Atos 10

Onanto eto kakle fɔfɔ; Sɛkpɛle (LIP) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Lǝ lefe nǝmfóo, osani utsyuǝ ǝsiǝ lǝ Kaisarea eto umǝ wǝ baakpo Kornelio. Uyifo uninǝ utǝ Romafɔ eto bamamanyǝ eto ditsyukpa nǝ baakpo Italiafɔ.
1 Havia em Cesaréia um homem, por nome Cornélio, centurião da coorte que se chamava Itálica.
2 Uyifo utidi sɛɛ nya wǝ ku wǝ diyo eto betidi kenke díyifo mba leesumu Onanto. Utidi ǝmfo ákawunsǝko Yudafɔ eto bakombo, nya úkato ola lefe saa kǝtǝ Onanto.
2 Era religioso; ele e todos os de sua casa eram tementes a Deus. Dava muitas esmolas ao povo e orava constantemente.
3 Diyi lɔni lǝ ketsyitsyokɔmi eto abombo ǝtsyǝ sekaa, únyǝ bulǝkǝkate butsyuǝ. Únyǝ lǝ bulǝkǝkate ǝsuǝ bomǝ nkǝ Onanto eto ɔtɔnkpe utsyuǝ ǝbǝ, nya ókpadi wǝ nkǝ, “Kornelio!”
3 Este homem viu claramente numa visão, pela hora nona do dia, aproximar-se dele um anjo de Deus e o chamar: Cornélio!
4 Nya lefe nǝ Kornelio dínyǝ wǝǝ, óbe wǝ tũũ ku sikpi nya ɔ́tɔ wǝ nkǝ, “Onamute, be ini?”
4 Cornélio fixou nele os olhos e, possuído de temor, perguntou: Que há, Senhor? O anjo replicou: As tuas orações e as tuas esmolas subiram à presença de Deus como uma oferta de lembrança.
5 Kpe betidi bǝtsyuǝ lǝ besu Yopa lǝ besu bakpadi osani wǝ baakpo Simon wǝ bensi baakpo Petro baboko.
5 Agora envia homens a Jope e faze vir aqui um certo Simão, que tem por sobrenome Pedro.
6 Okpe lǝ Simon wǝ nsi lǝ lekpo ɔflɔ wǝ leeyifo kubukikuǝ eto keyifo mfo.”
6 Ele se acha hospedado em casa de Simão, um curtidor, cuja casa fica junto ao mar.
7 Se Onanto eto ɔtɔnkpe ǝmfo díduu, Kornelio ákpadi wǝ diyo eto betidi inuǝ ku bamamanyǝ eto mba laase wǝ tsya eto ɔni wǝ ni utidi sɛɛ.
7 Quando se retirou o anjo que lhe falara, chamou dois dos seus criados e um soldado temente ao Senhor, daqueles que estavam às suas ordens.
8 Nya ɔ́tɛyi mǝ lesa nǝ díbǝ, nya ókpe mǝ nkǝ besu Yopa.
8 Contou-lhes tudo e enviou-os a Jope.
9 Se kale dísiǝ nya banyɛ lǝ kusu bantɔ nya ibu sɛkɛ lǝ bedufǝ Yopa mfóo, Petro ábe úsu diyo nǝ bankpe eto kato itǝ kakɔmi eto lefosi abombo ǝnuǝ eto olatoto.Keyifo 10:9|src="HK00232c.tif" size="span" loc="Act 10:9" copy="Horace Knowles, British & Foreign Bible Society"
9 No dia seguinte, enquanto estavam em viagem e se aproximavam da cidade - pelo meio-dia -, Pedro subiu ao terraço da casa para fazer oração.
