Mateus 22

Saufa Kotalake Gemae (KYG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 — ausente —
1 Jesus tornou a falar-lhes por meio de parábolas:
2 — ausente —
2 The kingdom of the heavens has become like a king who made a wedding feast for his son,
3 Agaemo aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌmo alino apateꞌnigeꞌa uꞌa eyo huno ge huꞌniya vayaꞌaifeꞌmo hapa paiꞌapaeꞌmo, yahauve neꞌmoꞌa ago neꞌyaꞌmo kaeꞌniyanagi eyo, huno huꞌniye, huꞌa hapa paiꞌnayaꞌmonanafa oꞌafiꞌnae.
3 and sent his bondmen to call the persons invited to the wedding feast, and they would not come.
4 Agaemo magoꞌe huno aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌaifeꞌmo, eyo huꞌna ge huꞌnova vayaꞌaifeꞌmo utapa hapa paitapaeꞌmo, neꞌyaꞌmo ago yagita huno maleꞌniye. Alopa pulumakaꞌe aikeli pulumakaꞌeꞌmo heno kae maleꞌniyanagi aꞌmo alisiya neꞌyategamo eyo, hutapa hapa paiyo, huno hapa paiteno alino apateꞌnigeꞌa uꞌa hapa paiꞌnae.
4 Again he sent other bondmen, saying, Say to the persons invited, Behold, I have prepared my dinner; my oxen and my fatted beasts are killed, and all things ready; come to the wedding feast.
5 Uꞌa hapa paiꞌnayaꞌmonanafa geꞌapimo oꞌafiꞌa atagu faeꞌa u eꞌa huꞌnae. Mago vekamo hoyaꞌalega uꞌnigeno mago vekamo aliꞌyaꞌalega uꞌniye.
5 But they made light of it, and went, one to his own land, and another to his commerce.
6 Mago vayaꞌamogi ala neꞌmo aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌmo apatafauꞌa huꞌa faipa huꞌa apateteꞌa kamiti apamagiꞌnae.
6 And the rest, laying hold of his bondmen, ill-treated and slew {them}.
7 Ala neꞌapimo kini vekamoꞌa lusi kava huno aipamo leꞌnigeno ati vayaꞌamo alino apateꞌnigeꞌa uꞌa vayaꞌamo hapaeꞌnaya vayaꞌmo hapaeꞌa hano huꞌa apataleteꞌa taoniꞌapimo ata kaeꞌa ataleꞌnae.
7 And {when} the king {heard of it he} was wroth, and having sent his forces, destroyed those murderers and burned their city.
8 Agaemo aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌaifeꞌmo hapa painoꞌaeꞌmo, mafaꞌneꞌnimoꞌmo aꞌmo aligefe huꞌnigeꞌna yagita huꞌnovaꞌmonanafa eyo huꞌna ge huꞌnova vayaꞌmo alisaya vayaꞌmo alagi oꞌmaiꞌnayaꞌmofeꞌmo alagi eꞌa oꞌnegae.
8 Then he says to his bondmen, The wedding feast is ready, but those invited were not worthy;
9 Alopa kateꞌmo neꞌutapa muki apakesaya vayaꞌaifeꞌmo hapa paitapaeꞌmo, neꞌyaꞌmo nekaeyategamo eyo, hutapa hapa paiyo, huno hapa paiꞌniye.
9 go therefore into the thoroughfares of the highways, and as many as ye shall find invite to the wedding feast.
10 Ani kava huꞌa aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌmogimo uꞌa hosu vayaꞌe alagepa vayaꞌeꞌmo apavaleli eꞌa apateꞌnageꞌa noꞌafiꞌmo maiꞌa kili paeꞌnae.
10 And those bondmen went out into the highways, and brought together all as many as they found, both evil and good; and the wedding feast was furnished with guests.
