuyo. Betidi bamǝ kenke ǝbǝ bátsyilama wǝ, nya úsiǝ lǝ mǝ nti, útsyiko mǝ asa bote.
2 De madrugada, voltou novamente para o templo, e todo o povo se reuniu em volta dele; e Jesus, assentado, os ensinava.
3 Mfóo, kɔfi eto bateasa ku Farisifɔ lékpa usio utsyuǝ wǝ bǝmuǝ kɔni kɔni lǝ disǝnkpo ǝsuǝ báboko mfó. Nya bǝńyǝnsǝ wǝ lǝ mǝmblɛ kenke eto ǝnǝmi.
3 Então os escribas e fariseus trouxeram à presença dele uma mulher surpreendida em adultério e, fazendo-a ficar em pé no meio de todos,
4 Bátɛyi Yesu bǝnkǝ, “Oteasa, bǝmuǝ usio ǝmfo kɔni kɔni lǝ disǝnkpo ǝsuǝ.
4 disseram a Jesus: — Mestre, esta mulher foi surpreendida em flagrante adultério.
5 Lǝ Moses eto kɔfi ǝsuǝǝ, ele bǝ boto wǝ okle aba bolo,” lǝ bǝnyǝ etiki lǝ wǝ, “Ntsyǝ fanlɛ bɔtɛyi lǝ nnya ǝsuǝ?”
5 Na Lei, Moisés nos ordenou que tais mulheres sejam apedrejadas. E o senhor, o que tem a dizer?
6 Bátɔ wǝ nyamfo bǝ lǝ befi bato wǝ babe lǝ bayɛ lǝ nnya ǝsuǝ bǝmuǝ wǝ.
6 Eles diziam isso tentando-o, para terem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia na terra com o dedo.
7 Nya se bensi bǝńyǝ banlɛ wǝ etiki bɔtɔɔ, óbesǝ ǝsuǝ kato nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mi nti eto nwǝ dímenyifo tɔ lebua unyǝǝ, di ututɛ lǝ oto wǝ leba.”
7 Como eles insistiam na pergunta, Jesus se levantou e lhes disse:
8 Nya usi úbǝ kasɔ, ɔ́wɔni asa lǝ kasɔnti ku wǝ lɛnimi.
8 E, inclinando-se novamente, continuou a escrever no chão.
9 Se beninǝ bamǝ lɛnɔ nnya nkoo, mǝmblɛ kenke édu ɔni, ɔni, idu lǝ beninǝtidi ǝsuǝ. Isi íbu Yesu ku usio ǝmǝ mate nsi nyǝ mfó.
9 Mas eles, ouvindo essa resposta, foram saindo um por um, a começar pelos mais velhos até os últimos, ficando só Jesus e a mulher em pé diante dele.
10 Yesu átakasǝ ǝsuǝ únyǝ nya ɔ́tɔ usio ǝmǝ nkǝ, “Boambe, se báfe? Nyalɛ, mǝ kuutsyuǝ mémbu loolo fǝ dikpi?”
10 Levantando-se, Jesus perguntou a ela:
11 Mfó usio ǝmǝ dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Owo lo, Bonamute.”
11 Ela respondeu: — Ninguém, Senhor! Então Jesus disse:
12 Yesu esi údi Farisifɔ etiki ɔ́tɛyi nkǝ, “Mɔ ni kawunsiǝ eto diyǝnde. Utidi wǝ ke ntekǝko mǝǝ, wuunyǝ diyǝnde nǝ lǝǝtǝ utidi nkpǝ tinti nya wǝǝmbɔyɛ lǝ ketuntu ǝsuǝ kulefe.”
12 De novo, Jesus lhes falou, dizendo:
13 Farisifɔ bamǝ átɛyi wǝ bǝnkǝ, “Alɛ etiki budi ketsyi lǝ fǝ ǝsuǝ. Nyaso nnya fanlɛ bɔtɛyi ǝmbǝ kalende saa.”
13 Então os fariseus lhe disseram: — Você dá testemunho de si mesmo. O testemunho que você dá não é verdadeiro.
14 Mfó nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Owo lo, ite bǝ nlɛ etiki budi ketsyi lǝ mɔ ǝsuǝ tsyaa, lesa nǝ minlɛ bɔtɛyi kpe kalende, itsyise nyi kaka mintsyi, nya minyi kaka mintɔ. Fɛɛ mimii, binyi kaka mintsyi nye kaka mintɔ.
14 Jesus respondeu:
15 Mii, kawunsiǝ eto nsusu ǝsuǝ nnya biefi kakponko asa lekpo nɛ, fɛ mɔɔ, mankponko kuutsyuǝ lekpo.
15 Vocês julgam segundo a carne; eu não julgo ninguém.
16 Fɛɛ lǝ bǝ nyifo nkoo, mɔ lekpokponkpo ebɔyɛ lǝ sitinti eto kusu ǝsuǝ. Itsyise inni mɔ mate lookpo ni. Bomu Anto wǝ létsyese mɛɛ, ǝǝńyǝ mɛ kama.
