João 5
Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs ARA
1 Lǝ nyamfo eto kamaa, Yesu ésu Yerusalem se Yudafɔ eto diyisɛɛ ditsyuǝ didife léyo.
1 Passadas estas coisas, havia uma festa dos judeus, e Jesus subiu para Jerusalém.
2 Lǝ umǝ ǝmǝ eto kaka baakpo Basamu eto Kesie ɔflɔɔ, ditumbu ditsyuǝ kpe mfó nǝ baakpo bǝ Betesda lǝ Hebrifɔ eto sele ǝsuǝ. Bákpo mpatampa ɛnɔ beńyǝnsǝ lǝ ditumbu nǝmǝ ɔflɔ.
2 Ora, existe ali, junto à Porta das Ovelhas, um tanque, chamado em hebraico Betesda, o qual tem cinco pavilhões.
3 Mfó befimfi kpǝ ateate ba ni bǝnǝmba, mba lɛtsyini, ku mba leba bankpoo kasɔ díbǝ kakpo. Nya bǝńyǝ bensekǝ ntu bomǝ eto butinkǝsǝ butsyuǝ.
3 Nestes, jazia uma multidão de enfermos, cegos, coxos, paralíticos
4 (Itsyise afe ǝtsyuǝǝ, Onanto eto ɔtɔnkpe utsyuǝ kǝbǝ kémunisǝ ntu bomǝ. Nya ufimfi tutɛ wǝ ke dídufǝ lǝ ntu bomǝ ǝsuǝǝ, ǝnyǝ bufitsyantsya.)
4 [esperando que se movesse a água. Porquanto um anjo descia em certo tempo, agitando-a; e o primeiro que entrava no tanque, uma vez agitada a água, sarava de qualquer doença que tivesse].
5 Osani utsyuǝ kálabǝ mfó wǝ díkǝfi alɛ fosi ǝtsyǝ alɛ mflamfla sɔ̃ɔ̃.
5 Estava ali um homem enfermo havia trinta e oito anos.
6 Se Yesu dínyǝ wǝ nya unyi nkǝ onlabe lǝ ufinkla ǝsuǝ mfó itǝ alɛ kpǝǝ, ɔ́tɔ wǝ nkǝ, “Ala bǝ, fǝ bufi yɛ fǝ?”
6 Jesus, vendo-o deitado e sabendo que estava assim há muito tempo, perguntou-lhe: Queres ser curado?
7 Ufimfi ǝmǝ ǝtǝ mbuayɛ nkǝ, “Uninǝ, mimbǝ kuutsyuǝ wǝ lɔɔwunsǝko mɛ ndufǝ ntu bomǝ kafo lǝ bémunisǝ mu. Lǝ nkplatsya miǝ meedufǝ tsyaa, utidi bamba éboka mɛ budufǝ koko.”
7 Respondeu-lhe o enfermo: Senhor, não tenho ninguém que me ponha no tanque, quando a água é agitada; pois, enquanto eu vou, desce outro antes de mim.
8 Yesu átɛyi wǝ nkǝ, “Taka ǝńyǝ, fi fǝ okla lǝ ayɛ edu!”
8 Então, lhe disse Jesus: Levanta-te, toma o teu leito e anda.
9 Lamfolamfo, osani ǝmǝ eto ǝsuǝ ǝmuǝ wǝ ale! Úfi wǝ okla nya ɔ́yɛ údu.
9 Imediatamente, o homem se viu curado e, tomando o leito, pôs-se a andar. E aquele dia era sábado.
10 Nyaso Yudafɔ eto beninǝ átɛyi osani wǝ Yesu létsya bufi bǝnkǝ, “Mmi eyifo Ɔnwɛditsyǝyi. Kɔfi mǝntǝ kusu bǝ lǝ etsyi fǝ okla.”
10 Por isso, disseram os judeus ao que fora curado: Hoje é sábado, e não te é lícito carregar o leito.
11 Ɔ́tɛyi nkǝ, “Nwǝ létsya mɛ bufi ke lɛtɛyi mɛ nkǝ, ‘Taka ǝńyǝ, fi fǝ okla lǝ ayɛ edu!’ ”