11 Ala neꞌapimo kini vekamoꞌa neꞌyateꞌmo haiꞌa maiꞌnaya vayaꞌmo apakesiyafeꞌmo haino ageyana aꞌmo neꞌaliya afinaꞌmo neꞌvaiya agufa kukenamo alino oꞌvaiꞌniya vekamo haino maiꞌnigeno agetenoꞌaeꞌmo,
11 And the king, having gone in to see the guests, beheld there a man not clothed with a wedding garment.
12 Veꞌnimo, huno, haiya kava higeka aꞌmo neꞌaliya afinaꞌmo aliꞌa neꞌvaiya kukenamo alika oꞌvaika haikeka maiꞌnane, huno afi geꞌnigeno geꞌamo ohaneꞌniye.
12 And he says to him, {My} friend, how camest thou in here not having on a wedding garment? But he was speechless.
13 Ala neꞌapimo kini vekamoꞌa aliꞌyaꞌamo neꞌaliya vayaꞌaifeꞌmo hapa painoꞌaeꞌmo, aiya ayateꞌmo nofi kitetapa alinitutapa malaga hani kopiꞌmo yaga autapa ataleyo. Ani koteꞌmo maisaya vayaꞌmogimo aviꞌya huge apavepiꞌmo hanige huꞌa maigae, huno huꞌniye, huno hapa paitenoꞌaeꞌmo,
13 Then said the king to the servants, Bind him feet and hands, and take him away, and cast him out into the outer darkness: there shall be the weeping and the gnashing of teeth.
14 Gotiꞌa asole vayaꞌaifeꞌmo eyo huno ge huꞌniyaꞌmonanafa aise vayaꞌmo lekana paino apateꞌniye, huno hapa paiꞌniye.
14 For many are called ones, but few chosen ones.
15 Falasi mono vayaꞌmo uꞌa aliꞌa anupa huꞌa maiꞌneꞌapaeꞌmo, na agufa geletiꞌmo amalageka hisunageno ge nehisigeta atafausune, huꞌa huteꞌa ge huge afige huꞌa maiꞌnae.
15 — ausente —
16 Apakaemo geꞌapimo neꞌafiya vayaꞌe Heloti geꞌamo akame nehaya vayaꞌeꞌmo aliꞌa apateꞌnageꞌa agaetegamo uꞌapaeꞌmo, Tisao, huꞌa, ago kageꞌnonana alagi lama geꞌageꞌmo nehana vekamo maiꞌneka Goti geꞌamo akame hisaya kavafeꞌmo lama geletiꞌmo alika apaya neꞌmalane. Muki vayaꞌaifeꞌmo koli osuka muki vayaꞌaitegamo magoke agufa kavaꞌageꞌmo nehana vekamo maiꞌnane.
16 And they send out to him their disciples with the Herodians, saying, Teacher, we know that thou art true and teachest the way of God in truth, and carest not for any one, for thou regardest not men's person;
17 Maiꞌnanaꞌmofeꞌmo yagaino nelateya gamani vekamo Sisaꞌmo takesi monimo alita amisupi oꞌamisune. Kagaemo na agufa ge, huka kagesamo neꞌafine, huꞌa afi geꞌnae.
17 tell us therefore what thou thinkest: Is it lawful to give tribute to Caesar, or not?
18 Yesuꞌa hosu apaipa apakesa afiꞌnaya kavaꞌapimo ago apaketenoꞌaeꞌmo, aetapa ati nekaya vayaꞌmogitapae, huno, na kava higetapaeꞌmo aneꞌai hanagitapa natafaugefeꞌmo nehae.
18 But Jesus, knowing their wickedness, said, Why tempt ye me, hypocrites?
19 Takesi nehaya monimo alitapa nave liyo, huno hapa paiꞌnigeꞌa mago alaga monimo aliꞌa ave liꞌnae.
19 Shew me the money of the tribute. And they presented to him a denarius.
20 — ausente —
20 And he says to them, Whose {is} this image and superscription?
21 — ausente —
21 They say to him, Caesar's. Then he says to them, Pay then what is Caesar's to Caesar, and what is God's to God.
22 Ani gemo afiteꞌapaeꞌmo hapau aiteꞌa ataleꞌa uꞌnae.
22 And when they heard {him}, they wondered, and left him, and went away.
23 Ani afinaꞌmo mago Satiyusi mono vayaꞌmo Yesutegamo eꞌnae. Apakaemo faliꞌnaya vayaꞌaifeꞌmo he otigae, huꞌa apakesa neꞌafiya vayane.
