Marcos 10
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVI
1 ‑Nyrɔwɩ gbi bʋ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ‑hɔn 'lɩ Kapɛnaɔdɩɔ 'kwli nɩ, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, 'ʋ mu 'lɩ Sudeblʋgba 'kwli, 'kɩ 'lɩ Sudɛn a 'nikɩ. 'Kɩ 'lɩ ‑tɛ a 'mʋ, nyibli ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ ‑wɛ 'lɩ ti kɩ de, 'ʋ ꞊glaa 'lɩ꞊ɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'waa Nyɩsʋa a ‑tɩ a tɔɔlɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑mʋ', ɛ ni꞊e lɛ.
1 Então Jesus saiu dali e foi para a região da Judéia e para o outro lado do Jordão. Novamente uma multidão veio a ele e, segundo o seu costume, ele a ensinava.
2 ‑Ɛ ‑bɩ Falisi꞊tumu* a nyibli, nʋ‑ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, ʋ 'mʋ꞊ʋ lɛ ꞊tɛɛ ‑nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ka, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye'. Kɛ‑ ʋ pɩ 'kɩ꞊ɩ yɩ, 'ʋ yɩ꞊ɩ 'bɛti ‑nɩ: «꞊Bɩ ɛ kɔ 'ʋ nɩ, ‑tɛ ‑aan tete ni 'a hɩhla, 'kɩ nyɩbɛyu bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ'?»
2 Alguns fariseus aproximaram-se dele para pô-lo à prova, perguntando: "É permitido ao homem divorciar-se de sua mulher? "
3 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊tu ꞊nʋ ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Tete a 'dɩ ‑bɩ Moise ‑nyi la 'a mʋ 'lɩ?»
3 "O que Moisés lhes ordenou? ", perguntou ele.
4 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ* Moise hla꞊a nɩ, ‑ɛ mɔ, nyɩbɛyugbe 'bʋ ‑hʋɛ bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ', ‑ɛ ‑bɩ bʋ 'crɩ 'crɩɛn, ‑ɛ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ pʋ 'lɩ꞊ɩ ‑patʋ', 'tɩ‑, bʋ ‑nyi꞊e 'crɩɛn a 'mʋ.»
4 Eles disseram: "Moisés permitiu que o homem desse uma certidão de divórcio e a mandasse embora".
5 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'Aan ꞊wlɩ a 'gboklolɛ a ‑tɩ, Moise 'ɛ ‑nyi 'a mʋ tetedʋ a 'mʋ.»
5 Respondeu Jesus: "Moisés escreveu essa lei por causa da dureza de coração de vocês.
6 Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «Yɩ‑hɛ‑nyrɛ, ‑tɛ Nyɩsʋa nu la 'klɔ, ɛ nu ‑tonyiblo, ‑tonyiblo a 'mʋ, 'ɛ mɔ nyɩbɛyugbe kɔ nʋgba 'hʋɛn‑.
6 Mas no princípio da criação Deus ‘os fez homem e mulher’.
7 Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, nyɩbɛyu 'mʋ 'ʋ 'a 'baɩ kɔ 'a 'dii 'hʋɛn‑ bʋ hie, ɛ 'mʋ nʋgba kɔ, ɛ kɔ 'a nʋgba a 'mʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'hʋɩ bʋ ‑nɩnɩ ‑nɩ,
7 ‘Por esta razão, o homem deixará pai e mãe e se unirá à sua mulher,
8 ʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ʋ 'mʋ ‑tonyiblogblo nɩ ‑do ‑hɛ. Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'yɩ 'kɩ ‑tonyibli nɩ 'hʋɛn 'pa‑, kɛɛ, ʋ mɔ ‑tonyiblo nɩ ‑do ꞊nɩɔ.
8 e os dois se tornarão uma só carne’. Assim, eles já não são dois, mas sim uma só carne.
9 'A ‑tɩ o, nyɩbɛyugbe kɔ 'a nʋgba 'hʋɛn‑, Nyɩsʋa ‑nu, 'ʋ ‑hɛ ‑tonyiblo nɩ ‑do, nyiblo ꞊dʋ 'yɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, bʋ ‑hɩhɩa ꞊nʋ yrɛ.» Kɛ‑ ‑Yusu ‑pʋ ꞊nʋ yɩ.
