João 7
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs NAA
1 Lǝ nyamfo eto kamaa, Yesu ésu ɔ́yɛ lǝ Galilea eto kasɔ, nya wánla nkǝ weesu Yudea eto kasɔ itsyise Yudafɔ akabɛbɛ kusu lǝ balo wǝ eso.
1 Passadas essas coisas, Jesus andava pela Galileia, porque não desejava andar pela Judeia, visto que os judeus queriam matá-lo.
2 Lefe nǝmfoo, Yudafɔ eto Mpatampa Kalɔsiǝsiǝ eto Diyisɛɛ nǝmǝ éboyo.
2 E a festa dos judeus, chamada de Festa dos Tabernáculos, estava próxima.
3 Nyaso Yesu eto bayimisani átɛyi wǝ nkǝ, “Du mfo lǝ esu Yudea eto kasɔ lǝ fǝ bakasebi lǝ bǝnyǝ asa nnya fanlɛ buyifo.
3 Então os irmãos de Jesus se dirigiram a ele e disseram: — Deixe este lugar e vá para a Judeia, para que também os seus discípulos vejam as obras que você faz.
4 Itsyise utidi wǝ laala nkǝ bate wǝǝ, enyifo asa kakula. Se fanlɛ asa nyamfo buyifoo, lǝkǝ nnya ate kawunsiǝ kenke lǝ betidi lǝ bate fǝ!”
4 Porque, se alguém quer ser conhecido, não pode realizar os seus feitos em segredo. Já que você faz essas coisas, manifeste-se ao mundo.
5 Bátɛyi wǝ nko itsyise wǝ bayimisani kulaa tsya mámfo wǝ bánɔ.
5 Acontece que nem mesmo os irmãos de Jesus criam nele.
6 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Mɔ lefe mányo tɔ. Fɛɛ mii, lefe saa alɛkɛ itǝ mi.
6 Então Jesus lhes disse:
7 Kawunsiǝ embofo mi bukisi. Fɛɛ mɔɔ, keekisi mɛ itsyise nlɛ bulǝkǝ kate minkǝ ke asayifoyifo eyi ku abuayifoyifo.
7 O mundo não pode odiar vocês, mas a mim ele odeia, porque eu dou testemunho a respeito dele, dizendo que as suas obras são más.
8 Mii, bisu diyisɛɛ nǝmǝ kedikɔ. Mɔɔ, membusu diyi nǝmǝ kedikɔ itsyise mɔ lefe mányo tɔ.”
8 Vão vocês para a festa. Eu não vou, porque o meu tempo ainda não se cumpriu.
9 Se ɔ́tɛyi mǝ nyamfoo, ɔ́tsyimɛ ɔkɛ lǝ Galilea mfó.
9 Tendo dito isso, Jesus continuou na Galileia.
10 Fɛɛ se wǝ bayimisani bamǝ dídu bésu diyi nǝmǝ kedikɔ eto kamaa, Yesu tsya ésu mfó, fɛɛ wǝnlǝkǝ wǝ ǝsuǝ ote, ɔ́kula ǝsuǝ.
10 Depois que seus irmãos tinham ido à festa, Jesus também foi, não publicamente, mas em segredo.
11 Yudafɔ eto beninǝ ákabɛbɛ wǝ lǝ diyisɛɛ nǝmǝ kedikɔ ákatɔ bǝ, “Sieti osani ǝmǝ nkpe?”
11 Ora, os judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde estará ele?
12 Betidi kpǝ lǝ sitiditu nǝmǝ nti ékedi etiki kawɛkawɛ lǝ Yesu ǝsuǝ katɛyi bǝnkǝ, “Uyifo utidi sɛɛ.”
12 E havia grande murmuração a respeito de Jesus entre as multidões. Uns diziam: — Ele é bom. E outros afirmavam: — Não, não é! Ele engana o povo.
13 Fɛɛ se banlɛ Yudafɔ sikpi bote esoo, kuutsyuǝ mámfo nnya bulǝkǝ katɛyi lǝ betidi lǝ banɔ.
13 Entretanto, ninguém falava dele abertamente, por ter medo dos judeus.
14 Se diyisɛɛ nǝmǝ didi eto eyi leyo ni ntinti etii, Yesu ésu Yudafɔ eto Disumuyo nya úsu óte asa mfó.
14 Quando a festa já estava na metade, Jesus foi ao templo e começou a ensinar.
15 Wǝ asatete nyamǝ éyifo Yudafɔ bamǝ yanii, nya bátɛyi bǝnkǝ, “Sieti okosobi ǝmfo ditsyi ku kobe komfo eto okle, se wénsu asa kakasekɔ lǝ kukalebe saa?”