11 Ao que ele lhes respondeu: O mesmo que me curou me disse: Toma o teu leito e anda.
12 Bátɔ wǝ bǝnkǝ, “Owoe ni utsyǝ lɛtɛyi fǝ nkǝ, ‘Tsyi fǝ okla lǝ ayɛ’?”
12 Perguntaram-lhe eles: Quem é o homem que te disse: Toma o teu leito e anda?
13 Fɛɛ nwǝ bátsya bufi bomǝ mánte nkǝ utsyǝ ǝmǝ ni Yesu. Nya Yesu tsya ébonya údufǝ lǝ betidi kpǝ ba díńyǝ mfó eto nti.
13 Mas o que fora curado não sabia quem era; porque Jesus se havia retirado, por haver muita gente naquele lugar.
14 Nyamfo eto kamaa, Yesu ǝnyǝ wǝ lǝ Onanto eto kedikǝtǝkɔ nya ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Bebe! Ǝsuǝ búmuǝ fǝ ale. Nyaso mensiyifo lebua bio! Lenni nkoo, lesa nǝ nkpe ale enso mmǝ ebuyifo fǝ!”
14 Mais tarde, Jesus o encontrou no templo e lhe disse: Olha que já estás curado; não peques mais, para que não te suceda coisa pior.
15 Nya osani ǝmǝ dídu nya úsu ɔ́tɛyi Yudafɔ eto beninǝ bamǝ nkǝ Yesu ni utidi wǝ létsya wǝ bufi.
15 O homem retirou-se e disse aos judeus que fora Jesus quem o havia curado.
16 Nyaso bétsyiko Yesu bulǝ, itsyise ótsya utidi bufi lǝ Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ
16 E os judeus perseguiam Jesus, porque fazia estas coisas no sábado.
17 Yesu átɛyi mǝ nkǝ, “Mɔ Anto si ɔlɛ keyifo buyifo lefe saa, nyaso ele bǝ mintsya yifo nko.”
17 Mas ele lhes disse: Meu Pai trabalha até agora, e eu trabalho também.
18 Lǝ nnya ɔ́tɛyi mfo esoo, Yudafɔ eto beninǝ esi bábɛbɛ esu kekleke bǝ baalo wǝ. Itsyise inni Ɔnwɛditsyǝyi ǝsuǝ eto kɔfi ete óta úbu, bomu usi ɔ́tɛyi nkǝ Onanto eyifo wǝ Anto. Nya nyamfo eto kasɔ ni bǝ wǝ ku Onanto akate.
18 Por isso, pois, os judeus ainda mais procuravam matá-lo, porque não somente violava o sábado, mas também dizia que Deus era seu próprio Pai, fazendo-se igual a Deus.
19 Mfó nya Yesu lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, Onanto eto Ubi embofo kulesa buyifo lǝ wǝ kosate eto ǝsuǝale ǝsuǝ. Bomu lesa nǝ wǝǝnyǝ wǝ Anto leeyifoo, ni wintsya leeyifo nɛ.
19 Então, lhes falou Jesus: Em verdade, em verdade vos digo que o Filho nada pode fazer de si mesmo, senão somente aquilo que vir fazer o Pai; porque tudo o que este fizer, o Filho também semelhantemente o faz.
20 Itsyise Anto ǝmǝ aala wǝ Ubi ǝmǝ nya woate wǝ lesa saa nǝ wǝ kosate nlɛ buyifo. Nya woote wǝ asa kplɛ kpǝ enso nyamfo nnya luuyifo mimblɛ yanii.
20 Porque o Pai ama ao Filho, e lhe mostra tudo o que faz, e maiores obras do que estas lhe mostrará, para que vos maravilheis.
21 Fe kase Anto ǝmǝ laatakasǝ bǝkpenkpe ketsyiko ɔkɔmǝ kaboko nkpǝǝ, nko ke Ubi ǝmǝ tsya luutǝ nkpǝ mba úlǝkǝ nɛ.
21 Pois assim como o Pai ressuscita e vivifica os mortos, assim também o Filho vivifica aqueles a quem quer.
22 Nya Anto ǝmǝ kosate tsya ankponko kuutsyuǝ lekpo, bomu útǝ wǝ Ubi kusu nkǝ okponko betidi kenke lekpo,
22 E o Pai a ninguém julga, mas ao Filho confiou todo julgamento,
23 bǝ lǝ utsyuǝ saa lǝ ufi dibu utǝ Ubi ǝmǝ fe kase bǝǝtǝ Anto ǝmǝ dibu. Futsyǝ kee dímembu Ubi ǝmǝǝ, mémbu Anto ǝmǝ létsyesǝ wǝ tsya.
23 a fim de que todos honrem o Filho do modo por que honram o Pai. Quem não honra o Filho não honra o Pai que o enviou.
24 “Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti minkǝ, utsyuǝ saa wǝ laanɔ mɔ ditiki nya ófo nwǝ létsyese mɛ ɔ́nɔɔ, wuunyǝ nkpǝ manlo. Bembokponko wǝ lekpo, fɛɛ ɔ́yɛ lǝ ukpǝ ǝsuǝ ófe údufǝ lǝ nkpǝ ǝsuǝ koko.