9 Portanto, o que Deus uniu, ninguém o separe".
10 ‑Tɛ ʋ ‑hɩhɩɛ yrɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ 'hʋɛn‑, ʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ. ‑Ɛ ‑bɩ 'a ‑nagbopʋ a 'mʋ, ʋ yɩ 'bɛti꞊e lɛ de, nyɩbɛyu kɔ 'a nʋgba bʋ ‑gba 'blɩ lɛ a ‑ta'.
10 Quando estava em casa novamente, os discípulos interrogaram Jesus sobre o mesmo assunto.
11 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Nyɩbɛyugbe 'bʋ pʋ 'lɩ 'a nʋgba ‑patʋ', 'tɩ‑ 'bʋ kɔ nʋgba ‑bɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nu ‑wlawlɩ, 'kɩ 'ʋ 'a yɩ‑hɛnʋgba ye'.
11 Ele respondeu: "Todo aquele que se divorciar de sua mulher e se casar com outra mulher, estará cometendo adultério contra ela.
12 Kɛ‑ ɛ nɩ 'mʋ, 'kɩ 'ʋ nʋgba ‑mɔ ‑wɛ. Nʋgba 'bʋ hie 'ʋ 'a nyɩbɩʋ bʋ, 'bʋ kɔ nyɩbɩʋ ‑bɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nu ‑wlawlɩ.»
12 E se ela se divorciar de seu marido e se casar com outro homem, estará cometendo adultério".
13 Ɛ kɔ la ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, 'ʋ gba ‑Yusu 'yonʋ yɩ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ꞊nʋ lɛ ‑hrɛn, ɛ 'mʋ Nyɩsʋa da, Nyɩsʋa 'mʋ 'yonʋ a 'mʋ ꞊haandɛ ‑mɔ nu. Kɛɛ, ‑tɛ ‑nagbopʋ* 'ye dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa ‑mɔ'pʋplɛ, ʋ wɛn: «A 'nɩ 'haa 'lɩ꞊ɩ 'ku.»
13 Alguns traziam crianças a Jesus para que ele tocasse nelas, mas os discípulos os repreendiam.
14 ‑Tɛ ‑Yusu 'ye dɛ a 'mʋ, 'a ‑nagbopʋ ‑nu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'yɩ 'a plɔ ‑blee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Ba ‑ha 'yonʋ mɛ lɛ, bʋ di 'nɛ‑ 'mʋ ‑mɔ. A 'nɩ 'kaa 'lɩ ꞊nʋ yɩ, ‑ɛ nu꞊o, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'wɩ‑ 'yonʋ ‑bʋ yɩ, ʋ nʋ‑ di 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli pa.
14 Quando Jesus viu isso, ficou indignado e lhes disse: "Deixem vir a mim as crianças, não as impeçam; pois o Reino de Deus pertence aos que são semelhantes a elas.
15 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, nyiblo 'bʋ 'yɛ nɩ ‑ha Nyɩsʋa mɛ lɛ, 'bʋ 'yɛ nɩ kɔɔ ꞊nɛ win kɩ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ 'hɩangbe ni, 'ɛ ‑hɛ 'a 'baɩ mɛ lɛ, 'a 'baɩ 'ɛ kʋɛ ꞊nɛ win kɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ ‑wɛ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.»
15 Digo-lhes a verdade: Quem não receber o Reino de Deus como uma criança, nunca entrará nele".
16 ‑Yusu bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'yonʋ a kʋalɛ'buble, 'ɛ pɩ ꞊nʋ dabʋɩ 'lu blɛ, 'tɩ‑ 'ɛ da Nyɩsʋa, 'kɩ bʋ nu ꞊nʋ ꞊haandɛ ‑mɔ.
16 Em seguida, tomou as crianças nos braços, impôs-lhes as mãos e as abençoou.
17 ‑Tɛ ‑Yusu ‑wɛ ‑mɔ, 'kɩ bʋ bi 'hru wlɔn, ɛ kɔ nyiblo ꞊dʋ, 'ɛ ya꞊a cigbɛ yɩ, 'ɛ 'gbla kwlɩ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ ye', ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ‑mɔ mɔ ꞊haannyiblo. Dɛ a 'dɩ ‑bɩ 'n di nu, 'tɩ‑ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ 'mʋ꞊ʋ kɔ 'lɩ?»