15 Então os judeus se maravilhavam e diziam: — Como é que ele pode ser letrado, se não chegou a estudar?
16 Mfó Yesu dítǝ mbuayɛ ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mɔ asatete méntsyi mɔ kosate ɔflɔ. Bomu itsyi Onanto wǝ létsyese mɛ ɔflɔ.
16 Jesus lhes respondeu:
17 Utidi wǝ laala nkǝ weeyifo Onanto eto lelabii, ebote lǝ asa nnya maate etsyi Onanto ɔflɔ lee, mɔ kosate eto ǝsuǝale ǝsuǝ maate nnya.
17 Se alguém quiser fazer a vontade de Deus, conhecerá a respeito da doutrina, se ela é de Deus ou se eu falo por mim mesmo.
18 Utidi wǝ leedi etiki itsyi lǝ wǝ ǝsuǝale ǝsuǝǝ, wǝ ǝsuǝ eto atɛsǝ waabɛbɛ. Fɛ, utidi wǝ laala nkǝ waatɛsǝ nwǝ létsyese wǝǝ, weeyifo asa kayɛnko lǝ sitinti ǝsuǝ nya waantɛyi sidia.
18 Quem fala por si mesmo está buscando a sua própria glória; mas o que busca a glória de quem o enviou, esse é verdadeiro, e nele não há falsidade.
19 Inni Moses ni nwǝ dítǝ mi kɔfi komǝ lee? Fɛɛ mi kuutsyuǝ entsyue kɔfi komǝ koto. Beso bela biǝ bialo mɛ?”
19 Não é fato que Moisés deu a Lei para vocês? Contudo, nenhum de vocês a cumpre. Por que estão querendo me matar?
20 Mfó sitiditu siamǝ dítǝ wǝ mbuayɛ bǝnkǝ, “Lɛwɔnɔ bua tǝkǝko fǝ! Owoe nlɛ bola nkǝ waalo fǝ?”
20 A multidão respondeu: — Você tem demônio. Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yesu ǝtǝ mǝ mbuayɛ nkǝ, “Ayanisa ani nyamfo mínyifo nya íyifo mimblɛ tã yanii mmǝ.
21 Jesus respondeu:
22 Moses ǝtǝ mi kɔfi nkǝ bela mi bebisaibi eto alo. Ite bǝ inni Moses uni dítsyiko nko, bomu itsyi taa mi bana lefe. Nyaso biala osaibi lelo lǝ Ɔnwɛditsyǝyi nɛ.
22 Moisés lhes deu a circuncisão — se bem que ela não vem de Moisés, mas dos patriarcas —, e vocês fazem a circuncisão de um menino até mesmo no sábado.
23 Nya lǝ boofo osaibi lelo bola lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ lǝ kase yembonta Moses eto kɔfi ibuu, beso biǝnyǝ ɔblɔ kakpe mɛ biǝ ntsya utidi wǝ nlɛ bufi, úmuǝ ale kenke lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ?
23 E, se um menino pode ser circuncidado em dia de sábado, para que a Lei de Moisés não seja desrespeitada, por que vocês ficam indignados contra mim, pelo fato de eu ter curado por completo um homem num sábado?
24 Biemfi ǝnyǝnsa bekpo lekpo! Bomu bekpo etiki eto lekpo ɛyɛ lǝ sitintisu ǝsuǝ.”
24 Não julguem segundo a aparência, mas julguem pela reta justiça.
25 Betidi bǝtsyuǝ ba dítsyi Yerusalem átɔ bǝ, “Inni utidi ǝmfo banlɛ bɔbɛbɛ bǝ baalo?
25 Alguns de Jerusalém diziam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Bebe wǝ! Ɔlɛ etiki budi lǝ obianti, nya bántɛyi wǝ kulesa! Lee, bote bákate sitinti biǝnkǝ wǝ ni Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ ǝmǝ?
26 Eis que ele fala abertamente, e ninguém lhe diz nada. Será que as autoridades reconhecem de fato que este é o Cristo?
27 Lǝ Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ ǝmǝ ǝbǝǝ, kuutsyuǝ saa embote kaka utsyi úbǝ. Fɛɛ utidi ǝmfo alɛɛ, bomblɛ yi kaka utsyi úbǝ.”