10 Kukpɛnsɛ étsyiko wǝ bɔlɛ, fɛɛ mfe banlɛ lesa bonwa nɛ. Nya únyǝ bulǝkǝkate butsyuǝ.
10 Então, como sentisse fome, quis comer. Mas, enquanto lho preparavam, caiu em êxtase.
11 Únyǝ se kato lɛsini, nya únyǝ lesa nǝ fe kafia flubia kplɛ kǝtsyuǝ ka lɛmɔ, nya banlɛ kǝ lǝ esi ana nyamǝ ketsyi kato kanlɛ kasɔ bubǝ.Keyifo 10:11|src="CN01945c.tif" size="span" loc="Act 10:11" copy="David C. Cook"
11 Viu o céu aberto e descer uma coisa parecida com uma grande toalha que baixava do céu à terra, segura pelas quatro pontas.
12 Lǝ kafia kamǝ kafo aakǝ bebuki akpa akpa ku bawa ku baklɔbɛ.
12 Nela havia de todos os quadrúpedes, dos répteis da terra e das aves do céu.
13 Mfó ɔ́nɔ ɔkɔɛ utsyuǝ nlɛ bɔtɛyi nkǝ, “Petro, taka, lo lǝ edi!”
13 Uma voz lhe falou: Levanta-te, Pedro! Mata e come.
14 Fɛɛ Petro édi etiki ɔ́tɛyi nkǝ, “Owo lo! Kulefe! Bonamute, méndi tɔ kulesa nǝ Yudafɔ leekisi budi nyǝ!”
14 Disse Pedro: De modo algum, Senhor, porque nunca comi coisa alguma profana e impura.
15 Ɔkɔɛ emfo esi ɔ́tɛyi wǝ nkǝ, “Lesa nǝ Onanto díyifo kɛnkɛɛ, mantɛyi fǝ iyifo ekisisa!”
15 Esta voz lhe falou pela segunda vez: O que Deus purificou não chames tu de impuro.
16 Únyǝ bulǝkǝ kate bomfo sitsyǝ sɔ̃ɔ̃. Nya ditsyǝfǝ kamaa, bétsyi kafia kamfo besuko kato.
16 Isto se repetiu três vezes e logo a toalha foi recolhida ao céu.
17 Lefe nǝmfoo, ditsyǝbi nǝ dílǝkǝ ǝsuǝ léte mfó éyifo Petro yanii, nyaso ɔ́tɔ wǝ ǝsuǝ nkǝ, “Be nnya mínyǝ mfo lete, nnya kasɔ nkpǝ?” Lefe nǝmfo kee, betidi ba Kornelio lékpe mfó ǝbǝ bédufǝ umǝ ǝmǝ. Nya se bǝnyǝ diyo nǝ banlɛ bɔbɔbɛɛ, bǝbǝ bǝńyǝ lǝ ni kesie.
17 Desconcertado, Pedro refletia consigo mesmo sobre o que significava a visão que tivera, quando os homens, enviados por Cornélio, se apresentaram à porta, perguntando pela casa de Simão.
18 Nya bǝńyǝ banlɛ kaka Simon Petro nkpe disi bɔtɔ.
18 Eles chamaram e indagaram se ali estava hospedado Simão, com o sobrenome Pedro.
19 Nya se Petro dísiǝ úkǝbu disi itsyi lǝ bulǝkǝkate bo únyǝ ǝsuǝǝ, Lɛwɔnɔ ídi wǝ etiki lɛtɛyi nkǝ, “Bebe basani itsyǝ ǝbǝ balɛ fǝ bɔbɛbɛ.
19 Enquanto Pedro refletia na visão, disse o Espírito: Eis aí três homens que te procuram.
20 Taka, muǝ ǝsuǝ lǝ esu ko mǝ. Mante sikpi ku mǝ butǝkǝko kesu. Mɔ uni létsyese mǝ.”
20 Levanta-te! Desce e vai com eles sem hesitar, porque sou eu quem os enviou.
21 Nyaso Petro ésu únyǝ mǝ nya ɔ́tɛyi mǝ nkǝ, “Mɔ ni nwǝ bɛnlɛ bɔbɛbɛ. Bomfo buɛɛ.”
21 Pedro desceu ao encontro dos homens e disse-lhes: Aqui me tendes, sou eu a quem buscais. Qual é o motivo por que viestes aqui?