17 Quando Jesus ia saindo, um homem correu em sua direção, pôs-se de joelhos diante dele e lhe perguntou: "Bom mestre, que farei para herdar a vida eterna? "
18 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Dɛ‑ kɔ 'mɔ ‑dɛɛ ꞊haannyiblo 'lɩ? Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ ꞊haannyiblo 'pa‑, 'bʋ 'yɩ Nyɩsʋa nɩ ‑do.
18 Respondeu-lhe Jesus: "Por que você me chama bom? Ninguém é bom, a não ser um, que é Deus.
19 ‑Yi Nyɩsʋa a tete nɩ, ‑ʋ mɔ: ꞊Nɩ 'laa 'lɩ nyiblo, ꞊nɩ 'nuo 'lɩ ‑wlawlɩ, ꞊nɩ 'yrie 'lɩ, ꞊nɩ 'pʋʋ 'lɩ nyiblo hɩ kɩ, ꞊nɩ 'kaa 'lɩ nyiblo, ꞊tuu 'ʋ ‑na 'baɩ kɔ ‑na 'dii 'hʋɛn‑, 'kɩ 'lɩ nʋɛlɛ 'kwli.»
19 Você conhece os mandamentos: ‘não matarás, não adulterarás, não furtarás, não darás falso testemunho, não enganarás ninguém, honra teu pai e tua mãe’".
20 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ ꞊tu ‑Yusu ꞊wɔn, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, kʋɛ 'lɩ 'na 'hɩandɛ 'yie bʋ, ‑bʋ yɛ ‑nyrɔwɔ ‑bʋ kɩ, tete a pɛpɛ a 'mʋ, 'n ꞊tuu 'ʋ꞊ʋ nɩ.»
20 E ele declarou: "Mestre, a tudo isso tenho obedecido desde a minha adolescência".
21 Bʋ pʋ 'kɩ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ta 'lɩ꞊ɩ 'yi lɛ, 'kɩ 'lɩ nʋɛlɛ 'kwli, 'ɛ lee ꞊nɛ, ɛ wɛn: «Ɛ hie 'ʋ ‑mʋ dɛ nɩ ‑do. Ɛ nɔ‑ mɔ, mu ‑bʋ plo ‑na kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑kɔ, ‑bʋ ‑nyi 'a 'wliyɛ ꞊hɩʋɛnnyibli, Nyɩsʋa 'mʋ ‑mʋ ꞊haandɛ gbagbʋ ‑mɔ nu, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli. ꞊Nɩ nu 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ ‑bɩ kʋɛ 'mʋ ꞊wien lɛ, ꞊mʋ 'na ‑nagbopi* ‑hɛ.»
21 Jesus olhou para ele e o amou. "Falta-lhe uma coisa", disse ele. "Vá, venda tudo o que você possui e dê o dinheiro aos pobres, e você terá um tesouro no céu. Depois, venha e siga-me".
22 Bʋ 'wɩn 'kɩ ‑tɩ a 'mʋ, ‑Yusu ‑hla, ‑ɛ ‑bɩ 'a ꞊wlʋ bi ꞊hlɔn, 'ɛ ‑hɔn 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ, 'kɩ 'lɩ 'kla‑wliye'yɩya 'kwli, ‑ɛ nu꞊o, 'a kʋkɔ‑tɛblɩ ‑hʋ nɩ dɩakɩ.
22 Diante disso ele ficou abatido e afastou-se triste, porque tinha muitas riquezas.
23 ‑Tɛ ɛ ‑mu 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu naa nɛ 'a ‑nagbopʋ 'yie kɩ, ɛ wɛn: «Ɛ di 'mʋ 'nɩ kla, 'kɩ dɛkɔnyɔ bʋ di 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli pa.»
23 Jesus olhou ao redor e disse aos seus discípulos: "Como é difícil aos ricos entrar no Reino de Deus! "
24 ‑Yusu a win a 'mʋ, ɛ kɛɛ nɛ 'a ‑nagbopʋ a ꞊wlɩ lɛ. Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ de, ɛ wɛn: «'Na 'yonʋ ‑na, dɛkɔnyʋ ‑mʋ', ‑ʋ kuo 'waa kʋkɔ‑tɛblɩ ꞊wlʋ yɩ, ɛ kla 'mʋ nɩ, 'kɩ bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.
24 Os discípulos ficaram admirados com essas palavras. Mas Jesus repetiu: "Filhos, como é difícil entrar no Reino de Deus!