16 E, se eu julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou só eu que julgo, mas eu e o Pai, que me enviou.
17 Nya lǝ mi kɔfi ǝsuǝǝ, báwɔni bákpe bǝ, lǝ badansiɛ inuǝ eto kɛnyɛ akate lǝ etiki ǝtsyuǝ ǝsuǝǝ, lesa nǝ bátɛyi kpe kalende.
17 Também na Lei de vocês está escrito que o testemunho de duas pessoas é verdadeiro.
18 Mɔɔ, meedi adansiɛ lǝ lesa nǝ maatɛyi ǝsuǝ, nya mɔ Anto wǝ létsyese mɛ tsya eedi adansiɛ lǝ mɛ ǝsuǝ.”
18 Eu dou testemunho de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 Mfó bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Se fǝ anto ǝmǝ nkpe?”
19 Então eles lhe perguntaram: — Onde está o seu Pai? Jesus respondeu:
20 Yesu átɛyi nyamfo lǝ okokakokɔ se ɔnlɛ asa bote lǝ Disumuyo nǝmǝ. Fɛɛ kuutsyuǝ saa mǝmmuǝ wǝ, itsyise wǝ lefe mányo tɔ.
20 Jesus proferiu essas palavras perto da caixa de ofertas, quando ensinava no templo. Ninguém o prendeu, porque ainda não havia chegado a sua hora.
21 Yesu esi ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mǝǝbǝ budu lǝ mi ɔflɔ, nya biɔbɛbɛ mɛ, fɛɛ biukpǝ lǝ mi abua ǝsuǝ. Nya kaka mintɔɔ, biembofo mfó bubǝ.”
21 Outra vez Jesus lhes falou, dizendo:
22 Nyaso Yudafɔ bamǝ átɔ mǝ ǝsuǝ bǝnkǝ, “Wǝ ǝsuǝ ɔntɔ kalokɔ eso ɔ́tɛyi nkǝ, ‘Biembofo kaka mintɔ bubǝ lee’?”
22 Então os judeus diziam: — Será que ele tem a intenção de se suicidar? Porque diz: “Para onde eu vou vocês não podem ir.”
23 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Mimii, kasɔ mfo eto betidi bini. Nya mɔɔ, ntsyi kato. Mi etsyi kawunsiǝ mfo, fɛɛ mɔɔ, mentsyi kawunsiǝ mfo.
23 Jesus lhes disse:
24 Nyaso míntɛyi mi minkǝ biukpǝ lǝ mi abua ǝsuǝ nɛ. Nya lǝ biamfo bɛnɔ biǝ mɔ ni nwǝ minii, biukpǝ lǝ mi abua ǝsuǝ sitinti.”
24 Por isso, eu lhes disse que vocês morrerão em seus pecados. Porque, se não crerem que
25 Bátɔ wǝ bǝ, “Owoe feni?”
25 Então lhe perguntaram: — Quem é você? Jesus respondeu:
26 Nkpe etiki kpǝ lǝ mi ǝsuǝ nnya ele bǝ mfi nlo mi dikpi. Fɛɛ nwǝ létsyese mɛɛ, sitintitidi uni. Nya asa nnya minɔ mintsyiko wǝ ɔflɔɔ, nnya mimfi minlɛ letsya bobe kǝtǝ kawunsiǝ nɛ.”
26 Muitas coisas tenho para falar e julgar a respeito de vocês. Porém aquele que me enviou é verdadeiro, de modo que as coisas que dele ouvi, essas digo ao mundo.
27 Mfóo, bánnɔ kasɔ bǝ Yesuu, Anto ǝmǝ ǝsuǝ ɔnlɛ etiki budi ketsyiko.
27 Eles não entenderam que Jesus lhes falava do Pai.
28 Nyaso ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Lǝ bebesǝ Utidi Eto Ubi ǝmǝ katoo, nyafɛ biote biǝ mɔ ni nwǝ mini nɛ, nya meenyifo kulesa lǝ mɔ ǝsuǝale ǝsuǝ. Bomu lesa nǝ mɔ Anto léte mɛ nkǝ ntɛyii, ni hã maatɛyi nɛ.
28 Então Jesus disse:
29 Nwǝ lekpe mɛ kɔtɔɔ, si ko mɛ. Wóanyani mɔ mate utsyǝ, itsyise meeyifo lesa nǝ lǝǝyuǝsǝ wǝ kafo lefe saa.”
29 E aquele que me enviou está comigo, não me deixou só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Nya se ɔ́tɛyi nyamfo mmǝǝ, betidi kpǝ ba lɛnɔ ɔ́tɛyi nyamfoo, áfo wǝ bánɔ.