23 — ausente —
24 Apakaemo, Tisao, huꞌa, Moseseꞌa alino apaya malenoꞌaeꞌmo, mago vekamoꞌmo a aliteno mafaꞌnemo alino oꞌateno ago falitesigenoꞌaeꞌmo aganaꞌamoꞌmo koguꞌamo aliteno faliꞌniya vekamo aimuꞌyaleꞌmo mafaꞌnemo alino apateno, huno hapa paiꞌniye.
24 saying, Teacher, Moses said, If any one die, not having children, his brother shall marry his wife and shall raise up seed to his brother.
25 Mago afinaꞌmo seveniꞌa konaga anagaꞌmo maiꞌnae. Nepuꞌapimoꞌa aꞌmo aliteno mafaꞌnemo alino oꞌateno falitegenoꞌaeꞌmo aganaꞌamoꞌmo koguꞌamo aliꞌniye.
25 Now there were with us seven brethren; and the first having married died, and not having seed, left his wife to his brother.
26 Aganaꞌamoꞌeꞌmo ani kava huno falitegeno agae akamelegati aganaꞌamogiꞌeꞌmo ani kava huꞌa falime falime uꞌa seveniꞌa konagamo alagi faliꞌa hano huꞌnae.
26 In like manner also the second and the third, unto the seven.
27 — ausente —
27 And last of all the woman also died.
28 — ausente —
28 In the resurrection therefore of which of the seven shall she be wife, for all had her?
29 Yesuꞌa hapa painoꞌaeꞌmo, lapakaemo Goti Mukufi gemo oꞌafige Goti lokiyaꞌamo oꞌagege huꞌnayaꞌmofeꞌmo ika ika lapakesa neꞌafiye.
29 And Jesus answering said to them, Ye err, not knowing the scriptures nor the power of God.
30 Faliꞌnaya vayaꞌmo he tiꞌapaeꞌmo aꞌmo oꞌalige veleꞌmo oꞌmaige hugayaꞌmonanafa kokuꞌnapi enisole vayakana huꞌa maigae.
30 For in the resurrection they neither marry nor are given in marriage, but are as angels of God in heaven.
31 Faliꞌnaya vayaꞌmo he tisaya kavafeꞌmo Gotiꞌa lapa paiꞌniya gemo mukuꞌafiꞌmo haneꞌniyana lekana paitapa oꞌafiꞌnafiye.
31 Quanto à ressurreição dos mortos, não lestes o que Deus vos disse:
32 Gotiꞌa, Emalehamu Gotiꞌamoꞌnamo maige Aisiki Gotiꞌamoꞌnamo maige Yekopu Gotiꞌamoꞌnamo maige huꞌna maiꞌnove, huno huꞌniye. Agaemo faliꞌnaya vayaꞌai Gotiꞌapimoꞌmo oꞌmaiꞌnifa afaꞌa neꞌmaiya vayaꞌai Gotiꞌapimoꞌmo maiꞌniye, huno hapa paiꞌniye.
32 Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaac e o Deus de Jacó {Ex 3,6}? Ora, ele não é Deus dos mortos, mas Deus dos vivos.
33 Muki vayaꞌmogi ani gemo afiteꞌapaeꞌmo alino apaya maleꞌniya geꞌaeꞌmo hapau aiꞌnae.
33 E, ouvindo esta doutrina, as turbas se enchiam de grande admiração.
34 Mago Falasi vayaꞌmo Yu monote neꞌyagaiya vayaꞌmo Yesutegamo eꞌa aliꞌa anupa huꞌa maiꞌnae.
34 Sabendo os fariseus que Jesus reduzira ao silêncio os saduceus, reuniram-se
35 Maiꞌneꞌapaeꞌmo apakaepatiꞌmo mago vekamoꞌa keꞌaepa gemo alagepa huno afiꞌneno alino apaya neꞌmaleya vekamoꞌmo amalageka huno afi gesiyafeꞌmo hunoꞌaeꞌmo,
35 e um deles, doutor da lei, fez-lhe esta pergunta para pô-lo à prova:
36 Tisao, huno, muki keꞌaepa gefatiꞌmo hogote keꞌaepa gemo aeno aga seꞌniya keꞌaepa gemo haiya gemo haneꞌniye, huno afi geꞌniye.