25 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ kla 'mʋ nɩ, 'kɩ 'ʋ dɛkɔnyɔ ‑mɔ', ‑ɛ kuo nɛ 'a kʋkɔ‑tɛblɩ ꞊wlʋ yɩ, bʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ, kɔ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli, 'ɛ ‑hi 'ʋ ꞊gbukɩ‑so* bʋ naa 'ʋ 'die a 'hʋɔ 'yri.»
25 É mais fácil passar um camelo pelo fundo de uma agulha do que um rico entrar no Reino de Deus".
26 ‑Yusu a pʋpʋwin a 'mʋ, ɛ maa nɛ 'a ‑nagbopʋ wlɔn lɛ dɩakɩ. ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «'Bʋ kɔ bʋ nɩ 'mʋ lɛ, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli.»
26 Os discípulos ficaram perplexos, e perguntavam uns aos outros: "Neste caso, quem pode ser salvo? "
27 ‑Yusu bʋ 'ye ꞊nʋ de, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Kɩ 'lɩ ‑tonyiblo a dɩɔnʋ a 'klɩ 'kwli, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ kuo Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ, 'tɩ‑ bʋ pa 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɔ yrayrʋ 'kwli. Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a 'klɩ 'kwli, 'a ‑nɛ ꞊dedede ‑wɛ 'lɩ nuelɛ.»
27 Jesus olhou para eles e respondeu: "Para o homem é impossível, mas para Deus não; todas as coisas são possíveis para Deus".
28 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Piɛlɩ pɩ ‑Yusu yɩ, ɛ wɛn: «‑A mʋ ‑bɩ ‑bʋ 'lɩ? 'Ye kɛ, ‑a ‑hie 'ʋ ‑aan nyibli bʋ, ɛ kɔ ‑aan ‑tɛblɩ a pɛpɛ 'hʋɛn‑, ꞊a yɩ ‑mʋ ꞊wien lɛ kʋɛ.»
28 Então Pedro começou a dizer-lhe: "Nós deixamos tudo para seguir-te".
29 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, nyiblo 'bʋ nɩ 'ʋ, 'bʋ hie 'ʋ 'a 'kayu, kɔ 'a 'dɩayɩnʋ, kɔ 'a 'dii, kɔ 'a 'baɩ, kɔ 'a 'yonʋ, kɔ 'a ‑cii 'hʋɛn‑ bʋ, 'na nʋɛlɛ a ‑tɩ, kɔ, ɛ 'mʋ 'na ꞊haantitie nyibli pʋ a ‑tɩ,
29 Respondeu Jesus: "Digo-lhes a verdade: Ninguém que tenha deixado casa, irmãos, irmãs, mãe, pai, filhos, ou campos, por causa de mim e do evangelho,
30 ‑ɛ ‑bɩ nyiblo a 'mʋ, 'klɔ ‑bʋ, ɛ nɩ 'nɛ‑ ‑mɔ, ‑tɛblɩ, Nyɩsʋa di꞊e ‑nyi, ɛ di 'nɩ ‑hʋ, ɛ mʋ 'ʋ ‑tɛblɩ ‑mʋ', ɛ hie 'ʋ bʋ 'ʋ ‑hi, ‑ɛ mɔ 'kɩ 'kayo, 'dɩayɩnʋ, 'diinʋ, 'yonʋ, kɔ ‑cii 'hʋɛn‑, kɛɛ, ʋ di ꞊tu꞊o ꞊hɩʋɛn ‑wɛ. 'Ya 'ʋ 'lu de, ti ‑kɔ 'yri Nyɩsʋa di 'ʋ 'klɔ yrayrʋ ‑bɩ 'ʋ ‑nuu ‑nɩ, nyiblo a 'mʋ, Nyɩsʋa di ‑nyi꞊e 'klɔ yrayrʋ ‑mʋ', ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ.
30 deixará de receber cem vezes mais já no tempo presente casas, irmãos, irmãs, mães, filhos e campos, e com eles perseguição; e, na era futura, a vida eterna.
31 Kɛɛ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ 'waa 'bio 'lu yɩ, 'kɩ 'lɩ ‑tɛ ti nɛ ‑bʋ 'kwli, 'waa ‑hʋɔhʋɩ, ʋ nʋ‑ di 'lɩ 'waa 'bio bʋ nɩ, ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ, ɛ kɔ, nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ 'waa 'bio bʋ, 'kɩ 'lɩ ‑tɛ ti nɛ bʋ 'kwli, 'waa ‑hʋɔhʋɩ 'mʋ 'ʋ 'waa 'bio 'lu yɩ nɩ, ‑nyrɔwɔ ꞊dʋ.»