22 Bǝtǝ wǝ mbuayɛ bǝnkǝ, “Butsyi Kornelio wǝ ni Romafɔ eto omamanyǝ ninǝ ɔflɔ. Uyifo utidi sɛɛ wǝ lǝǝsumu Onanto. Nya Yudafɔ kenke laala wǝ asa tinti. Onanto eto ɔtɔnkpe utsyuǝ lɛtɛyi wǝ nkǝ okpe fǝ utidi lǝ ǝbǝ wǝ diyo lǝ ɔnɔ fǝ kɛnyɛ eto etiki nya fanyɛnko.”
22 Responderam: O centurião Cornélio, homem justo e temente a Deus, o qual goza de excelente reputação entre todos os judeus, recebeu dum santo anjo o aviso de te mandar chamar à sua casa e de ouvir as tuas palavras.
23 Lǝ nyaso Petro átɔnɔ ókpa mǝ údufǝnko kaka onkpe nya ófo mǝ fe wǝ bafɔ útǝ bátsyimɛ wǝ ɔflɔ.
23 Então Pedro os mandou entrar e hospedou-os. No dia seguinte, levantou-se e partiu com eles, e alguns dos irmãos de Jope o acompanharam.
24 Bésu bédufǝ Kaisarea kǝsiǝsǝ. Lefe nǝmfóo, Kornelio ébokpo wǝ diyo eto betidi utsyǝ ku wǝ bayɛtsyuǝ bǝtsyuǝ nya bensi bensǝkǝ Petro eto bubǝ kedufǝ.
24 No outro dia chegaram a Cesaréia. Cornélio os estava esperando, tendo convidado os seus parentes e amigos mais íntimos.
25 Kase Petro nlɛ diyo nǝmǝ budufǝǝ, Kornelio átsyako wǝ nya óse akonko lǝ Petro eto ǝnǝmi nya óbokosǝ wǝ disi kasɔ.
25 Quando Pedro estava para entrar, Cornélio saiu a recebê-lo e prostrou-se aos seus pés para adorá-lo.
26 Fɛɛ Petro átɛyi wǝ nkǝ, “Taka ǝńyǝ! Mintsya utidi ǝtǝ mini.”
26 Pedro, porém, o ergueu, dizendo: Levanta-te! Também eu sou um homem!
27 Nya lǝ kase bantɔ banlɛ etiki budii, Kornelio ákpa wǝ úsuko kaka betidi fɛfɛ létsya bensi.
27 E, falando com ele, entrou e achou ali muitas pessoas que se tinham reunido e disse:
28 Nya Petro lɛtɛyi mǝ nkǝ, “Mi kosate yi biǝ bo Yudafɔ eto kɔfi mǝntǝ kusu nkǝ ndufǝ utidi wǝ lenni bo ɔni eto diyo nye nsu wǝ ɔflɔ kulaatsya. Fɛɛ Onanto ǝlǝkǝ óte mɛ nkǝ membu kuutsyuǝ saa fe utidi wǝ dimeńyǝ utǝ lee menyifo kɛnkɛ.
28 Vós sabeis que é proibido a um judeu aproximar-se dum estrangeiro ou ir à sua casa. Todavia, Deus me mostrou que nenhum homem deve ser considerado profano ou impuro.
29 Lǝ nyaso se fákpe fǝ bakpadi mɛɛ, mánni nya míntaka mímbǝ nɛ. Nya beso bɛnlɛ mɛ bokpadi?”
29 Por isso vim sem hesitar, logo que fui chamado. Pergunto, pois, por que motivo me chamastes.
30 Kornelio átɛyi wǝ nkǝ, “Fe eyi ana ni nnya léfee mmǝǝ, nya lǝ lefe nǝmfo sekaa, se minlɛ ola boto lǝ kakɔmi eto ǝtsyǝ eto lefe lǝ mɔ diyoo, lefua utidi utsyuǝ ko lɛbɔ úńyǝ mɛ lǝ ǝnǝmi, okpe awu nnya díkǝyǝnde!