30 Quando Jesus disse isto, muitos creram nele.
31 Nyaso Yesu átɛyi Yudafɔ ba léfo wǝ bánɔ nkǝ, “Lǝ biyifo lǝ mɔ asatete ǝsuǝǝ, ete bǝ biyifo mɔ bakasebi sitinti nɛ.
31 Então Jesus disse aos judeus que haviam crido nele:
32 Biote sitinti siamǝ, nya sitinti siamǝ ebutǝ bisiǝ lǝ mi ǝsuǝ ǝsuǝ.”
32 conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Bátɛyi wǝ bǝnkǝ, “Abraham eto befluflu buni, nya bóendi tɔ ndomufɔ butǝ kuutsyuǝ saa tɔ búnyǝ! Ntsyǝ ibǝ fɛ faatɛyi fǝnkǝ, bootǝ busiǝ lǝ bo ǝsuǝ ǝsuǝ?”
33 Eles responderam: — Somos descendência de Abraão e jamais fomos escravos de ninguém. Como você pode dizer que seremos livres?
34 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ utsyuǝ saa ke leeyifo lebuaa, uyifo ndomunyǝ utǝ lebua.
34 Jesus respondeu:
35 Ndomunyǝ aamfiani oyobi wǝ nkpe kedikɔ kulefe. Bomu oyosate eto ubii, wǝ kpe kedikɔ lefe saa.
35 O escravo não fica sempre na casa; o filho, sim, fica para sempre.
36 Nyaso lǝ mɔ Onanto eto Ubi ǝtǝ kusu nkǝ bisiǝ lǝ mi ǝsuǝ ǝsuǝ ǝsuǝǝ, ete bǝ bisi lǝ ǝsuǝ ǝsuǝ sitinti nɛ.
36 Se, pois, o Filho os libertar, vocês serão verdadeiramente livres.
37 Nyi miǝ Abraham eto bebi bini. Fɛɛ bela biǝ bialo mɛ, itsyise biamfo asa nnya maate mi bɛnɔ, eso.
37 Bem sei que vocês são descendência de Abraão; no entanto, estão querendo me matar, porque a minha palavra não está em vocês.
38 Lesa nǝ mímfo mintsyiko mɔ Anto ɔflɔɔ, ni maatɛyi nɛ. Nya mi tsyaa, lesa nǝ bɛnɔ bitsyiko mi anto ɔflɔɔ, ni bɛnlɛ buyifo nɛ.”
38 Eu falo das coisas que vi junto de meu Pai; vocês, porém, fazem o que ouviram do pai de vocês.
39 Yudafɔ bamǝ átɛyi wǝ bǝnkǝ, “Abraham ni bo anto.”
39 Então lhe disseram: — Nosso pai é Abraão. Mas Jesus respondeu:
40 Fɛɛ bela biǝ bialo mɔ nwǝ laatɛyi mi sitinti sia mínɔ mintsyiko Onanto ɔflɔ. Abraham ményifo nko.
40 Mas agora vocês estão querendo me matar, a mim que lhes falei a verdade que ouvi de Deus; Abraão não fez isso.
41 Asa nnya mi anto kosate díyifoo, nya bɛnlɛ buyifo nɛ.”
41 Vocês fazem as obras do pai de vocês. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos. Temos um pai, que é Deus.
42 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Lǝ Onanto ete ni mi antoo, eni biala mɛ. Itsyise Onanto ɔflɔ míntsyi mímbǝ mfo. Inni mɔ kosate eto lelabi ǝsuǝ mímbǝ. Bomu wǝ ni nwǝ létsyese mɛ.
42 Jesus disse:
43 Ntsyǝ eso biannɔ lesa nǝ minlɛ mi bɔtɛyi kasɔ? Nnya ni bǝ bianla biǝ bianɔ ditiki nǝ minlɛ mi bɔtɛyi.
43 Por que vocês não compreendem a minha linguagem? É porque vocês são incapazes de ouvir a minha palavra.
44 Mi anto Obonsam eto bebi bini, nya bela biǝ bieyifo wǝ lelabi. Idu taa kasɔ ketsyikokɔɔ, uyifo nwǝ laalo betidi. Nya woanla ditiki tinti nǝmǝ itsyise woantɛyi sitinti kulefe. Lǝ ɔtɛyi sidiaa, wǝǝlǝkǝ wǝ ditsyǝbi kate. Itsyise nwǝ laatɛyi sidia uni, nya wǝ ni bidia kenke eto anto.
44 Vocês são do diabo, que é o pai de vocês, e querem satisfazer os desejos dele. Ele foi assassino desde o princípio e jamais se firmou na verdade, porque nele não há verdade. Quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Fɛɛ mɔɔ se ini sitinti maatɛyi mi esoo, biamfo mɛ kanɔ.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Mi nti eto owoe loofo mɛ dikpi bolo nkǝ nyifo lebua? Lǝ ntɛyi mi sitintii, beso biamfo mɛ kanɔ?