31 Contudo, muitos primeiros serão últimos, e os últimos serão primeiros".
32 'Hru ‑mʋ', ‑ɛ mi Jrusrɛdɩɔ 'kwli, ɛ nɔ‑ kɔ wlɔn ʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ mi 'kɩ. ‑Yusu, ɛ nɔ‑ 'nyɛɛ 'hru, 'a ‑nagbopʋ* 'ʋ nɩ 'ʋ꞊ʋ ke', hʋannʋ 'ɛ ni ꞊nʋ dɩakɩ. Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑Yusu 'ɛ 'du 'a ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ꞊tu 'ʋ 'hʋɛn ye', 'ʋ bii yɩ. Bʋ bii 'kɩ yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'lɩ 'waa ‑mɔhleelɛ, 'kɩ 'ʋ ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ɛ di꞊e yrɛ mu a ‑ta',
32 Eles estavam subindo para Jerusalém, e Jesus ia à frente. Os discípulos estavam admirados, enquanto os que o seguiam estavam com medo. Novamente ele chamou à parte os Doze e lhes disse o que haveria de lhe acontecer:
33 ɛ wɛn: «Ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ. Jrusrɛdɩɔ, ‑a mi 'kwli. 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'kɩ ʋ di 'lɩ 'mʋ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ ‑jɩ' pʋ, kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ 'mʋ ‑bati lɛ ‑pʋʋ ‑nɩ, ʋ 'mʋ lɛ pʋ, 'n blɛɛ 'kʋkʋʋ yɩ. 'Bʋ ‑hi, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'mʋ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ‑yi ‑jɩ' pʋ,
33 "Estamos subindo para Jerusalém e o Filho do homem será entregue aos chefes dos sacerdotes e aos mestres da lei. Eles o condenarão à morte e o entregarão aos gentios,
34 nyibli a 'mʋ, ʋ 'mʋ 'mʋ 'caa ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'mʋ hɩʋn 'hrin, kɔ, ʋ 'mʋ 'mʋ lɔkɔ ‑bii ‑nɩ, 'tɩ‑ ʋ 'mʋ 'mʋ 'la. ‑Nyrɔwɩ nɩ 'hʋɛn 'bʋ ‑hi, ta a ‑nyrɔwɔ, 'tɩ‑ 'mʋ 'lɩ 'kʋkʋnyibli 'nyɩ ‑hɔn, 'mʋ 'klɔ 'hrɩ.»
34 que zombarão dele, cuspirão nele, o açoitarão e o matarão. Três dias depois ele ressuscitará".
35 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu a ‑nagbopʋ* nɩ 'hʋɛn ‑bɩ, ‑ʋ mɔ Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑, ‑ʋ mɔ Sebede a 'yonʋ, ʋ nʋ‑ mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ, ʋ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, dɛ ‑bʋ, ‑a di ‑mʋ ‑hʋa, ‑a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑bʋ nu꞊o, 'kɩ 'ʋ ‑a mʋ ‑mɔ.»
35 Nisso Tiago e João, filhos de Zebedeu, aproximaram-se dele e disseram: "Mestre, queremos que nos faças o que vamos te pedir".
36 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn: «Dɛ a 'dɩ ‑bɩ a ‑hʋɛ ꞊bʋ nu 'kɩ 'ʋ 'a mʋ ‑mɔ 'lɩ?»
36 "O que vocês querem que eu lhes faça? ", perguntou ele.
37 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Ti ‑mʋ', ‑ɛ kɔ 'yri nyibli a pɛpɛ di 'ʋ꞊ʋ 'yee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ‑kɔɔ nyibli a pɛpɛ win kɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa a bʋnɩɩlɛ', ‑a ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑ba nɩ 'ʋ ‑mʋ 'hʋɩ bʋ, nyiblo nɩ ‑do 'kɩ 'lɩ ‑na diidɛkɩbɩa kɩ, ‑do ‑bɩ 'kɩ 'lɩ ‑na kamlakɩbɩa kɩ.»