27 Mas nós sabemos de onde este homem vem. Quando, porém, o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é.
28 Lefe nǝ Yesu díkate asa lǝ Disumuyo mfóo, ófa bembembe ɔ́tɔ nkǝ, “Inni biǝnkǝ biyi mɛ sitinti ku kaka mintsyii? Mǝmbǝ mfo lǝ mɔ ǝsuǝale ǝsuǝ! Nwǝ létsyese mɛɛ, waantɛyi sidia. Nya mii, binyi wǝ.
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em voz alta:
29 Fɛɛ mɔɔ, nyi wǝ, itsyise intsyi wǝ ɔflɔ nya wǝ ni nwǝ létsyese mɛ.”
29 Eu o conheço, porque venho da parte dele e ele me enviou.
30 Nya bákplatsya bǝ bǝmuǝ wǝ. Fɛɛ mǝ kuutsyuǝ saa mámfo wǝ butidi, itsyise wǝ lefe mányo tɔ.
30 Então quiseram prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos, porque a sua hora ainda não havia chegado.
31 Fɛɛ kpǝ lǝ mǝ nti áfo wǝ bánɔ nyaso bátɔ bǝnkǝ, “Nya lǝ Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ díbǝǝ, uteyifo ayanisa ote enso nnya utidi ǝmfo díkeyifoo?”
31 Porém muitos dentre a multidão creram nele e diziam: — Quando o Cristo vier, será que vai fazer maiores sinais do que este homem tem feito?
32 Farisifɔ bamǝ ánɔ se sitiditu siamǝ nlɛ etiki nyamfo bɔtɛyi lǝ kawɛ lǝ mǝ nti lǝ Yesu ǝsuǝ, nyaso mǝ ku besumunyǝ ninǝ átsya nya batsyese kedikǝtǝkɔ eto mba laase mfo bǝ besu bǝmuǝ Yesu baboko.
32 Os fariseus, ouvindo a multidão murmurar essas coisas a respeito de Jesus, juntamente com os principais sacerdotes enviaram guardas para o prender.
33 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Nsi mɔɔkɛ mi lenti itǝ lefe kliminti ditsyuǝ ete muusinkli nsu nwǝ letsyese mɛ ɔflɔ.
33 Jesus disse:
34 Biɔbɛbɛ mɛ, fɛɛ biembunyǝ mɛ, itsyise kaka mɔɔkɛɛ, biembofo mfó bubǝ.”
34 Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou.
35 Ete Yudafɔ eto beninǝ lɛtɔ mǝ ǝsuǝ benkǝ, “Sieti nwǝ mfo laala nkǝ weesu fɛ boembunyǝ wǝ? Lee, bubu ɔnlɛ nkǝ weedu usu Helafɔ eto kǝmǝ ka bo betidi nkpe bǝ lǝ ote Helafɔ bamǝ asa mfóo?
35 Então os judeus disseram uns aos outros: — Para onde ele irá que não o possamos achar? Será que pretende ir para a diáspora entre os gregos, a fim de ensinar os gregos?
36 Nnya ɔnlɛ bɔtɛyi nkǝ, ‘Biɔbɛbɛ mɛ, fɛɛ biembunyǝ mɛ,’ nya ‘Kaka mɔɔkɛɛ, biǝmbofo mfó bubǝǝ,’ eto kasɔ ni be?”
36 Que significa isso que ele diz: “Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou?”
37 Lǝ diyi fɛfɛ nǝ ni diyi nǝ nso bofe lǝ diyididi nǝmǝ ǝsuǝǝ, Yesu átaka úńyǝ nya óbesǝ ɔkɔɛ kato ɔ́tɛyi nkǝ, “Lǝ utukuɛ lɛ utsyuǝǝ, utsyǝ ǝmǝ bǝ mɔ ɔflɔ lǝ ubǝ unǝ ntu.
37 No último dia, o grande dia da festa, Jesus se levantou e disse em voz alta:
38 Fe kase báwɔni bákpe lǝ Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue ǝsuǝ bátɛyi bǝnkǝ, ‘Utidi wǝ léfo mɛ ɔ́nɔɔ, ketukplo ka lǝǝtǝ ntu bo lǝǝtǝ utidi lǝǝsiǝ nkpǝ eto ntuu, ebɔbɔdi butsyi lǝ wǝ utu kǝmiǝ.’ ”
38 Quem crer em mim, como diz a Escritura, do seu interior fluirão rios de água viva.
39 Yesu átɛyi nyamfo itsyi lǝ Lɛwɔnɔ nǝ mba léfo wǝ bánɔ loofo ǝsuǝ. Itsyise éyo lefe nǝmfoo, bǝntǝ tɔ Lɛwɔnɔ nǝmǝ, se bántakasǝ tɔ Yesu betsyiko ɔkɔmǝ báboko wǝ diyǝnde esuǝ eso.