30 Disse Cornélio: Faz hoje quatro dias que estava eu a orar em minha casa, à hora nona, quando se pôs diante de mim um homem com vestes resplandecentes, que disse:
31 — ausente —
31 Cornélio, a tua oração foi atendida e Deus se lembrou de tuas esmolas.
32 — ausente —
32 Envia alguém a Jope e manda vir Simão, que tem por sobrenome Pedro. Está hospedado perto do mar em casa do curtidor Simão.
33 Nko eso lamfolamfo mínkpe fǝ ɔtɔnkpe miǝ ubǝ okpadi fǝ lǝ ǝbǝ nya fintsya lekplatsya fátaka fákpe akpa kusu fǝbǝ nɛ. Nyaso bomblɛ si lǝ Onanto eto ǝnǝmi mfo busǝkǝ fǝ bǝ lǝ ǝbǝ atɛyi bo ditiki nǝ Bonamute lɛtɛyi fǝ nkǝ batɛyi bo.”
33 Por isso mandei chamar-te logo e felicito-te por teres vindo. Agora, pois, eis-nos todos reunidos na presença de Deus para ouvir tudo o que Deus te ordenou de nos dizer.
34 Nyaso Petro édi mǝ etiki nkǝ, “Nnyǝ ntsyǝ lekpo sitinti minkǝ Onanto aambe betidi eto ǝnǝmi lǝ wǝ eyifosa ǝsuǝ.
34 Então Pedro tomou a palavra e disse: Em verdade, reconheço que Deus não faz distinção de pessoas,
35 Bomu kusǝ saa eto utidi wǝ laabokosǝ wǝ ǝsuǝ kasɔ kǝtǝ wǝ, keyifo kasɛɛ, wǝ waala nɛ.
35 mas em toda nação lhe é agradável aquele que o temer e fizer o que é justo.
36 Mfo nnɔ miǝ bɛnɔ Ditiki Sɛɛ nǝ Onanto dílǝkǝ óte Israelfɔ bǝ, ɛyɛ lǝ Yesu Kristo wǝ ni betidi kenke eto Onamute ǝsuǝǝ, boonyǝ diyuǝ.
36 Deus enviou a sua palavra aos filhos de Israel, anunciando-lhes a boa nova da paz, por meio de Jesus Cristo. Este é o Senhor de todos.
37 Biyi lesa kplɛ nǝ díbǝ Israel eto kasɔ kenke idu lǝ lefe nǝ Yohanes lébe letsya lǝ Galilea eto kasɔ itsyi lǝ ntuflǝsǝflǝsǝ eto lekpa nǝmɔ ǝsuǝ.
37 Vós sabeis como tudo isso aconteceu na Judéia, depois de ter começado na Galiléia, após o batismo que João pregou.
38 Nya bɛnɔ tsya kase Onanto lékpo Yesu wǝ ditsyi Nasaret ɔhile utsyǝ lǝ lefe nǝ úfi Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ ku ǝsuǝale útǝ wǝ. Nya ótsyilama úkeyifo asa sɛɛ, nya ótsya mba Obonsam díkelǝ kɛlɛkɛ mǝ ketsyiko lǝ bulǝ bomǝ ǝsuǝ itsyise Onanto ǝsiǝ ko wǝ.
38 Vós sabeis como Deus ungiu a Jesus de Nazaré com o Espírito Santo e com o poder, como ele andou fazendo o bem e curando todos os oprimidos do demônio, porque Deus estava com ele.
39 “Búdi adansiɛ lǝ asa nnya kenke úyifo lǝ Israel eto kasɔ ku Yerusalem. Mfó ǝmǝ básɔ wǝ lǝ uyikabie ǝsuǝ bálo nɛ.
39 E nós somos testemunhas de tudo o que fez na terra dos judeus e em Jerusalém. Eles o mataram, suspendendo-o num madeiro.