24 Em verdade, em verdade vos digo: quem ouve a minha palavra e crê naquele que me enviou tem a vida eterna, não entra em juízo, mas passou da morte para a vida.
25 Nlɛ mi bɔtɛyi sitinti miǝ, lefe lɛ bubǝ nǝ bekpǝnkpǝ luutsyue Onanto eto Ubi koto, nya mba leetsyue we ɔkɔɛ koto ebunyǝ nkpǝ tinti. Lefe nǝmǝ kulaatsya ébubǝ koko.
25 Em verdade, em verdade vos digo que vem a hora e já chegou, em que os mortos ouvirão a voz do Filho de Deus; e os que a ouvirem viverão.
26 Fe kase Anto ǝmǝ ni nkpǝ eto ketsyikokɔ, nko ke útǝ nkǝ wǝ Ubi tsya yifo nkpǝ eto ketsyikokɔ nɛ.
26 Porque assim como o Pai tem vida em si mesmo, também concedeu ao Filho ter vida em si mesmo.
27 Nya útǝ wǝ ǝsuǝale nkǝ okponko kawunsiǝ kenke lekpo, itsyise wǝ ni Utidi Eto Ubi ǝmǝ.
27 E lhe deu autoridade para julgar, porque é o Filho do Homem.
28 “Biǝntǝ lǝ nyamfo lǝ iyifo mi yanii, itsyise lefe lɛ bubǝ nǝ bekpǝnkpǝ ba nkpe lǝ edi lɔɔnɔ Utidi Eto Ubi ǝmǝ eto ɔkɔɛ.
28 Não vos maravilheis disto, porque vem a hora em que todos os que se acham nos túmulos ouvirão a sua voz e sairão:
29 Nya bɔɔbɔ lǝ edi bǝbǝ. Mba dísiǝ nkpǝ sɛɛ ebotaka bǝnyǝ nkpǝ manlo. Nya mba dísiǝ nkpǝ bua, tsya ebotaka bafo dikpilolo.
29 os que tiverem feito o bem, para a ressurreição da vida; e os que tiverem praticado o mal, para a ressurreição do juízo.
30 “Mǝmbofo kulesa buyifo lǝ mɔ ǝsuǝale ǝsuǝ. Lesa nǝ Onanto laatɛyi mɛɛ, nnya meefi kakpo lekpo nɛ. Nyaso mɔ lekpokponkpo yɛ lǝ kusu ǝsuǝ, itsyise meenyifo kulesa lǝ mɔ lelabi ǝsuǝ, bomu lǝ nwǝ létsyese mǝ eto lelabi ǝsuǝ.”
30 Eu nada posso fazer de mim mesmo; na forma por que ouço, julgo. O meu juízo é justo, porque não procuro a minha própria vontade, e sim a daquele que me enviou.
31 Yesu esi ɔ́tɛyi nkǝ, “Lǝ nlǝkǝ kɛnyɛ lǝ mɔ kosate ǝsuǝǝ, yanle bǝ bafo lesa nǝ míntɛyi ǝmbǝ kalende.
31 Se eu testifico a respeito de mim mesmo, o meu testemunho não é verdadeiro.
32 Fɛɛ utidi bamba kpe wǝ leedi adansiɛ lǝ mɛ ǝsuǝ, nya nyi miǝ adansiɛ nnya ɔnlɛ budi lǝ mɛɛ, kpe kalende.
32 Outro é o que testifica a meu respeito, e sei que é verdadeiro o testemunho que ele dá de mim.
33 “Bíokpe batɔnkpe Yohanes ɔflɔ nya úkatɛyi mi sitinti siamǝ itsyi lǝ mɛ ǝsuǝ.
33 Mandastes mensageiros a João, e ele deu testemunho da verdade.
34 Fɛɛ mɔɔ, minlɛ bɔtɛyi miǝ utidinini eto sedansiɛdidi lǝ mɛ ǝsuǝ afe itǝ mɛ. Bomu ńtɛyi nyamfo bǝ lǝ binyǝ bofokǝtǝ.
34 Eu, porém, não aceito humano testemunho; digo-vos, entretanto, estas coisas para que sejais salvos.
35 Yohanes ǝtsyǝ fe okandiɛ wǝ nlɛ bunyǝ nya ɔnlɛ lekpasǝ butǝ, nya béla biǝ biǝnyǝ disuǝyuǝ lǝ wǝ lekpasǝ nǝmǝ ǝsuǝ itǝ lefe sɛkɛ ete.