39 Isso ele disse a respeito do Espírito que os que nele cressem haviam de receber; pois o Espírito até aquele momento não tinha sido dado, porque Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Se betidi bamǝ lɛnɔ etiki nyamfoo, bátɛyi benkǝ, “Sitintii, utidi ǝmfo eyifo Onanto eto Unyɛlǝkǝtidi ǝmǝ.”
40 Quando ouviram essas palavras, alguns do meio do povo diziam: — Este é verdadeiramente o profeta.
41 Babamba tsya átɛyi bǝnkǝ, “Nwǝ mfo ni Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ nɛ.”
41 Outros diziam: — Ele é o Cristo. Outros, porém, perguntavam: — Por acaso o Cristo virá da Galileia?
42 Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue átɛyi nkǝ Nwǝ Onanto Lékpo Ɔhile Utsyǝ ebutsyi Oka David eto kafo lǝ Betlehem eto umǝ kaka Oka David dísiǝ.”
42 Não diz a Escritura que o Cristo vem da descendência de Davi e da aldeia de Belém, de onde era Davi?
43 Lǝ nnya eso kabakǝfǝ édufǝ lǝ betidi bamǝ eto nti itsyi lǝ Yesu eso.
43 Assim, houve divisão entre o povo por causa dele.
44 Bǝtsyuǝ ala bǝ bǝǝmuǝ wǝ, fɛɛ kuutsyuǝ saa méntidi wǝ.
44 Alguns queriam prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos.
45 Se mbalaase Disumuyo eto mba bákpe dísinkli besuu, Farisifɔ ku besumunyǝ ninǝ bamǝ ɔflɔ, bátɔ mǝ bǝnkǝ, “Beso bíǝmmuǝ wǝ lǝ ǝsuǝale beboko?”
45 Os guardas voltaram à presença dos principais sacerdotes e fariseus, e estes lhes perguntaram: — Por que vocês não o trouxeram?
46 Mfó nya bǝtǝ mbuayɛ bǝnkǝ, “Boannɔ tɔ kuutsyuǝ saa di etiki fe kase utidi ǝmfo didi kulefe!”
46 Eles responderam: — Jamais alguém falou como este homem.
47 Farisifɔ bamǝ átɔ mǝ bǝnkǝ, “Nyalɛ úflu mi tsyaa, mi nsusu, ɔ́wɛ mi ókpe?
47 Os fariseus disseram aos guardas: — Será que também vocês foram enganados?
48 Bíɔnɔ tɔ bɛnɔ biǝ beninǝ bǝtsyuǝ nye Farisinyǝ utsyuǝ áfɔ wǝ ɔ́nɔ?
48 Por acaso alguma das autoridades ou algum dos fariseus creu nele?
49 Kulefe, kulefe! Ditiditu nǝmfo enyi Moses eto kɔfi eto kulesa. Nyaso Onanto eto ekudi tǝkǝko mǝ!”
49 Mas esse povo que nada sabe da lei é maldito.
50 Farisifɔ eto uninǝ ɔni wǝ baakpo Nikodemo, ébusu Yesu ɔflɔ únyǝ. Ɔ́tɔ mǝ nkǝ,
50 Nicodemos, um deles, que antes tinha ido conversar com Jesus, perguntou-lhes:
51 “Nyalɛ, bo kɔfi ǝtǝ bo kusu nkǝ bokponko utidi lekpo bolo wǝ dikpi lefe nǝ eto lefe boannɔ tɔ wǝ kɛnyɛ eto etiki nye batɔ wǝ lesa nǝ úyifo?”
51 — Será que a nossa lei condena um homem sem primeiro ouvi-lo e saber o que ele fez?
52 Bǝtǝ mbuayɛ bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Nyalɛ, fintsya Galileanyǝ feni? Dufǝ lǝ Anantotiki eto Ekue abe, ete ebote fǝ Onanto eto unyɛlǝkǝtidi kuutsyuǝ embɔbɔ utsyi lǝ Galilea.”
52 Eles responderam: — Por acaso também você é da Galileia? Examine e verá que da Galileia não se levanta profeta.
53 (Nya utsyuǝ saa dídu úsu diyo.)
53 E cada um foi para a sua casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.