40 Fɛɛ Onanto esi ótaka wǝ utsyiko ɔkɔmǝ úbǝ nkpǝ lǝ diyi tsyǝfǝ ǝsuǝ nya úlǝkǝ wǝ óte betidi dínyǝ.
40 Mas Deus o ressuscitou ao terceiro dia e permitiu que aparecesse,
41 Fɛɛ inni betidi ba kenke dínyǝ wǝ. Bomu bo mba Onanto dílǝkǝ nkǝ budi wǝ badansiɛɛ, bo ni mba dínyǝ wǝ nɛ. Nya búdi nya búnǝ ku wǝ lǝ wǝ botaka kǝńyǝ eto kama.
41 não a todo o povo, mas às testemunhas que Deus havia predestinado, a nós que comemos e bebemos com ele, depois que ressuscitou.
42 Bo ni mba ótsyese nkǝ busu bɔtɛyi Ditiki Sɛɛ nǝmǝ lǝ kalebe saa butǝ betidi nɛ. Nya lǝ bulǝkǝ bote boǝnkǝ, Onanto ni futsyǝ dílǝkǝ Yesu fe Okponkpo itǝ bǝkpǝnkpǝ ku kawunsiǝ eto betidi kenke.
42 Ele nos mandou pregar ao povo e testemunhar que é ele quem foi constituído por Deus juiz dos vivos e dos mortos.
43 Nya Onanto eto bǝnyɛlǝkǝtidi ba kenke dídi etiki itsyi lǝ wǝ bǝnkǝ utsyuǝ saa kee léfo wǝ ɔ́nɔɔ, Onanto ebufi wǝ abua ɔtsyɛ wǝ lǝ Yesu eto diye eto ǝsuǝale ǝsuǝ.”
43 Dele todos os profetas dão testemunho, anunciando que todos os que nele crêem recebem o perdão dos pecados por meio de seu nome.
44 Nya lefe nǝ Petro ńyǝ ɔnlɛ etiki nyamfo budii, Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ áyifǝ dísiǝ lǝ mba kenke lɛkɛ mfo banlɛ Petro eto ditiki nǝmǝ bɔnɔ ǝsuǝ!
44 Estando Pedro ainda a falar, o Espírito Santo desceu sobre todos os que ouviam a {santa} palavra.
45 Yudafɔ eto bafokanɔfɔ ba dítǝkǝko Petro betsyi Yopa bǝbǝ mfóo, etiki nyamǝ éyifo mǝ yanii! Itsyise Onanto ǝtǝ wǝ Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ nǝmǝ áyifǝ díbǝ dísiǝ lǝ mba lenni Yudafɔ tsya ǝsuǝ.
45 Os fiéis da circuncisão, que tinham vindo com Pedro, profundamente se admiraram, vendo que o dom do Espírito Santo era derramado também sobre os pagãos;
46 Fɛɛ bǝmbofo bɔtɛyi bǝ inni nko ini. Itsyise bánɔ se banlɛ bele bamba kpǝ bɔtɛyi katɛsɛ Onanto. Nya Petro lɛtɛyi nkǝ,
46 pois eles os ouviam falar em outras línguas e glorificar a Deus.
47 “Betidi bamfo tsya áfo Lɛwɔnɔ Kɛnkɛ fe kase bo tsya lefo esoo, boǝmbofo bɔni boǝ boǝmbuflǝsǝ mǝ ntu.”
47 Então Pedro tomou a palavra: Porventura pode-se negar a água do batismo a estes que receberam o Espírito Santo como nós?
48 Nyaso útǝ kusu nkǝ bǝflǝsǝ mǝ ntu lǝ Yesu Kristo eto diye ǝsuǝ. Lǝ nyamfo eto kamaa, bálɛ Petro lekpakpa bǝ usiǝ lǝ mǝ ɔflɔ itǝ eyi asiani.
48 E mandou que fossem batizados em nome de Jesus Cristo. Rogaram-lhe então que ficasse com eles por alguns dias.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.