35 Ele era a lâmpada que ardia e alumiava, e vós quisestes, por algum tempo, alegrar-vos com a sua luz.
36 “Fɛ mɔɔ, sedansiɛ sia lɛflɔ senso Yohanes eto selee, se nkpe mɛ nɛ. Itsyise keyifo ka mɔ Anto dítǝ mɛ nkǝ nyifo nlose, ka minlɛ buyifoo, ke nlɛ adansiɛ budi lǝ mɛɛ nɛ. Ke nlɛ bote bǝ mɔ Anto ǝmǝ létsyese mɛ.
36 Mas eu tenho maior testemunho do que o de João; porque as obras que o Pai me confiou para que eu as realizasse, essas que eu faço testemunham a meu respeito de que o Pai me enviou.
37 Nya Anto wǝ létsyese mɛ tsyaa, wǝ kosate leedi adansiǝ lǝ mɛ ǝsuǝ. Bíannɔ tɔ wǝ ɔkɔɛ bɛnɔ, nya bíǝnyǝ tɔ kase unte bínyǝ.
37 O Pai, que me enviou, esse mesmo é que tem dado testemunho de mim. Jamais tendes ouvido a sua voz, nem visto a sua forma.
38 Fɛɛ biamfo wǝ ditiki nǝmǝ kakpe lǝ mi akɔɛsi itsyise biamfo utidi wǝ ótsyese bɛnɔ.
38 Também não tendes a sua palavra permanente em vós, porque não credes naquele a quem ele enviou.
39 Biakase Awɔnisa Kɛnkɛ eto Kukue eto asa itsyise bibu biǝ biunyǝ nkpǝ manlo lǝ nnya ǝsuǝ. Nya ko etiki nyamfoo, lɛ etiki budi ketsyi lǝ mɛ ǝsuǝ!
39 Examinais as Escrituras, porque julgais ter nelas a vida eterna, e são elas mesmas que testificam de mim.
40 Fɛɛ bɛni biǝ biembubǝ mɛ ɔflɔ lǝ binyǝ nkpǝ.
40 Contudo, não quereis vir a mim para terdes vida.
41 “Minlɛ kasɔ mfo eto betidi eto atɛsǝ bɔbɛbɛ,
41 Eu não aceito glória que vem dos homens;
42 itsyise nyi betidi ba eto okle bini, nya nyi miǝ bianla Onanto lǝ mi akɔɛsi.
42 sei, entretanto, que não tendes em vós o amor de Deus.
43 Mbǝ lǝ mɔ Anto eto diye ǝsuǝ, fɛɛ biamfo mɛ. Nya lǝ utidi bamba ebubǝ lǝ wǝ kosate eto diye ǝsuǝ alɛɛ, biofo wǝ.
43 Eu vim em nome de meu Pai, e não me recebeis; se outro vier em seu próprio nome, certamente, o recebereis.
44 Ntsyǝ yuubǝ fɛ biofo mɛ bɛnɔ lǝ lefe nǝ eto lefe bɛnlɛ atɛsǝ bɔbɛbɛ ketsyiko mi bǝtsyuǝ ɔflɔ, nya biambɛbɛ atɛsǝ nnya ditsyi Onanto ɔni kplo ǝmǝ ɔflɔ?
44 Como podeis crer, vós os que aceitais glória uns dos outros e, contudo, não procurais a glória que vem do Deus único?
45 “Fɛɛ biembu biǝ mɔ ni nwǝ loolo mi dikpi lǝ mɔ Anto ɔflɔ. Bomu Moses, nwǝ ǝsuǝ bífi mi kusubebe bítǝkǝ, wǝ ni futsyǝ loolo mi dikpi nɛ.
45 Não penseis que eu vos acusarei perante o Pai; quem vos acusa é Moisés, em quem tendes firmado a vossa confiança.
46 Lǝ nnya ete béfo Moses bɛnɔ sitintii, eni béfo mɛ bɛnɔ, itsyise ɔ́wɔni asa utsyǝ itsyi lǝ mɛ ǝsuǝ.
46 Porque, se, de fato, crêsseis em Moisés, também creríeis em mim; porquanto ele escreveu a meu respeito.
47 Fɛɛ se bíamfo lesa nǝ ɔ́wɔni utsyǝ bɛnɔɔ, ntsyǝ yuubǝ fɛ biofo lesa nǝ maatɛyi bɛnɔ?”
47 Se, porém, não credes nos seus escritos, como crereis nas minhas palavras?
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.