36 Mestre, qual é o maior mandamento da lei?
37 Yesuꞌa, Ala kava neꞌmo Gotikamofeꞌmo muki kaipafatinagi muki kaunekamepatinagi muki kagesa afi yakafatinagi huno kahaino.
37 Respondeu Jesus: Amarás o Senhor teu Deus de todo teu coração, de toda tua alma e de todo teu espírito {Dt 6,5}.
38 Mani keꞌaepa gemo hogote gemo haneꞌneno muki keꞌaepa geꞌamo ago aeno aga seꞌniye.
38 Este é o maior e o primeiro mandamento.
39 Napa tu keꞌaepa geꞌe napa vani keꞌaepa geꞌeꞌmo magoke agufa gelaꞌmo haneꞌniye. Napa tu keꞌaepa gemoꞌmo hunoꞌaeꞌmo, kagaikaeꞌmo kahau kayamopafiꞌmo nekahaiya kava huka kahaopale neꞌmaiya vayaꞌaifeꞌmo kahau kayamopafiꞌmo kahaino.
39 E o segundo, semelhante a este, é: Amarás teu próximo como a ti mesmo {Lv 19,18}.
40 Mani lole keꞌaepa gelaꞌmoꞌa muki keꞌaepa geꞌamogi Gotitegati gemo alini eꞌa aeꞌa hakalo huꞌa hapa nepaiya vayaꞌai gemoꞌmogi huno aepaꞌalaꞌmo haneꞌnaꞌae, huno ha paiꞌniye.
40 Nesses dois mandamentos se resumem toda a lei e os profetas.
41 Yesuꞌa aliꞌa anupa huꞌa maiꞌnaya Falasi mono vayaꞌaifeꞌmo apafi geꞌniye.
41 Como os fariseus se agrupassem, Jesus interrogou-os:
42 Kalaisi nefeꞌmo haiya agufa lapakesa neꞌafiye, huno huteno, ina la mafaꞌneꞌamo maiꞌniye, hutapa lapakesa neꞌafiye, huno apafi geꞌnigeꞌapaeꞌmo,
42 Que pensais vós de Cristo? De quem é filho? Responderam: De Davi!
43 Nevini mafaꞌnelupatiꞌmo aginago neꞌamo maiꞌniye, huꞌa huꞌnagenoꞌaeꞌmo, Nevini aginagoꞌamo maiꞌnisiꞌmoꞌmo haiya kava higeno Neviniꞌa Goti Aunemeꞌamoꞌa alino amiꞌniya geꞌaletiꞌmo Kalaisi nefeꞌmo hunoꞌaeꞌmo, kava neꞌnie, huno huꞌniye.
43 Como então, prosseguiu Jesus, Davi, falando sob inspiração do Espírito, chama-o Senhor, dizendo:
44 Neviniꞌa ani geeꞌmo hunoꞌaeꞌmo,
44 O Senhor disse a meu Senhor: Senta-te à minha direita, até que eu ponha teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}?
45 Neviniꞌa Kalaisi nefeꞌmo kava neꞌnie, huno huꞌniyaꞌmofeꞌmo haiya kava huno ma mopafi aginago neꞌamo maiꞌniye, huno apafi geꞌnigeꞌa
45 Se, pois, Davi o chama Senhor, como é ele seu filho?
46 geꞌaleꞌmo aeꞌa atagaina huꞌa ha paisaya agufa geꞌapimo alagi ohaneꞌniye. Ani afinatetiꞌmo koli huꞌnayaꞌmofeꞌmo magoꞌe huꞌa loka huꞌa afi okeꞌnae.
46 Ninguém pôde responder-lhe nada. E, depois daquele dia, ninguém mais ousou interrogá-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.