46 Quem de vocês me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Utidi wǝ ni Onanto eto olee, aanɔ Onanto eto etiki. Nnya eso biannɔ Onanto eto etiki ni bǝ binni wǝ bale.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso, vocês não me ouvem, porque não são de Deus.
48 Yudafɔ átɔ Yesu bǝnkǝ, “Lǝ bɔ́tɛyi boǝnkǝ Samarianyǝ feni nya lɛwɔnɔ bua tǝkǝko fǝǝ, bɔ́tɛyi sidia?”
48 Os judeus disseram a Jesus: — Será que não temos razão em dizer que você é samaritano e tem demônio?
49 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Lɛwɔnɔ bua saa ǝntǝkǝko mɛ. Nlɛ mɔ Anto dibu butǝ, fɛɛ mi ǝntǝ mɛ dibu.
49 Jesus respondeu:
50 Mɔɔ, maambɛbɛ dibu kǝtǝ ǝsuǝ. Fɛɛ nwǝ laabɛbɛ nkǝ betidi tɛsǝ mɛɛ, kpe. Wǝ ni nwǝ laakpo lekpo kayɛnko lǝ kusu ǝsuǝ nɛ.
50 Eu não procuro a minha própria glória; há quem a busque e julgue.
51 Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, lǝ utsyuǝ eetsyue mɔ asatete kotoo, wǝmbukpǝ kulefe!”
51 Em verdade, em verdade lhes digo que, se alguém guardar a minha palavra, não verá a morte eternamente.
52 Yudafɔ átɛyɛ wǝ bǝnkǝ, “Mfe fɛ buunyǝ boǝ lɛwɔnɔ bua tǝkǝko fǝ nɛ! Abraham ǝkpǝ, nya Onanto eto bǝnyɛlǝkǝtidi tsya díkpǝ, fɛɛ fǝ lɛ bɔtɛyi fǝ nwǝ ke ditsyue fǝ asatete kotoo, ǝmbukpǝ kulefe!
52 Então os judeus disseram: — Agora estamos certos de que você tem demônio. Abraão morreu, e também os profetas, e você diz: “Se alguém guardar a minha palavra, não provará a morte eternamente.”
53 Bubu feebu fǝ fǝ lɛmɔ fanso Boanto Abraham wǝ díkpǝ, fɛɛ? Onanto eto bǝnyɛlǝkǝtidi tsya ǝkpǝ! Owoe eto okle feebu fǝ wǝ feni?”
53 Você não está querendo dizer que é maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? Também os profetas morreram. Quem você pensa que é?
54 Mfó nya Yesu dítǝ mbuayɛ nkǝ, “Lǝ mɔ ǝsuǝ maatɛsɛɛ, nyalɛ mɔ atɛsǝ nyamǝ manle kulesa. Fɛɛ nwǝ laatɛsǝ mɛɛ, wǝ ni mɔ Anto. Wǝ ni nwǝ bíatɛyi biǝ wǝ ni mi Onanto nɛ.
54 Jesus respondeu:
55 Mii, binyi wǝ. Fɛ mɔɔ, nyi wǝ. Lǝ ntɛyi miǝ minnyi wǝǝ, nyalɛ moofiani odia fe mi ke, fɛɛ nyi wǝ, nya meetsyue wǝ ditiki koto.
55 Entretanto, vocês não o conhecem; eu, porém, o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei como vocês: mentiroso; mas eu o conheço e guardo a sua palavra.
56 Mi anto Abraham ǝnyǝ disuǝyuǝ se ɔ́nɔ mɔ bubǝ eto asa. Nyaso úfi ǝnǝmi útǝkǝ lǝ mɔ bubǝ ǝsuǝ nya únyǝ disuǝyuǝ.”
56 Abraão, o pai de vocês, alegrou-se por ver o meu dia; e ele viu esse dia e ficou alegre.
57 Yudafɔ bamǝ átɛyi wǝ bǝnkǝ, “Ámamfo tɔ alɛ fosi anɔ kulaa tsya, nya bɔtɛyi fanlɛ bɔtɛyi fǝ eyi Abraham?”
57 Então os judeus lhe perguntaram: — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão?
58 Mfó Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti miǝ, mɔɔ, mfe nkpe koko fɛ bále Abraham.”
58 Jesus respondeu:
59 Ete básɛ abambi bǝ baato wǝ, fɛɛ Yesu ákula ǝsuǝ nya ɔ́bɔ údu lǝ Kedikǝtǝkɔ mfó.
59 Então pegaram pedras para atirar nele, mas Jesus se ocultou e saiu do templo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.