37 Eles responderam: "Permite que, na tua glória, nos assentemos um à tua direita e o outro à tua esquerda".
38 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Dɛ ‑bʋ, a ‑hʋɛ, dɛ bʋ di 'nyrɛ ꞊hɛn, a 'yɩ꞊ɩ ‑yi. ꞊Bɩ ꞊hɩʋɛndʋ ‑mʋ', 'n di 'ye, a ‑wɛ 'lɩ ba 'ye꞊e nɩ? Kɔ, ‑tɛ 'n di 'kʋkʋʋ nu, ꞊bɩ a ‑wɛ 'lɩ ba wɛn꞊ɛ kɩ nɩ, ba nu 'kʋkʋʋ lɛ nɩ ‑wɛ?»
38 Disse-lhes Jesus: "Vocês não sabem o que estão pedindo. Podem vocês beber o cálice que eu estou bebendo ou ser batizados com o batismo com que estou sendo batizado? "
39 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «‑A ‑wɛ 'lɩ꞊ɩ nɩ.» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ꞊hɩʋɛndʋ a 'mʋ, 'n di 'ye, a 'mʋ꞊ʋ 'ye, kɔ, 'kʋkʋʋdʋ, 'n di 'kʋ, a 'mʋ 'kʋkʋʋ lɛ nu ‑wɛ.
39 "Podemos", responderam eles. Jesus lhes disse: "Vocês beberão o cálice que estou bebendo e serão batizados com o batismo com que estou sendo batizado;
40 Kɛɛ, nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑bʋ nɩ 'na diidɛkɩbɩa kɩ bʋ, kɔ, nyiblo, ‑ɛ kɔ ‑bʋ nɩ 'na kamlakɩbɩa kɩ bʋ, ɛ 'yɩ 'mɔ 'pa‑, 'nɩ ‑wa꞊a lɩ꞊ɩ 'nyrɛ nɩ. Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, ɛ nɔ‑ di nyibli a 'mʋ 'nyrɛ wa.»
40 mas o assentar-se à minha direita ou à minha esquerda não cabe a mim conceder. Esses lugares pertencem àqueles para quem foram preparados".
41 ‑Tɛ ‑nagbopʋ nɩ ‑pu ‑bɩ ‑mʋ', ʋ 'wɩn ‑tɩ a 'mʋ, Sakɩ kɔ Saan 'hʋɛn‑, ʋ hla ‑Yusu yɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑tʋa 'waa yrʋ a lɛpʋʋlɛ.
41 Quando os outros dez ouviram essas coisas, ficaram indignados com Tiago e João.
42 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu da 'waa pɛpɛ nɩ, ɛ wɛn: «A yi꞊e nɩ, ‑ɛ mɔ, 'klɔ ‑bʋ a 'luyɩnɩnyʋ, ‑ʋ nɛɛ 'waa dakɔ, ʋ ꞊tui ꞊nʋ ꞊hɩʋɛn, 'ʋ 'plʋɛ ꞊nʋ. 'Waa 'kɩɩndɛ a 'mʋ, ʋ nii 'lɩ꞊ɩ 'crɛ 'kwli.
42 Jesus os chamou e disse: "Vocês sabem que aqueles que são considerados governantes das nações as dominam, e as pessoas importantes exercem poder sobre elas.
43 'A mʋ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'yɩ 'mʋ lɛ ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ. Nyiblo 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ‑hʋɛ, bʋ mɔ 'aan naanyɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ blɛɛ yɩ bʋ mɔ 'aan ‑hɛɛnyɔ.
43 Não será assim entre vocês. Pelo contrário, quem quiser tornar-se importante entre vocês deverá ser servo;
44 Ɛ kɔ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo 'bʋ ‑hʋɛ bʋ mɔ 'aan 'luyɩnɩnyɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ blɛɛ yɩ bʋ ‑wɛ ‑mɔ, 'kɩ bʋ ‑hɛɛ nɛ 'aan pɛpɛ.
44 e quem quiser ser o primeiro deverá ser escravo de todos.
45 'Na 'mumu ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n 'yɩ ‑di, 'kɩ nyibli bʋ ‑hɛɛ 'mʋ, kɛɛ, 'n di nɩ, 'kɩ ꞊bʋ ‑hɛɛ nyibli, ɛ kɔ, ꞊bʋ ‑ha 'na dɩɔnʋ, 'mʋ 'kʋ, ‑ɛ di꞊e nu, 'na 'kʋkʋʋ a 'mʋ, ɛ 'mʋ꞊ʋ nu, Nyɩsʋa 'mʋ nyibli ‑hʋɔhʋɩ ꞊gblɛ, 'kɩ 'ʋ 'waa dɛ 'kuku ‑mɔ.»
45 Pois nem mesmo o Filho do homem veio para ser servido, mas para servir e dar a sua vida em resgate por muitos".
46 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu kɔ 'a ‑nagbopʋ* 'hʋɛn‑, ʋ nyre 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Seliko 'kwli nɩ. ‑Tɛ ʋ yɩ 'dɩɔ a 'mʋ 'kwli nɩ ꞊tɩ, ʋ kɔ nyibli ‑hʋɔhʋɩ 'hʋɛn‑, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'ʋ 'hrunyɩa 'yri, 'kɩ 'yii'dɔnyɔ ꞊dʋ nɩ 'ʋ bʋ, 'ɛ ‑hʋɛ nyibli 'wli lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ dɛ di. 'Yii'dɔnyɔ a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Batime. 'A 'baɩ a 'nyrɛ mɔ Time.
46 Então chegaram a Jericó. Quando Jesus e seus discípulos, juntamente com uma grande multidão, estavam saindo da cidade, o filho de Timeu, Bartimeu, que era cego, estava sentado à beira do caminho pedindo esmolas.
47 ‑Tɛ ɛ 'wɩn, ‑ɛ mɔ, Nasalɛtɩ a ‑Yusu, ɛ nɔ‑ yɩ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'lɩ win a 'lɩ'yaalɛ, ɛ wɛn: «‑Yusu o, Dafidɩ a 'Yu, yru 'na nyaɩ mɔ!»
47 Quando ouviu que era Jesus de Nazaré, começou a gritar: "Jesus, Filho de Davi, tem misericórdia de mim! "
48 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'ʋ, 'ʋ ‑tʋa 'a ‑mɔ'pʋplɛ, ʋ wɛn: «Ma wien mɔ!» Kɛɛ, ɛ hɩa nɩ, 'ɛ 'yaa 'lɩ win dɩakɩ de, ɛ wɛn: «‑Yusu o, Dafidɩ a 'Yu, yru 'na nyaɩ mɔ!»
48 Muitos o repreendiam para que ficasse quieto, mas ele gritava ainda mais: "Filho de Davi, tem misericórdia de mim! "
49 ‑Tɛ ‑Yusu 'wɩn 'a win, ‑ɛ ‑bɩ ɛ nyra bʋ, ɛ wɛn: «Ba da꞊a, bʋ 'de,» 'ʋ da꞊a, ʋ wɛn: «‑Mɔ ɛ dɛ. Pʋ 'lɩ 'klɩ lɛ, ‑bʋ 'du ye', ‑bʋ mu 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ.»
49 Jesus parou e disse: "Chamem-no". E chamaram o cego: "Ânimo! Levante-se! Ele o está chamando".
50 ‑Ɛ ‑bɩ Batime a 'mʋ, ɛ ꞊hɩnhɩan 'ʋ 'a kʋɛtɩ bʋ, ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ‑gbisa, ɛ nyra bʋ, 'ɛ mu 'ʋ ‑Yusu 'hʋɩ.
50 Lançando sua capa para o lado, de um salto, pôs-se de pé e dirigiu-se a Jesus.
51 ‑Tɛ ɛ nyre 'kɩ 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'bɛti꞊e nɩ, ɛ wɛn: «Dɛ a 'dɩ ‑bɩ ‑hʋɛ ꞊bʋ nu, 'kɩ 'ʋ ‑mʋ ‑mɔ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, 'n ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, ‑bʋ nu꞊o, 'na 'yii ‑bʋ, ‑ɛ klɛ, bʋ klɛ yɩ.»
51 "O que você quer que eu lhe faça? ", perguntou-lhe Jesus. O cego respondeu: "Mestre, eu quero ver! "
52 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu lee ꞊nɛ nɩ, ɛ wɛn: «‑Tɛ ‑kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ, ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ nu꞊o, ‑na 'yii 'ɛ klɛ yɩ. 'A ‑tɩ, ‑wɛ 'lɩ ‑bʋ mu 'lɩ 'kayu bʋ nɩ.» Ti nɩ ‑do a ti 'yri, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa lɛyuyruo, 'ɛ bi 'ʋ ‑Yusu ke', 'ɛ ‑tʋa 'a ꞊wienlɛkʋkʋɛ.
52 "Vá", disse Jesus, "a sua fé o curou". Imediatamente ele recuperou a visão e seguia a Jesus pelo caminho.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.